Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Mestá ako na dlani: Zažite rozprávkový výhľad z mestských veží

Ponúkajú pekné výhľady aj kus histórie. Vybrali sme pre vás mestské veže, ktoré rozhodne stoja za návštevu.

Ohurujúci výhľad nemusíte zažiť len z vrcholcov kopcov. Mnohé slovenské mestá sa pýšia vežami, ktoré sa týčia nad nimi a poskytujú výhľad na panorámu mesta aj okolia. Počas návštevy mestských veží si navyše môžete „privoňať“  k histórii, ktorou sú opradené.

Podeľte sa o svoje zážitky z návštevy slovenských mestských veží vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Mestská veža v Trenčíne

Trenčianska Dolná brána, dnes nazývaná Mestská veža, mala od začiatku obranný charakter. Bola postavená ako súčasť mestského opevnenia pravdepodobne začiatkom 15. storočia, no pôvodne vyzerala úplne inak. Mala iba dve podlažia a štvorcový základ.

Foto: Filip Jurovatý

Neskôr bola nadstavená a upevnená vybudovaním polkruhového barbakánu s predsunutou baštou, do ktorého sa vstupovalo padacím mostom. V súčasnosti má veža osemboký pôdorys, šesť podlaží a je vysoká 32 m. Plusom je, že výťahom zo Sládkovičovej ulice je Mestská veža po prvú vyhliadku (balkón) prístupná aj pre imobilných návštevníkov.

Otváracie hodiny: denne 10.00 – 18.00 hod.

Základné vstupné (dospelí): 1 €

Burianova veža v Žiline

Burianova veža v Žiline dostala meno po majiteľovi hradu Strečno Burianovi Svetlovskom z Vlčnova, ktorý bol v 16. storočí richtárom mesta. Slúžila ako zvonica a pozorovateľňa v rámci ochrany proti požiarom a nepriateľom.

Foto: Filip Jurovatý

Hneď pri veži na nachádza kostol, ktorý mal na ňu v minulosti niekoľkokrát priamy dosah, najmä v prípade požiarov. V rámci prestavieb sa menila najmä strecha veže. Pri poslednej prestavbe v roku 1941 vežu obohatili o vyhliadkovú terasu, kam sa môžete vybrať aj vy.

Otváracie hodiny: 1. jún až 30. september, pondelok, utorok a štvrtok 10.00 – 15.00 hod.

Vstupné: zdarma

Mestská veža v Trnave

Mestskú vežu v Trnave nájdete priamo v centre mesta. Bola postavená v 16. storočí ako strážna rozhľadňa, odkiaľ sa hlásili poplašné signalizácie. Neodmysliteľnou súčasťou veže sú mechanické hodiny, ktoré slúžia dodnes.

Foto: Filip Jurovatý

Veža siaha do výšky 60 m – stúpajúc nahor treba prekonať 143 schodov, no určite to stojí za to. Okrem nezabudnuteľného pohľadu na Trnavu môžete pozorovať prírodu Trnavskej pahorkatiny aj Malé Karpaty. Vo veži si navyše môžete pozrieť expozíciu, ktorá ponúka prehľad dejín Trnavy aj významných osobností mesta.

Otváracie hodiny: 1. máj až 30. september, pondelok až piatok 10.00 – 18.00 hod., sobota a nedeľa 11.00 – 17.30 hod.

Základné vstupné (dospelí): 3 €

Katedrálna veža v Nitre

Katedrálna veža je súčasťou Katedrály sv. Emeráma, ktorá sa nachádza na Nitrianskom hrade. Bola nadstavená v rámci monumentálnej neskorobarokovej prestavby katedrály v 18. storočí, keď do nej biskup Erdödy umiestnil katedrálnu knižnicu. O storočie neskôr bola síce premiestnená do tzv. veľkého seminára v Hornom meste, no ostalo tu pôvodné zariadenie ako skrinky na knihy a stoly.

Foto: Filip Jurovatý

Veža bola verejnosti sprístupnená v roku 2015 a z balustrády ponúka naozaj jedinečný výhľad. Zaujímavosťou je, že počas letných prázdnin sa tu každý piatok konajú nočné výstupy.

Otváracie hodiny: denne okrem pondelka, 10.00 – 17.30 hod., júl až august nočné výstupy 20.30 – 22.30 hod.

Základné vstupné (dospelí): 4 €, nočný výstup 3 €

Radničná veža v Bratislave

Stará radnica na Hlavnom námestí v Bratislave pozostáva z komplexu budov v rôznych umeleckých slohoch, v minulosti totiž patrila viacerým vlastníkom. Počas stredoveku sa tu nachádzala mincovňa, mestská váha, radničná kaplnka, zbrojnica či dokonca žaláre a mučiareň, v súčasnosti tu sídli Múzeum dejín mesta.

Radničná veža mala pôvodne obrannú úlohu, neskôr po prestavbe budovy na radnicu najmä reprezentatívnu. Stala sa symbolom mestskej samosprávy a dozeralo sa z nej na poriadok v meste. Prichádzali z nej dôležité oznamy, správy o vojnových víťazstvách alebo pokyny v prípade požiaru. Počas návštevy si určite všimnite zamurovanú delovú guľu, ktorá pripomína útoky napoleonských vojsk.

Otváracie hodiny: denne okrem pondelka, utorok až piatok 10.00 – 17.00 hod., sobota až nedeľa 11.00 – 18.00 hod.

Základné vstupné (dospelí): 2,50 €

Šikmá veža v Banskej Bystrici

Hodinová veža v Banskej Bystrici, ktorú začali stavať v roku 1552, má viacero prívlastkov, okrem iných aj šikmá veža – jej odklon je v súčasnosti 68 cm a môžete si ho všimnúť už z diaľky. Kedysi vo veži sídlili trubači, ktorí v prípade nebezpečenstva komunikovali s ďalšími strážnymi vežami. V minulosti bola známa aj pod názvom vážnicová veža, stála totiž pri budove mestskej váhy. Pod vežou bolo umiestnené mestské väzenie a mučiareň.

Foto: Filip Jurovatý

Veža niekoľkokrát vyhorela, preto prešla viacerými stavebnými úpravami. Na vrchol veže vysokej 34 m vás privedie drevené schodisko so 101 schodmi, odkiaľ sa vám naskytne pohľad nielen na panorámu námestia, ale aj na Kremnické vrchy a Nízke Tatry.

Otváracie hodiny počas leta: júl až august, denne 10.00 – 19.00 hod., v piatok do 21.00 hod.

Základné vstupné (dospelí): 2 €

Žigmundova veža v Košiciach

Severná Žigmundova veža pribudla k Dómu sv. Alžbety počas druhej etapy výstavby v rokoch 1420 – 1440 za vlády Žigmunda Luxemburského. V 15. storočí však počas obliehania Košíc došlo k jej značnému poškodeniu a bolo nutné vežu prestavať. Ďalšia prestavba veže sa uskutočnila v roku 1775.

Foto: Filip Jurovatý

Zaujímavosťou je, že pôvodné zvony tejto 60-metrovej veže boli počas prvej svetovej vojny roztavené a použité na vojenské účely. Tie dnešné sú z roku 1926 a boli odliate majstrom Alexandrom Buchnerom. Veža si vás získa nielen výhľadom, na prvom poschodí môžete obdivovať mechanizmus hodín, na druhom upevnenie zvonov a na treťom a štvrtom časť hodinového stroja z 19. storočia. Nachádza sa tu aj miestnosť hasičskej strážnej služby, ktorá bola k dispozícii od 70. rokov 20. storočia.

Otváracie hodiny: počas turistickej sezóny 10.00 – 17.00 hod., mimo nej po dohode

Základné vstupné (dospelí): 1,40 €

Strážna veža v Rožňave

Výstavba strážnej veže v Rožňave vysokej 36,5 m siaha do 17. storočia, keď bolo potrebné mesto strážiť počas tureckých vpádov. Neskororenesančná veža je neodmysliteľnou súčasťou historického jadra Rožňavy.

Foto: Filip Jurovatý

Na jej južnej fasáde sa nachádza delová guľa, ktorá slúži ako spomienka na turecké obliehanie. V jej blízkosti sa nachádza renesančná kamenná tabuľa z čias postavenia veže, ktorá má dobovú podobu erbu mesta. V roku 1997 prešla veža rekonštrukciou a bola sprístupnená turistom. Prehliadku zabezpečuje Turistické informačné centrum v Rožňave.

Otváracie hodiny: pondelok až piatok 8.00 – 15.30 hod., sobota 8.00 – 11.30 hod.

Základné vstupné (dospelí): 1 €

Aby ste sa o zážitky z návštevy mestských veží  u nás mohli podeliť so svojimi blízkymi, zvoľte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Počuli ste už legendu o slovenskom upírovi Prdimuchovi? Aj on je súčasťou strašidelných miest, ktoré sa oplatí spoznať

Opustené pivnice či dedina, ktorá sa stratila z mapy. Vydajte sa s nami po stopách 10 temných miest Slovenska.

Dni sa skracujú, máme chuť spomaliť, zababušiť sa do deky – no niektorí sa práve teraz ponárajú do príbehov, ktoré v sebe nesú tajomstvá a temno. Aj Slovensko ukrýva desiatky miest, kde sa história prelína s legendami, so strašidlami a s fantáziou – od krvavej pivnice v Očkove až po hrob upíra v Hornej Lehote.

Či sa miesta opradené legendami odvážite navštíviť, je na vás. Ak by náhodou, aj tam máte vymakanú 5G sieť od O2, takže ani v strašidelnej pivnici nestratíte najrýchlejšie spojenie so svetom.

Drahí čitatelia a čitateľky, nasledujúci článok obsahuje aj opisy násilných činov a hororových scén, ktorý nie je vhodný pre citlivé povahy. Ak chcete veselšiu inšpiráciu na cestovanie, pozrite si ďalšie tipy.

Hrob upíra Prdimuchu
Horná Lehota

Áno, meno najznámejšieho horehronského upíra ste si pravdepodobne museli prečítať dvakrát, aby ste si boli istí, že ste sa nepomýlili. 

V Hornej Lehote nad Podbrezovou totiž nájdete hrob a legendu o upírovi, ktorý vyciciaval krv z oviec a kráv. Aj preto sa stále diskutuje o tom, či to bol skôr upír alebo vlkolak. 

Legenda hovorí, že ho museli pochovať zavaleného kameňom či s kameňom v ústach, aby sa náhodou nevrátil aj po smrti. V obci nájdete aj jeho „strašidelnú izbu“, ktorá slúži ako akési minimúzeum. No a keď spomíname pamätné miesta, svoju hrobku má v obci aj Samo Chalupka.

Rádioaktívne jazierko a sanatórium
Zvolen

V krásnom prostredí arboréta na Borovej hore vo Zvolene nájdete hneď na začiatku jazierko, ktoré však má jednu zvláštnosť hodnú varovania – je rádioaktívne. 

Nie, nemusíte sa báť, voda v ňom nie je neónovozelená ani v ňom neplávajú trojoké ryby, no vplyvom ťažby v okolí má voda naozaj zvýšenú rádioaktivitu a nezamŕza.

Nepríjemný pocit vo vás vyvolá hlavne staré opustené sanatórium, ktoré neskôr slúžilo ako lazaret pre vojakov.

Krvavá pivnica
Očkov

Kúsok za malou dedinou Očkov sa ukrýva pivnica so strašidelnou povesťou. Hovorí sa, že v nej kedysi rukou krčmára prichádzali o život niektorí hostia. Podľa legendy svoje obete najprv opil a potom zavraždil. 

Vďaka neďalekej tehelni zostala prístupná a dnes ju môže navštíviť každý, kto sa príde pozrieť na známu Očkovskú mohylu a archeologické nálezisko. Atmosféru miestu dodáva aj starý ľudový dom, v ktorom už okrem neporiadku veľa nenájdete… Aj keď… ktovie?

Opustený dom pri vode
Vindšachtské jazero (tajch Vindšachta)

Na brehu tajchu Vindšachta stojí starý dom, o ktorom miestni hovoria, že býval svedkom nevysvetliteľných javov: hlučné kroky, zatváranie dverí, chvenie skla v už aj tak vybitých oknách, a to aj vtedy, keď vonku nefúkal vietor. 

Lovci duchov ho považujú za jedno z najparanormálnejších miest na Slovensku. Ich merania ukázali zmeny teploty, elektrostatické výboje aj iné javy, ktoré si nikto nedokázal vysvetliť.

Stará psychiatrická nemocnica
Pezinok

Staré nemocničné budovy často vzbudzujú strach, dvojnásobne to však platí o starých psychiatriách. V tesnej blízkosti Pinelovej nemocnice uprostred lesa v Pezinku sa totiž nachádzajú jej staré budovy, ktoré sú dnes už opustené a prístupné na vlastné riziko. 

Miestni však radi varujú, že kto sa tam vydá po zotmení, môže počuť kroky či stonanie z prázdnych izieb. Dokonca aj starí hráči paintballu z okolia by vám vedeli rozprávať historky o podivných zvukoch či náhodných tieňoch postáv.

Možno aj preto sú opustené nemocnice takým častým námetom na knihy a filmy, pri ktorých poriadne mrazí.

Opustené Krvavé Šenky
Časť obce Lehota pri Nitre

Legenda z 19. storočia hovorí o hostinci v obci neďaleko Nitry, kde nepočujúca slúžka zachránila svojho pána Dobrovodského z Dobrej Vody. Na papierik mu vraj napísala varovanie, že červené víno, ktoré mu naliali, je otrávené.

Dobrovodský prežil, ale v pivnici hostinca neskôr našli tri ženy vo vápne. Niektorí tvrdia, že príbeh má spojitosť s krvavou grófkou Bátoriovou. Pravdou je, že mnoho ľudí má aj v dnes pri prejazde týmto úsekom zmiešané pocity.

Katov dom
Trenčín

Legenda medzi slovenskými strašidelnými miestami sa nachádza priamo v centre mesta Trenčín, len kúsok od hradu. 

Ako už názov napovedá, išlo o dom miestneho kata zo 17. storočia. Dnes tu môžete nájsť napríklad meč, ktorým sa stínali hlavy. V minulosti sa ku Katovmu domu viazali historky o tom, ako sa tu návštevníkom často stávali podivné veci. Napríklad, že sa tu vraj v bezvetrí začala hojdať mučiaca klietka či nepríjemné výkriky, ktoré tu počulo už mnoho ľudí a doteraz si ich nevedia vysvetliť. Je však dosť možné, že tieto príbehy vznikli, aby sem prilákali návštevníkov hradu. 

Legenda o krvavej grófke
Čachtice

Čachtický hrad patrí jednoznačne medzi najznámejšie a zároveň najmrazivejšie miesta na Slovensku. Svojou temnou povesťou ho preslávila krvavá grófka Alžbeta Bátoriová, ktorá vraj medzi jeho múrmi vraždila mladé dievčatá a kúpala sa v ich krvi, aby si zachovala večnú mladosť. 

Hoci sa historici dodnes sporia, čo je pravda a čo mýtus, atmosféra tohto miesta zanechá dojem v každom návštevníkovi. Ak sa vám podarí dostať sa aj do chodieb čachtického podzemia, umocníte si zážitok z návštevy tohto miesta.

Dedina, ktorá zmizla z mapy Slovenska
Horné Opatovce

Horné Opatovce sa „stratili“, no nie pre paranormálne javy. Dedina kedysi žila ako každá iná, ale stala sa obeťou priemyselnej výroby a nebezpečných látok zo závodov pri Žiari nad Hronom.

V 60. rokoch minulého storočia bolo ovzdušie také toxické, že celú obec museli vysťahovať do okolitých dedín. Dnes na ňu spomína už len Kostol sv. Vavrinca, o ktorý sa starajú bývalí obyvatelia.

Darmo, niekedy nie je naším najstrašidelnejším nepriateľom nevysvetliteľná bytosť, ale samotný človek.

Hrad plný legiend pri Martine
Sklabiňa

Asi k žiadnemu zo slovenských hradov sa neviaže toľko legiend ako práve k hradu Sklabiňa: príbeh o Katovej skale alebo čiernych rytieroch, legenda o obrovskom hadovi, ktorý býva v útrobách a legendárnych pivniciach hradu. A živí sa nielen vínom, ale aj krvou.

Tento hrad však navštevujú čoraz častejšie výpravy, ktoré skúmajú nevysvetliteľné javy a záhady opísané množstvom návštevníkov, hlavne zvuky, ktoré vám otestujú nervy, počas búrok.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.