K novému Samsungu Galaxy A53 5G dostanete slúchadlá Galaxy Buds Live ako bonus
Ak si očakávanú novinku kúpite hneď po uvedení na trh, šikovné slúchadlá získate bezplatne.
Zdieľať
22. 3. 2022;Autor: Juraj Recký, Foto: Samsung
Samsung sa drží milej tradície a opäť k očakávanej novinke ponúka niečo navyše. Tentokrát vytvoril dvojicu s novým Samsungom Galaxy A53 5G a ikonickými bezdrôtovými slúchadlami Galaxy Buds Live.
Jedna z najpopulárnejších sérií strednej triedy Samsung Galaxy A má nové prírastky. Najočakávanejší model Galaxy A53 5G bude už čoskoro dostupný aj na Slovensku. Na čo sa môžeme tešiť a aké sú najväčšie zmeny v porovnaní s predošlou generáciou?
Najzásadnejšou zmenou je nový čip Exynos 1280, ktorý je priamo z dielne Samsungu. Podporuje 5G, Wi-Fi 6 alebo bluetooth 5.2, má 8 jadier a bežného používateľa zrejme najviac zaujíma, čo v skutočnosti dokáže.
Môžeme si byť istí, že výkon Samsungu Galaxy A53 5G nebude za svojím predchodcom v ničom zaostávať. Má ísť o veľmi slušný čip strednej triedy, ktorý dobre poslúži aj hráčom. Smartfón beží na operačnom systéme Android 12 s nadstavbou One UI 4.
Rýchly displej so sýtymi farbami
Displej má uhlopriečku 6,5 palca, ak odpočítame zaoblené hrany, zostane k dispozícii 6,3 palca. Použitá je technológia Super AMOLED s rozlíšením FHD+ a obnovovacou frekvenciou 120 Hz, ktorá zabezpečuje plynulosť displeja. Zážitok z displeja vylepšuje aj technológia HDR10+ či svietivosť na úrovni 800 nitov. Displej teda ponúka krásne sýte farby, ostrý a najmä rýchly obraz bez zaváhaní, ktorý si užijete aj na silnom slnku.
Z displeja minimálne odkrojí „priestrelová“ selfie kamera, ktorá má 32 Mpx a kvalitu 4K. Hlavný fotomodul je na čele s veľmi slušným 64 Mpx fotoaparátom so svetelnosťou f/1.8. Populárny širokouhlý fotoaparát má zorný uhol 123 stupňov a 12 Mpx. Makrofotoaparát a senzor na meranie hĺbky ostrosti, ktorý sa postará o pekne rozmazané pozadie na portrétoch, majú zhodne po 5 Mpx. Smartfón dokáže zaznamenať video vo vysokej kvalite 4K.
Narástla kapacita batérie a zmizol 3,5 mm jack konektor
Ďalšou zmenou v porovnaní s predošlou generáciou je kapacita batérie, ktorá narástla na 5 000 mAh. Podľa výrobcu vám vďaka rýchlemu nabíjaniu 25 W ukáže indikátor stavu batérie 100 % už po 80 minútach na nabíjačke. Bezdrôtové nabíjanie sa do Samsungu Galaxy A53 5G zatiaľ nedostalo, rovnako ani 3,5 mm jack konektor, ktorý sa vytráca čoraz častejšie.
Nechýba NFC na platby smartfónom. Čítačka odtlačkov prstov je ukrytá pod displejom a máte aj možnosť rozšíriť pamäť pomocou microSD karty. Ak by ste pamäťovú kartu nepoužili, môžete smartfón používať s dvojicou SIM kariet.
Slúchadlá Galaxy Buds Live sú k Samsungu Galaxy A53 5G najlepšou voľbou
Ak pre vás absencia 3,5 mm jack konektora znamená poohliadnuť sa po nových slúchadlách k smartfónu, máme pre vás tip. Galaxy Buds Live majú ikonický tvar, perfektnú ergonómiu a dizajnovo sú doslova jedinečné. Vaše uši nebudú unavené ani po celom dni s nasadenými slúchadlami.
Tieto bezdrôtové slúchadlá sú ako prvé v sérii Buds vybavené funkciou aktívneho potlačenia okolitých ruchov. Zároveň vás však Buds Live neodizolujú od okolia úplne, teda ak na vás niekto prehovorí, budete ho počuť. Zabudované 12 mm meniče spolu so zvukom od AKG sa postarajú o priestranný príjemne basový zvuk. Na takéto malé slúchadlá je hudobný zážitok naozaj úchvatný.
Počúvajte hudbu aj telefonujte
Samozrejmosťou je dotykové ovládanie či možnosť cez slúchadlá telefonovať alebo aktivovať hlasového asistenta, ktorý vám bude perfektne rozumieť aj vďaka štvorici zabudovaných mikrofónov v každej „fazuľke“. Galaxy Buds Live vydržia na jedno nabitie 6 hodín nepretržitého počúvania, vďaka puzdru sa výdrž predĺži na 21 hodín. Slúchadla môžete nabíjať bezdrôtovo alebo pomocou nabíjačky USB-C. Po 5 minútach nabíjania vydržia hrať približne hodinu.
Je vám dvojica Samsung Galaxy A53 5G a Galaxy Buds Live sympatická? Môžete ich získať len za cenu smartfónu. Stačí si Samsung Galaxy A53 5G kúpiť u oficiálneho predajcu v čase od 17. 3. 2022 do 30. 4. 2022 (vrátane) a slúchadlá Galaxy Buds Live dostanete ako bonus. Ako na to?
Ako si uplatniť bonus pri kúpe Samsungu Galaxy A53 5G:
Od 17. 3. 2022 do 30. 4. 2022 (vrátane) si kúpte Samsung Galaxy A53 5G u oficiálneho Samsung predajcu zapojeného do kampane. Rovnaký dátum musí byť na doklade o kúpe.
Do 7. 5. 2022 treba nový smartfón zaregistrovať v aplikácii Samsung Members, v časti “Výhody”. Na registráciu budú potrebné osobné údaje, informácie o type nového Galaxy smartfónu, IMEI, dátum nákupu a fotografia dokladu o kúpe.
Po schválení registrácie vám na uvedený email príde informácia o získaní nároku na bonus, teda slúchadlá Galaxy Buds Live.
V aplikácii Samsung Members na zariadení, na ktorom ste registrovali Galaxy A53 5G, si po prijatí potvrdzujúceho mailu vygenerujete unikátny kód. Ten je potrebné vygenerovať najneskôr do 7 dní od prijatia potvrdzujúceho mailu.
Unikátny kód si môžete uplatniť na stránke www.novysamsung.sk do 31. 5. 2022. Slúchadlá vám budú bezplatne zaslané na adresu, ktorú uvediete v objednávke.
Neprehliadnite:
Na jednu registráciu zákazníka je možné zaregistrovať maximálne dva rôzne modely nového prístroja.
Registráciu prístroja je možné uskutočniť jedine v mobilnej aplikácii Samsung Members a výlučne prostredníctvom prístroja, na ktorý chce zákazník uplatniť bonus.
Samsung novinku so slúchadlami si v ponuke O2 môžete objednať už čoskoro k akémukoľvek O2 SMART paušálu na začiatok už od 0 €.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
