Halászlé, perkelt a doboška: Spoznajte chute Podunajska

Vychutnajte si podunajský región prostredníctvom jeho kuchyne. Vo výrazných sýtych chutiach a vôňach sa zrkadlí úrodná zem aj bohatá história. O podunajskej kuchyni sme sa rozprávali s autorkou zbierky Poklady slovenskej kuchyne Silviou Pilkovou.

Podunajsko predstavuje široký pás nížinatej krajiny pozdĺž Dunaja, ktorý sa rozprestiera od Dunajskej Lužnej po Štúrovo. V úrodnej pôde sa darí takmer všetkému, miestna kuchyňa preto vychádza z kvalitných surovín. Silvia Pilková, autorka publikácií o jedle v našich regiónoch, nám porozprávala, čo tamojšie chute ovplyvnilo, ktoré suroviny ich charakterizujú aj ktoré jedlá treba zaručene vyskúšať.

Podeľte sa o svoje zážitky z ochutnávania podunajských špecialít vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Podunajská kuchyňa čerpá inšpiráciu v histórii aj v cudzokrajných kuchyniach

Pre podunajskú kuchyňu je príznačná rozmanitosť a bohatosť. Miestni pri varení navyše využívajú novátorské postupy, a tak vznikajú jedinečné jedlá. Inšpirujú sa v histórii, pričom v tradičných jedlách môžeme cítiť aj maďarské, ázijské, nemecké, talianske, slovanské, rakúske a francúzske vplyvy.

Foto: LubosHouska/Pixabay

„Dlhé obdobie tureckej nadvlády spôsobilo, že medzi miestne jedlá sa dostali aj tradičné ázijské pokrmy ako guláš, langoš, pagáče, štrúdľa a klobásky. Po odchode Turkov sa tam rozšírili nové suroviny ako kukurica, zemiaky, paradajky a papriky, ktoré dali punc jedlám ako lečo, perkelt a zemiakový paprikáš (tzv. paprikás krumpli),“ hovorí autorka zbierky Poklady slovenskej kuchyne Silvia Pilková.

Región charakterizuje nielen paprika, ale aj oregano a feferónka

„Podunajsko je známe svojou paprikou, ktorá sa sem dostala počas napoleonskej vojny, keď v dôsledku blokády nebolo dosť exotických korenín. Vtedy začala hrať prím práve paprika,” približuje, ako sa táto plodina presadila.

Pre Silviu Pilkovú je paprika, pražená na cibuľke, typickou chuťou tohto regiónu. „Je to pre mňa priam čuchová bomba, ktorá je predzvesťou dobrého jedla,“ hovorí.

Foto: Unsplash

Zároveň dodáva, že kým sladkú papriku všetci poznáme, výrazne zastúpené je aj menej známe oregano, ktoré sa tu aj pestuje. „Dáva podunajskej kuchyni nádych Stredomoria,“ približuje.

Zabudnúť netreba ani na feferónku, ktorou sa dochucuje aj rybacia polievka halászlé. „Pošteklí vaše zmysly a pomôže naštartovať trávenie,“ hovorí milovníčka tradičnej kuchyne.

Miestna kuchyňa ponúka honosné sladké lahôdky

Vplyv na kuchyňu tohto regiónu mala aj blízkosť Bratislavy, Budapešti a Viedne. Svojím kúskom prispeli do skladačky, vďaka čomu vznikli sladké delikatesy ako krémeš, žerbó rezy alebo šomló halušky.

Foto: archív Silvie Pilkovej

Práve dezerty a sladké pokrmy považuje Silvia Pilková za skutočné lahôdky. Rada si pochutná aj na slivkových guliach (tz. gombóce), doboške aj staromaďarských palacinkách Gundel.

4 podunajské špeciality, ktoré treba vyskúšať

Vybrali sme 4 jedlá, z ktorých môžete zostaviť tradičné podunajské menu.

Hortobádske palacinky

Sýte tradičné predjedlo, ktoré sa občas je aj ako hlavné jedlo. Pripravuje sa zo zvyškov paprikáša, ktorým sa plnia slané palacinky. Preložia sa na štvorec a zalejú hustou smotanovou omáčkou. Chuťovo je jedlo veľmi bohaté, dominuje v ňom chuť mäsa, praženej cibuľky a papriky.

Foto: SunCakeMom/Wikimedia

Halászlé

Pikantná, jasne červená polievka z kapra a iných sladkovodných rýb. Základom je štedrá dávka štipľavej papriky. Polievku si varili rybári v malých kotlíkoch na ohni priamo pri brehoch riek. Je sa s bielym chlebom – čím štipľavejšia je polievka, tým viac chleba budete potrebovať.

Foto: Ryzhkov Photography/Shutterstock

Perkelt

Perkelt je jednoduché hlavné jedlo s úžasnou plnou chuťou. Základom je vykostené mäso, mletá červená paprika, cibuľa, rajčiny a papriky. Dá sa uvariť takmer z každého druhu mäsa – z kuracieho, hovädzieho, bravčového, jahňacieho, z diviny, ale aj z držiek či z pečienky. Zabudnite na zahusťovanie múkou. Omáčka získa hustotu pomalým dusením v malom množstve vody. Perkelt sa tradične podáva s haluškami, cestovinami alebo tarhoňou. Nemýľte si ho s paprikášom, ten sa varí aj so zátrepkou z kyslej smotany.

Foto: RitaE/Pixabay

Doboška

Skvelý dezert na slávnostný stôl alebo honosný koláčik ku káve. Okrúhle vrstvy tenkého piškótového cesta sa striedajú s čokoládovo-maslovým krémom a sú zaliate karamelom. Boky sú pokryté mletými orechmi. Recept vynašiel pred 200 rokmi majiteľ obchodu s lahôdkami v Budapešti József C. Dobos – podarilo sa mu vytvoriť koláč, ktorý vydržal dlho čerstvý aj bez chladničky. V teplej podunajskej klíme to bola vítaná výhoda, dezert je tu obľúbený dodnes.

Foto: Christo/Wikimedia

Pri spoznávaní Slovenska určite nevynechajte lokálne jedlá a o svoje zážitky z ochutnávania tradičných špecialít sa neváhajte podeliť so svojimi blízkymi. Vyberte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Silvia Pilková

Je autorka 7-dielnej knižnej série Poklady slovenskej kuchyne, ktorá sa zameriava na regióny Slovenska, ich jedlá a históriu. Varenie je jej najväčšia vášeň – varí už od detstva. Dva roky viedla dve reštaurácie, pracovala v kuchyniach v Moskve, v Prahe i vo Viedni.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac