Botanické záhrady a arboréta, ktoré sú krásne aj na jeseň

Poprechádzajte sa nádhernou jesennou prírodou v arborétach a botanických záhradách, načerpajte energiu a oddýchnite si.

Na Slovensku máme viacero miest, kde sa pestujú rastliny na výskum či výučbu a zároveň sú prístupné verejnosti. Na jeseň sú botanické záhrady obzvlášť krásne, listy žiaria farbami a na mnohých rastlinách dozrievajú zaujímavé plody.

Podeľte sa o svoje zážitky z návštev botanických záhrad po celom Slovensku vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Arborétum Mlyňany

Arborétum Mlyňany bolo založené už pred 120 rokmi. Nájdete tu dreviny úctyhodného veku a čarovnú dobovú architektúru. Arborétum je vedeckým pracoviskom Slovenskej akadémie vied a je prístupné aj verejnosti. Návštevníci sa okrem pôvodného Ambrózyho parku môžu prejsť aj po ploche so severoamerickou dendroflórou, ako aj po východoázijskej, kórejskej či slovenskej ploche.

Foto: Slovensko z neba

Otváracie hodiny: do 25. októbra od 7.00 h (cez víkend od 8.00 h) do 18.00 h, potom do 31. marca od 8.00 h do 17.00 h.

Základné vstupné: 3,50 €

Arborétum Borová hora vo Zvolene

Arborétum Borová hora Technickej univerzity vo Zvolene sa špecializuje na pôvodné slovenské druhy drevín. Nachádza sa tu najväčšia zbierka ruží u nás, zameraná na tie, ktoré boli historicky šľachtené na území Českej republiky a Slovenska. Tiež tu nájdete úctyhodnú zbierku 1 500 jedincov kaktusov a sukulentov najmä z Mexika, zo Severnej a z Južnej Ameriky.

Foto: Beuš Babincová/Instagram

Otváracie hodiny: S návštevou arboréta určite neváhajte, tento rok je otvorené už len do 31. októbra, počas pracovných dní od 7.00 h do 15.00 h.

Základné vstupné: 2 €

Botanická záhrada Univerzity Komenského v Bratislave

Botanická záhrada Univerzity Komenského v Bratislave bola prvou takoutou záhradou v našich končinách. Je nádherná v každom ročnom období, obzvlášť na jar, keď je plná kvetov, a na jeseň, keď sa sfarbia listy stromov. Vyhrievané skleníky s teplomilnými rastlinami poskytujú útočisko aj v sychravom počasí.

Foto: , Congerdesign/PixabayMihailo Grbic/Wikipedia

Otváracie hodiny: S návštevou bratislavskej botanickej záhrady neváhajte, tento rok je otvorená už len do 31. októbra, každý deň od 9.00 h do 18.00 h.

Základné vstupné: 3 €

Botanická záhrada v Košiciach

Najrozľahlejšia botanická záhrada na Slovensku patrí pod Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a pýši sa najväčšou zbierkou kaktusov a sukulentov u nás. Okrem toho návštevníkov určite poteší aj pestrá zbierka hmyzožravých rastlín, nádherných orchideí či ďalších tropických rastlín v priestrannom vysokom skleníku.

Foto: Szilas/Wikipedia

Otváracie hodiny: od 1. októbra od 9.00 h do 15.00 h.

Základné vstupné: 3 €

Botanická záhrada v Nitre

Popri pestrej flóre z celého sveta sú v nitrianskej botanickej záhrade pri Slovenskej poľnohospodárskej univerzite bohato zastúpené aj úžitkové rastliny. Vzácna je najmä zbierka odrôd jabloní a starých oblastných odrôd ovocných drevín. V záhrade nájdete aj vivárium s tropickými živočíchmi. Deti poteší minizoo, v ktorej nájdete kozy kamerunské, muflóny, daniele a niekoľko druhov vtákov.

Foto: Miriam Horňáková/Instagram

Otváracie hodiny: od 1. októbra od 8.00 h do 15.00 h.

Základné vstupné: 2 €

Botanická záhrada v Banskej Štiavnici

Botanická záhrada sa rozprestiera v kopcovitom teréne v areáli historickej Baníckej a lesníckej akadémie. Založená bola po otvorení štúdia lesníctva. Medzi 220 druhmi domácich a cudzokrajných drevín nájdete aj majestátne mamutie sekvojovce či libanonské cédre.

Foto: Magdaléna Tomalová

Otváracie hodiny: od 16. septembra v pracovných dôch od 8.00 h do 18.00 h.

Areál je prístupný bez vstupného.

Podeľte sa o svoje zážitky z potuliek po slovenských arborétach a botanických záhradách vďaka rýchlemu a spoľahlivému mobilnému internetu od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac