Coolpad Torino: Elegantná novinka, ktorá stráži vaše súkromie
Tento telefón nebudete mať dôvod nemilovať.
Zdieľať
23. 6. 2016;Autor: O2 Guru Marek Tonka
Som nadšencom noviniek. Vždy som sa tešil, keď som prvýkrát dostal na recenziu značku telefónu, ktorú som dovtedy nedržal v ruke. To je aj prípad Coolpad Torino, novinky, od ktorej si jeho výrobca sľubuje veľa.
Prvý dojem
Telefón s veľkosťou 5,5 palca sa príjemne drží, pri uchopení telefónu mi automaticky sadol prst na senzor odtlačkov. Áno, aj spoločnosť Coolpad sa vybrala touto cestou a odtlačok prsta je určite výhodou. Po zapnutí trvalo nastavenie snímača len niekoľko sekúnd. Dokonca, ani s mokrými prstami nebol problém telefón odomknúť, čo hodnotím pozitívne.
Telefón naozaj padne dobre do ruky, tenké hliníkove telo pôsobí elegantne, no zároveň dosť solídne.
Menej stresu a snáď aj menej návštev servisov budete mať vďaka Gorilla Glass 4, ktoré chráni HD obrazovku zariadenia. Podľa výrobcu je totiž toto sklo dvakrát pevnejšie, než jeho predchodca Gorilla Glass 3. Ani pri páde telefónu z výšky jedného metra by sa preto obávaný “pavúk” na displeji len tak ľahko objaviť nemal.
Čo skrýva „pod kapotou“?
O chod telefónu sa stará 2500 mAh vstavaná batéria, ktorú je možné nabiť pomocou USB 2.0. Pri bežnom využívaní štandardných aplikácií mi telefón vydržal nabitý skoro dva dni. Naopak, pri aktívnom využívani to bol už len jeden deň.
Nabíjačka s káblom bola samozrejme v balení, ako aj slúchadlá spolu s dvoma ihlami na vloženie Micro resp. Nano SIM karty, prípadne Micro SD, ak by ste potrebovali rozšíriť pamäť telefónu.
Okrem vyššie spomínaného senzora odtlačkov prstov sa pod zadným krytom nachádza 13-megapixelová kamera s LED bleskom. Svetelnosť clony pri fotení je f/2.2, čo umožňuje robiť kvalitnejšie fotografie v šere a tmavšom prostredí.
Okrem štandardných vlastností ako je autofocus, zoom, blesk, časovač a podobne, má telefón možnosť vytvoriť si vlastné GIF video. Aj keď kvalita hovorí sama za seba. Samotné video je možné nahrávať v rozlíšení maximálne 1080 x 1920 pixelov.
Tak, ako zadná kamera, aj predná má svetelnosť f/2.2 a dokáže robiť video s rozlíšením 1080 x 1920 pixelov. Avšak, predná kamera má už len 5 megapixelov a, pochopiteľne, neponúka až také bohaté vlastnosti v rámci nastavení, ako zadná kamera (autofocus a pod.). Väčšine užívateľov to však bude určite stačiť.
O hlasovú komunikáciu sa starajú dva mikrofóny a jeden reproduktor. Všetko som počas hovorov počul jasne a zrozumiteľne, bez šumu. Čistý a jasný zvuk je určite jedna z vecí, ktoré od nového telefónu človek očakáva.
Vnútorná pamäť telefónu má kapacitu 10 gigabajtov, keď odčítame všetky bežiace aplikácie na pozadí a systém, jej celková veľkosť je 16 gigabajtov. Operačná pameť (RAM) má 3 gigabajty, ktoré bohato stačili na využívanie hier, ako aj na plynulý chod aplikácií. Bez problémov bolo možné telefón používať aj s viacerými spustenými aplikáciami naraz.
Nepocítil som žiadne obmedzenie, čo ma presvedčilo o tom, že Coolpad si dal na svojej novinke naozaj záležať. Vnútorná pamäť telefónu sa dá rozšíriť pamäťovou kartou, maximálne do 32 GB, čo určite ocenia tí, ktorí si všade so sebou berú kopu hudby alebo nadšenci fotenia.
Výkon telefónu dodáva 8 jadrový Qualcomm procesor MSM8929 s frekvenciou 1,4 gigahertzov. Ale poďme sa dostať už priamo k telefónu, keď sme si povedali tie technickejšie parametre. V dnešnom svete plnom nových technológií určite poteší novinka tohto telefónu – duálne účty.
Súkromie pod zámkom
Asi dnes už nenájdete smartfón bez aplikácií ako Whatsapp, Viber, Skype, Twitter, Instagram a, samozrejme, Facebook. Nikomu sa nechce neustále vypĺňať prihlasovacie údaje nanovo, na druhej strane, každý má rád svoje súkromie a chce si ho strážiť. Coolpad Torino toto všetko vyriešil funkciou Dual Space, voľne preložené ako dvojitý priestor.
Oba priestory využívate súčasne. Do jedného si môžete zamknúť aplikácie, kontakty, fotky, hovory a správy, ktoré chcete vidieť iba vy, v tom druhom je všetko ostatné. Prepínanie z jedného prostredia do druhého je rýchle, na nič som nemusel čakať.
Druhá novinka určite poteší nadšencov sociálnych sietí – dva účty pre Facebook, Messenger alebo WhatsApp. Predsa len, dnes je bežné, že okrem vlastného profilu ľudia spravujú aj iný, napríklad firemný. Vďaka tejto novej funkcii už nemusíte neustále prepínať účty alebo inšťalovať ďalšie aplikácie pre správu takýchto stránok.
Vo všeobecnosti, menu telefónu je ľahko ovládateľné, rovnako aj prepínanie medzi súkromným a verejným účtom. Ako som spomínal, prepnutie trvá len niekoľko sekúnd. V telefóne sa nachádza aj appka „Rock Wallpaper“, s ktorou zmeníte pozadie telefónu jemným zatrasením. Ak teda chcete napríklad na ploche striedať obrázky svojich najbližších, stačí si vytvoriť album s ich fotografiami.
Ďalšou výhodou je určite vstavaná aplikácia „C-Button“, ktorá nám ponúka rôzne možnosti od screenu obrazovky, nastavenie jasu, reštart zariadenia, pridať alebo stlmiť hlasitosť a podobne. Veľmi užitočná vecička, ak potrebujeme v priebehu pár sekúnd dostať sa v telefóne kdekoľvek, alebo si nastaviť niektorú z hlavných funkcií telefónu.
Okrem vyššie uvedených vecí je Coolpad Torino štandardný smartón, ktorý si prispôsobíte podľa svojich potrieb rôznymi aplikáciami dostupnými v Google Play.
Tento smartfón určite nebude zlou voľbou. Potvrdzuje, že čínske telefóny sa už dávno nemajú za čo hanbiť. Práve naopak, vysoký výkon a kvalita im vôbec nie sú cudzie. S Coolpad Torino som bol maximálne spokojný, odporučil by som ho svojim známym, ak by toto zariadenie bolo jednou z alternatív.
Sme špecialisti v oblasti mobilných technológií. Naši O2 Guru ochotne všetkým – našim zákazníkom aj zákazníkom iných operátorov – bezplatne poradia v O2 Predajniach, na Zákazníckej linke 949 alebo cez online chat.
Páčil sa vám článok?
Slabé
(No Ratings Yet)
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
