Keď nám v škole učitelia literatúry opakovali, aké inšpiratívne sú diela slovenských autorov, neverili sme im a namiesto hodín strávených nad knihou sme od spolužiaka odpísali obsah.
Dnes však musíme priznať, že mnoho slovenských kníh naozaj stojí za to a paralely s dnešným svetom sa dajú nájsť v každej z nich. Preto si zaslúžia, aby sme im z času na čas vzdali hold aspoň symbolicky.
1. Miroslav Válek
„Láska je strašne bohatá, láska, tá všetko sľúbi. No ten, čo ľúbil sklamal sa a ten, čo sklamal, ľúbi.“
Hádam najznámejší básnik, ktorý sa venoval ľúbostnej poézii vyslovil všeobecnú pravdu o nešťastnej láske v básni Jesenná láska. Verše zľudoveli najmä vďaka piesni Miroslava Žbirku a dodnes ich mnoho z nás vie naspamäť.
2. Martin Kukučín
„Šťastný vek, kým stojí nad nami bytosť držiaca v jednej ruke korbáč a v druhej koláč.“
Túto myšlienku nájdete v poviedke Úvod k vakáciám, ktorá sa stala akýmsi úvodom k slávnemu Kukučínovmu dielu Mladé letá z roku 1922. Poviedka opisuje niekoľkodňovú cestu revúckych študentov domov na prázdniny. Je plná ľahkého humoru typického pre Martina Kukučína, osobitých postáv aj láskavých myšlienok.
3. Ladislav Mňačko
„Moc nie je ani dobrá ani zlá. Moc sa môže stať dobrom i zlom, záleží na tom, kto ju používa.“
Hoci je román Ako chutí moc na zozname povinného čítania stredoškolákov, málokto sa k nemu v tomto veku “dokopal”. Vo veku, keď sa viac zaujímate o dianie okolo, vám prinesie viac, než v maturitnom ročníku.
4. Dobroslav Chrobák
„Žilo sa vtedy hádam ťažšie, ale svet bol menší a jednoduchší, ľahšie sa v ňom človek vyznal. Odplata stíhala hriech a dobrý skutok bol podľa zásluhy odmeňovaný.“
Román Drak sa vracia je z prostredia dediny a prírody Liptova. Dobroslav Chrobák dielo napísal v 40. rokoch minulého storočia. Citát svedčí o tom, že už vtedy sa na časy minulé spomínalo ako na dobu jednoduchšiu a spravodlivejšiu. To sprevádza každú dobu.
5. Terézia Vansová
„Svet je krásny a dobrý vždy a všade, kam nepríde človek so svojím trápením a mukou.“
Sirota Podhradských Terézie Vansovej vyšla v roku 1889. Dievčenský román o chudobnom dievčati má však taký silný sociálny odkaz, že je prínosný aj pre súčasnú mladú generáciu.
6. Jozef Cíger Hronský
„Trp Jozef Mak, človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.“
Poslednú vetu románu Jozef Mak sme si všetci povinne písali v škole do zošitov a vďaka tomu si ju mnohí dodnes pamätajú. Keď si myšlienku prečítate s odstupom času, zistíte, že tí Jozefovia Makovia nežili len vtedy, keď o nich písal Jozef Cíger Hronský.
7. Rudolf Jašík
„Bolo to hnedé, čierne, hnilo to, šírilo pach nevetranej krypty a na čele malo vypálený znak hákového kríža.“
Ak si chcete prečítať dielo s protifašistickou tematikou, nemusíte sa hrabať v knihách svetových autorov. Román Námestie sv. Alžbety zachytáva smutné osudy a hrôzy druhej svetovej vojny. Vôbec nie je na škodu si tieto temné časy neustále pripomínať.
8. Dominik Tatarka
„Lásku si treba zaslúžiť. Niekedy ju nedosiahneme, ale aspoň sme upevnili svoje sebavedomie, že sme urobili pre ňu všetko a že sme toho schopní.“
Jeden z najznámejších disidentských spisovateľov Dominik Tatarka nepísal len diela kritické voči minulému režimu. Román Prútené kreslá z roku 1963 vychádza z jeho skúseností, ktoré nadobudol počas štúdia vo Francúzsku. Nájdete v ňom veľa pekných citátov o láske.
9. Alfonz Bednár
„… musíme aj my zo svojho života urobiť most k ľudskej budúcnosti. To musí robiť zo seba každý človek … a ak to vykoná, nebude žiť nadarmo.“
Veta sa objavila vo vrcholnom Bednárovom diele, románe Sklený vrch z roku 1954. Kniha je denníkom Emy Klaasovej. Jej dej sa odohráva počas druhej svetovej vojny, no kritika ľudí vtedajšej modernej doby je nadčasová.