Predobjednajte si Xiaomi 13 a druhý smartfón k nemu dostanete ako darček
Špičkový model od značky Xiaomi priniesol niekoľko lákavých vylepšení, ktoré si pri predobjednávke môžete užiť aj s bonusom – ďalším smartfónom Xiaomi Redmi A1 zadarmo.
Zdieľať
23. 2. 2023;Autor: Juraj Recký, Foto: Xiaomi
Krásny dizajn, špičkový displej, rýchle nabíjanie aj najvýkonnejší čip. Toto sú základné špecifikácie, ktoré nájdete v novom modeli Xiaomi. Špičkový výkon Xiaomi 13 doplní predplatné služby YouTube Premium a Google One a navyše za predobjednávku získate ako darček aj ďalší smartfón – Xiaomi Redmi A1.
Nová séria Xiaomi 13 priniesla príjemné vylepšenia vrátane dizajnu, ktorý sa od predchádzajúcej generácie značne líši. Model Xiaomi 13 prichádza aj s niekoľkými výhodami: budete si s ním užívať predplatné služby YouTube Premium a Google One, a ak si tento model predobjednáte vo formulári nižšie, dostanete k nemu darček – smartfón Xiaomi Redmi A1 Black.
No radšej sa poponáhľajte, akcia platí len pre tých najrýchlejších.
Ako získať Xiaomi 13 s darčekom?
Xiaomi 13 si predobjednajte v termíne od 27. 2. 2023 do 12. 3. 2023 (vrátane) cez formulár nižšie.
Po vyplnení a odoslaní údajov vás budú kontaktovať zamestnanci O2 – svoju predobjednávku dokončíte telefonicky.
Darček je podmienený predobjednávkou pamäťovej verzie Xiaomi 13 8 GB/256 GB.
Začiatok bežného predaja Xiaomi 13 je 13. 3. 2023, keď už predobjednaný smartfón môžete mať doma.
Ďakujeme za záujem, predobjednávky sme ukončili.
*Ak vám potvrdzovací mail nepríde do mailovej schránky, budú vás kontaktovať zamestnanci O2 a svoju predobjednávku dokončíte telefonicky.
Xiaomi 13 má bohatú výbavu
Moderné hliníkové rámčeky smartfónu sú najvýraznejšou novinkou, ktorú si všimnete už pri prvom pohľade. Zároveň jeho ostrejšie rezané hrany vylepšia používateľský zážitok. Držanie Xiaomi 13, resp. jeho používanie bude pohodlnejšie.
Xiaomi 13 má tri zadné fotoaparáty zalomené do štvorca. Dočkali sme sa aj odolnosti IP68, teda vodoodolnosti. Ak náhodou smartfón ponoríte pod vodu, môžete ho pokojne ďalej používať. Vo výbave nechýba wi-fi 6, bluetooth 5.3, infraport, ktorý smartfón premení na diaľkové ovládanie rôznych zariadení, alebo NFC, pomocou ktorého bezkontaktne zaplatíte.
Displej a čip sa nezľaknú ani Avatara
Displej s technológiou OLED má uhlopriečku 6,36-palca, podporu HDR10+, Dolby Vision, priemernú svietivosť 1 200 nitov a rýchlosť 120 Hz. Inými slovami, ak si pustíte prepracované video plné detailov a sýtych farieb, pokojne aj s veľmi dynamickým strihom, Xiaomi 13 splní náročné očakávania na vizuálny zážitok. Rovnako to bude aj pri hrách a prezeraní fotografií. Ohromnú vizualitu podčiarkujú spomínané tenké rámiky okolo displeja.
Samozrejme, vizuálne krásne videá a hry potrebujú adekvátny výkon. O ten sa v tomto prípade stará aktuálne najvýkonnejší čip Snapdragon 8 Gen 2, ktorý je v prípade modelu s možnosťou predobjednania podporený 8 GB pamäti RAM a úložiskom veľkým 256 GB. A to je veľmi „chutná“ kombinácia parametrov. Xiaomi 13 má Android 13, nadstavbu MIUI 14, ktorá optimalizuje výkon, umožní vám odinštalovať predinštalované aplikácie a neobsahuje reklamy.
Po rýchlom nabití môžete fotografovať takmer čokoľvek
Fotoaparát Xiaomi 13 ponúka tri objektívy, ktoré vylaďovala legendárna spoločnosť Leica. Hlavný 50 Mpx, vďaka ktorému môžete točiť videá až v 8K, 12 Mpx širokouhlý objektív so zorným uhlom 120 stupňov a čoraz populárnejší 10 Mpx teleobjektív s 3,2-násobným optickým priblížením.
Môžete sa tak tešiť na krásne fotky aj pri náročných svetelných podmienkach alebo v prípade, že ste kreatívna fotografická duša. Predná kamera vďaka priestrelu uberá z displeja úplné minimum a má 32 Mpx.
O výdrž sa stará 4 500 mAh batéria, ktorá na jedno nabitie vydrží bez problémov celý deň. Aj vďaka USB-C je tradičné nabíjanie cez kábel na úrovni 67 W, čo znamená, že smartfón nabijete na 100 % už za 38 minút. Nechýba však ani bezdrôtové 50 W nabíjanie, ktorým dostanete stav batérie na 100 % už za 48 minút. Reverzné nabíjanie priložením k inému zariadeniu, napríklad k slúchadlám či smart hodinkám, má výkon 10 W.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Maximálna plynulosť a nabíjanie do niekoľkých minút. Vybrali sme 5 smartfónov, ktoré vás nebudú oberať o žiaden čas navyše
Rýchle nabíjanie, plynulý displej, šikovný fotoaparát s viac ako 40 Mpx a krásny dizajn sú pre tieto smartfóny štandardom.
Zdieľať
15. 2. 2023;Autor: Juraj Recký, Foto: archív výrobcov
Nové trendy sa v „smartfónovom svete“ udomácňujú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. No ak si chcete dopriať crème de la crème pri rozumnom pomere ceny a výkonu, musíte stále hľadať a porovnávať. Vybrali sme preto 5 smartfónov z aktuálnej ponuky, ktorých foťák zachytí všetky spomienky detailne, vďaka rýchlemu nabíjaniu s nimi takmer zabudnete na káble a podčiarkne to skutočne plynulý displej, ktorý vás vtiahne do hier či filmov, kdekoľvek budete. A ešte aj niekoľko bonusov navyše.
Základný model vlajkovej flotily Samsung Galaxy S ponúka veľký 6,1-palcový Dynamic AMOLED 2X displej s rozlíšením 2 400 x 1 080 pixelov. Má obnovovaciu frekvenciu v rozmedzí 48 – 120 Hz podľa toho, v akom je režime. To znamená, že si môžete užiť absolútne ostrý obraz plný sýtych farieb a filmy aj hry v plnom rozlíšení bez sekania sú samozrejmosťou.
Tento vizuálny zážitok je možný aj vďaka špičkovému procesoru Snapdragon 8 Gen 2 pre Galaxy. Samsung Galaxy S23 beží bez jediného zaváhania a aj tie najnáročnejšie aplikácie sa otvárajú neuveriteľne plynulo. Zážitok umocňuje aj batéria s kapacitou 3 900 mAh – na jedno nabitie vydrží Samsung Galaxy S23 celý deň a ešte vám aj ostane rezerva pre neočakávané situácie. Nabíja sa technológiou 25 W Super Fast Charging, teda naozaj rýchlo. Okrem toho, že Samsung Galaxy S23 nabijete aj bezdrôtovo, môžete ho nabíjať aj reverzne – stačí k smartfónu priložiť slúchadlá či smart hodinky.
Fotoaparáty v sérii Galaxy S sú vždy extra trieda a inak to nie je ani pri Galaxy S23. Kombinácia hlavného 50 Mpx fotoaparátu so širokým 12 Mpx fotoaparátom so zorným uhlom 120 stupňov a 10 Mpx teleobjektívom, ktorý ponúka 3-násobné optické priblíženie, sa postará o zážitkové fotografie, ktoré aj v náročných svetelných podmienkach v noci budú vyzerať profesionálne.
Samsung Galaxy S23 má odolnosť proti vode IP68, môže sa ponoriť do sladkej vody do hĺbky 1,5 metra na 30 minút a nechýba mu ani NFC na bezkontaktné platby, wi-fi 6, bluetooth 5.3, reproduktory s podporou Dolby Atmos alebo snímač odtlačkov prstov skrytý v displeji.
Xiaomi 12T 5G
„Téčková“ séria smartfónov od Xiaomi je známa ako „flag ship killer“ (vo voľnom preklade zabijak vlajkových lodí). Sú to smartfóny, ktoré za veľmi príjemnú cenu ponúkajú podobné parametre ako smartfóny z najvyšších sérií.
Esom v rukáve Xiaomi 12T 5G je fotovýbava. Hlavný fotoaparát má úžasných 108 Mpx, môžete sa teda spoľahnúť na veľké množstvo detailov. Okrem toho môžete natáčať video v 4K pri 30 snímkach za sekundu, po natočení ho teda môžete aj mierne spomaliť. Širokouhlý fotoaparát má 8 Mpx a zorný uhol 120 stupňov a makro snímač má 2 Mpx. Selfie kamera je tiež nadupaná, má 20 Mpx a nechýba jej špeciálny vlogovací režim alebo možnosť snímania prednou aj zadnou kamerou súčasne.
Videá a fotky, ale aj filmy si pozriete na 6,67-palcovom AMOLED displeji s technológiou HDR10+ s obnovovacou frekvenciou 120 Hz a svietivosťou až do 900 nitov. Táto kombinácia ponúka krásne sýte a živé farby, dôsledné detaily a prvotriednu viditeľnosť aj pri tom najostrejšom slnku.
O výkon sa smartfónu Xiaomi 12T 5G stará Mediatek Dimensity 8100-Ultra vybavený 5G čipom. Všetky jeho funkcie si užijete bez obmedzení s 5 000 mAh batériou, ktorú pomocou 120 W káblového nabíjania nabijete na 100 % už za 19 minút.
Vo výbave nechýba ani čítačka odtlačkov prstov skrytá pod displejom, infraport, vďaka ktorému môžete smartfónom ovládať televízor alebo klimatizáciu, NFC umožňujúce bezkontaktné platby alebo aj najnovšia generácia wi-fi 6, duálne reproduktory Dolby Atmos či široká paleta geolokačných riešení.
Motorola Edge 30 Fusion
Ak je Motorola Edge 30 Ultra generálom série Motorola Edge, potom je Edge 30 Fusion generálmajorom. Vojenskou terminológiou sme len ilustrovali pozadie týchto smartfónov, špecifikácia všetko objasní.
Motorola Edge 30 Fusion má len 168 gramov, je to ľahučký smartfón. Displej má 6,55 palca, prívlastok P-OLED s technológiou HDR10+ a rýchlosť zobrazovania až 144 Hz, čo je dnešný nadštandard. Či už budete hrať hry, alebo pozerať filmy, bude to zážitok.
O výkon sa Motorole Edge 30 Fusion stará Snapdragon 888+ 5G. Tento čip je síce z polovice roku 2021, no stále ponúka nadštandardný výkon a nemusíte sa báť zníženia používateľského komfortu. Ten zvyšuje aj batéria s kapacitou 4 400 mAh a s celodennou výdržou. Vďaka rýchlonabíjaniu 68 W TurboPower bude Motorola Edge 30 Fusion nabitá na 50 % za 10 minút.
Nezabudnuteľné okamihy zaznamená hlavný 50 Mpx fotoaparát, ktorému sekunduje 13 Mpx širokouhlý snímač so zorným uhlom 120 stupňov a 2 Mpx senzor, ktorý meria hĺbku ostrosti a vylepšuje fotografie s rozmazaným pozadím. Selfie kamera má skvelých 32 Mpx. Motorola Edge 30 Fusion dokonca dokáže zaznamenať video v 8K, čo využijete napríklad pri výrezoch z videa – budú absolútne ostré.
Hardvérová výbava ďalej zahŕňa novú wi-fi 6, USB-C, NFC na bezkontaktné platby alebo stereo reproduktory. Výrobca navyše k smartfónu Motorola Edge 30 Fusion pribaľuje charakteristickú vôňu Motorola, ktorú pre technologický gigant vytvorila spoločnosť špecializujúca sa na chute a vône.
Motorola Edge 30 Ultra
Generála série Edge sme už spomenuli vyššie. V porovnaní s Edge 30 Fusion má o niečo väčší 6,67-palcový displej. Má rovnaký prívlastok P-OLED s podpornou technológiou HDR10+ a rovnako aj nadštandardnú rýchlosť zobrazovania 144 Hz. Ponúka maximálny jas až 1 250 nitov, takže na priamom slnku sa displej číta komfortne.
Výrazný posun medzi modelmi (v prospech Edge 30 Ultra) je v čipe. Motorola Edge 30 Ultra ponúka Snapdragon 8+ Gen 1, ktorý je výkonnejší pri hrách a viac šetrí batériu. Batéria má kapacitu 4 610 mAh, podporu rýchleho 125 W nabíjania cez kábel, 50 W nabíjania bezkáblovo a navyše ponúka 10 W reverzné nabíjanie, takže si Motorolu Edge 30 Ultra môžete nabiť cez slúchadlá či smart hodinky.
Fotoaparáty sú v prípade Motoroly 30 Edge Ultra tak trochu samostatný vesmír. Hlavný fotoaparát totiž ponúka až neuveriteľných 200 Mpx. Teleobjektív má 12 Mpx a má 2-násobné optické priblíženie. Znamená to, že po priblížení bude fotografia stále vysoko kvalitná bez rôznych farebných fliačikov a neostrostí, ktoré spôsobuje digitálne priblíženie. V neposlednom rade môžete využívať aj širokouhlý fotoaparát so zorným uhlom 114 stupňov, ktorý má dych berúcich 50 Mpx, a nechýba ani možnosť točiť videá v 8K. Selfie kamera má až 60 Mpx.
Nadštandrardným bonusom Motoroly Egde 30 Ultra je funkcia Always-on Display, ktorá zobrazuje informácie o čase, dátume a rôznych iných upozorneniach z aplikácií na obrazovke, aj keď je zariadenie v pohotovostnom režime. Nechýba senzor odtlačku prsta integrovaný do displeja, ale ani kamera na rýchlu autentifikáciu tvárou.
Motorola Edge 30 Ultra, samozrejme, ponúka aj niekoľko klasických hardvérových parametrov, ako 5G konektivita,wi-fi 6, podpora pre bezdotykové platenie vďaka čipu NFC. Má aj veľmi silný stereo reproduktor a podporu Dolby Atmos.
Honor Magic 5 Lite
Značka Honor pôvodne vznikla ako dcérska spoločnosť etablovanej značky Huawei, no od roku 2021 je samostatnou značkou. Dôvodom bola absencia Google služieb v značke Huawei. V nových Honor smartfónoch ich bez problémov nájdete, nechýbajú ani v smartfóne Honor Magic 5 Lite, ktorý je očakávanou novinkou roka 2023.
Poznávacím znamením značky Honor je krásny dizajn a skvelý pomer ceny a výkonu. Platí to aj pre Honor Magic 5 Lite, jeho zaoblený displej a jemný tenký dizajn mu dodávajú skutočný šmrnc.
6,67-palcový OLED displej ponúka obnovovaciu frekvenciu 120 Hz, teda je aj perfektne plynulý a plný sýtych farieb. O jeho výkon sa stará Qualcomm Snapdragon 695, umožňuje aj pripojenie do siete novej generácie 5G.
Má výdrž batérie s kapacitou až 5100 mAh a okrem veľkého výkonu si so smartfónom Honor Magic 5 Lite užijete krásne fotky vďaka trojici elegantne zalomených zadných fotoaparátov.
S kombináciou hlavného 64 Mpx, 2 Mpx makro fotoaparátu a 5 Mpx senzora na hĺbku ostrosti nebudete mať problém s peknými zábermi, v prípade portrétov aj s rozmazaním pozadím. Selfie kamera má 16 Mpx. Aby ste naozaj odfotili tie najkrajšie zábery, bude vám pomáhať aj umelá inteligencia, ktorá automaticky upraví nastavenia fotoaparátu podľa scenérie.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
