Powered by O2
Lifetech Recenzia

Dve novinky od Xiaomi, ktoré nešetrili na kvalite, ale na cene

Umelá inteligencia, najnovší procesor či prvotriedne spracovanie už odteraz nie sú len výsadou vlajkových lodí. Beáta Kalaiová, O2 Guru, otestovala dva smartfóny od Xiaomi: Redmi Note 5 a Redmi 5 Plus.

6. 8. 2018; Autor: Beáta Kalaiová, Foto: Xiaomi

Nájdete ich už aj v nižšej cenovej kategórii smartfónov, a to práve vďaka výrobcovi Xiaomi, ktorý si na dvojici telefónov Xiaomi Redmi Note 5 a Xiaomi Redmi 5 Plus dal skutočne záležať. Predstavujem vám tieto dve skvelé zariadenia aj s ich špecifikáciami.

Xiaomi Redmi Note 5

Keď sa extrémne nízka cena spojí s veľkoleposťou funkcií vlajkových lodí, môže z toho vzniknúť jedine Redmi Note 5. Xiaomi Redmi si pred pár rokmi našiel miesto aj v mojom smartfónom svete, a preto som bola na novinku Redmi Note 5 poriadne zvedavá. Čínsky výrobca ani tentokrát nesklamal moje očakávania. Popravde, skôr ma šokoval. Našťastie v tom pozitívnom smere. Už na prvý pohľad a dotyk som vedela, že mám tú česť so špičkovým zariadením, ktoré pripomína najvyššiu radu smartfónov.

Vzhľad: Bezrámikový displej v celokovovom tele pôsobí nadčasovo

Je viacero dôvodov, prečo Redmi Note 5 vyniká medzi konkurenciou. Jedným z nich –a jedným z najviditeľnejších – je aj jeho trendový vzhľad s full-screen displejom s pomerom strán 18:9. Pozornosť si zaslúži aj pevné celokovové telo, ktoré telefón chráni pred mechanickým poškodením. Na zadnej strane nájdete snímač odtlačkov prstov, ako aj duálny fotoaparát s podporou umelej inteligencie. Po obvode hliníkového tela je zakomponovaný slot na SIM kartu a Micro SD až do 128 GB a prítomný je aj 3,5 mm jack.

Fotoaparát: S umelou inteligenciou sa vydarí každý záber

Pod kapotou toho Redmi Note 5 ukrýva ešte oveľa viac. Už prítomnosť umelej inteligencie pri duálnom fotoaparáte tohto zariadenia vás veľmi milo prekvapí. Umožní vám so zapnutým HDR režimom urobiť tie najlepšie zábery, kedykoľvek a kdekoľvek. S primárnym 12 Mpx senzorom s clonou f/1.9 a sekundárnym 5 Mpx senzorom s clonou f/2.0 o kvalitné zábery naozaj nebude núdza. Pri fotografovaní som zaznamenala veľmi rýchle zaostrovanie, za čo môžem vďačiť práve rýchlemu DualPD, ktorý umožní zaostriť fotku okamžite a fotiť lepšie zábery aj v tme.

Výkon: Plynulosť práce a zábavy v každom okamihu

Od momentu, ako som zariadenie zapla až po poslednú nočnú kontrolu nastavenia budíka mi Redmi Note 5 ani raz nezaváhal. Za svoju plynulosť vďačí vyladenému 8-jadrovému procesoru Snapdragon 636, o takte 8x 1,8 GHz. Podporu v jeho výkone mu robí aj operačný systém Android Oreo 8.0 s pamäťou 3 GB RAM. Zaujímavosťou je, že RAM obsahuje najnovší štandard pamäte LPDDR4X, ktorý opäť nájdete len v zariadeniach najvyššej triedy. Plynulosť práce a multitasking sú teda zaručené.

S Xiaomi Redmi Note 5 sa tiež určite nebudete nudiť. Batéria zariadenia má kapacitu až 4 000 mAh, čo je dosť na to, aby ste ho mohli plnohodnotne využívať po celé dni. Vaše každodenné zážitky, aplikácie, multimédiá si pohodlne uložíte do vnútornej pamäte o veľkosti 32 GB. Ak by to predsa nestačilo, okrem Micro SD karty môžete využiť cloud MI Drop, ktorý Xiaomi ponúka na svojich zariadeniach. Celkovo hodnotím toto zariadenie 10 z 10.

Xiaomi Redmi 5 Plus

Po veľkej obľube Redmi 5 nasledova logický krok: vytvoriť zariadenie, ktoré bude ešte o niečo lepšie a výkonnejšie. A tu nastupuje na scénu Xiaomi Redmi 5 Plus. Touto nadstavbou urobili výrobcovia jednoznačne správny krok, pretože vytvorili zariadenie, ktoré má množstvo vlastností vlajkovej lode a napriek tomu ostala jeho cena veľmi nízka. Za málo peňazí tak získate naozaj, naozaj veľa muziky.

Vzhľad: Kovová elegancia so žiarivými farbami displeja

Telefón sa mi v ruke držal veľmi dobre. Pre jeho 5,99-palcové telo som uprednostnila prácu s oboma rukami.  Má síce trochu väčšie rozmery ako jeho predchodca, no mne osobne to pri práci vyhovuje o niečo viac. Aj v tomto prípade siahli výrobcovia po modernom pomere strán 18:9, ktoré je typické najmä pre tie najlepšie a najdrahšie zariadenia. V dizajne smartfónu sa zmenil len pomer využitých materiálov. Kov tvorí väčšiu časť telefónu a pôsobí tak oveľa elegantnejšie. Všetky ostatné detaily, ako je čítačka prstov a umiestnenie fotoaparátu, sú aj v novšom modeli na rovnakom mieste.

Po zapnutí zariadenia som si všimla jasnejšie a vernejšie farby a lepšie pozorovacie uhly. Nielen displej však robí z Redmi 5 Plus pokrokové zariadenie. Zaujme vás aj voliteľná možnosť ovládať zariadenie gestami, s čím sa ako prvý predstavil iPhone X.

Fotoaparát: Skvelé zábery a najvyššia kvalita videa na dosah

Na Redmi 5 plus si užijete každý záber. S 12 Mpx fotoaparátom s duálnym LED bleskom a s clonou f/2.2 bude fotenie skutočná radosť. Navyše si môžete zaznamenávať videá aj v 4K kvalite, čo je opäť raz výsadou najmä telefónov vo vyššej cenovej kategórii. Pochvalu si zaslúži aj kvalita nahrávaného zvuku, ktorá je na tomto zariadení vo veľmi dobrej kvalite.

Výkon: Užijete si rýchly multitasking a veľké úložisko na vaše multimédiá

Hoci Xiaomi siahlo po staršom čipsete Snapdragon 625, vôbec to pri práci necítiť a smartfón funguje bez problémov a zaváhaní. Tento 8-jadrový procesor s taktom 2 GHz spoločne s 4 GB RAM umožňuje rýchly multitasking, plynulú hru, zábavu aj prácu.

Poteší vás aj vnútorná pamäť, ktorá má úložisko o veľkosti až 64 GB. Ak by vám to predsa len nestačilo, stačí siahnuť po Micro SD karte s až 128 GB priestorom na vaše multimédiá. Všetky výhody Redmi 5 Plus si môžete vychutnávať o niečo dlhšie, a to vďaka veľkokapacitnej batérii s veľkosťou 4 000 mAh, ktorá s prehľadom vydrží aj dva dni. Celkovo vzaté aj toto zariadenie hodnotím, vzhľadom na cenovku, vysoko pozitívne.

Výhody oboch zariadení: Xiaomi ponúka ešte oveľa viac

Okrem už spomínanej špičkovej výbavy a nízkej cenovky si na oboch zariadeniach užijete nielen prepracované používateľské rozhranie MIUI 9, ale poteší vás aj skvelá konektivita GPS, Bluetooth, infraport, FM rádio, audio konektor či Wi-Fi. Samozrejmosťou je podpora LTE dátovej siete, čo vám umožní surfovať na internete oveľa rýchlejšie a pohodlnejšie. Obe zariadenia ukázali vyspelosť čínskeho gigantu Xiaomi a vynikajúce zameranie sa na potreby zákazníka.

Obidve zariadenia si môžete kúpiť už teraz v O2 E-shope s akýmkoľvek O2 Paušálom na začiatok len za 2 €.

Beáta Kalaiová, O2 Guru

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac