Zachráňte svet s Ellie a Joelom vo svojej réžii. Napíšte nám správnu odpoveď a presuňte sa zo seriálu The Last of Us späť do herného sveta
Stačí, ak nám napíšete, ako sa nazýva huba, ktorá stojí za spustením celej apokalypsy v príbehu The Last of Us.
Zdieľať
31. 1. 2023;Autor: Sóda, Foto: Sóda
Tak ako bol pred pár rokmi herný svet uchvátený dobrodružnou hrou The Last of Us, tak je od začiatku tohto roka uchvátený filmový svet rovnomenným seriálom. Na HBO Max môžeme každý pondelok do 12. marca 2023 sledovať pokračovanie napínavého postapokalyptického boja o prežite v zdevastovanej Amerike.
Ľudstvo napadla parazitická huba, ktorá dokáže ovládať telo a myseľ. Po napadnutí premení človeka na zombie monštrum, ktorého cieľom je rozšíriť svoje pôsobisko na zemi tak, že napáda ďalších a ďalších… S príbehom The Last of Us sa ocitnete v zničenom svete, na jednej strane niekoľko preživších (nenapadnutých) v karanténnych zónach, na druhej strane beštie s otrávenou mysľou.
Rovnako ako v kultovej videohre, aj na striebornom plátne sa musí päťdesiatnik Joel (Pedro Pascal) spoľahnúť na 14-ročnú Ellie (Bella Ramsey), aby našli bezpečie a vybudovali nový domov. Dobrodružná a emotívna 9-dielna apokalyptická miniséria od tvorcov hitu Černobyľ ukazuje aj to, ako hľadať a nachádzať nádej na nový svet pod závojom totálnej temnoty.
Popri každotýždňovom čakaní na novú časť The Last of Us môžete o osude Ellie a Joela rozhodovať aj vo vlastnej réžii v hre na PlayStation 5. Stačí, ak nám napíšete názov parazitickej huby zo seriálu. Hra a ďalší merch zo súťaže vám poslúži rovnako aj pri čakaní na druhú sériu The Last of Us, ktorú tvorcovia už oficiálne potvrdili.
Čo môžete získať?
Pre jedného výhercu máme pripravený balíček s vecnými cenami s motívom seriálu The Last of Us:
videohra na PlayStation 5 The Last of Us,
súprava užitočných vecí do prírody v krabičke,
kovový hrnček.
Ako na to?
Do pripraveného formulára nižšie napíšte svoju odpoveď a uveďte svoje kontaktné údaje.
Ako sa volá huba, ktorá spustila apokalypsu v seriáli The Last of Us?
Aby ste sa do súťaže mohli zapojiť, musíte spĺňať aj nasledujúce podmienky:
Musíte byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 16 rokov.
Musíte súhlasiť s podmienkami súťaže a so spracovaním osobných údajov.
Ďakujeme za záujem, súťaž sme ukončili.
Odpovede posielajte do utorka 7. februára 2023. V stredu 8. februára 2023 spomedzi všetkých odpovedí vyžrebujeme jedného výhercu, ktorého budeme o spôsobe odovzdania výhry informovať prostredníctvom e-mailu.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Ovplyvnili generácie a zmenili vnímanie reality. Tieto filmové a seriálové fantasy nás nikdy neomrzia
Draky, čarodejníci, kúzla, elfovia a mýtické kraje – to všetko priniesli do popkultúry fantasy romány, ktoré si získali srdcia čitateľov už pred 85 rokmi.
Zdieľať
28. 12. 2022;Autor: Sóda, Foto: HBO Max
V uponáhľanej dobe plnej depresívnych správ je fantasy žáner dokonalým únikom z reality. Či už je to moderná adaptácia absolútnej klasiky Pán prsteňov, nesmrteľný príbeh čarodejníka z Rokfortu alebo ďalšia sonda do krutého sveta Westerosu v podobe prequelu Rod draka. Vysoká sledovanosť aj pri reprízach a preplnené kinosály pri premiérach jasne potvrdzujú, že dobré fantasy je zásah do čierneho.
Obľúbenosť fantasy literatúry a neskôr aj filmov či seriálov spočíva vo viacerých elementoch, ktorými tento žáner vyčnieva spomedzi bežnej ponuky. Najčastejším dôvodom obľúbenosti je popustenie uzdy predstavivosti, ktorá umožňuje divákom stráviť hodinu-dve na mieste, kde sú draky skutočné alebo kde čarodejníci vedú súboje prútikmi a kde má každý človek svojho démona v podobe zvieraťa.
Túžbe po uniknutí do iného sveta pomáha okrem magických bytostí aj prepracovaný systém rodov, čarodejníckych škôl alebo kráľovstiev jednotlivých fantasy krajín.
„Najvýraznejším znakom fantasy literatúry je práve spôsob, ako vidí rozdiel medzi dobrom a zlom. Fantasy nám kladie otázky, čo je hrdinstvo, z čoho pramení moc, a hľadá morálne alternatívy,“ zdôrazňuje populárna autorka fantasy diel Ursula Le Guin.
Pán prsteňov a Hobit
Praotcom žánru fantasy literatúry je bezpochyby John Ronald Reuel Tolkien, ktorého príbehy z mýtickej Stredozeme prvýkrát očarili čitateľov v roku 1937 v rozprávkovej knihe Hobit. Dobrodružstvá maličkého a pohodlného domaseda Bilba, ktorý prekoná svoj strach a pridá sa na nebezpečnú výpravu trpasličieho kráľa Thorina, sa stali základným kameňom pre vznik presláveného fantasy eposu Pán prsteňov.
Na začiatku tretieho milénia sa adaptácie trilógie ujal novozélandský režisér Peter Jackson. Mladý hobit Frodo sa v spoločnosti čarodejníka Gandalfa, ľudských bojovníkov Aragorna a Boromira, ako aj elfa Legolasa a trpaslíka Gimliho vydal na dlhú cestu, aby zničil všemocný prsteň moci v plameňoch Hory osudu. Podarí sa maličkému hobitovi dokázať to, čoho neboli schopní králi ľudí ani elfov, alebo ho zradia jeho najbližší, ktorí podľahnú pokušeniu prsteňa moci?
Filmová trilógia Pán prsteňov vyvolala pred 20 rokmi novú vlnu záujmu o fantasy snímky, o čom svedčí jej miesto medzi najziskovejšími kinohitmi všetkých čias, ako aj získanie 17 Oscarov z 30 nominácií. Fanúšikov Tolkienovho sveta môže potešiť aj filmová trilógia Hobit, ktorá sa sústreďuje na zážitky hobita Bilba v trpasličej družine na ceste do srdca hory Erebor.
Pikošky zo zákulisia:
Viggo Mortensen pokračoval v stvárňovaní Aragorna aj po tom, ako si zlomil dva prsty na nohe. Keď v snímke Dve veže Aragorn kopol do helmy od frustrácie, svoju bolesť zo zlomeniny pretavil do srdcervúcej scény.
Sean Bean sa dostavil na produkciu na vrchu hory peši po vlastných. Herec mal strach z lietania a odmietol sa na horu presunúť helikoptérou. Ostatní herci museli čakať dve hodiny, kým k nim dorazil.
Scenár sa neustále menil. Napríklad v pôvodnej verzii sa mala na bitke na Pelennorských poliach zúčastniť Arwen v mužskom oblečení. Alebo aj počas Boromirovho monológu v Roklinke vo filme Spoločenstvo prsteňa. Sean Bean dostal najnovšiu verziu scenára len pár minút pred klapkou, scenár si preto prilepil na koleno a miestami z neho čítal.
Harry Potter a Fantastické zvery
Príbeh mladého čarodejníka z pera J. K. Rowlingovej patrí medzi najvplyvnejšie posolstvá dnešnej kultúry. Sedem románov spojilo populárny formát príbehov zo žiackych lavíc so svetom mágie a voilà – vitajte na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej.
Sedem rokov štúdia v ôsmich filmoch s trojicou mladých čarodejníkov – titulným hrdinom Harrym, Ronom a Hermionou. Sága vás prevedie nielen ich študijnými úspechmi a zlyhaniami, príbehom kamarátsva a čarovných nadprirodzených javov, ale poukazuje aj na zlo cez temného lorda Voldemorta a jeho posluhovačov.
Milovníkov Rokfortu poteší aj rozšírenie príbehu v sérii filmov Fantastické zvery, ktoré sa sústreďujú na rastúcu silu temného čarodejníka Grindelwalda takmer storočie pred udalosťami z Harryho Pottera. Skalní fanúšikovia neopovrhnú ani špeciálnym dokumentom 20. výročie Harryho Pottera: Návrat do Rokfortu, v ktorom sa herci a tvorcovia tejto ikonickej filmovej série vrátia do školského prostredia a so slzou v oku zaspomínajú na to, ako sa im pred dvoma dekádami zmenil život.
Pikošky zo zákulisia:
Režisér snímky Väzeň z Azkabanu dal hlavnej trojici hercov domácu úlohu – napísať esej o svojich postavách. Emma Watson odovzdala 10 strán, Daniel Radcliffe jednu a Rupert Grint neodovzdal nič s výhovorkou, že aj Ron by predsa zabudol.
Na každej titulke čarodejníckych novín Denný veštec vo filmoch straší Ryšavá bosorka (Ginger Witch). Tvorcovia filmov popustili uzdu fantázii a pri výrobe pohyblivých novín na každú titulku zakomponovali malú zmienku o úplne novej postave – Ryšavej bosorke.
Všetky kúzla sa mladí rokfortskí čarodejníci učia po latinsky. A nielen kúzla, motto čarodejníckej školy znie Draco dormiens nunquam titillandus, čo v preklade znamená Nikdy neštekli spiaceho draka.
Na týchto 9 otázok správne odpovedia iba čarodejníci, ktorí si zaslúžia študovať na Rokforte. Trúfnete si?
Hra o tróny a Rod draka
Pred 11 rokmi zakotvil na televíznych obrazovkách fantasy seriál, ktorého epizódy sa stali celospoločenským rituálom. Rodiny verných Starkovcov, ctižiadostivých Lannisterovcov a krvilačných Targaryenovcov sa stretávajú v boji o Železný trón kráľovstiev Westerosu – a ešte nevedia, že čoskoro sa budú musieť spojiť v boji proti nadpozemským Bielym chodcom.
Seriál Hra o tróny priniesol napínavé mocenské intrigy, náročné úvahy o morálke, ale aj neprikrášlený pohľad na príkry rozdiel medzi životom v chudobe a blahobytom bohatých. Úspech zažilo aj rozšírenie príbehu Westerosu v prequeli Rod draka, ktorý sa zameriava na osudy vládnucej dynastie Targaryenovcov dve storočia pred udalosťami z Hier o tróny.
Pikošky zo zákulisia:
Postavu Arye Starkovej obsadzovali tvorcovia najdlhšie. Producenti seriálu nevedeli nájsť tú správnu herečku pre úlohu najmladšej dcéry rodu Starkovcov. Napokon objavili Maisie Williamsovú, klikli na jej kastingové ukážky a s nestabilným pripojením sťahovali jej video asi 40 minút. Čakanie sa vyplatilo, pretože nakoniec našli tú pravú.
Ikonická časť kostýmu Jona Snowa je z koberčeka z Ikey. Kostýmová dizajnérka Michele Clapton potvrdila, že pri Hre o tróny každú sezónu navrhla 70 až 100 úplne nových kostýmov. Keď si Jon musel obliecť uniformu Nočnej hliadky, pocta byť huňatou oporou pre jeho plecia pripadla kobercu SKOLD.
Červená svadba mala predlohu v skutočných historických udalostiach. Autor knižnej predlohy George R. R. Martin potvrdil, že krvavá pasca počas svadobných osláv vychádza z dvoch skutočných udalostí zo škótskej histórie – z Čiernej večere v roku 1440 a masakra v Glencoe v roku 1692.
Temné hmoty
Fantasy dráma Temné hmoty vzniklapodľa knižnej predlohy – trilógie Philipa Pullmana, ktorá pozostáva z kníh Zlatý kompas, Magický nôž a Jantárový ďalekohľad. Seriál Temné hmoty je určený predovšetkým mladšiemu divákovi. Hlavnou hrdinkou tohto seriálu je mladá Lyra zo sveta, kde má každý človek svojho démona vo zvieracej podobe, ktorý je nositeľom jeho povahy a duše.
Lyra vykročí na cestu za dobrodružstvom a rozhodne sa nájsť svojho nezvestného kamaráta Rogera. Vtedy zistí, že je len figúrkou veľkej hry medzi vládnym rádom Magistéria a hnutím odboja na čele s lordom Asrielom bojujúcim za ochranu slobodnej vôle.
Cesta mladých hrdinov v seriáli Temné hmoty povedie cez alternatívne reality, v ktorých zahviezdi viacero veľkých hereckých mien – James McAvoy ako lord Asriel, Ruth Wilson ako pani Coulter a Lin-Manuel Miranda ako texaský aeronaut Lee.
Pikošky zo zákulisia:
Maľby Leonarda da Vinciho poslúžili Philipovi Pullmanovi ako inšpirácia pre démonov v zvieracích podobách. K tomuto nápadu ho priviedla preslávená maľba Dáma s hranostajom.
V seriáli hrá otec po boku svojej dcéry – no ich úlohy tomu nezodpovedajú. Titulnú hrdinku stvárnila Dafne Keen, kým jej otec Will hral kardinála McPhaila odhodlaného Lyru nájsť a zastaviť.
V knižnej trilógii Temné hmoty sa Philip Pullman pokúsil prerozprávať dielo filozofa Johna Miltona Stratený raj. Neomylné božstvo nahradil malichernou vládou Autority a miesto úpadku a straty nevinnosti kniha opisuje dospievanie a boj mladého dievčaťa so všemocným rádom Magistéria.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
