Uhádnete, za ktorými dverami na vás čaká dokonalý pán Bridgerton či Wednesday Addams? Tento kvíz preverí zmysel pre detail
Sedem rôznych fotografií dverí, sedem rôznych seriálov z Netflixu. Rozpoznáte ich všetky?
Zdieľať
31. 3. 2023;Autorka: Karin Smeláková, Foto: Netflix
Klop, klop, kto tu býva? Detail na dvere sa objaví v každom filme aj seriáli, no vzhľadom na ich zanedbateľnú rolu sú pre nás skôr neviditeľné. Napriek tomu zohrávajú dôležitú úlohu – skrýva sa za nimi aj veľká láska, aj tajomstvá a aj nebezpečenstvo. Keď cez ne raz vojdete, vstúpite aj do príbehu hlavného hrdinu a hrdinky.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Niečo na tom Netflixe je. Prečo sa The Crown, Stranger Things alebo Squid Game stali takými populárnymi?
Ak sa rozhodujete, čo si pozrieť, pripravili sme niekoľko filmárskych lahôdok z Netflixu.
Zdieľať
24. 2. 2023;Autorka: Karin Smeláková, Foto: Netflix
Každý z nich je iný, ale jedno majú spoločné: ich sledovanosť vyletela raketovou rýchlosťou na najvyššie priečky po celom svete. Ak chcete byť zorientovaní v súčasnom popkultúrnom svete, tieto seriály by ste mali mať vo svojom rebríčku „idem, pozriem“. O kvalitu filmárskeho zážitku sa nemusíte obávať – sú výborne napísané, zrežírované a ponúkajú jedinečné herecké výkony aj atmosféru.
Filmové a seriálové zážitky z Netflixu môžete mať teraz v cene svojho O2 Paušálu. Tu sa dozviete, ako na to
Odporúča vám ich kamarátka či kamarát, hovorí sa o nich ešte aj v MHD, a ak ich raz začnete pozerať, pri jednej epizóde neskončíte. V ďalšom desaťročí o nich možno budeme počuť ako o kultových dielach, ktoré ovplyvnili strieborné plátno. Nás v redakcii baví (nielen) ich rôznorodosť a rovnako ako celý svet, aj my ich odporúčame:
Vo veľkom štýle The Crown
Čo sa skrýva za múrmi sídiel britskej kráľovskej rodiny? Dramatický seriál z produkcie Netflixu zachytáva všetky dôležité udalosti od ranej vlády kráľovnej Alžbety II., ktorá nastúpila na trón ako 25-ročná, až po jej posledné roky na čele krajiny. Môžete sledovať odkrývanie všetkých rodinných drám, kríz v monarchii aj neúprosných kráľovských povinností, ktoré sú zabalené vo vznešených konverzáciách.
Seriál The Crown získal obrovskú popularitu aj vďaka skvelému scenáru od Petra Morgana, ktorý je známy svojím talentom vdýchnuť život a vznešenosť historickým udalostiam. Fanúšikovia ocenili aj zobrazenie vysokého životného štandardu rodiny s honosnými zámkami, autami, lietadlami a cestovaním po celom svete, ako aj herecké výkony aristokratických dvojníkov.
V prvej sérii napríklad ako mladá kráľovná Alžbeta II. bodovala Claire Foy, ktorá si za tento výkon odniesla aj Zlatý glóbus. Nedá sa nespomenúť ani výkon Elizabeth Debicki, ktorá v 5. sérii stvárnila obľúbenú princeznú Dianu.
Láskavé pletky bohatej smotánky Bridgeton
Od kráľovskej rodiny sa presunieme ešte hlbšie do minulosti, aby sme pochopili, že večierky v 18. storočí boli riadne žúry – a to ani nemuseli byť o hudbe či tanci, ale skôr o spoločenskej prezentácii a hľadaní toho vyvoleného alebo vyvolenej.
Seriál Bridgeton vás pohltí oslnivými dobovými kostýmami, prepracovanými scénami aj pompéznym dvorením či štipľavými klebetami. Lebo keď sa súrodenci z bohatej a významnej rodiny Bridgetonovcov pokúšajú nájsť osudovú lásku a partnera, tak to je vždy veľkolepá párty.
Zmyselnú atmosféru dopĺňajú nielen intímne scény z novomanželského života, ale aj popové piesne v klasickej orchestrálnej podobe. Môžete tam započuť skladby od Taylor Swift, Ariany Grande alebo Miley Cyrus.
Návrat do 80. rokov Stranger Things
Čítali ste niekedy knižnú sériu Traja pátrači? Tento seriál je síce o niekoľko úrovní vyššie, ale pocit, ktorý pri ňom budete mať, vám môže pripomenúť to sladké napínavé čítanie dobrodružného príbehu v detstve. Seriál Stranger Things si získal množstvo fanúšikov v rôznom veku aj vďaka svojej multižánrovosti – má aj prvky hororu, aj trileru, aj sci-fi, ale najmä dobrodružstva.
Presuniete sa s ním do 80. rokov, keď je skupina mladých kamošov svedkom nadprirodzených síl. A z toho už niet cesty späť, túžbe hľadať a odhaľovať mimoriadne záhady sa nedá odolať. Stranger Things odkazuje na filmové klasiky ako Návrat do budúcnosti, Terminátor či Krotitelia duchov. Tvorcovia sa pohrali aj s detailmi a môžete si všimnúť obľúbené značky z 80. rokov, napríklad plechovku New Coke.
Odvážny a veľmi dôležitý Sex Education
Ako vyplýva z jeho názvu, tento seriál je o tabuizovanej téme, a to o potrebe sexuálnej výchovy pre mladých. Nie je zvrátený ani neslušný, ale dokonale skutočný a prvý, ktorý sa snaží zabaviť a zároveň aj vzdelávať publikum v tejto intímnej, ale dôležitej oblasti. Lebo spoločnosťou akceptovaná nevedomosť v mladom veku môže spôsobiť traumy na celý život.
Diváci sa môžu stotožniť s postavami, ktoré majú rozličnú sexuálnu orientáciu, a ľahšie sa tak nájsť v ich problémoch, radostiach aj starostiach. Dôležitú tému odľahčuje pohotový humor a oku lahodiace kostýmy. Postavy aj prostredie vyzerajú ako z obdobia 90. rokov, dokonca odkazujú aj na niektoré populárne seriály z tohto obdobia, no napriek tomu žijú v roku 2021.
Poznáte červenú kombinézu a masku Salvadora Dalího? Money Heist (La casa de papel)
Španielsky kriminálny seriál Money Heist patrí medzi najsledovanejšie neanglické série. „Profesor“, hlava gangu v červených kombinézach, má v pláne uskutočniť obrovskú lúpež v španielskej kráľovskej mincovni a potrebuje na to ďalších schopných zlodejov.
La casa de papel je bohatá na rozličné psychologické hry, konflikty a symbolizuje aj silný odpor proti systému a posolstvá, ktoré sa v minulosti používali na vzdor proti vládnucej sile:
Červená farba kombinéz reprezentuje revolúcie a je aj farbou marxistickej ideológie.
Ani maska umelca Salvadora Dalího tam nie je náhodou – Dalí maľoval obrazy, ktoré odmietali moderný kapitalistický systém.
Talianska ľudová pieseň Bella ciao, ktorá je so seriálom spätá, sa v minulosti používala ako hymna protifašistického odboja počas druhej svetovej vojny.
Ak vyhráš, budeš boháč, ak nie, umrieš Squid Game
Squid Game je prvý seriál z Južnej Kórey, ktorý prerazil v západnej kinematografii a stal sa seriálovým fenoménom na začiatku jesene 2021. Na prvý pohľad má jednoduchú zápletku: čo všetko sme schopní a ochotní vymeniť za lepšie materiálne podmienky.
Hráčov naverbovali do hry „na život a na smrť“ z najchudobnejších vrstiev spoločnosti. Snažia sa o veľkú peňažnú výhru s ešte väčším rizikom – prehra znamená smrť. Krvilačné hry o život využívajú v disciplínach jednoduché detské hry a scény žiaria farbami: schodisko vo farbe ružovej cukrovej vaty, zelené kombinézy hráčov a vojaci v purpurových uniformách.
Podľa odborníkov pomohla seriálu k popularite najmä jednoduchosť a pestrá vizuálna stránka, ktorá je v kontraste s vážnosťou situácie – je to taká videohra pre dospelých, kde sa mieša brutálnosť s klamlivou nevinnosťou.
Zahráme si šach? Queen’s Gambit
Silný príbeh šachistky, nádherné vizuálne spracovanie s kostýmami v kombinácii čiernej a bielej, napätie a dej, ktorý využíva princípy šachu – to všetko nájdete v dych berúcej minisérii Queen’s Gambit.
Hlavná postava, sirota Beth, má neuveriteľný talent na šach. V seriáli zosobňuje tak trochu superhrdinku, ktorej najväčším nepriateľom nie sú jej súperi na súťažiach, ale ona sama, resp. jej závislosti.
Queen’s Gambit je seriál plný odhodlania, objavovania a výborných hereckých výkonov Anye Taylor-Joy.
Gerald z Rivie k vašim službám The Witcher
Fanúšikovia poznali príbeh Witchera už z videohry, no seriál si získal aj tých, ktorí o ňom predtým nepočuli. Dielu zaručil úspech hlavný trojuholník hercov a ich príbehy, ktoré sa navzájom pretli.
Seriál však nie je o naháňaní príšer a ich zabíjaní – je o túžbe po niečom, čo nemôžeme mať, o komplikovaných rozhodnutiach aj nasledovaní osudu. Všetko to podčiarkujú silné emócie, vďaka ktorým máte pocit, že ste súčasťou deja a tak súcitíte s Ciri, ktorá stratila celú rodinu, alebo s Geraldom, ktorý nemôže nikoho milovať, a predsa miluje. Dielo získalo popularitu aj vďaka dokonalému stvárneniu Zaklínača, ktorého zahral herec Henry Cavill.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.