Zázračné účinky podivných preparátov, o ktorých ste doteraz nepočuli či hrozné zločiny len kúsok od vás, ktoré tradičné médiá zatajujú. Podobných správ sú na internete stovky.
V spolupráci s Pavlom Hardošom, vysokoškolským pedagógom a členom komisie stránky Konšpirátori.sk bojujúcej proti webom s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom, vám prinášame návod, ako si overiť informácie, ktoré na internete nájdete.
1. Všímajte si web, z ktorého správa pochádza
Všeobecné pravidlo, ako spoznať pochybný web neexistuje, sú však isté signály, pri ktorých treba zbystriť pozornosť. „Je to anonymita, absencia jasných zdrojov, neformálny jazyk, gramatické chyby, zlý grafický dizajn… Ale to ešte nič negarantuje. Sú nedôveryhodné weby, na ktorých nenájdete takýto očividný nedostatok,“ vysvetľuje Pavol Hardoš.
Zároveň však zdôrazňuje, že prítomnosť jednej alebo viacerých týchto charakteristík nie je nevyhnutne dôkazom toho, že stránka je nedôveryhodná.
2. Po prečítaní si odpovedzte na otázky
Ak máte o nejakom článku pochybnosti, skúste si po jeho prečítaní odpovedať na nasledujúce otázky: Potvrdzuje správa isté stereotypy alebo vnútorné obavy? Apeluje na moje city? Vyvoláva vo mne silné pocity nenávisti a strachu, napr. voči nekonkrétnej skupine „zlých“ ľudí? Ak si na všetky otázky odpoviete “áno”, je to veľmi silné varovné znamenie.
3. Preverte správu CRAP testom
CRAP test je štandardizovaná metóda pre overovanie faktov, ktorá sa používa pri akademických prácach, no jej princípy sa dajú použiť aj pri bežnom čítaní. CRAP je v tomto prípade anglická skratka pozostávajúca zo slov current (aktuálny), reliable (spoľahlivý), authority (autorita), purpose (účel)/ POV (uhol pohľadu). Po dočítaní článku by ste si mali odpovedať na sériu otázok:
- Je správa aktuálna? Viete nájsť dátum publikácie?
- Je informácia podložená dôkazmi a potvrdená ďalšími zdrojmi?
- Kto je autorom informácie? Ide o experta alebo autoritu v danej oblasti?
- Prečo článok vznikol? Má niečo predať? Nabúrať názor? Inklinuje k istému uhlu pohľadu?
Existuje niekoľko stránok v angličtine, ktoré podrobne vysvetľujú analýzu správ cez CRAP test.
4. Dajte si pozor najmä na správy o zdraví a politike
Podľa Pavla Hardoša sa neseriózne, klamlivé, podvodné či konšpiračné články najčastejšie týkajú politiky, zdravia, skrátka vecí života a smrti, ktoré majú potenciál osloviť čitateľa aj emocionálne. Pri stránkach o zdraví by ste si mali dať pozor a neveriť tým, ktoré obsahujú materiály podvodného a šarlatánskeho charakteru ako napríklad zázračná liečba, kúzelné preparáty a podobne.
O nedôveryhodný zdroj ide väčšinou vtedy, ak je evidentný rozpor s objektívnym, vedeckým poznaním, zvlášť ak môžu uvedené informácie spôsobiť zanedbanie potrebnej liečby alebo priamo poškodenie zdravia.
5. Overte reputáciu autorov
„Často je najľahšie zistiť si reputáciu autorov alebo publikácie – a zameriavať sa do budúcna len na tie, ktoré vôbec nejakú verejnú reputáciu majú,“ odporúča Pavol Hardoš. V praxi to znamená opierať sa o známe spravodajské portály či publikácie, ktorých vlastnícke pozadie, ako aj zloženie redakcie je známe a ľahko si môžete vyhľadať autorov článkov.
V prípade čítania blogov si tiež vyhľadajte človeka, ktorý článok písal, vyhľadajte si jeho staršie články, prípadne aj to, čo o ňom píšu ostatní. Overujte si aj citovaných odborníkov.
Ak sa v článku vyskytuje meno a priezvisko osoby, ktorá propaguje nejaký názor, skúste si osobu vyhľadať. Je pravdepodobné, že nájdete množstvo podobných článkov, ale aj negatívnu publicitu a varovanie pred názormi tohto človeka.
6. Hľadajte podozrivé fotky či videá
Klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, teda tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami môžu byť často „potvrdené“ skutočnými fotografiami a videami. Tie sú však v tomto prípade často použité v zavádzajúcom kontexte.
Skúste si fotografie z článku nájsť prostredníctvom zdroja, kľúčových slov či využitia Google hľadania podľa obrázka nahraním fotky alebo adresy URL a zistiť či fotka z článku skutočne dokumentuje popísanú situáciu.
7. Premyslite si reakciu na pochybnú správu
Ak sa vám spomínané obsahy zobrazia napríklad na sociálnej sieti, dajte si pozor, ako na ne budete reagovať. Môžete ich spochybniť, ale bez zosmiešnenia človeka, ktorý ich zdieľa. Tiež žiadať dôkaz z relevantného zdroja, vedeckú štúdiu alebo oficiálnu správu.
„Takéto správy majú často skôr charakter emocionálnej deklarácie, prejav identity, toho, čo považuje zdieľajúci za dôležité. Fakty tu žiaľ nie vždy účinkujú – vyvrátenie lži môže dokonca potvrdiť v mysli dotyčného lož ešte silnejšie,“ varuje Hardoš. Dá sa povedať, že takýmto správam nejde o šírenie faktov, ale skôr o potvrdzovanie obáv, ktoré človek má.
Loading...
