Huawei nova 9 je ľahučký dizajnový kúsok, ktorého foťák má skutočný potenciál

Štýlová zadná strana smartfónu s netradičným usporiadaním foťákov v sebe skrýva aj nečakane produktívne natívne aplikácie.

Huawei ponúka nový smartfón, ktorý v mnohých smeroch dvíha obočie od pozitívneho údivu. Samozrejme, je tu stále faktor chýbajúcich Google služieb, no výrobca sa šikovne snaží všetko vynahradiť.

Dá sa fungovať so smartfónom bez Google služieb? Vyskúšali sme to za vás a takto to dopadlo

Na novinku Huawei nova 9 sme zvedavo čakali celý rok. Možno táto veta vyznieva trošku úsmevne, no pri tempe, ktoré výrobcovia smartfónov nastavili, je to naozaj dlhý čas. 

Než sa vôbec pustíme do recenzie, treba si pripomenúť dôležitú informáciu. Obchodné embargo pre Huawei stále trvá, takže v zariadení nenájdete predinštalované Google aplikácie. Ak však máte otvorenú myseľ a bavia vás zmeny a výzvy, nedajte sa odradiť. 

Vyhľadávanie Petal Search, samozrejme, nechýba a pomôže vám nainštalovať takmer všetky aplikácie, ktoré sú v Google Play. Akurát Google appky si budete musieť na plochu stiahnuť ako odkazy na webstránky.

Dizajn robí z iných smartfónov ťažidlá

Huawei nova 9 sa od väčšiny dnešných smartfónov líši dizajnom. Smartfón kombinuje zaoblené hrany displeja, hrúbku 7,8 mm a váhu 175 g. V praxi to znamená, že keď po pár dňoch používania modelu nova 9 zoberiete do ruky akýkoľvek iný smartfón, bude na vás pôsobiť ako ťažidlo. 

Samostatnú pozornosť si zaslúži zadná strana, ktorá je zo skla, aj keď to tak vôbec nevyzerá. Chrbát smartfónu je na dotyk prudko návykový a nechať na ňom odtlačky prstov sa jednoducho nedá. Pozornosť si zaslúži aj fotomodul s nezvyčajným tvarom. Neviem, či má takéto uloženie šošoviek praktický význam, a neviem ani to, či sa mi fotomodul sám osebe páči, no v kombinácii s celkovým dizajnom smartfónu by bola aj škoda nepoužiť niečo nezvyčajné.

Na strany konštrukcie sa toho pre zaoblenie displeja veľa nevošlo, preto je ľavá strana úplne bez ovládacích prvkov, na prvej nájdete tlačidlá ovládania hlasitosti a tlačidlo napájania. Slot na SIM kartu, USB-C a mono reproduktor sú umiestnené na spodnej strane. Že je k dispozícii len jeden reproduktor, mi, úprimne, neprekážalo. Zvuky a zvonenie mám zapnuté absolútne minimálne a hudbu či filmy počúvam výhradne cez slúchadlá.

Inteligentné nastavenia displeja predlžujú výdrž batérie

Trápiť sa s vymenovaním všetkých technológií 6,57-palcového OLED displeja nemá zmysel. Ostatne, do špecifikácií sa vie pozrieť každý. Pocitovo je displej pre bežné používanie aj vzhľadom na cenovku smartfónu doslova luxusom. Sýtosť farieb a rýchlosť reakcií displeja sú pre bežného používateľa bezchybné. Nie som fanúšikom hrania hier na smartfóne, no tie, ktoré som počas testovania skúšal, bežali absolútne plynulo. 

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

V nastaveniach si môžete vybrať, či chcete zobrazovaciu frekvenciu ponechať na 120 Hz, prispôsobovať ju automaticky podľa používania alebo znížiť na 60 Hz. Tento výber bude mať pre vás zmysel, ak budete chcieť čo najviac predĺžiť výdrž batérie. Prirodzene, pri 60 Hz vydrží batéria viac. 

Čo pre mňa nie je úplne bežná funkcia, je inteligentné rozlíšenie, pri ktorom smartfón sám vyberá, v akom rozlíšení vám prezeraný obsah ponúkne. Samozrejme, kľúčom je čo najväčší zážitok, preto sa nemusíte báť, že keď zamierite do galérie fotografií, budete miesto pekných detailov vidieť štvorčeky. Cieľom tohto režimu je ušetriť čo najviac energie a predĺžiť výdrž batérie na jedno nabitie. 

Pri zmene si dajte pozor, pretože sa môžu zavrieť aplikácie bežiace na pozadí. Ak by ste napríklad exportovali video, budete musieť spustiť export odznovu. Pre mňa osobne je však takéto šetrenie energie už trošku zbytočné, ak by som chcel smartfón s výdržou niekoľko dní, siahol by som po inom modeli. K dispozícii je aj Always-On displej, ktorý, naopak, odporúčam. 

Obavy o výkon nemusíte mať, je ho dostatok

O plynulosť sa okrem vysokej frekvencie displeja stará aj čip Snapdragon 778G, 8 GB RAM pamäte či dostupných viac ako 100 GB pamäte z celkových 128 GB. Ak vám technické parametre veľa nehovoria, vedzte, že pri bežnom používaní nebudete mať s výkonom najmenší problém. Jediné, čo možno zamrzí, je chýbajúce 5G pripojenie. 

Z hardvérovej výbavy treba spomenúť aj 4 300 mAh batériu. Vďaka pribalenému 66 W adaptéru a rýchlonabíjaniu sa z nuly na 70-percentný stav batérie dostanete približne za 30 minút, čo je veľmi solídny výsledok.

Dôležitejšia je však samotná výdrž. Pri bežnom používaní mi indikátor stavu batérie na konci dňa okolo 22.00 ukazoval v priemere 25 % percent. Viem si predstaviť, že šetrnejším používaním by som sa dostal aj na jeden a pol dňa používania na jedno nabitie.

Plno appiek už od začiatku. Niektoré sú úsmevné

Huawei sa drží stratégie, že vám v novom zariadení ponúkne až extrémne množstvo predinštalovaných aplikácií. Appka na identifikovanie a nákup vína Vivino ma osobne celkom potešila, naopak, pri appke Pokec.sk som sa schuti zasmial. Popravde, nemám s balíkom predinštalovaných aplikácií problém, no úplne chápem, že to niekomu môže prekážať.

 Z predinštalovaných aplikácií by som chcel vyzdvihnúť GreenPass a Curve. Prvá menovaná je peknou ukážkou toho, že Huawei dokáže pomerne promptne reagovať na aktuálne potreby a od začiatku máte k dispozícii appku na potvrdenie očkovania. 

Curve je zasa aplikácia na správu platobných kariet. Po zaregistrovaní vám prevádzkovateľ služby pošle platobnú kartu Curve, ktorá fyzicky nahradí všetky vaše platobné karty a prinesie rôzne výhody vrátane možnosti cashbacku – teda peňazí naspäť z nákupu. Curve zároveň umožňuje platiť smartfónom.

Plávajúce aplikácie si obľúbite

Pri ovládaní ma potešilo menu, ktoré môžete vytiahnuť z boku displeja a vytiahnuť z neho plávajúcu aplikáciu. Túto funkciu využijete napríklad vtedy, keď si pri prezeraní obsahu potrebujete zapisovať poznámky. Plávajúca aplikácia sa dá minimalizovať do malého loga na strane displeja. 

S bezpečnou správou hesiel vám v Huawei nova 9 pomôže riešenie Trezor, ktoré ukladá heslá a v nainštalovaných aplikáciách ich automaticky vypĺňa. Jediné, čo treba mať, je nastavené heslo zamknutej obrazovky. Na automatické vyplnenie prihlasovacích údajov v appke stačí zadať heslo zamknutej obrazovky.

Aj pri práci si prídete na svoje 

Napriek tomu, že Huawei nova 9 pôsobí pomerne lifestylovo, je aj plnohodnotným pracovným nástrojom. Ak by ste si budovali Huawei ekosystém, teda mali napríklad aj Huawei notebook alebo tablet, zamilujete si funkciu Huawei Share. 

Vďaka tejto funkcii spárujete notebook so smartfónom tak, že smartfón môžete ovládať pomocou notebooku a naopak. Toto riešenie má viacero praktických využití, mňa najviac oslovil rýchly a jednoduchý prenos dát zo zariadenia na zariadenie či otváranie aplikácií kurzorom myšky. 

Natívna aplikácia poznámky je zväčša prehliadaná. Či právom, alebo nie, nechám na vás. V modeli nova 9 by ste jej rozhodne mali venovať pozornosť. Potrebujete dostať text z dokumentu do poznámok? Nemusíte ho prepisovať. 

Stačí v appke otvoriť galériu a vybrať možnosť skenovať dokument.  Po prezretí ukážky zvoľte funkciu extrahovať text. Aby to nepôsobilo, že nova 9 je bezchybná, funkcia extrahovania textu je dostupná v rôznych jazykoch, no v slovenčine aktuálne nie. Dá sa s ňou však pracovať aspoň v obmedzenom režime.

Priamo pri písaní poznámok si môžete všimnúť miniaplikáciu prekladač. Do riadka nad klávesnicou napíšte text v slovenčine a miniaplikácia ho preloží a preklad automaticky zapíše do poznámky. 

Foťák má potenciál, ale aj muchy

To najlepšie na koniec? Ak ste fanúšikom fotografie, tak rozhodne. Hlavný fotoaparát má 50 Mpx, doplnený je 8 Mpx ultraširokým fotoaparátom a dvojicou 2 Mpx senzorov pre makro a hĺbku ostrosti. Pri všetkej dobrej vôli, 2 Mpx senzory sú doplnkom, ktorý sa stará o to, aby fotomodul na foťáku vyzeral zaujímavo a honosne. 

Hlavný fotoaparát využíva technológiu RYYB, ktorá pomáha v horších svetelných podmienkach. Celkový dojem z fotiek od modelu nova 9 je u mňa pozitívny. Za denného svetla nemám foťáku čo vytknúť, páčia sa mi farby, ich sýtosť a zväčša správna expozícia. Trochu horšie to už je s detailmi, ktoré sa pri pohľade na fotografiu na veľkom monitore zlievajú.

Makro foto pomocou režimu Clona/ Nočná foto s režimom Noc

Využiť 50 Mpx na hlavnom fotoaparáte bude môcť vďaka fotorežimu vysoké rozlíšenie. Fotka je podporená aj umelou inteligenciou, no Huawei tak trochu priznáva, že ich riešenie má medzery. Pre istotu upozorním, že tento režim je vhodné použiť za dobrých svetelných podmienok na statické predmety.

Nechýba nočný režim, ktorý občas zápasí s tým, že fotografie sú neprirodzene žlté. Paradoxne, zrejme aj vďaka technológii RYYB je nočná fotografia lepšia bez nočného režimu. Aj preto môžete používať na nočnú fotku ultraširokouhlý objektív, na ktorom režim nočnej fotografie nefunguje. 

Vyzdvihol by som ešte režim blog, ktorý ponúka kombináciu predného a zadného fotoaparátu v jednom videu. 4K záber s 30 fps kombinuje pohľady zo selfie kamery a fotoaparátov, počas točenia videa môžete pohľady prepínať bez toho, aby ste točenie museli prerušiť. 

Ako teda?

Moje záverečné zhrnutie z testovania je takéto: Huawei nova 9 je na svoju cenovku super smartfón. Drobnosti, ktoré som vytkol, sa môžu vyladiť niektorou z nasledujúcich aktualizácií alebo by som sa s nimi naučil žiť. Treba však spozornieť pri niekedy kolísajúcom výkone fotoaparátu, lebo ten má vďaka 50 Mpx snímaču skutočne potenciál. 

Osobne mi neprekážajú ani chýbajúce Google appky a teším sa na sľubovaný Harmony OS. Pravdou je, že kategória, ktorej vody Huawei nova 9 brázdi, je plná silnej konkurencie, v niektorých prípadoch aj s kúsok nižšou cenovkou.


Huawei nova 9 si môžete kúpiť k akémukoľvek O2 SMART paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac