Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Mestá ako na dlani: Zažite rozprávkový výhľad z mestských veží

Ponúkajú pekné výhľady aj kus histórie. Vybrali sme pre vás mestské veže, ktoré rozhodne stoja za návštevu.

Ohurujúci výhľad nemusíte zažiť len z vrcholcov kopcov. Mnohé slovenské mestá sa pýšia vežami, ktoré sa týčia nad nimi a poskytujú výhľad na panorámu mesta aj okolia. Počas návštevy mestských veží si navyše môžete „privoňať“  k histórii, ktorou sú opradené.

Podeľte sa o svoje zážitky z návštevy slovenských mestských veží vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Mestská veža v Trenčíne

Trenčianska Dolná brána, dnes nazývaná Mestská veža, mala od začiatku obranný charakter. Bola postavená ako súčasť mestského opevnenia pravdepodobne začiatkom 15. storočia, no pôvodne vyzerala úplne inak. Mala iba dve podlažia a štvorcový základ.

Foto: Filip Jurovatý

Neskôr bola nadstavená a upevnená vybudovaním polkruhového barbakánu s predsunutou baštou, do ktorého sa vstupovalo padacím mostom. V súčasnosti má veža osemboký pôdorys, šesť podlaží a je vysoká 32 m. Plusom je, že výťahom zo Sládkovičovej ulice je Mestská veža po prvú vyhliadku (balkón) prístupná aj pre imobilných návštevníkov.

Otváracie hodiny: denne 10.00 – 18.00 hod.

Základné vstupné (dospelí): 1 €

Burianova veža v Žiline

Burianova veža v Žiline dostala meno po majiteľovi hradu Strečno Burianovi Svetlovskom z Vlčnova, ktorý bol v 16. storočí richtárom mesta. Slúžila ako zvonica a pozorovateľňa v rámci ochrany proti požiarom a nepriateľom.

Foto: Filip Jurovatý

Hneď pri veži na nachádza kostol, ktorý mal na ňu v minulosti niekoľkokrát priamy dosah, najmä v prípade požiarov. V rámci prestavieb sa menila najmä strecha veže. Pri poslednej prestavbe v roku 1941 vežu obohatili o vyhliadkovú terasu, kam sa môžete vybrať aj vy.

Otváracie hodiny: 1. jún až 30. september, pondelok, utorok a štvrtok 10.00 – 15.00 hod.

Vstupné: zdarma

Mestská veža v Trnave

Mestskú vežu v Trnave nájdete priamo v centre mesta. Bola postavená v 16. storočí ako strážna rozhľadňa, odkiaľ sa hlásili poplašné signalizácie. Neodmysliteľnou súčasťou veže sú mechanické hodiny, ktoré slúžia dodnes.

Foto: Filip Jurovatý

Veža siaha do výšky 60 m – stúpajúc nahor treba prekonať 143 schodov, no určite to stojí za to. Okrem nezabudnuteľného pohľadu na Trnavu môžete pozorovať prírodu Trnavskej pahorkatiny aj Malé Karpaty. Vo veži si navyše môžete pozrieť expozíciu, ktorá ponúka prehľad dejín Trnavy aj významných osobností mesta.

Otváracie hodiny: 1. máj až 30. september, pondelok až piatok 10.00 – 18.00 hod., sobota a nedeľa 11.00 – 17.30 hod.

Základné vstupné (dospelí): 3 €

Katedrálna veža v Nitre

Katedrálna veža je súčasťou Katedrály sv. Emeráma, ktorá sa nachádza na Nitrianskom hrade. Bola nadstavená v rámci monumentálnej neskorobarokovej prestavby katedrály v 18. storočí, keď do nej biskup Erdödy umiestnil katedrálnu knižnicu. O storočie neskôr bola síce premiestnená do tzv. veľkého seminára v Hornom meste, no ostalo tu pôvodné zariadenie ako skrinky na knihy a stoly.

Foto: Filip Jurovatý

Veža bola verejnosti sprístupnená v roku 2015 a z balustrády ponúka naozaj jedinečný výhľad. Zaujímavosťou je, že počas letných prázdnin sa tu každý piatok konajú nočné výstupy.

Otváracie hodiny: denne okrem pondelka, 10.00 – 17.30 hod., júl až august nočné výstupy 20.30 – 22.30 hod.

Základné vstupné (dospelí): 4 €, nočný výstup 3 €

Radničná veža v Bratislave

Stará radnica na Hlavnom námestí v Bratislave pozostáva z komplexu budov v rôznych umeleckých slohoch, v minulosti totiž patrila viacerým vlastníkom. Počas stredoveku sa tu nachádzala mincovňa, mestská váha, radničná kaplnka, zbrojnica či dokonca žaláre a mučiareň, v súčasnosti tu sídli Múzeum dejín mesta.

Radničná veža mala pôvodne obrannú úlohu, neskôr po prestavbe budovy na radnicu najmä reprezentatívnu. Stala sa symbolom mestskej samosprávy a dozeralo sa z nej na poriadok v meste. Prichádzali z nej dôležité oznamy, správy o vojnových víťazstvách alebo pokyny v prípade požiaru. Počas návštevy si určite všimnite zamurovanú delovú guľu, ktorá pripomína útoky napoleonských vojsk.

Otváracie hodiny: denne okrem pondelka, utorok až piatok 10.00 – 17.00 hod., sobota až nedeľa 11.00 – 18.00 hod.

Základné vstupné (dospelí): 2,50 €

Šikmá veža v Banskej Bystrici

Hodinová veža v Banskej Bystrici, ktorú začali stavať v roku 1552, má viacero prívlastkov, okrem iných aj šikmá veža – jej odklon je v súčasnosti 68 cm a môžete si ho všimnúť už z diaľky. Kedysi vo veži sídlili trubači, ktorí v prípade nebezpečenstva komunikovali s ďalšími strážnymi vežami. V minulosti bola známa aj pod názvom vážnicová veža, stála totiž pri budove mestskej váhy. Pod vežou bolo umiestnené mestské väzenie a mučiareň.

Foto: Filip Jurovatý

Veža niekoľkokrát vyhorela, preto prešla viacerými stavebnými úpravami. Na vrchol veže vysokej 34 m vás privedie drevené schodisko so 101 schodmi, odkiaľ sa vám naskytne pohľad nielen na panorámu námestia, ale aj na Kremnické vrchy a Nízke Tatry.

Otváracie hodiny počas leta: júl až august, denne 10.00 – 19.00 hod., v piatok do 21.00 hod.

Základné vstupné (dospelí): 2 €

Žigmundova veža v Košiciach

Severná Žigmundova veža pribudla k Dómu sv. Alžbety počas druhej etapy výstavby v rokoch 1420 – 1440 za vlády Žigmunda Luxemburského. V 15. storočí však počas obliehania Košíc došlo k jej značnému poškodeniu a bolo nutné vežu prestavať. Ďalšia prestavba veže sa uskutočnila v roku 1775.

Foto: Filip Jurovatý

Zaujímavosťou je, že pôvodné zvony tejto 60-metrovej veže boli počas prvej svetovej vojny roztavené a použité na vojenské účely. Tie dnešné sú z roku 1926 a boli odliate majstrom Alexandrom Buchnerom. Veža si vás získa nielen výhľadom, na prvom poschodí môžete obdivovať mechanizmus hodín, na druhom upevnenie zvonov a na treťom a štvrtom časť hodinového stroja z 19. storočia. Nachádza sa tu aj miestnosť hasičskej strážnej služby, ktorá bola k dispozícii od 70. rokov 20. storočia.

Otváracie hodiny: počas turistickej sezóny 10.00 – 17.00 hod., mimo nej po dohode

Základné vstupné (dospelí): 1,40 €

Strážna veža v Rožňave

Výstavba strážnej veže v Rožňave vysokej 36,5 m siaha do 17. storočia, keď bolo potrebné mesto strážiť počas tureckých vpádov. Neskororenesančná veža je neodmysliteľnou súčasťou historického jadra Rožňavy.

Foto: Filip Jurovatý

Na jej južnej fasáde sa nachádza delová guľa, ktorá slúži ako spomienka na turecké obliehanie. V jej blízkosti sa nachádza renesančná kamenná tabuľa z čias postavenia veže, ktorá má dobovú podobu erbu mesta. V roku 1997 prešla veža rekonštrukciou a bola sprístupnená turistom. Prehliadku zabezpečuje Turistické informačné centrum v Rožňave.

Otváracie hodiny: pondelok až piatok 8.00 – 15.30 hod., sobota 8.00 – 11.30 hod.

Základné vstupné (dospelí): 1 €

Aby ste sa o zážitky z návštevy mestských veží  u nás mohli podeliť so svojimi blízkymi, zvoľte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

KVÍZ: Každá otázka je jedna nečakaná odbočka pri objavovaní Slovenska. Legenda hovorí, že plný počet získajú len ľudia, ktorí majú Slovensko naozaj v malíčku

Viete, kde na Slovensku vyviera ropa alebo kde jazdí cez futbalový štadión vlak?

Vyrazte s nami na veľký objavný výlet po celom Slovensku – za miestami, kde sa budeme učiť o našej histórií cez kuriozity, a aj tam, kde známe zákutia dokážu prekvapiť. Čaká vás gejzír studenej vody, vlak uprostred futbalového ihriska aj iné zastávky, ktoré preveria, či sa v našich končinách naozaj vyznáte. Navigáciu si môžete vypnúť, na našom výlete budú stačiť vaše vedomosti o Slovensku.

Aj keď nezískate plný počet, tak trochu ste už vyhrali: máte tip na výlet, naučili ste sa zaujímavé fakty a okrem toho na všetkých týchto miestach už môžete využiť najkvalitnejšiu mobilnú 5G sieť od O2.

  • 1. Ktoré mesto sa volalo Šafárikovo?
  • 2. Na Slovensku nemáme len minerálne či termálne pramene. V jednej kysuckej obci vyviera zo zeme aj ropa. Bohatstvo ako v Texase tu síce nečakajte, no nezvyčajný prírodný úkaz stojí za pozornosť. V ktorej obci ho nájdete?
  • 3. Na jednom slovenskom futbalovom štadióne môže divákov počas zápasu vyrušiť vlak – železničná trať totiž vedie priamo medzi tribúnou a ihriskom. V ktorej obci sa takéto futbalové ihrisko nachádza?
  • 4. Pri slove gejzír si väčšina ľudí predstaví horúcu vodu a islandskú krajinu. Aj Slovensko však má svoj známy gejzír, ktorý vystrekuje studenú minerálnu vodu. V ktorej obci ho nájdete?
  • 5. Andrej Sládkovič preslávil meno Marína, no jeho manželkou sa stala Júlia Senkovičová. Sobášili sa v drevenom artikulárnom kostole, ktorý dnes patrí do zoznamu UNESCO. V ktorej obci tento kostol stojí?
  • 6. Karol Duchoň patril k najvýraznejším slovenským spevákom 70. a 80. rokov. V jeho rodnom meste mu neďaleko miestneho kaštieľa odhalili aj bustu. Viete, z ktorého mesta Karol Duchoň pochádzal?
  • 7. S jedným slovenským kláštorom sa spája mních Cyprián, známy svojimi znalosťami liečivých rastlín. V ktorom kláštore pôsobil?
  • 8. Galériu s africkými, ázijskými aj európskymi maskami nájdete v jednej malej hontianskej obci. Viete, v ktorej?
  • 9. Americký astronaut Eugene Cernan sa do histórie zapísal ako posledný človek, ktorý kráčal po povrchu Mesiaca. Narodil sa síce v USA, no jeho starí rodičia z otcovej strany pochádzali zo Slovenska. Ich rodnú obec dokonca osobne navštívil. Viete, o ktorú kysuckú obec ide?
  • 10. Jozef Gabčík sa do histórie zapísal ako jeden z dvojice československých parašutistov, ktorí v roku 1942 spáchali atentát na Reinharda Heydricha. Viete, kde sa Jozef Gabčík narodil?
Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.