Ako sa vzdať benzínu či nafty a jazdiť na elektrinu

Elektrické autá sú už realita, hoci stále vzbudzujú prekvapenie, keď prejdú ulicou. Pozrite si, ktoré si môžete kúpiť.

Elektrické autá už nepatria medzi témy v rámci science fiction, i keď stále vzbudzujú prekvapenie, keď prejdú ulicou. Predsalen, na Slovensku je ich stále pomenej. V každom prípade, už sú tu.

Dôvodom, ktorý odrádza od kúpy, nie je ani tak ich dostupnosť alebo nabíjacia sieť, ale skôr vysoká cena, dojazd a neznalosť. Vlastniť elektrické auto má samozrejme pre aj proti.

Aké je to s jedným žiť?

Redaktorka Sódy vie porovnávať pre aj proti aj vďaka vlastným skúsenostiam. Ojazdený elektromobil, Peugot iON, si s manželom kúpili výrazne lacnejšie než nový. Na benzíne šetria približne 90 až 100 eur, a to predtým jazdili na malom Suzuki Swifte. Problémom nie je ani nabitie – keď idú do nákupného centra na kávu, auto sa dolu v garáži nabíja. Zdarma. Dojazd im stačí pre každodenný život, práca, nákupy, domov.

Ľudia majú rešpekt

Najväčšou výhodou elektromobilov je nepochybne úspora peňazí na benzíne či nafte. Ak by ste si sumu, čo každý mesiac “nalejete” do nádrže odložili, na konci roka by ste si mohli dovoliť exotickú dovolenku.

Nabíjanie elektrického auta na ulici v Holandsku

Ďalšou z výhod je tá enviromentálna. Šetríte životné prostredie a to je skvelý pocit. Tichá prevádzka, žiadne výmeny oleja a filtrov. Plus nabitie autíčka v mnohých nákupných centrách je zdarma.

Sú tu samozrejme aj nevýhody. Vysoká nadobúdacia cena a – pokiaľ nevlastníte Teslu –  plánovanie dlhších ciest. Dôvodom je dojazd elektromobilov na jedno nabitie. Treba mať prehľad o nabíjacej sieti v rámci Slovenska a v Európe a mať k nabíjačkám prístup.

(Podrobnejšie informácie o nabíjacej sieti na Slovensku nájdete napríklad na GreenWay.sk)

Ak by ste napríklad išli z Bratislavy do Banskej Bystrice, budete musieť elektromobil dobiť celkovo štyrikrát. Každá prestávka je na 20 až 30 minút, čiže cesta bude trvať asi o dve hodiny dlhšie.

Elektromobil sa tiež nehodí pre človeka, ktorý často absolvuje niekoľko stokilometrové cesty.

V zime má tiež nižší dojazd, čiže auto treba častejšie nabíjať. Ďalším mínusom je, že aktuálne sú nabíjacie siete pre elektromobily na Slovensku a v zahraničí často nejednotné.

A tiež – modifikácia auta z benzínoveho na elektrické je na Slovensku zakázaná. V Rakúsku to však ide.

Na čom si fičí elektromobil

Lithium i-ON batérie sú najčastejšie používanými batériami v elektromobiloch. Sú to také isté batérie, ako v laptope či smartfóne. Batérie sa neustále vyvíjajú a vylepšujú. Zlepšuje sa ich energetická hustota i kapacita.

Nabíjanie elektrického auta

Všetci výrobcovia áut majú plány recyklácií pre batérie, ktoré vyprodukujú. Častá sťažnosť ľudí, že staré batérie musia skončiť na skládke, nie je pravdivá. A tiež – keď sa kapacita batérie zníži, stále vie byť využitá napríklad ako náhradný zdroj energie pre domácnosť.

Nikto nevie s určitosťou povedať, ako dlho batéria v elektromobile vydrží, pretože technológia je stále pomerne nová, ale príbehy mnohých motoristov naznačujú, že boli schopní prejsť 150 tisíc km na päť- až šesťročných originálnych batériách.

Aby vám batéria v elektromobile vydržala čo najdlhšie, treba sa vyvarovať najmä tomu, aby ste ju vybili úplne. Batéria by sa ideálne mala dobiť vtedy, ak klesne na približne 20%.

Prečo sú elektrické autá drahé?

Skúsený používateľ elektromobilov Gavin Shoebridge má na toto dva názory: Z pohľadu výrobcu nie sú v elektromobiloch žiadne peniaze čiže žiaden “after market” a profit z predaja náhradných dielov či pravidelného servisu. Automobilky tak chcú svoje elektrické autá predať s čo najväčším profitom.

Druhý pohľad hovorí o tom, že veľkokapacitné batérie boli v minulosti veľmi nákladné na výrobu, čo dvíhalo aj cenu elektrických áut. Dnes však cena batérií veľmi rýchlo padá. Napríklad v roku 2015 sme dosiahli cenové predpoklady batérií na rok 2020.

Ticho, ktoré bude počuť

Obnoviteľné zdroje energie majú rôznu podobu

Elektrické autá pri jazde nie je vôbec počuť. Tento fakt sa stáva problémom hlavne pre starších a slabšie počujúcich ľudí a deti. Trápi to aj poslancov v európskom parlamente, a preto sa v apríli 2014 zhodli na tom, že napriek tomu, že chcú, aby sa znížila hlučnosť v európskych metropolách, ktoré trápi tzv. zvukové znečistenie, zvýšia hlučnosť elektromobilov.

Z toho vyplýva, že všetky nové elektromobily a hybridy musia vydávať do roku 2019 nejaký zvuk.

Aké sú najpopulárnejšie elektromobily u nás?

Mitsubishi iMiEV alebo Citroën C-Zero/ Peugot iON

Peugeot iOn

Pre:
* Malá veľkosť, zmestí sa do úzkych mestských uličiek a malých parkovacích miest. Perfektné do mesta.
* Ideálne pre single človeka alebo dvojicu.
* Dojazd má cca 130 kilometrov na plné nabitie, čo je dosť pre každodennú mestskú a prímestskú potrebu bežného človeka.
* Nízke servisné náklady.
* Ušetrené peniaze za benzín.

Proti:
* Treba plánovať a viac rozmýšlať, ak treba absolvovať dlhšiu cestu.
* V zime nižší dojazd.

Cena: Na Slovensku okolo 29 000 eur.

Nissan Leaf: Väčšie, skôr rodinné auto, vhodné aj na jazdu po dialnici. Robustnejšie.

Nissan Leaf

Momentálne najpredávanejšie elektrické auto na svete.

Pre:
* Väčšie rozmery, vhodné pre rodinu s deťmi.
* Dojazd je až 250 km s novou 30 kWh batériou.
* Ušetrené peniaze na benzíne
* Menšie servisné náklady

Proti:
* V porovnaní s inými elektrickými autami je o niečo širšie, ale stále užšie ako mnoho benzínových áut.

Cena: od 29 050 eur

Volkswagen eUP – malé mestské autíčko, ľahko sa s ním parkuje a manévruje po meste.

Volkswagen e-up!

Pre:
* Pekný, moderný dizajn.
* Slušný dojazd na plné nabitie – 160 km.
* Moderná výbava.

Proti:
* Malé auto, pomerne vysoká cena.
* Nevhodné pre rodinu.

Cena: 26 900 eur

Tesla Model S – rýchle, luxusnejšia kategória.

Tesla Model S

Auto s momentálne najdlhším dojazdom na jedno nabitie na slovenskom trhu.

Pre:
* Krásny dizajn.
* Dojazd na jedno plné nabitie je až 491 km.
* Len 30-minútové dobitie stači pre dojazd ďalších 270 km.
* Rýchlosť.
* Dlhodobá úspora peňazí na benzíne.

Proti:
* Veľmi vysoká cena.
* Nedostatok rýchlonabíjacích staníc Tesla na území Slovenska.
* Nemožno kúpiť na Slovensku, musí sa importovať, čo navyšuje počiatočné náklady.

Cena: V autobazáre, ročná Tesla: cca 115 000 eur.

Čo hovoria o elektromobiloch ich majitelia mimo Slovenska

Jarkko Santala, Fínsko:

“Mám dva elektromobily. Jeden kúpený, Citroën C-Zero z roku 2011 a ten druhý som si modifikoval sám a je to Citroën Xsara, ročník 1997. Obe autá využívam hlavne na jazdu mestom, ale sem tam sa vyberiem i na dlhšiu cestu s mojim Citroënom C-Zero. Hlavne kvôli možnosti rýchleho nabíjania pomocou nabíjačky CHAdeMO.

Odkedy mám elektromobily, nemám potrebu ani chuť vrátiť sa späť k benzínu či nafte. Elektromobily sa mi dokonale postarajú o moje každodenné prepravné nároky.

Ak je napríklad príliš chladno, alebo sa niekam ponáhľam, jednoducho sa na dlhšie vzdialenosti odveziem autobusom. Keďže obe autá majú pomerne malé batérie, čakám, pokým ceny elektromobilov s dlhším dojazdom klesnú. Elektromobily sú nielen mojím hobby, vlastniť elektromobil som sa rozhodol aj z ekonomických a ekologických dôvodov.

Elektromobily nemajú žiadne emisie, a keď vezmete do úvahy aj výrobu elektriny a batérie, stále sú ekologickejším riešením ako klasické auto. Elektromobily sú a budú ekonomickým riešením, keďže cena elektriny je oveľa nižšia ako cena ropy.

Douglas Stansfield, USA, autor blogu o elektromobiloch TorqueNews.com

“Jazdím elektromobilom od roku 2008, odkedy som si modifikoval Hyundai Tiburon, ktorému zlyhal motor. Moje dôvody boli jednoduché. Nenávidel som kupovanie drahého benzínu.

Odvtedy som si kúpil Nissan Leaf a Ford C-Max Energi a drasticky sa tak zmenšila moja potreba pre benzín. Ak potrebujem ísť na dlhšiu cestu, vezmem si môj plug-in hybrid. A keďže ceny Tesly neustále klesajú, plánujem si ju v budúcnosti kúpiť.

Čím skôr sa na 100 % oslobodím od platenia za benzín, tým budem šťastnejší.”

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Presunul firmu z Francúzska na Slovensko. Zistil, že tu vie nájsť lepších ľudí

Ján Lunter ml. v bratislavskej Rači vyvíja technológiu identifikácie osôb, ktorú použila už desatina ľudstva.

Ján Lunter ml., majiteľ firmy Innovatrics, nemá k podnikaniu ďaleko. Jeho otec – rovnako Ján – stojí za úspešnou slovenskou firmou Lunter (predtým Alfa Bio).

Otec Ján vyrába produkty z tofu, syn Ján zase v bratislavskej Rači vyvíja softvér na snímanie a porovnávanie biometrických údajov, ktorý doteraz použilo 700 miliónov ľudí z celého sveta.

O tom, ako sa synovi Jánovi podniká, prečo sa presťahoval na Slovensko a aké poučenie si vzal z rodinnej firmy v Banskej Bystrici, o tom sa s ním porozprával Jakub Ptačin.

Firma Innovatrics začala vo Francúzsku. Ako si sa tam dostal?

Študoval som v Banskej Bystrici na francúzsko-slovenskom bilingválnom gymnáziu, takže som hovoril po francúzsky. Bolo pre mňa prirodzené ísť do Francúzska a ešte sa zlepšiť v jazyku. A keďže mňa vždy bavili technológie a programovanie, tak som tam šiel na inžinierske štúdiá.

A ako sa dostane chalan zo Slovenska, ktorý študuje vo Francúzsku za inžiniera, k odtlačkom prstov?

V škole som získal prístup ku skeneru na odtlačky a zistil som, že to nefungovalo veľmi dobre. Chcel som vylepšiť ten skener. To som bol tretiak a mal som celkom dosť času.

Od snahy vylepšiť technológiu ku vlastnej firme je ale dosť veľký skok.

Tri roky mi trvalo, kým som dokončil algoritmus a dostal do nejakého dobrého štádia. Vo Francúzsku funguje koncoročná stáž, ktorá trvá 6 až 9 mesiacov – a toto bol prvý rok, keď sa mohla robiť stáž vo vlastnej firme. Tak som si ju založil.

Sám?

Boli sme traja. Jeden z nich bol môj profesor na škole, ktorému sa páčila myšlienka. Ďalší bol Slovák – Viktor Fischer. Ja som bol za technológie, Viktor Fischer kvôli obchodu a profesor kvôli menu.

Pri ňom sme ale po dvoch rokoch zistili, že až natoľko nie je potrebný, tak sme ho vyplatili. Mal inú predstavu, kde by mala firma ísť, bol skôr v pozícii investora, kým my sme boli mladí, nadšení a robili sme na tom skoro vkuse.

Kým sme neprišli na Slovensko, tak sme nemali ďalšieho zamestnanca, robili sme na tom len dvaja.

Prečo ste sa presunuli na Slovensko?

Zistili sme, že tu vieme zamestnať lepších ľudí. A keďže sme aj boli zo Slovenska, tak nás to ťahalo skúsiť to tu.

Bolo vtedy pozitívne obdobie, veľa nových vecí vznikalo. Vznikol napríklad inkubátor STU, čítali sme o tom inzerát v novinách a povedali sme si, že to skúsime.

A potom to už rástlo rýchlejšie?

Prvých 5 rokov to bolo pomerne pomalé. Naozaj sme sa sústredili na technológie – to dlho trvá. Chce to fokus na vývoj a nedá sa rozptyľovať obchodnými vecami. Až po tých 5 rokoch sme začali rapídne rásť, zamestnávať viac obchodníkov, marketing, vývojárov na user interface – a viac sa sústredili na tvorbu produktov a menej technológie.

Stále ste dvaja majitelia?

Nie, už som jediný majiteľ. Kolega Viktor Fischer sa presťahoval do Prahy. Boli sme pomerne malá firma, keď odišiel – do desať ľudí. Bolo to vtedy možno zaujímavé pre mňa, lebo to boli technológie a vývoj, ale manažment bol v podstate jednoduchý, tak on sa možno v tom necítil až tak dobre.

Máš za sebou teraz investorov?

My od začiatku rastieme organicky. Innovatrics nepotreboval investorov ani na začiatku, takže nemáme investorov ani teraz a ideme skôr takou postupnou cestou. Nesnažíme sa nejako preskakovať etapy, ale ideme na to postupne. Keby si si pozrel krivku, tak na začiatku sa to rozbiehalo fakt pomalšie, ale teraz rastieme pekne o  20 až 30% ročne a tak nám to vyhovuje.

Keď si šiel do Paríža, tušil si, že to takto môže dopadnúť? Nemal si plán, že sa vrátiť do Bystrice a pomôžeš otcovi s rodinnou firmou?

Ja som sa chcel venovať technológiám, výroba potravín nebola pre mňa až taká motivujúca.  A návrat z Paríža do Banskej Bystrice sa mi zdal vtedy dosť brutálny. Ak som mal nejakú alternatívu v hlave, tak skôr som sa chcel venovať vede, ale keďže sa začalo firme dariť, tak som na to rezignoval.

Keď rodičia zistili, že ten náš chlapec sa asi nevráti do firmy, ako na to reagovali?

Našťastie sme štyria bratia, takže náhrada za mňa bola. A určite ma podporovali – aj v podnikaní aj v tom, aby som podnikal v technológiách.

Vyhadzoval ti niekto niekedy na oči, že za svoj úspech vďačíš otcovi, že ťa nejako zadotoval a bez toho by to nefungovalo?

Vo Francúzsku o otcovej firme nik nevedel, takže nikdy nič také nepadlo. Ani potom. My sme naozaj mali relatívne dlhé ťažké začiatky, pracovali sme 16 hodín denne a nik nám nepomohol, žiadnou dotáciou alebo niečím takým.

A čím to podľa teba je, že sa darí vašej rodinnej firme a zároveň aj tvojej vlastnej firme?

Podľa mňa obe narástli nejako tak prirodzene. Človek začína malý, ale postupne sa prirodzene zväčšuje. Na začiatku ani nevie, kam to až môže zájsť, len ide krok za krokom a po 10 rokoch sa obzrie a sám je prekvapený, ako to narástlo.

Nie je v tom ale niečo napríklad z výchovy? Možno niečo, čo si kedysi nevnímal, že ti to raz pomôže v podnikaní, až teraz to vieš doceniť?

Pre mňa bolo dôležité to, že som sa nebál, keď som otváral firmu. Nemal som strach z toho, že firma je niečo neznáme a nepoznané, o čom sa len učíš na ekonómii. Vedel som, že firma je pomerne jednoduchá záležitosť, ktorá má svoje fungovanie a princípy.

Videl som, že sa vie zväčšovať z malej – zažil som začiatky výroby tofu v pivnici – a videl som, ako to postupne rástlo. A keď som už raz ten proces videl, takže som veril, že to bude fungovať aj v mojej firme.

Myslíš si, že vie vaša technológia nejako pozitívne zmeniť svet?

Myslím si, že áno. Uľahčuje život v bežných prípadoch – človek napríklad nemusí nosiť zo sebou kľúč.

Aj mňa pri niektorých projektoch prekvapilo, načo všetko sa dajú odtlačky použiť. Napríklad robíme na jednom projekte ohľadom humanitárnej pomoci. Pri nej často dochádza k zneužitiu – jeden človek dostane viackrát svoj denný prídel a aby sa to odkontrolovalo, tak sa používajú odtlačky.

Tak isto pri výskume liekov sa často používajú odtlačky – niekedy si človek zabudne liek zobrať, alebo zabudol, že si ho zobral a zapíše do dotazníka iné, ako reálne spraví. Keď nasnímate odtlačok v momente, keď si pacient berie liek, tak výskum je presnejší a kvalitnejší.

Kedy by ťa podnikanie prestalo baviť a nemalo viac pre teba zmysel?

Nerád by som sa stal napríklad šéfom nejakej firmy, ktorá ma 500 ľudí. V nej je už človek viac politickou figúrou a už možno nemá slobodu ovplyvňovať veci tak, ako by chcel.

Takisto by ma nebavilo byť v pozícii, keby nám ciele nastavoval investor. Nie som ten druh podnikateľa, ktorý sa ženie za cieľom, lebo niečo niekto iný zadal a keď to nesplní, tak je problém.

A čo vo firme musí ostať, aby si sa ráno tešil do práce?

Mňa baví technológia a vývoj – tomu sa stále venujem. Možno až polovicu môjho času, niekedy asi aj na úkor iných veci a managementu. Mňa to ale jednoducho baví – pozerať a vnímať, kde tá technológia môže ísť a nejakým spôsobom k tomu prispieť. A som rád, že ešte stále na to mám kapacitu.

 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac