7 originálnych múzeí, ktoré otvárajú svoje brány na jar

Hľadáte inšpiráciu na miesto, ktoré sa oplatí vidieť? Vybrali sme pre vás miesta, kde získate kopu nových vedomostí aj sa zabavíte.

Nie všetky slovenské múzeá sú otvorené celoročne, mnohé z nich otvárajú svoje brány s príchodom jari a teplejších dní. Vybrali sme pre vás pestrú sedmičku, v ktorej si každý niečo nájde.

Podeľte sa o zážitky s vašimi blízkymi vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Múzeum letectva v Košiciach

Foto: Rios/Wikimedia

Prvé múzeum letectva na Slovensku má vo svojej zbierke 52 lietadiel a helikoptér, ako aj  kolekciu spaľovacích a prúdových motorov, meracích a navigačných prístrojov či leteckú výstroj.

Unikátom európskych rozmerov je tzv. Galéria prezidentských lietadiel, kde sa nachádzajú prezidentské dary − vzácne originály lietadiel od predstaviteľov štátov a vlád 12 krajín Európy, Severnej Ameriky a Ázie.

  • Otváracie hodiny: od 15. apríla do 15. novembra, utorok až piatok 9.00 − 16.00 hod., sobota a nedeľa 10.00 − 17.00 hod.
  • Základné vstupné: 3,50 €

Múzeum praveku v Bojniciach

Ak už budete v Bojniciach, určite nevynechajte ani Múzeum praveku v areáli Prepoštskej jaskyne, ktorá sa považuje za mimoriadne vzácnu lokalitu osídlenia neandertálskeho človeka na Slovensku. V teplejších mesiacoch múzeum návštevníkom ponúka aj mimoriadny zážitok v podobe nočnej prehliadky areálu osvetleného iba horiacimi fakľami.

  • Otváracie hodiny: od 3. apríla do 21. októbra, denne 10.00 − 16.00 hod.
  • Základné vstupné: 4 €

Múzeum kysuckej dediny vo Vychylovke

Foto: Juloml/Wikipedia

Múzeum kysuckej dediny sa nachádza neďaleko obce Nová Bystrica, v časti Vychylovka. Väčšina z čarovných zrubových domčekov v tomto skanzene sem preniesli z obcí Riečnica a Harvelka. V expozícii sa nachádza 34 stavieb, vrátane krčmy, dvoch mlynov a murovanej kaplnky.

Súčasťou expozície je aj jedinečná technická pamiatka − lesná železnica s úvraťovým systémom. Na svete sú v súčasnosti v prevádzke len dve takéto železnice, druhá sa nachádza v Peru.

  • Otváracie hodiny: od 28. apríla do 28. októbra, pondelok až piatok 9.00 − 17.00  hod., sobota až nedeľa 9.00 − 18.00 hod.
  • Základné vstupné: 4 €

Dom hudby Mikuláša Schneidera Trnavského v Trnave

Foto: zsmuzeum.sk a Alexander Prostinák/Trnava Tourism

Baroková budova, ktorú neskôr pretvorili na meštiansky dom, kedysi ukrývala uhorskú kráľovskú korunu. V 20. storočí sa stala domovom hudobného skladateľa Mikuláša Schneidera Trnavského, ktorý pôsobil ako organista a zbormajster v Chráme sv. Mikuláša.

V súčasnosti sa tu nachádza Dom hudby Mikuláša Schneidera Trnavského, kde si môžete okrem expozície o skladateľovi pozrieť aj históriu jedinečnej gitary dobro, za ktorej vznikom stojí Američan slovenského pôvodu Ján Dopjer (vo svete známy ako John Dopyer).

  • Otváracie hodiny: od 1. apríla do 30. septembra, utorok až piatok 8.30 – 12.30 hod., 13.00 – 14.30 hod., sobota až nedeľa 11.00 – 17.00 hod.
  • Základné vstupné: 3 €

Múzeum stredovekej dediny Paseka pod hradom Strečno

Foto: terchova.uteczmesta.eu

V roku 2013 vznikla v podhradí hradu Strečna autentická stála expozícia stredovekej dediny vytvorenej podľa dobových postupov. Pri jej výstavbe použili vtedy prístupné materiály – drevo a tŕstie. V dedinke môžete nájsť štylizované obydlia stredovekého rybára, pekára, ľudovej liečiteľky či útulne pre pútnikov v podobe piatich kompletne vybavených drevených domčekov so slamenými strechami. Nachádza sa tu tiež funkčná zvonica a studňa.

Tvorcovia nezabudli ani na najmenších – súčasťou komplexu je aj detské drevené ihrisko v štýle hradnej architektúry. Počas návštevy si môžete na hrade pozrieť aj stále expozície.

  • Otváracie hodiny: od 1. apríla do 30. novembra, pondelok až nedeľa 8.45 – 17.45 hod.
  • Základné vstupné: 6 €

Slanický ostrov umenia v Námestove

Uprostred Oravskej priehrady sa nachádza unikátny koncept ostrova umenia. Z pôvodných osád, ktoré zostali pod hladinou priehrady, sa zachovalo iba návršie s kalváriou a barokovým kostolom. Ten dnes slúži ako expozícia Slovenskej tradičnej ľudovej maľby a plastiky. V exteriéri ostrova vzniklo lapidárium Oravskej kamennej tvorby 18. a 19. storočia.

Neďaleko v priestoroch bývalej hrobky si zase môžete pozrieť expozíciu o zatopených obciach a o vzniku Oravskej priehrady. Návšteva tohto miesta vám poskytne aj úžasnú pohľad na okolitú prírodu a, samozrejme, príjemnú plavbu loďou.

  • Otváracie hodiny: od 3. mája do 29. septembra, pondelok až nedeľa 8.00 – 16.00 hod.
  • Základné vstupné (bez prepravy loďou): 1 €, vstupné s lodným lístkom: 6 €

Múzeum gýča v Kremnici

Foto: Ivan Cilik/Slovago

Unikátne kremnické Múzeum gýča, ktoré sídli v Bellovom dome, pozostáva z viac ako 700 exponátov a je jediné svojho druhu v Európe. Jednotlivé exponáty sú rozdelené do viacerých kategórií,napríklad hodinárstvo, hudba, poľovníctvo či trpaslíci.

Zaujímavosťou je projekt Gýč roka, v rámci ktorého sa každoročne hlasuje za najväčší gýč v rôznych oblastiach – od politiky cez spoločenský či kultúrny život.

  • Otváracie hodiny: od 30. marca do 30. novembra, pondelok až piatok na objednanie, sobota, nedeľa a sviatok 11.00 – 15.00 hod.
  • Základné vstupné: 2 €

Ktoré slovenské múzeum si vás najviac získalo? Podeľte sa o svoje tipy v komentároch na Facebooku Sódy.

Krásne miesta naprieč Slovenskom sa oplatí objavovať a o zážitky z ciest podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska to môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac

Múdre hodinky, vysávač aj váha. Vybrali sme 7 najlepších smart zariadení Xiaomi

Čítaj viac