Báli sme sa ich, už keď bolo počuť ich kroky na chodbe, no po rokoch spomíname s najväčšou láskou práve na nich. Na ich prirodzenú autoritu, spravodlivý prístup a pomocnú ruku, ktorá prišla v pravej chvíli. Boli to nakoniec ich hodiny, z ktorých si pamätáme najviac, boli to oni, kto nás naučili hodnotám a pripravili do života.
Vybrali sme niekoľko fráz, ktoré sme od našich najobľúbenejších učiteľov počúvali často, no najmenej radi:
“Rozdajte si papiere. Dáme si päťminútovku.”
„Na trojku to viete vy, na dvojku ja a na jednotku sám Pán Boh.“
“Na vysvedčení bude troječka. Keď prižmúrim všetky štyri oči.”
“Ešte sa nebaľte. Zvoní pre mňa, nie pre vás.”
“Topánky na telesnú nie sú prezuvky.”
“Ja vám lievikom vedomosti do hlavy nenalejem.”
“Keď nevieš, ja si to za teba z prsta nevycucám.”
“Nerevte mi tu ako paviány. Kde sme? V džungli?”
“Je ti smiešne? Poď k tabuli.”
“Toto musíš sypať z rukáva, aj keď ťa zobudím o polnoci!”
Páčil sa vám článok?
Loading...
