Prečo vám vypnutie televízie predĺži život

Kde vziať čas na všetky novoročné predsavzatia a osobné ciele? Jedným z riešení je vypnutie televízie. Že o niečo prídete? Nie. Paradoxne budete vedieť viac, ako keď na obrazovku pozeráte. Poďte zistiť prečo.

Predstavte si, že by sa vám každý deň predĺžil o celú hodinu a pol. Hneď by ste toho stíhali viac.

Koľko času strávia Slováci pred televíznou obrazovkou? Štatistík existuje viacero a ich výsledky sa točia okolo hodiny a pol denne. Iné je to u ľudí na dôchodku, iné u mladších ročníkov zvyknutých viac na YouTube a sťahovanie filmov. 

Prejdime si päť častých argumentov, prečo sa televízia vypnúť „nedá“. Ale ešte predtým sa pozrime na dva príbehy, ktoré pomôžu pochopiť, prečo je to naopak.

Jozef zo Žiliny mal rušných ostatných päť rokov, často sa sťahoval a hoci predtým pozeral televíziu len občas, na privátoch ju zvyčajne nemal. Tak si od nej odvykol.

Keď si kúpil predvlani nový byt, do televízora neinvestoval.

“Hoci sa každá z návštev spočiatku udivuje, kde mám televízor, prípadne zhovievavo pozerá, že asi si ho nemôžem dovoliť, mne jednoducho nechýba. Naopak, všetok čas, ktorý som ušetril som investoval do seba,” začína rozprávanie Jozef.

Alica z druhého príbehu nemá televíziu preto, že sa rozhodla ju nemať hneď, ako sa pred desiatimi rokmi odsťahovala od rodičov, keď prišla do Bratislavy za prácou zo Spišskej Novej Vsi. “Môj deň je nabitý od rána do večera, práca, šport, jazyky. Prečo by som si mala kupovať televízor?” uvažuje v rozhovore so Sódou, hoci odpoveď pozná: “Je mi nanič, len by mi zaberal čas”.

Keď poviete človeku, ktorý je zvyknutý pozrieť si večer televízne noviny a potom film pred spaním, že má vypnúť televíziu, bude sa cítiť obmedzený. O toto všetko mám prísť? Nie, neprídete o nič, naopak, získate. Jozef a Alica pomohli Sóde zodpovedať 5 najčastejších otázok, ktoré ľudí trápia, keď majú vypnúť svoj televízor.

1. Nebudem informovaný, čo sa deje na Slovensku a vo svete.

Televízne noviny len zhŕňajú to, čo už počas dňa rezonuje v rádiách a na internete.

Ak si dvakrát za deň po päť minút pozriete zhrnutie na niektorom zo slovenských spravodajských portálov, budete mať oveľa viac informácií, budete lepšie poznať súvislosti o tom, čo sa deje a tiež si rozšírite spektrum názorov na dianie. “Netreba čítať celé texty, stačí prebehnúť titulky a úvod článkov,” radí z vlastnej skúsenosti Alica.

2. Nebudem vidieť dobré filmy.

Televízie vysielajú v podstatnej väčšine prípadov filmy, ktoré sú staršie a ak ste ich nevideli v kine, sú určite na DVD alebo niekde v požičovni na internete.

“Radšej si zvyknite chodiť do kina na filmy, ktoré chcete vidieť. Hoci aj dvakrát do mesiaca. Ja idem na film aspoň raz za týždeň. Mám z toho lepší obrazový aj zvukový zážitok , som medzi ľuďmi a idem s trendom – vidím najnovšie filmy hneď, nie až o tri roky v televízii. Ak chcem niečo staršie, kúpim si to za malú sumu do tabletu alebo na DVD a pozerám, kedy chcem”.

3. Neuvidím obľúbené seriály.

“Toto je častý argument mojej babky z Čadce,” usmieva sa Alica. “Ale babka je babka, má kopec času a môže pozerať aj seriály, ktoré nedávajú veľký zmysel. Ale ja som mladá, prečo mám pri nich zabíjať čas? Radšej si pozriem kvalitný seriál podobne ako film, z internetovej požičovne alebo kúpim na DVD, zvyčajne aj v origináli, aspoň trénujem angličtinu.”

4. Neuvidím dokumenty, ktoré ma bavia.

Väčšina kvalitných dokumentov je alebo na YouTube, alebo sa dajú kúpiť ako DVD a pozerať, kedy chcete. Nemusíte byť viazaný na čas, keď sú vysielané v televízii.

Navyše, priznajme si, že dokumenty sú len obľúbenou výhovorkou, aby zabíjanie času pri televízii dávalo zmysel. Naozaj je pre vás dôležitejšie vedieť, ako krokodíl žerie svoju korisť, namiesto hodinky a pol vo fitku alebo pri behaní?

5. Nebudem poznať ľudí, o ktorých píše bulvár a o ktorých sa hovorí.

Keďže sa o nich hovorí, budete o nich vedieť. A môžete si o nich prečítať. Ostatné je už opäť o výbere toho, čo v živote uprednostňujete – či napĺňanie vlastných životných cieľov, alebo byť v prúde informácií, ktoré všetci vedia, ale každému sú nanič.

Všetky minúty, ktoré ušetríte pred televízorom, môžete investovať do seba. Získate tým výhodu oproti iným a tieto výhody vám prinesú peniaze.

Veď ako hovorí známe motivačné pravidlo: Ak chceš viac zarobiť, najskôr musíš viac vedieť.

Chcete vedieť, čo všetko môžete urobiť s 90 minútami denne naviac? Prečítajte si to v článku Ako užitočne minúť 90 minút.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac