Lenovo v letnom móde: 4 svieže zariadenia, s ktorými prekvapíte deti za vysvedčenie, ale potešíte aj seba

Kým vy s tabletom zrelaxujete pri filme alebo knižke, najmenší sa presunú do herného sveta.

Lenovo ako jeden z lídrov vo svete technológií ponúka vo svojom portfóliu zariadenia pre celú rodinu. Šikovné tablety, kompaktné, ale výkonné notebooky či unikátna herná konzola spríjemnia prichádzajúce leto dospelým aj deťom. A ak náhodou rozmýšľate nad odmenou za vysvedčenie, aj v tomto prípade má Lenovo niekoľko smart riešení, ktoré deti zúžitkujú i pri štúdiu.

Poďte s nami na neokukané miesta na východe Slovenska

Vybrali sme 4 spoľahlivé zariadenia od Lenova, ktoré potešia dospelákov, ale aj ich ratolesti a spríjemnia prázdninové dni doma aj na dovolenke.

Čítanie kníh aj pozeranie filmov naberie na obrátkach

Lenovo TAB M11 LTE

Moderný tablet je navrhnutý pre tých, ktorí chcú spoľahlivé zariadenie, no neplánujú na tablete hrať náročné 3D hry. Skôr si chcú vychutnať dobrú knihu či film, napríklad na dovolenke alebo počas cesty na výlet.

Lenovo TAB M11 LTE je vybavený výkonným procesorom MediaTek Helio G88 a 4 GB RAM pamäťou, ktoré spolu zabezpečujú príjemný používateľský zážitok. So zabudovaným úložiskom až 128 GB, ktoré môžete rozšíriť pomocou microSD karty až do 1 TB, máte dostatok miesta na všetky svoje aplikácie, dokumenty či ​filmy.

11-palcový IPS displej má rozlíšenie 1 920 × 1 200 px a je plný žiarivých farieb. Má obnovovaciu frekvenciu 90 Hz, ktorá je na pozeranie filmov dostatočná a stále plynulá aj príjemná​​ pri bežnom používaní tabletu.

Lenovo TAB M11 LTE má LTE pripojiteľnosť, takže sa viete ľahko napojiť na 4G sieť a nezávisíte od verejných wi-fi sietí, ktoré častokrát môžu predstavovať riziko. Toto oceníte najmä počas leta, ak budete s tabletom cestovať.

Tablet Lenovo TAB M11 LTE dostanete s aktívnym stylusom, ktorý je ideálny na kreslenie či písanie poznámok. Túto „fičúrku“ opäť oceníte aj na letných cestách. Stylus je citlivý na tlak a poskytuje prirodzený pocit pri písaní a kreslení​.

Tab M11 LTE má výkonnú 7 040 mAh batériu, ktorá vydrží v pohode celý deň, a je pripravený zvládnuť všetky vaše denné aktivity bez potreby jej neustáleho dobíjania​.

S tenkým a ľahkým dizajnom je Lenovo TAB M11 LTE jednoducho prenosný a pohodlný na nosenie. Môžete ho zobrať so sebou, kamkoľvek idete. Lenovo TAB M11 LTE vám poskytne všetko, čo potrebujete, aby ste mohli byť produktívny, a zároveň vám skráti čas pri cestovaní.

Lenovo TAB M10 5G (3. generácia)

Spríjemnenie (nielen) letných dní ponúka aj tablet Lenovo TAB M10 3GEN 5G. Bude vaším dobrým parťákom na cestách, výletoch, ale aj doma na gauči. S podporou 5G pripojenia, ako napovedá už jeho názov, vám Lenovo TAB M10 5G umožní zažiť bleskovú rýchlosť internetu.

moderný, tenký a ľahký dizajn, ktorý jednoducho vložíte do batoha aj kabelky, pričom nezaberie veľa miesta ani zbytočne neťaží, takže ho v pohode zbalíte aj na dovolenku.

Nezáleží na tom, či potrebujete pracovať, učiť sa alebo len tak relaxovať, Lenovo TAB M10 5G vám poskytne všetky potrebné nástroje. Na veľkom 10,61-palcovom displeji s rozlíšením 2 000 × 1 200 px si užijete filmy a videá na Youtube, ale aj príjemne prečítate knižku. Certifikácia TÜV Low Blue Light znižuje vyžarovanie modrého svetla, preto sa na videá alebo do knižiek môžete pozerať dlho a bez toho, aby ste cítili veľkú únavu očí.

Výkonný 8-jadrový procesor Snapdragon 695 má k dispozícii 4 GB operačnej pamäte, takže vám umožní plynulú prácu s viacerými aplikáciami súčasne. Okrem výkonu vás príjemne prekvapí aj kvalita zvuku z jeho reproduktorov, predná 5 Mpx kamera aj zadný 8 Mpx fotoaparát, ktorý poslúži na základné fotografovanie. Nemusíme si klamať, fotografovanie s tabletmi má svoje limity a primárne na to neslúžia. Veľmi dobre sa však osvedčí pri videohovoroch. 

S dlhou výdržou batérie, ktorá má kapacitu až 7 700 mAh, sa môžete spoľahnúť, že Lenovo TAB M10 5G vás bude sprevádzať počas celého dňa bez potreby dobíjania.

Lenovo TAB M10 5G ponúka aj množstvo funkcií, ktoré ocení celá rodina. Deti si užijú režim detskej zábavy, zatiaľ čo dospelí môžu využívať aplikácie na produktivitu, takže po návrate z dovolenky ho budete s radosťou používať aj na pracovné povinnosti.

Štedré odmeny za vysvedčenie, ktoré potešia (nielen) hráčov

Lenovo LOQ 15IRX9

Lenovo LOQ 15IRX9 je herný notebook so skvelým výkonom, štýlovým dizajnom a dlhou výdržou batérie. Napriek tomu, že ide o herný notebook, má hmotnosť len 2,5 kg, takže v prípade, ak by si ho dieťa potrebovalo presúvať, nezaťaží batoh.

Procesor Intel Core i5 v kombinácii so 16 GB operačnou pamäťou a výkonnou grafickou kartou NVIDIA GeForce RTX 4050 6GB poskytuje výnimočný herný výkon, ktorý prenesie všetkých hráčov a hráčky do svetov plynulých hier bez sekania.

Okrem hrania hier Lenovo LOQ deti využijú aj na úlohy do školy a vzdelávanie. Výkonný hardvér a veľký 15,6-palcový displej s vysokým rozlíšením 1 920 × 1 080 px vytvárajú super podmienky aj štúdium. Všetky súbory si môžu uložiť na interné úložisko s kapacitou až 1 TB. Ide o typ SSD, takže zabezpečuje svižnú odpoveď systému a okamžité načítanie dokumentov.

Lenovo LOQ 15IRX9 má veľkú výdrž batérie, ktorá udrží notebook zapnutý aj pri hraní počas celého dňa. S rôznymi možnosťami pripojenia vrátane troch USB-A a jedného USB-C portu, bluetooth vo verzii 5.2 či wi-fi 6 nebudú mať deti problém pripojiť ani akékoľvek ďalšie príslušenstvo a napojiť sa na rýchlu sieť, ktorú ocenia pri online hrách. Hráči a hráčky určite ocenia aj efektívne podsvietenie klávesnice, ktoré pridá intenzitu hernému zážitku.

Lenovo Legion Go

A to najlepšie nakoniec: ak máte doma herného nadšenca alebo nadšenkyňu, Lenovo Legion Go premení každú chvíľku na nezabudnuteľný zážitok, plný adrenalínu a zábavy. Táto výkonná handheldová konzola je navrhnutá tak, aby si mohli užiť prvotriedne hranie kdekoľvek a kedykoľvek.

Patrí len k niekoľkým herným konzolám do ruky na našom trhu a dokáže nadchnúť aj náročných hráčov. Ak by sme to chceli preložiť do zrozumiteľnejšej reči, tak toto je „PlayStation“ do vrecka, ale od Lenova.

Lenovo Legion Go je vybavená výkonnym hardvérom, ktorý poskytuje výnimočný herný výkon, a aj najnovšie hry sú na nej skvelo optimalizované. Vďaka výkonnému procesoru AMD Ryzen Z1 Extreme s grafickou kartou RDNA a 16 GB rýchlej operačnej pamäti zvládne aj náročné hry bez akýchkoľvek obmedzení.

A to aj na ceste vlakom, pri čakaní na letisku alebo len tak v čase popoludňajšej siesty. S hernou konzolou Lenovo Legion Go sa dá ponoriť do herného sveta okamžite a naplno.

Konzola od Lenova je aj navrhnutá s ohľadom na časté cestovanie a presúvanie sa. Jej kompaktný a ľahký dizajn zabezpečuje jednoduché prenášanie v batohu a vďaka váhe len 640 g ani nezaťaží žiadnu batožinu.

Lenovo Legion Go, samozrejme, ponúka aj množstvo funkcií, ktoré ocení každý hráč. Od ergonomicky navrhnutých tlačidiel, ktoré poskytujú pohodlné a presné ovládanie, až po vysokokvalitný 8,8-palcový displej s rozlíšením až 2 560 × 1 600 px a obnovovacou frekvenciou až 144 Hz, ktoré zase zabezpečia, že herné zážitky budú pohlcujúce.

Lenovo Legion Go je vybavená batériou s dlhou výdržou, ktorá umožňuje hrať hry alebo pozerať filmy celý deň bez nutnosti hľadania nabíjačky. Zážitok z hry dopĺňajú aj kvalitné stereoreproduktory, s ktorými okrem hrania môžu deti (alebo dospelí) pozerať filmy, seriály alebo len tak počúvať hudbu. Na multimediálny obsah bude dostatok miesta vďaka úložisku s kapacitou až 1 TB.

Lenovo Legion Go prichádza s množstvom možností pripojenia vrátane USB-C, bluetooth 5.2 a wi-fi 6E. Konzola je tiež kompatibilná s rôznymi hernými platformami a službami, ako je napríklad Xbox Game pass, takže s ňou hráč či hráčka získava prístup k širokej škále hier a aplikácií.

Legion Go je dokonalým prekvapkom za vysvedčenie pre všetkých nadšencov herného sveta, ale aj spoľahlivým spoločníkom na cesty, ktorý bude baviť deti i dospelých.


Ak by ste si chceli spríjemniť leto tabletom alebo dopriať deťom skvelé herné odmeny za vysvedčenie, všetky spomenuté produkty Lenovo nájdete aj v O2.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac