Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Halászlé, perkelt a doboška: Spoznajte chute Podunajska

Vychutnajte si podunajský región prostredníctvom jeho kuchyne. Vo výrazných sýtych chutiach a vôňach sa zrkadlí úrodná zem aj bohatá história. O podunajskej kuchyni sme sa rozprávali s autorkou zbierky Poklady slovenskej kuchyne Silviou Pilkovou.

Podunajsko predstavuje široký pás nížinatej krajiny pozdĺž Dunaja, ktorý sa rozprestiera od Dunajskej Lužnej po Štúrovo. V úrodnej pôde sa darí takmer všetkému, miestna kuchyňa preto vychádza z kvalitných surovín. Silvia Pilková, autorka publikácií o jedle v našich regiónoch, nám porozprávala, čo tamojšie chute ovplyvnilo, ktoré suroviny ich charakterizujú aj ktoré jedlá treba zaručene vyskúšať.  

Podeľte sa o svoje zážitky z ochutnávania podunajských špecialít vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Podunajská kuchyňa čerpá inšpiráciu v histórii aj v cudzokrajných kuchyniach

Pre podunajskú kuchyňu je príznačná rozmanitosť a bohatosť. Miestni pri varení navyše využívajú novátorské postupy, a tak vznikajú jedinečné jedlá. Inšpirujú sa v histórii, pričom v tradičných jedlách môžeme cítiť aj maďarské, ázijské, nemecké, talianske, slovanské, rakúske a francúzske vplyvy.

„Dlhé obdobie tureckej nadvlády spôsobilo, že medzi miestne jedlá sa dostali aj tradičné ázijské pokrmy ako guláš, langoš, pagáče, štrúdľa a klobásky. Po odchode Turkov sa tam rozšírili nové suroviny ako kukurica, zemiaky, paradajky a papriky, ktoré dali punc jedlám ako lečo, perkelt a zemiakový paprikáš (tzv. paprikás krumpli),“ hovorí autorka zbierky Poklady slovenskej kuchyne Silvia Pilková.

Región charakterizuje nielen paprika, ale aj oregano a feferónka

„Podunajsko je známe svojou paprikou, ktorá sa sem dostala počas napoleonskej vojny, keď v dôsledku blokády nebolo dosť exotických korenín. Vtedy začala hrať prím práve paprika,” približuje, ako sa táto plodina presadila.

Pre Silviu Pilkovú je paprika, pražená na cibuľke, typickou chuťou tohto regiónu. „Je to pre mňa priam čuchová bomba, ktorá je predzvesťou dobrého jedla,“ hovorí.

Foto: Unsplash

Zároveň dodáva, že kým sladkú papriku všetci poznáme, výrazne zastúpené je aj menej známe oregano, ktoré sa tu aj pestuje. „Dáva podunajskej kuchyni nádych Stredomoria,“ približuje.

Zabudnúť netreba ani na feferónku, ktorou sa dochucuje aj rybacia polievka halászlé. „Pošteklí vaše zmysly a pomôže naštartovať trávenie,“ hovorí milovníčka tradičnej kuchyne.

Miestna kuchyňa ponúka honosné sladké lahôdky

Vplyv na kuchyňu tohto regiónu mala aj blízkosť Bratislavy, Budapešti a Viedne. Svojím kúskom prispeli do skladačky, vďaka čomu vznikli sladké delikatesy ako krémeš, žerbó rezy alebo šomló halušky.

Foto: archív Silvie Pilkovej

Práve dezerty a sladké pokrmy považuje Silvia Pilková za skutočné lahôdky. Rada si pochutná aj na slivkových guliach (tz. gombóce), doboške aj staromaďarských palacinkách Gundel.

4 podunajské špeciality, ktoré treba vyskúšať

Vybrali sme 4 jedlá, z ktorých môžete zostaviť tradičné podunajské menu.

Hortobádske palacinky

Sýte tradičné predjedlo, ktoré sa občas je aj ako hlavné jedlo. Pripravuje sa zo zvyškov paprikáša, ktorým sa plnia slané palacinky. Preložia sa na štvorec a zalejú hustou smotanovou omáčkou. Chuťovo je jedlo veľmi bohaté, dominuje v ňom chuť mäsa, praženej cibuľky a papriky.

Halászlé

Pikantná, jasne červená polievka z kapra a iných sladkovodných rýb. Základom je štedrá dávka štipľavej papriky. Polievku si varili rybári v malých kotlíkoch na ohni priamo pri brehoch riek. Je sa s bielym chlebom – čím štipľavejšia je polievka, tým viac chleba budete potrebovať.

Perkelt

Perkelt je jednoduché hlavné jedlo s úžasnou plnou chuťou. Základom je vykostené mäso, mletá červená paprika, cibuľa, rajčiny a papriky. Dá sa uvariť takmer z každého druhu mäsa – z kuracieho, hovädzieho, bravčového, jahňacieho, z diviny, ale aj z držiek či z pečienky. Zabudnite na zahusťovanie múkou. Omáčka získa hustotu pomalým dusením v malom množstve vody. Perkelt sa tradične podáva s haluškami, cestovinami alebo tarhoňou. Nemýľte si ho s paprikášom, ten sa varí aj so zátrepkou z kyslej smotany.

Doboška

Skvelý dezert na slávnostný stôl alebo honosný koláčik ku káve. Okrúhle vrstvy tenkého piškótového cesta sa striedajú s čokoládovo-maslovým krémom a sú zaliate karamelom. Boky sú pokryté mletými orechmi. Recept vynašiel pred 200 rokmi majiteľ obchodu s lahôdkami v Budapešti József C. Dobos – podarilo sa mu vytvoriť koláč, ktorý vydržal dlho čerstvý aj bez chladničky. V teplej podunajskej klíme to bola vítaná výhoda, dezert je tu obľúbený dodnes.

Pri spoznávaní Slovenska určite nevynechajte lokálne jedlá a o svoje zážitky z ochutnávania tradičných špecialít sa neváhajte podeliť so svojimi blízkymi. Vyberte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Silvia Pilková

Je autorka 7-dielnej knižnej série Poklady slovenskej kuchyne, ktorá sa zameriava na regióny Slovenska, ich jedlá a históriu. Varenie je jej najväčšia vášeň – varí už od detstva. Dva roky viedla dve reštaurácie, pracovala v kuchyniach v Moskve, v Prahe i vo Viedni.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Počuli ste už legendu o slovenskom upírovi Prdimuchovi? Aj on je súčasťou strašidelných miest, ktoré sa oplatí spoznať

Opustené pivnice či dedina, ktorá sa stratila z mapy. Vydajte sa s nami po stopách 10 temných miest Slovenska.

Dni sa skracujú, máme chuť spomaliť, zababušiť sa do deky – no niektorí sa práve teraz ponárajú do príbehov, ktoré v sebe nesú tajomstvá a temno. Aj Slovensko ukrýva desiatky miest, kde sa história prelína s legendami, so strašidlami a s fantáziou – od krvavej pivnice v Očkove až po hrob upíra v Hornej Lehote.

Či sa miesta opradené legendami odvážite navštíviť, je na vás. Ak by náhodou, aj tam máte vymakanú 5G sieť od O2, takže ani v strašidelnej pivnici nestratíte najrýchlejšie spojenie so svetom.

Drahí čitatelia a čitateľky, nasledujúci článok obsahuje aj opisy násilných činov a hororových scén, ktorý nie je vhodný pre citlivé povahy. Ak chcete veselšiu inšpiráciu na cestovanie, pozrite si ďalšie tipy.

Hrob upíra Prdimuchu
Horná Lehota

Áno, meno najznámejšieho horehronského upíra ste si pravdepodobne museli prečítať dvakrát, aby ste si boli istí, že ste sa nepomýlili. 

V Hornej Lehote nad Podbrezovou totiž nájdete hrob a legendu o upírovi, ktorý vyciciaval krv z oviec a kráv. Aj preto sa stále diskutuje o tom, či to bol skôr upír alebo vlkolak. 

Legenda hovorí, že ho museli pochovať zavaleného kameňom či s kameňom v ústach, aby sa náhodou nevrátil aj po smrti. V obci nájdete aj jeho „strašidelnú izbu“, ktorá slúži ako akési minimúzeum. No a keď spomíname pamätné miesta, svoju hrobku má v obci aj Samo Chalupka.

Rádioaktívne jazierko a sanatórium
Zvolen

V krásnom prostredí arboréta na Borovej hore vo Zvolene nájdete hneď na začiatku jazierko, ktoré však má jednu zvláštnosť hodnú varovania – je rádioaktívne. 

Nie, nemusíte sa báť, voda v ňom nie je neónovozelená ani v ňom neplávajú trojoké ryby, no vplyvom ťažby v okolí má voda naozaj zvýšenú rádioaktivitu a nezamŕza.

Nepríjemný pocit vo vás vyvolá hlavne staré opustené sanatórium, ktoré neskôr slúžilo ako lazaret pre vojakov.

Krvavá pivnica
Očkov

Kúsok za malou dedinou Očkov sa ukrýva pivnica so strašidelnou povesťou. Hovorí sa, že v nej kedysi rukou krčmára prichádzali o život niektorí hostia. Podľa legendy svoje obete najprv opil a potom zavraždil. 

Vďaka neďalekej tehelni zostala prístupná a dnes ju môže navštíviť každý, kto sa príde pozrieť na známu Očkovskú mohylu a archeologické nálezisko. Atmosféru miestu dodáva aj starý ľudový dom, v ktorom už okrem neporiadku veľa nenájdete… Aj keď… ktovie?

Opustený dom pri vode
Vindšachtské jazero (tajch Vindšachta)

Na brehu tajchu Vindšachta stojí starý dom, o ktorom miestni hovoria, že býval svedkom nevysvetliteľných javov: hlučné kroky, zatváranie dverí, chvenie skla v už aj tak vybitých oknách, a to aj vtedy, keď vonku nefúkal vietor. 

Lovci duchov ho považujú za jedno z najparanormálnejších miest na Slovensku. Ich merania ukázali zmeny teploty, elektrostatické výboje aj iné javy, ktoré si nikto nedokázal vysvetliť.

Stará psychiatrická nemocnica
Pezinok

Staré nemocničné budovy často vzbudzujú strach, dvojnásobne to však platí o starých psychiatriách. V tesnej blízkosti Pinelovej nemocnice uprostred lesa v Pezinku sa totiž nachádzajú jej staré budovy, ktoré sú dnes už opustené a prístupné na vlastné riziko. 

Miestni však radi varujú, že kto sa tam vydá po zotmení, môže počuť kroky či stonanie z prázdnych izieb. Dokonca aj starí hráči paintballu z okolia by vám vedeli rozprávať historky o podivných zvukoch či náhodných tieňoch postáv.

Možno aj preto sú opustené nemocnice takým častým námetom na knihy a filmy, pri ktorých poriadne mrazí.

Opustené Krvavé Šenky
Časť obce Lehota pri Nitre

Legenda z 19. storočia hovorí o hostinci v obci neďaleko Nitry, kde nepočujúca slúžka zachránila svojho pána Dobrovodského z Dobrej Vody. Na papierik mu vraj napísala varovanie, že červené víno, ktoré mu naliali, je otrávené.

Dobrovodský prežil, ale v pivnici hostinca neskôr našli tri ženy vo vápne. Niektorí tvrdia, že príbeh má spojitosť s krvavou grófkou Bátoriovou. Pravdou je, že mnoho ľudí má aj v dnes pri prejazde týmto úsekom zmiešané pocity.

Katov dom
Trenčín

Legenda medzi slovenskými strašidelnými miestami sa nachádza priamo v centre mesta Trenčín, len kúsok od hradu. 

Ako už názov napovedá, išlo o dom miestneho kata zo 17. storočia. Dnes tu môžete nájsť napríklad meč, ktorým sa stínali hlavy. V minulosti sa ku Katovmu domu viazali historky o tom, ako sa tu návštevníkom často stávali podivné veci. Napríklad, že sa tu vraj v bezvetrí začala hojdať mučiaca klietka či nepríjemné výkriky, ktoré tu počulo už mnoho ľudí a doteraz si ich nevedia vysvetliť. Je však dosť možné, že tieto príbehy vznikli, aby sem prilákali návštevníkov hradu. 

Legenda o krvavej grófke
Čachtice

Čachtický hrad patrí jednoznačne medzi najznámejšie a zároveň najmrazivejšie miesta na Slovensku. Svojou temnou povesťou ho preslávila krvavá grófka Alžbeta Bátoriová, ktorá vraj medzi jeho múrmi vraždila mladé dievčatá a kúpala sa v ich krvi, aby si zachovala večnú mladosť. 

Hoci sa historici dodnes sporia, čo je pravda a čo mýtus, atmosféra tohto miesta zanechá dojem v každom návštevníkovi. Ak sa vám podarí dostať sa aj do chodieb čachtického podzemia, umocníte si zážitok z návštevy tohto miesta.

Dedina, ktorá zmizla z mapy Slovenska
Horné Opatovce

Horné Opatovce sa „stratili“, no nie pre paranormálne javy. Dedina kedysi žila ako každá iná, ale stala sa obeťou priemyselnej výroby a nebezpečných látok zo závodov pri Žiari nad Hronom.

V 60. rokoch minulého storočia bolo ovzdušie také toxické, že celú obec museli vysťahovať do okolitých dedín. Dnes na ňu spomína už len Kostol sv. Vavrinca, o ktorý sa starajú bývalí obyvatelia.

Darmo, niekedy nie je naším najstrašidelnejším nepriateľom nevysvetliteľná bytosť, ale samotný človek.

Hrad plný legiend pri Martine
Sklabiňa

Asi k žiadnemu zo slovenských hradov sa neviaže toľko legiend ako práve k hradu Sklabiňa: príbeh o Katovej skale alebo čiernych rytieroch, legenda o obrovskom hadovi, ktorý býva v útrobách a legendárnych pivniciach hradu. A živí sa nielen vínom, ale aj krvou.

Tento hrad však navštevujú čoraz častejšie výpravy, ktoré skúmajú nevysvetliteľné javy a záhady opísané množstvom návštevníkov, hlavne zvuky, ktoré vám otestujú nervy, počas búrok.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.