Zažite prírodu Ázie či Ameriky u nás doma

Ak máte chuť vidieť neobyčajne exotickú prírodu so vzácnymi cudzokrajnými rastlinami, nemusíte cestovať na iný kontinent. Pozrite si naše záhrady.

7. 7. 2016
Autor: SódaFoto: Pe-Jo
7. júla 2016

Arboréta a botanické záhrady sú okrem prínosu pre výskum či výučbu, aj oázou pokoja pre každého, kto má chuť len tak sa prechádzať nádhernou prírodou, započúvať sa do ticha, načerpať energiu a oddýchnuť si.

Na Slovensku ich nájdete na týchto miestach:

Arborétum Mlyňany

 

Autori fotografií: Japonský-bonsaj, Matros, Pe-Jo

Pred viac ako 120 rokmi si uhorský šľachtic Štefan Ambrózy-Migazzi vyženil veľkostatok v Tesárskych Mlyňanoch. Nechal tu postaviť kaštieľ a k pozemku dokúpil dubovo-hrabový lesík v susednej Vieske nad Žitavou.

Jeho časté cesty po južnej Európe v ňom vzbudili lásku k exotickým drevinám a inšpirovali ho k tomu, aby sa pokúsil niečo z tejto krásy preniesť aj pred svoj prah.

Na pozvanie do Mlyňanov dorazil špičkový odborník Jozef Mišák, aby šľachticovi pomohol realizovať ambiciózny plán – vybudovať prvý večne zelený park v strednej Európe. Aj napriek občasným tuhým mrazom, nevhodnej pôde, suchému kontinentálnemu letu a drsnému vetru.

Na týchto základoch sa neskôr, už pod vedením riaditeľa Slovenskej Akadémie Vied Františka Benčaťa začalo s projektom zámerného vysádzania všetkých perspektívnych cudzokrajných drevín.

Dnes je tu na ploche 67 hektárov vyše 2300 druhov drevín. Okrem iného napríklad storočný sekvojovec mamutí vysoký približne 30 metrov.

Návštevníci sa okrem pôvodného Ambrózyho parku môžu prejsť aj plochou Severoamerickej dendroflóry, ako aj Východoázijskou, Kórejskou a Slovenskou plochou. Na výber je celkovo päť rôznych trás, z toho hlavná trasa je dlhá štyri a pol kilometra.

Hrádocké arborétum

 

Autori fotografií: Margaretka3110, Patrik Kunec

Arborétum v Liptovskom Hrádku patrí medzi najstaršie arboréta na Slovensku a je najvyššie položeným v strednej Európe.

Základným kameňom, ktorý určil jeho vznik, bolo vysadenie dvoch stoviek líp. Stalo sa tak v roku 1777 pri príležitosti prvého výročia založenia USA. O dvadsať rokov neskôr v Liptovskom Hrádku založili jednu z najstarších lesníckych škôl v Európe a pri tejto príležitosti pribudol dvadsaťhektárový anglický dekoratívny park.

Samotné arborétum vzniklo v roku 1886 a striedavo sa v priebehu času rozvíjalo a potom opäť upadalo. Z pôvodnej výmery 27,17 hektárov sa dodnes zachovalo iba sedem.

Napriek tomu je tu tretia najrozsiahlejšia dendrologická zbierka na Slovensku s viac ako sedemsto druhmi domácich a cudzokrajných rastlín rozdelených do nasledujúcich zón – Severná Amerika, Euroázia, zbierky rododendronov, zbierky vždyzelených drevín, Východná Ázia (E), vresoviská, zbierky vŕb a popínavé dreviny.

Arborétum Bórová hora vo Zvolene

 

Autori fotografií: Technická univerzita vo Zvolene, LiCheng Shih

Vzniklo v roku 1965 ako zariadenie Technickej univerzity vo Zvolene. Má rozlohu takmer 50 hektárov. Na tejto ploche rastie približne 2500 foriem a kultivarov rôznych druhov drevín so zameraním na slovenské dreviny.

Mimoriadne cenné je tunajšie rozárium s najväčšou zbierkou ruží na Slovensku, ktorá pozostáva z až približne 900 sort. Genofondovo je prevažne zameraná na ruže šľachtené historicky na území Čiech a Slovenska.

Okrem milovníkov ruží je arborétum rajom aj pre kaktusárov. Môžu sa tu pokochať úctyhodnou zbiekou 1500 jedincov kaktusov a sukulentov najmä z Mexika, Severnej a Južnej Ameriky.

Arborétum Kysihýbel – Feistmantelova záhrada pri Banskej Štiavnici

Arborétum v Kysihýbli slúži najmä pre výskumné účely v súvislosti s introdukciou a pestovaním cuzdokrajných lesných drevín. Založené bolo v roku 1900 pre potreby Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici.

Na ploche 7,73 hektára je vysadených 260 druhov drevín, medzi inými aj zaujímavé kusy ako korkovník amurský a sachalinský, sekvojovec obrovský, magnólia končistá, duglaska tisolistá a mnoho ďalších.

Verejnosti je arborétum prístupné počas júla a augusta od stredy až do nedele. V pondelok a utorok je vstup možný len so sprievodcom po dohode a s ohlásením aspoň tri dni vopred.

Botanická záhrada Univerzity Komenského v Bratislave

 

Autori fotografií: Tumi-1983, MOs810

Približne tam, kde je dnes most Lafranconi, bol pred sto rokmi rozľahlý park a poblíž vila, ktorá patrila talianskemu grófovi, skvelému inžinierovi a vynálezcovi Graciozosovi Enea Lanfranconimu (písmeno n s jeho mena vypadlo pri pomenovávaní mosta).

Stály zdroj vody, rozľahlý pozemok a poloha vyhovujúca obyvateľom aj študentom predurčili túto lokalitu ako najvhodnejšie miesto na vybudovanie prvej verejnej botanickej záhrady v našich končinách a tak sa v roku 1942 začalo s prebudovávaním parku. Neskôr, pri výstavbe mosta v rokoch 1985 až 1991, prišla záhrada o časť rozlohy.

Dnes tu môžu návštevníci obdivovať viac ako 5000 druhov rastlín. Mimoriadnej obľube sa tešia najmä exotické skleníkové expozície so zbierkami kaktusov, paliem, araukárií, cykasov, fikusov, papraďorastov, orchideí, bromélií a mnohých iných exotických rastlín. Z exteriérových expozícií zaujme najmä rozárium s až 120 druhmi ruží či japonská záhrada.

Jedným z najcennejších exponátov je s určitosťou wolémia vznešená (Wollemia nobilis), o ktorej sa predpokladalo, že už dávno vyhynula. Jej pôvod siaha až do druhohôr, takže jej opätovné objavenie v roku 1994 bolo pre botanikov podobnou senzáciou, akou by bol objav žijúceho dinosaura niekde v zabudnutom kúte planéty.

Botanická záhrada v Košiciach

 

Autori fotografií: Traveltipy

Rozlohou najväčšia botanická záhrada na Slovensku sa zároveň môže popýšiť najväčšou zbierkou kaktusov a sukulentov na územi bývalého Česko-Slovenska. Okrem toho návštevníkov určite poteší aj pestrá zbierka hmyzožravých rastlín, nádherných orchideí či ďalších tropických rastlín v rozľahlom vysokom skleníku s plochou 1 742 metrov štvorcových.

V exteriérovej časti zase zaujme rozľahlý lesopark, dekoratívna flóra a Ekologická náučná plocha, ktorá odborníkom, študentom, ale aj laickej verejnosti prezentuje aktuálne poznatky botaniky a environmentálnych disciplín.

Botanická záhrada pri SPU v Nitre

Študenti Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre majú už od roku 1982 k dispozícii na štúdium vskutku čarovné miesto. Botanická záhrada je totiž vedecko-výskumným pracoviskom  priamo v areáli univerzity, takže je celkom bežné, že sa vám tu naskytne pohľad na vysokoškolákov so skriptami v ruke.

Inak ale oko každého návštevníka poteší pestrá flóra v podobe zbierky orchideí či bromélií z celého sveta, kaktusov, hmyzožravých rastlín a ďalšej plejády tropických a subtropických rastlín v celkovom počte 6400 druhov.

Zvláštnosťou tejto záhrady je, že sú tu bohato zastúpené aj úžitkové rastliny – rôzne odrody zeleniny, ovocných drevín či viniča. Mimoriadne vzácna je najmä zbierka odrôd jabloní a starých, oblastných odrôd rôznych ovocných druhov.

Ďalším netypickým prvkom je, že okrem exotických rastlín tu uvidíte aj nemenej exotickú faunu. Univerzitné vivárium patriace k záhrade chová tropických hadov, jašterov, korytnačku a dokonca krokodíla. Deti zase poteší MINI-ZOO, v ktorej sa nachádzajú koza kamerunská, muflóny, daniele a niekoľko druhov vtákov.

Botanická záhrada v Tatranskej Lomnici

Tatranská botanická záhrada je koncipovaná ako sezónna záhrada pod otvoreným nebom. Otvorená je iba štyri mesiace, od začiatku júna do konca septembra. Návštevníci tu na ploche troch hektárov môžu obdivovať vzácne druhy tatranských bylín a drevín. Niektoré si môžu dokonca aj kúpiť, čo je jedinečná možnosť najmä pre pestovateľov, ktorí sa tak môžu legálne dostať k inak chráneným a vzácnym druhom.

Medzi najzaujímavejšie exponáty patrí endemit mak tatranský, teda rastlina, ktorú inde ako vo Vysokých Tatrách neuvidíte. Okrem neho napríklad vzácna skalokráska pyrenejská, pre Tatry typický plesnivec alpínsky, ale aj dryádka osemlupienková, relikt ešte z doby ľadovej.

Botanická záhrada v Banskej Štiavnici

Nachádza sa v areáli historickej Baníckej a lesníckej akadémie. Už od prvej polovice 19. storočia tu boli pre potreby lesníckej výučby vysádzané domáce aj cudzokrajné dreviny. Dnes je tu viac ako 200 domácich i cudzokrajných drevín. Medzi najzaujímavejššie patria sekvojovce mamutie a céder libanonský.

Ak ste milovníkom prírody a téma vás zaujala, pripravujeme pre vás ďalší článok, v ktorom budeme písať o histórii a súčasnosti najkrajších slovenských parkov.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.