Nie každý má ambície meniť svoj smartfón každý rok za väčší a výkonnejší kus. Pre tých, ktorí si zakladajú na jednoduchosti a dlhej výdrži tu máme zopár kúskov, ktoré nestoja veľa, ale poctivo odvádzajú svoju prácu.
Nokia 216 – tlačidlové retro
Nokia 216 prináša 2,4-palcový displej s dobre čitateľnými znakmi a rozlíšením 240×320 pixelov. Vnútro ukrýva 16 MB úložisko , ktoré môžete cez micro SD kartu rozšíriť na 32 GB. Pre tých, ktorí ocenia pridaný slot na SIM kartu, odporúčame jej vylepšený model Nokia 216 Dual SIM.
Nokia 230 Dual SIM – tlačidlá aj selfie kamera
Telefón už pomaly miznúcej klasickej tlačidlovej konštrukcie ponúka na tento typ telefónov veľký 2,8″ displej. Vo výbave má 2-megapixelový fotoaparát, ktorým v prípade potreby odfotíte bežnú fotografiu a disponuje aj prednou kamerou s rovnakým rozlíšením. Jednoduchý kúsok pre nenáročných užívateľov.
Nokia 3 – dobrý základ
Tento smartfón nižšej triedy má 5-palcový HD displej s kovovým rámčekom po obvode, zvyšná časť je vyrobená z mäkkého polykarbonátu. Za cenu okolo 140 eur ponúkne 2 GB operačnej pamäte (RAM), 16 GB vnútornej pamäte a 8-megapixelový fotoaparát vpredu aj vzadu.
Veľkou výhodou tohto smartfónu je operačný systém Android vo verzii 7.1 Nougat bez nadstavieb, takže už pri nižšej cenovej relácii si viete užiť „čistý“ Android, ktorý zbytočne nebrzdí.
Nokia 5 – stredná trieda
Už na prvý pohľad vás zaujme hliníkové telo a displej s uhlopriečkou 5,2 palca. Pomer cena/výkon je tu na prvom mieste, preto za orientačných 190 eur dostanete smartfón s iba 2 GB pamäťou RAM, avšak s výkonnejším procesorom ako v Nokii 3.
O plynulý chod telefónu sa stará Android 7.1 Nougat. S 13-megapixelovým fotoaparátom s dvojtónovým bleskom na zadnej strane dokážete poriadne osvetliť čokoľvek, čo by inak zostalo pod rúškom tmy. Pre selfie maniakov je tu zase predný 8-megapixelový fotoaparát so zorným uhlom 84 stupňov, čo je v tejto cenovej kategórii tajný sen každého miléniála.
Nokia 6 – viac muziky za menej peňazí
Čo môžeme očakávať od najnovšej Nokie? Tešte sa na 5,5-palcový Full HD displej, 3 GB RAM a 32 GB vnútornej pamäte.
Na základnom stredovom tlačidle sa nachádza čítačka odtlačkov prstov, na hornej a dolnej strane nájdete dva reproduktory. Vďaka funkcii Dolby Atmos bude počúvanie hudby alebo pozeranie videí ešte väčším zážitkom.
Najväčší plus tohto cenovo dostupného smartfónu nájdete na jeho zadnej strane. Tam sa nachádza 16-megapixelový fotoaparát s PDAF zaostrovaním a duálnym LED bleskom, vďaka ktorým zachytíte všetky zážitky v najlepšej kvalite.
Nokia 3310 (2017) – legenda, ktorá vydrží všetko
Moderný klon starej klasiky má takmer rovnaké rozmery ako predchodca, ale je o polovicu ľahší a užší. Novinka ponúka väčší a farebný displej s veľkosťou 2,4 palca s rozlíšením 240×320 pixelov.
Vďaka sklu s polarizačnou vrstvou je displej dobre viditeľný aj na priamom slnku. Na uloženie fotiek a hudby je pripravený slot na SD kartu s kapacitou do 32 GB.
Pozrite si aktuálnu ponuku Nokia telefónov. Viac info.
Pribudol 3,5-milimetrový jack, mikro USB 2.0, FM rádio, Bluetooth a tiež zadný 2-megapixelový fotoaparát s LED bleskom. Najväčším šampiónom vo vnútri telefónu je batéria. Vydrží až 744 hodín (31 dní) v pohotovostnom režime, 22 hodín pri nepretržitom hovore alebo 51 hodín pri počúvaní hudby. Skutočný maratónec.
Zo starej Škodovky uvidíte Košice tak, ako vám ich nik iný neukáže
Miesta pulzujúce životom, ale aj tie, ktoré pamätajú lepšie časy. Naživo, bez príkras a s jemnou dávkou nostalgie.
Zdieľať
16. 8. 2017;Autor: Authentic Košice, Foto: Authentic Košice
Ešte ju nevidíte, ale už ju počujete prichádzať. A v tom sa náhle zjaví, naklonená v ostrej zákrute, snažiac sa udržať rovnováhu. Kráska na štyroch kolesách so znakom okrídleného šípa na prednej mriežke a motorom ukrytým pod zadnou kapotou. Stojí rovno pred vami, siahnete na kľučku od dverí, opatrne usadáte do mäkkých sedadiel a necháte sa omámiť typickou vôňou škodoviek, ktorú neprekryje ani vôňa čerstvo upraženej kávy.
Zabuchnete dvere, hľadáte bezpečnostný pás na zadných sedadlách, no žiaden tam nie je. Po zošliapnutí plynového pedálu si uvedomíte, že vo vnútri to hučí ešte viac ako zvonku. Nepodliehajte panike a oddajte sa zážitku. Vitajte na palube vesmírneho plavidla Škoda 105/120. Nasledujúca zastávka Námestie osloboditeľov.
Námestie osloboditeľov — Košický Picadilly circus
Stojíme na fiktívnej deliacej čiare medzi historickým jadrom mesta a prvými vysokými panelákmi z obdobia socializmu. Stred križovatky a zároveň hranica najväčšej mestskej pamiatkovej rezervácie je zároveň križovatkou dejín a významných historických udalostí, ktoré tu nastali za posledných, povedzme, sto rokov.
Košice patrili pod Rakúsko-Uhorsko, prvú Československú republiku, Maďarsko, opäť Československo a v súčasnosti sú metropolou východného Slovenska. V roku 1945 bolo mesto oslobodené sovietskou armádou a na znak vďaky tu pribudol Pamätník vojakov sovietskej armády, Legionárske námestie sa premenovalo na Námestie osloboditeľov. O 23 rokov neskôr sa z osloboditeľov stali okupanti, no názov námestia sa nezmenil ani po Nežnej revolúcii a ostáva rovnaký dodnes.
Pohľad na bývalé Legionárske námestie, dnes Námestie osloboditeľov. Za stromami v strede sa nachádza Pamätník vojakov sovietskej armády, napravo OD Dargov, úplne vpravo časť bývalého hotela Slovan, dnes DoubleTree by Hilton. Foto: Slavo Stankovič
Súčasťou námestia je kedysi najmodernejší a najväčší obchodný dom na Slovensku — Združený obchodný dom Dargov. Bol postavený v roku 1987 skrášlený krásnou mozaikou a nádhernou “sochofontánou” od skvelej sochárky Márie Bartuszovej s názvom Klíčenie. Kedysi jasnými a čistými líniami obdarený obchodný dom je dnes autentickou ukážkou toho, ako by sa to robiť nemalo. Množstvo reklamného smogu ho predurčuje k tomu, aby sa honosil titulom košický Picadilly circus. Hneď naproti cez miestne parkovisko sa týči zrekonštruovaný Hotel Slovan premenovaný na hotel DoubleTree by Hilton. Tí starší si radi pripomenú časy hotela Schalkház s famóznym borščom či jeden z prvých biografov v Uhorsku — Kino Urania.
Kasárne Kulturpark — pýcha Európskeho hlavného mesta kultúry 2013
Prechádzame popri starom ošarpanom tehlovom plote s ostnatým drôtom umiestneným v niekoľkých úrovniach, aby sa pred nami vynorilo nádherné miesto Kasárne Kulturpark. Bývalý vojenský komplex je na nepoznanie a nová podoba mu veľmi svedčí. Architektonické štúdio Zerozero z Prešova odviedlo skvelú prácu, za rekonštrukciu a premenu celého areálu získalo v roku 2014 cenu CE.ZA.AR za najlepšiu architektúru.
Nové námestie pred areálom Kasárne Kulturpark je prístupné všetkým len nie autám. A je to tak dobre. Foto: Peter Chrenka
Synagóga — najprv sklad obilia, neskôr Štátna filharmónia Košice
Túlame sa uličkami starého mesta. Míňame synagógu s prekrásnou kupolou a lutnou na samom vrchole strechy, krásny architektonický skvost od architekta Ľ. Kozmu. Zabraná svojvoľne štátom, aby istý čas slúžila ako sklad obilia. Neskôr sa aj vďaka výbornej akustike stala sídlom košickej filharmónie. Aj keď má na priečelí nápis Dom Umenia, nikto jej nepovie inak ako Bužňa.
Pohľad zo sídliska Terasa na staré mesto. Výrazná kupola napravo je strechou bývalej synagógy, dnes Štátnej filharmónie Košice (v pozadí sídlisko Dargovských hrdinov, s vtedy ešte umeleckou inštaláciou PĽA od Tomáša Ďžadoňa na streche jedného z furčianskych vežiakov). Foto: Slavo Stankovič
Hokejová Aréna — terapia pre oceľových mužov
Meníme smer a ženie nás to popri hokejovej aréne do nového mesta nazývaného sídlisko Terasa. Na mieste súčasného hokejového štadióna kedysi skromne stála „stodola“. Stodola, to bolo bojisko. Hráči bojovali na ľadovej ploche a fanúšikovia na tribúne.
Multifunčná hala Steel Aréna – Košický štadión Ladislava Trojáka slúži nielen na účely pre potreby ľadového hokeja, ale aj na koncerty svetoznámych mien ako Bryan Adams či Lenny Kravitz. Foto: Slavo Stankovič
Keď sa tímu darilo, vyrevovali sa oslavné piesne a u každého doma bol pokoj. Do najbližšieho zápasu. Ak sa nedarilo, dve hodiny padali urážky najhrubšieho zrna. Na súperov, na vlastných hráčov, ale najviac to vždy schytal rozhodca. Prekvapivo, aj vtedy bol pokoj doma. Najhoršie bolo, ak sa vám na zápas nepodarilo dostať. To narušilo rodinnú pohodu minimálne do ďalšieho zápasu. Ľadový hokej v Košiciach totiž nie je len obyčajný šport, to je vyslovene rodinná terapia, aj keď dnes už viac zábava a spoločne strávený čas s celou rodinou či priateľmi.
Biely dom
Ocitli sme sa v novom meste, na Terase. Prvé veľké socialistické sídlisko so štvorprúdovou cestou a traťou pre električky vybudovanou pre potreby Východoslovenských železiarní. VSŽ zmenili Košice na nepoznanie. Behom jednej generácie sa metropola východného Slovenska rozrástla skoro päťnásobne čo do počtu obyvateľstva aj počtu mestských častí. V súčasnosti ich je spolu 22.
Turisti z Hong Kongu obdivujú sochu päťmetrovú Lenina spoza plotu areálu, v ktorom je odložený už viac ako 25 rokov. Foto: Slavo Stankovič
Parkujeme za majestátnou budovou nazývanou Biely dom. Kedysi to bola budova štátostrany, dnes je sídlom Magistrátu mesta Košice a Mestskej polície. Vo vnútri sa tiahnu dlhé prázdne chodby s červeným kobercom a labyrintom dverí, vonku stojí pred budovou päťmetrový Lenin. Písal sa rok 1987. Dnes tu stojí socha symbolizujúca geografický stred mesta, aj keď ten sa v skutočnosti nachádza v neďalekom obchodnom centre.
Amfiteáter — romantické kino pod hviezdami
Míňame najväčší amfiteáter v bývalom Československu. Naprojektovaný na kapacitu 25 000 miest, postavený s kapacitou 20 000 miest, má po rekonštrukcii v roku 2013 už len 5 036 miest na sedenie. Ale plátno je stále monumentálne — 36 × 15 metrov a hlavne sa v ňom opäť premieta. Predierame sa Malou Prahou, nečakane brzdíme a parkujeme. Stojíme pred najväčšou univerzitou v Košiciach.
Jeden z mála funkčných Paternosterov na Slovensku sa nachádza v Technickej univerzite v Košiciach. Foto: Slavo Stankovič
Technická univerzita Košice je pekným príkladom brutalizmu, ale vchádzame sem kvôli niečomu úplne inému. Majú tu, ako jedni z mála na Slovensku, funkčný paternoster. To je ten nonstop výťah bez dverí. Zažiť to aspoň raz v živote by mal každý. A tu to majú študenti a profesori každý deň. Skvelá vec. Rovnako ako naša ďalšia zastávka.
Kembridž — vysoko návykové miesto na posedávanie
Presedlali sme z pohodlia a komfortu štýlového sedenia Škoda do drevených lavíc a stolov pod korunami stromov. Kráľovské miesto a korunovačné klenoty sa nachádzajú na čape. Lokálne pivo Šariš (okej, nie je priamo z Košíc, ale je z východu) alebo český národný poklad priamo z Plzne.
Spoločná fotka zachytávajúca Authentic Košice aj Authentic Slovakia pred obľúbenou košickou pivárňou Kembridž, ktorý stojí na mieste bývalého vojenského kúpaliska. Foto: Authentic Košice
Kedysi tu bolo armádne kúpalisko, teraz tu už v zasypanom bazéne večer čo večer skáču ľudia do nádhernej ľudskej vravy plnej človečiny. Ak sa plánujete presťahovať do Košíc, jednou z podmienok dobrej lokality je ľahká dostupnosť do a z Kembridža.
Tunel — Čierna diera, ktorá by mohla byť aj zlatou baňou
Zohriaty interiér ponechaný pár minút na príjemnom slniečku vytvoril z našej československej „rakety“ fínsku sauničku. Spúšťame okná na doraz v predných dverách (v zadných to nejde), čakajú nás ešte dve posledné stanovištia. Prechádzame košickým Hyde parkom, u nás nazývaným jednoducho Anička aj s osviežujúcim pramenitým prameňom Gajdovka, teda s blahodarnými účinkami hlavne pre tráviaci trakt a črievka.
Opustený starý ťahanovský železničný tunel sa v zime premieňa na kráľovstvo ľadových sôch. Foto: Slavo Stankovič
Prejdeme mostom ponad veľtok Hornád a ocitáme pred čiernou dierou. Doslova. Nasadzujeme čelovky a vstupujeme do opusteného železničného tunelu, ktorý bol kedysi súčasťou slávnej Košicko-Bohumínskej železnice. Opustený, no plný prázdnych fliaš s jedinečným dizajnom etikiet 70. a 80. rokov, a hlavne výborne klimatizovaný. Škoda, že táto čierna diera chátra. Košice vďačia svojmu rozmachu aj železnici a tento technický skvost by si určite zaslúžil viac pozornosti.
Magnezitka — Naše mamy presne vedia, čo toto mesto (ne)potrebuje
Snímame umelé osvetlenie z hláv a vychádzame z čiernej diery späť do našej slnečnej sústavy. Čaká nás posledná zastávka. Dnes industriálna ruina, no kedysi druhá najväčšia fabrika v Košiciach – Magnezitka a jej lanovkové prepojenie s baňou Bankov. Hore sa ťažila ruda, dole sa spracovával magnezit. A keďže závod produkoval strašne veľa rôznych emisií a šíril ich vo veľkom na vtedy čerstvo vybudované sídlisko Ťahanovce (I love ŤHC), kde vyfarboval čisté oblečenie na balkónoch a ľuďom pľúca, tak svoju činnosť musel ukončiť.
Škoda 105L v areáli Magnezitky. Čím dezolátnejší a ťažší prístup, tým väčšia výzva pre urbex explorerov. Foto: Robert Nemeti
Veľa budov v areáli už padlo k zemi a prostredie pripomína scenériu z nejakého postapokalyptického filmu. Tri vysoké komíny vás zdravia už z diaľky a miesto sa stalo obľúbeným pre mladých mestských objaviteľov. Ich mamy ale presne vedia, čo by tu malo stáť. IKEA – nenaplnený sen košických mám.
Vraciame sa späť do centra mesta. Historické jadro je krásne, ale pre nás je to len jeden fragment Košíc. Mesto toho ponúka ďaleko viac a čuduj sa svete, je o to medzi zahraničnými návštevníkmi záujem. Prichádzajú naozaj z odľahlých končín našej planéty. Z Hong-Kongu, Singapuru, Austrálie, Mexika, Afriky, Ameriky. Tak, ako sú pre nás krajiny, z ktorých prichádzajú, vyslovene exotické, rovnako exotická je pre nich tá naša Galaxia Košice.
Authentic Košice
Za projektom Authentic Košice momentálne stojí Slavo Stankovič a Mirka Rybárová. Ich cieľom je návštevníkom Košíc ukázať autentický a necenzúrovaný každodenný život mesta, po ktorom sa môžu previesť na starých Škodách československej výroby. Aktuálne ponúkajú dve zážitkové trasy po Košiciach a jednu po východnom Slovensku.
Hlásime sa k myšlienkam otvorenej spoločnosti, ale zabúdame na to, že slová nie sú činy. Koľkokrát sme sa zastali niektorej menšiny, snažili sa ju pochopiť a vypočuli si, čo potrebuje?
Loading...
