7 tipov, ako na internete rozlíšiť klamlivý článok od pravdivého

V dobe konšpiračných, zavádzajúcich a prinajmenšom polopravdivých správ sa vám určite zíde návod na to, ako na internete odlíšiť pravdivý článok z dôveryhodného zdroja od hoaxu z pochybnej stránky.

Zázračné účinky podivných preparátov, o ktorých ste doteraz nepočuli či hrozné zločiny len kúsok od vás, ktoré tradičné médiá zatajujú. Podobných správ sú na internete stovky.

V spolupráci s Pavlom Hardošom, vysokoškolským pedagógom a členom komisie stránky Konšpirátori.sk bojujúcej proti webom s neserióznym, klamlivým, podvodným, konšpiračným alebo propagandistickým obsahom, vám prinášame návod, ako si overiť informácie, ktoré na internete nájdete.

1. Všímajte si web, z ktorého správa pochádza

Všeobecné pravidlo, ako spoznať pochybný web neexistuje, sú však isté signály, pri ktorých treba zbystriť pozornosť. „Je to anonymita, absencia jasných zdrojov, neformálny jazyk, gramatické chyby, zlý grafický dizajn… Ale to ešte nič negarantuje. Sú nedôveryhodné weby, na ktorých nenájdete takýto očividný nedostatok,“ vysvetľuje Pavol Hardoš.

Zároveň však zdôrazňuje, že prítomnosť jednej alebo viacerých týchto charakteristík nie je nevyhnutne dôkazom toho, že stránka je nedôveryhodná.

2. Po prečítaní si odpovedzte na otázky

Ak máte o nejakom článku pochybnosti, skúste si po jeho prečítaní odpovedať na nasledujúce otázky: Potvrdzuje správa isté stereotypy alebo vnútorné obavy? Apeluje na moje city? Vyvoláva vo mne silné pocity nenávisti a strachu, napr. voči nekonkrétnej skupine „zlých“ ľudí? Ak si na všetky otázky odpoviete “áno”, je to veľmi silné varovné znamenie.

3. Preverte správu CRAP testom

CRAP test je štandardizovaná metóda pre overovanie faktov, ktorá sa používa pri akademických prácach, no jej princípy sa dajú použiť aj pri bežnom čítaní. CRAP je v tomto prípade anglická skratka pozostávajúca zo slov current (aktuálny), reliable (spoľahlivý), authority (autorita), purpose (účel)/ POV (uhol pohľadu). Po dočítaní článku by ste si mali odpovedať na sériu otázok:

  • Je správa aktuálna? Viete nájsť dátum publikácie?
  • Je informácia podložená dôkazmi a potvrdená ďalšími zdrojmi?
  • Kto je autorom informácie? Ide o experta alebo autoritu v danej oblasti?
  • Prečo článok vznikol? Má niečo predať? Nabúrať názor? Inklinuje k istému uhlu pohľadu?

Existuje niekoľko stránok v angličtine, ktoré podrobne vysvetľujú analýzu správ cez CRAP test.

4. Dajte si pozor najmä na správy o zdraví a politike

Podľa Pavla Hardoša sa neseriózne, klamlivé, podvodné či konšpiračné články najčastejšie týkajú politiky, zdravia, skrátka vecí života a smrti, ktoré majú potenciál osloviť čitateľa aj emocionálne. Pri stránkach o zdraví by ste si mali dať pozor a neveriť tým, ktoré obsahujú materiály podvodného a šarlatánskeho charakteru ako napríklad zázračná liečba, kúzelné preparáty a podobne.

O nedôveryhodný zdroj ide väčšinou vtedy, ak je evidentný rozpor s objektívnym, vedeckým poznaním, zvlášť ak môžu uvedené informácie spôsobiť zanedbanie potrebnej liečby alebo priamo poškodenie zdravia.

5. Overte reputáciu autorov

„Často je najľahšie zistiť si reputáciu autorov alebo publikácie  – a zameriavať sa do budúcna len na tie, ktoré vôbec nejakú verejnú reputáciu majú,“ odporúča Pavol Hardoš. V praxi to znamená opierať sa o známe spravodajské portály či publikácie, ktorých vlastnícke pozadie, ako aj zloženie redakcie je známe a ľahko si môžete vyhľadať autorov článkov.

V prípade čítania blogov si tiež vyhľadajte človeka, ktorý článok písal, vyhľadajte si jeho staršie články, prípadne aj to, čo o ňom píšu ostatní. Overujte si aj citovaných odborníkov.

Ak sa v článku vyskytuje meno a priezvisko osoby, ktorá propaguje nejaký názor, skúste si osobu vyhľadať. Je pravdepodobné, že nájdete množstvo podobných článkov, ale aj negatívnu publicitu a varovanie pred názormi tohto človeka.

6. Hľadajte podozrivé fotky či videá

Klamlivé, dezinformačné správy a lživú propagandu, teda tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami môžu byť často „potvrdené“ skutočnými fotografiami a videami. Tie sú však v tomto prípade často použité v zavádzajúcom kontexte.

Skúste si fotografie z článku nájsť prostredníctvom zdroja, kľúčových slov či využitia Google hľadania podľa obrázka nahraním fotky alebo adresy URL a zistiť či fotka z článku skutočne dokumentuje popísanú situáciu.

7. Premyslite si reakciu na pochybnú správu

Ak sa vám spomínané obsahy zobrazia napríklad na sociálnej sieti, dajte si pozor, ako na ne budete reagovať. Môžete ich spochybniť, ale bez zosmiešnenia človeka, ktorý ich zdieľa. Tiež žiadať dôkaz z relevantného zdroja, vedeckú štúdiu alebo oficiálnu správu.

„Takéto správy majú často skôr charakter emocionálnej deklarácie, prejav identity, toho, čo považuje zdieľajúci za dôležité. Fakty tu žiaľ nie vždy účinkujú  – vyvrátenie lži môže dokonca potvrdiť v mysli dotyčného lož ešte silnejšie,“ varuje Hardoš. Dá sa povedať, že takýmto správam nejde o šírenie faktov, ale skôr o potvrdzovanie obáv, ktoré človek má.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

„Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.“

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

„Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.“

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

„Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.“

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať zdravý športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu a zistiť, na ktorý šport majú najlepšie predpoklady.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Menej chrápania, viac čítania: 6 nových appiek, ktoré odporúčame vyskúšať

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac