Na elektromobile prešiel už viac ako 8 000 kilometrov naprieč 7 európskymi krajinami

Aj o tom, ako často treba na cestách nabíjať akumulátor na elektromobile, sme sa rozprávali s Adriánom Krajňákom.

Jazdiť na elektromobile už dávno neznamená zaostávať výkonom za klasickými autami. Slovenský tím jazdcov na čele s Adriánom Krajňákom minulý rok zdolal počas európskych pretekov elektromobilov Wave za 15 dní trasu dlhú 4 434 kilometrov.

Na nemeckých diaľniciach preveril maximálnu rýchlosť elektromobilu, kde ručička tachometru ukázala na 161 kilometrov za hodinu. Vo švajčiarskych a talianskych Alpách zase na letných pneumatikách, pri vonkajšej teplote -1 ⁰C, prešli cez päť vysokohorských prechodov s nadmorskou výškou vyše 2 000 metrov.

Keď Adrián Krajňák netestuje elektromobily na pretekoch v náročných podmienkach, venuje sa ich propagácii. S občianskym združením NOW cestuje po Slovensku na bielej dodávke a prednáša žiakom na základných školách o ekológii, elektromobilite a úcte k životnému prostrediu. Táto dodávka však nie je obyčajná. Premenili ju na pojazdnú mikroelektráreň, ktorá v sebe ukrýva laboratórium obnoviteľných zdrojov energie.

S Adriánom sme sa porozprávali o tom, ako precestovať Európu v elektromobile a prečo sa rozhodol začať s výchovou o ekológii a obnoviteľných zdrojoch energie už pri školákoch.

Prečo ste zvolili ako názov vášho združenia anglické slovo NOW?

Toto slovo pre nás predstavuje myšlienku, že na zmenu nemusíme čakať. Zmena je dosiahnuteľná práve teraz. A nemusí stáť ani veľa peňazí.

Čo predchádzalo nápadu prerobiť bielu dodávku na pojazdnú elektráreň, z ktorej učíte deti o ekológii a alternatívnych zdrojoch energie?

Chceli sme nájsť spôsob ako môžeme nenásilným, hravým a jednoduchým spôsobom zaujať deti na základných školách a podnietiť v nich záujem o ekológiu, vedu, techniku, elektromobilitu a obnoviteľné zdroje energie.

Nápad na netradičnú dodávku vznikol v roku 2014.

Keď sa konečne naskytla možnosť zakúpiť staršiu dodávku Barkas, neváhali sme. Pustili sme sa do jej renovácie a vylepšení. Pridali sme solárnu strechu, malú OZE elektráreň vytvorenú monokryštalickými fotovoltaickými panelmi, odnímateľnú veternú turbínu a iné vylepšenia. Projekt sa snažíme financovať z vlastných zdrojov a z rôznych grantov.

Dvakrát ste sa zúčastnili medzinárodnej rely Wave, v ktorej pretekajú elektromobily. Ako ste sa o pretekoch dozvedeli?

Prvý apríl je ideálny deň na vymyslenie nejakého bláznovstva. Takže asi to nebola náhoda, že som v tento deň narazil počas surfovania na internete na stránku pretekov Wave. Cieľom pretekov nie je presunúť sa čo najrýchlejšie z bodu A do bodu B, ale sú najmä o osvete a popularizácii elektromobility.

Predstava, že by sme sa ako prvá slovenská posádka mohli pretekov zúčastniť, bola naozaj bláznivá. Ale vďaka slovenskému crowdfundingovému portálu a sponzorom sa nám podarilo zapožičať si elektromobil na tri týždne a vydať sa za dobrodružstvom.

[the_ad_placement id=“injektaz-hlas-pismenka-nenahradia“]

Čo všetko pretekár počas pretekov zažije?

Počas prvých pretekov v roku 2014 sme na elektromobile Peugeot iON za 15 dní zdolali 3 754 kilometrov a prešli štyri krajiny. Užili sme si slnko aj švajčiarske hory, boli sme priamymi účastníkmi Guinnessoveho rekordu v počte elektromobilov idúcich v jednej kolóne. Navštívili sme aj fabriku, v ktorej vyrábajú vzducholode Zeppelin, plavili sa jazerom Bodensee a stretli Slovákov žijúcich v zahraničí.

V roku 2015 sme opäť štartovali ako jediná slovenská posádka, tentokrát s Nissanom Leaf.  Čakala nás trasa dlhá 4 434 kilometrov, ktorá viedla cez šesť krajín. Z Berlína do Bernu sme prešli za 48 hodín a vyskúšali si aj maximálnu rýchlosť elektromobilu na nemeckých diaľniciach (161 km/h).

V čom sa odlišuje údržba elektromobilu na ceste naprieč Európou od bežného auta?

Elektromobil sme nabíjali každých 100 až 170 kilometrov, čo je pri jeho maximálnom dojazde bežná vec. Na to sme okrem klasických elektrických zásuviek občas využili aj rýchlonabíjacie stanice. Naším cieľom bolo využívať čo najviac sieť bezplatných a verejných nabíjacích staníc. Tie sme hľadali pomocou špeciálnych mobilných aplikácií PlugSurging, Wheretocharge alebo Chargemap.

Bežne dostupné elektromobily ako napr. Peugot iON, Nissan Leaf alebo VW e-UP sú síce vhodnejšie na kratšie trasy, ale aj tieto autá zvládnu v podstate čokolvek. Ako sme si sami otestovali, aj švajčiarske Alpy.

Len treba mať viac trpezlivosti a času, keďže u nich treba rátať s častejšími prestávkami na nabíjanie. Tie môžu byť od niekoľkominútových až po niekoľkohodinové. Všetko to závisí od vášho elektromobilu, štýlu jazdy, veľkosti batérií, dojazdu v kilometroch, od terénu, ale aj od toho, či si auto dobíjate na „rýchlonabíjačke“ alebo v bežnej elektrickej zásuvke.

Plánujete nejaké podujatia aj tento rok?

Naskytla sa nám možnosť zúčastniť sa pretekov eTour Europe, ktorých cieľom je čo najrýchlejšie prejsť viac ako 5 000 kilometrov cez 9 krajín, navštíviť 9 európskych metropol a to všetko stihnúť za 9 dní. Samozrejme elektromobilom.

Štartujeme už koncom apríla. Posádky eTour Europe budú vrámci cesty prechádzať aj cez Bratislavu, kde si  počas prestávky nabijú akumulátory. Spolu so sprievodným programom venovaným elektromobilite na Slovensku nás budete môcť vidieť a podporiť v sobotu 7. mája na námestí Eurovea.

NOW je nezisková organizácia založená v roku 2013, ktorá sa snaží o pozitívnu zmenu pomocou vzdelávania detí o ekológii, šírenia osvety o elektromobilite a úcte k životnému prostrediu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac