Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

Milovali naše mestá, prírodu, kúpele. 9 svetoznámych historických osobností, ktoré v minulosti zavítali na územie Slovenska

Krásy Slovenska k nám už po stáročia priťahujú množstvo svetoznámych umelcov, učencov či iných významných osobností. Vyberte sa s nami na miesta, kde žili, oddychovali a čerpali inšpiráciu významní ľudia.

Nádherná príroda, rušná a moderná Bratislava, krásne kaštiele či liečivé kúpele dnešného Slovenska lákali zámožných návštevníkov z celej Európy už pred stáročiami. 

Vybrali sme 9 významných osobností z oblasti umenia, vedy, politiky a náboženstva, ktoré v minulosti zavítali na Slovensko a o ktorých návštevách kolujú legendy dodnes.

Ludwig van Beethoven komponoval v Dolnej Krupej

Jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách Ludwig van Beethoven poctil svojou návštevou aj územie dnešného Slovenska. Začiatkom 19. storočia pôsobil v kaštieli v obci Dolná Krupá, kde komponoval počas svojich návštev rodiny Brunsvikovcov, ktorá vidiecky klasicistický kaštieľ vlastnila.

Návšteva kaštieľa a jeho rozľahlého parku je skutočným zážitkom, ktorý ešte umocňuje dávna prítomnosť skladateľa. Ten tu podľa legendy skomponoval známu Sonátu mesačného svitu. Na titulnej strane slávnej skladby je venovanie Giulette Giucciardi, príbuznej rodiny Brunsvikovcov. Hovorí sa, že práve v Dolnej Krupej sa Beethoven do Giuletty zaľúbil. V areáli sa na jeho počesť nachádza pamätný dom Ludwiga van Beethovena s expozíciou hudby.

V kúpeľoch na Gemeri sa liečil Sigmund Freud

19. storočie bolo na Slovensku zlatou érou kúpeľníctva. V kúpeľoch na území Slovenska pobudol aj zakladateľ psychoanalýzy Sigmund Freud, čo potvrdzuje aj dobová správa v miestnych novinách. Rakúsky lekár navštívil niekdajšie Rožňavské kúpele na Gemeri.

Rožňavské kúpele boli populárne vďaka svojim liečivým prameňom. Jeden z nich bol unikátny pre železitú a mierne rádioaktívnu vodu. Sláva Rožňavských kúpeľov sa skončila po druhej svetovej vojne. Dnes po kúpeľoch nezostalo takmer nič, objekt, v ktorom sa prameň nachádzal, je v súkromnom vlastníctve.

Andersen stretol v Bratislave dievčatko so zápalkami

V súčasnom hlavnom meste sa zastavil aj známy dánsky rozprávkar Hans Christian Andersen. Jeho návštevu a vzťah k mestu od roku 2006 pripomína aj socha Tibora Bártfaya na Hviezdoslavovom námestí.

Andersen navštívil Bratislavu v roku 1841. O tom, že mesto sa mu naozaj páčilo, svedčí poznámka v jeho cestovateľskom zápisníku. V súvislosti s Andersenovou návštevou Bratislavy sa hovorí, že práve tu získal inšpiráciu na napísanie smutnej rozprávky Dievčatko so zápalkami.

Franz Schubert učil hudbu v Želiezovciach

Ďalším významným hudobným skladateľom, ktorého príbeh sa spája so Slovenskom, je Franz Schubert. Hoci počas svojho života tvoril najmä pre seba, záujem o jeho tvorbu je dnes naozaj veľký. V rokoch 1818 a 1824 Schubert pôsobil v Želiezovciach ako učiteľ hudby v rodine Esterházyovcov v tzv. Sovom zámočku.

V súvislosti s jeho pôsobením na zámočku sa spomína aj nešťastná láska, skladateľ sa tam zaľúbil do jednej zo svojich žiačok, kontesy, ktorá mu však city neopätovala. Dnes je na počesť romantického skladateľa a autora viac než tisícky skladieb zriadené múzeum s názvom Pamätná izba Franza Schuberta.

Wolfgang Amadeus Mozart (vraj) koncertoval v Bratislave

Odohral alebo neodohral mladý Wolfgang Amadeus Mozart koncert v Bratislave? Tabuľa na Pálffyho paláci na Ventúrskej ulici v Bratislave hovorí: „V tomto dome koncertoval roku 1762 ako šesťročný Wolfgang Amadeus Mozart (1756 − 1791).”

Hoci historici tvrdia, že o návšteve svetoznámeho skladateľa v Bratislave neexistuje žiadny dôveryhodný dôkaz, turistickí sprievodcovia tento príbeh pravidelne spomínajú vo svojich výkladoch pri prehliadke mesta. Pravdivosti tvrdenia na tabuli nahráva aj fakt, že mladý Mozart so svojím otcom veľa cestoval a fakt, že Mozartov otec Bratislavu viackrát navštívil potvrdzuje aj jeho osobná korešpondencia.

Jula Verna inšpiroval Devín

Aj francúzsky autor dobrodružných a sci-fi románov Jules Verne zavítal na naše územie. V doslove istého vydania slovenského prekladu diela Tajomný hrad v Karpatoch sa píše, že predlohou románu bol práve hrad Devín, aj keď niektorí historici túto teóriu spochybňujú a hovoria o iných hradoch, ktoré sú v diele opísané.

Verne cestoval po Európe v roku 1892, keď mal za sebou už niekoľko úspešných románov. Navštívil Budapešť, Viedeň aj Bratislavu. Podrobnejšie sa historickým prameňom a legendám o Vernovej návšteve venoval filmový historik Ivan Rumanovský, ktorý opísal aj Vernovu bratislavskú príhodu.

Podľa nej Verne ostal vo vtedajšom Prešporku bez sprievodcu, v kaviarni však natrafil na študenta teológie Jána Maliarika, ktorý vedel po francúzsky, a po meste ho za malý honorár povodil. Študent z Myjavy vôbec netušil, s kým sa stretol, dozvedel sa to až vtedy, keď mu slávny spisovateľ po návšteve poslal balíček svojich kníh aj s venovaním.

Jaroslav Hašek prešiel Slovensko peši

Vrúcny vzťah k Slovensku mal aj český spisovateľ a autor slávnej knihy Osudy dobrého vojaka Švejka Jaroslav Hašek. Hašek bol známy ako bohém a anarchista a k tomuto jeho imidžu prispieva aj jeho vzťah k cestovaniu. So svojím bratom a kamarátom prešiel peši niekoľko krajín vrátane územia Slovenska.

O tom, že Hašek Slovensko naozaj dobre poznal, svedčia aj state z jeho slávnej knihy, ktorá bola preložená do viac než 50 jazykov a bola aj niekoľkokrát aj sfilmovaná či zdramatizovaná. V štvordielnom románe sa Švejk ocitne aj na území dnešného východného Slovenska. Na počesť Haška a slávnej literárnej postavy stojí na železničnej stanici v Humennom od roku 2000 socha Švejka, priamo pri studni, ktorá sa spomína v knihe ako zdroj „znamenitej železitej vody”, ktorá vojakovi veľmi chutila.

Sissi sa zotavovala v Bardejovských kúpeľoch

Cestovanie po svete bolo veľkou záľubou aj hádam najslávnejšej rakúskej cisárovnej Sissi. Keď sa objavila na niektorých miestach monarchie, išlo o veľkú senzáciu. Podobne sa vnímali aj jej pobyty v Bardejovských kúpeľoch. V roku 1895 prišla Sissi do Bardejova zotaviť sa z tragickej smrti svojho syna.

O jej rekreácii informovali aj vtedajšie uhorské noviny Vasárnapi Újság. V dobovom článku sa píše, že sa rada prechádzala k prameňu, ktorý dnes nesie jej meno. Vstávala ráno o pol šiestej, sama sa prechádzala bez klobúka a rukavíc, iba so slnečníkom a vychutnávala si ľudoprázdne kúpele v skorých ranných hodinách. Keď niekoho stretla, na pozdrav odpovedala prívetivým kývnutím. Počas dňa ju na prechádzkach sprevádzal jej grécky predčítač, ktorý jej niesol kabát a čítal z kníh, inokedy priateľka grófka Mikes.

Sissi bola ubytovaná v hoteli Deák, ktorý dnes nesie jej meno. V liečebnom dome Alžbeta, priamo v priestoroch, kde cisárovná bývala, je na jej počesť zriadený aj muzeálny apartmán, ktorý je otvorený pre verejnosť.

Židovský učenec sa usídlil v Bratislave

Na území dnešného západného Slovenska sa na dlhé roky usídlil aj najvýznamnejší židovský náboženský učenec 19. storočia Mojžiš Schreiber, známy pod menom Chatam Sófer. Pôsobil ako rabín bratislavskej židovskej obce, založil tu aj vysoké rabínske učilište. V roku 1809 v čase napoleonských vojen žil vo vinohradníckom mestečku Svätý Jur, kde sa venoval najmä pomoci obetiam vojny.

Chatam Sófer zomrel v roku 1839 v Bratislave, kde je aj pochovaný. Nad Sóferovým hrobom, ktorý je na pôvodnom mieste bývalého židovského cintorína, je vybudované mauzóleum. Pamätník Chatama Sófera dodnes navštevujú veriaci z celého sveta.

Podeľte sa o svoje zážitky zo spoznávania slovenských miest a ich histórie prostredníctvom rýchleho a spoľahlivého mobilného internetu od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Malé, ale nezabudnuteľné: 10 výletov do nenápadných slovenských miest, ktoré vás kultúrne vyživia

Počuli ste už o slovenskom Dallase?

V jednom meste sa môžete vo Váhu okúpať aj na jeseň, ďalšie preslávila ropa a v inom zanechali svoje stopy Franz Schubert aj rodina Sacherovcov. Pridajte k tomu hrady, kaštiele, banícke chodníky, jedno z najvýznamnejších múzeí moderného umenia na Slovensku či najlepšie kúpeľné oblátky a máte hneď niekoľko dôvodov vyraziť na výživný výlet. Vybrali sme 10 menších slovenských miest, ktoré dokazujú, že počet obyvateľov o množstve zážitkov vôbec nemusí rozhodovať.

Itinerár naplánoval podrobne náš David a O2 sa postaralo o to, aby ste na všetkých týchto miestach mali najkvalitnejšiu mobilnú 5G sieť.

Myjava

Mesto Myjava už roky hostí jeden z najväčších folklórnych festivalov na Slovensku, ktorý láka tisíce návštevníkov ľudovej kultúry. 

Ale Myjava ponúka aj hodiny dejepisu, nielen ľudovej kultúry. Môžete v nej navštíviť dom Anny Koléniovej, v ktorom v roku 1848 zasadala prvá Slovenská národná rada. Dnes slúži ako múzeum, ktoré zachytáva viac než 170 rokov dejín nášho národa a bojov o samostatnosť a uznanie. 

Cestou po námestí určite neprehliadnete evanjelický kostol s farou, ktoré farebnosťou patria medzi dominanty mesta. Malý tip pre hladných turistov – napravo od spoločenského domu sa nachádza najlepšia bageta na celom svete. Treba navštíviť rýchlo, pretože poobede už býva vypredané.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Fiľakovo

Koľko miest na Slovensku sa môže pochváliť palmou v erbe? Fiľakovo je vstupnou bránou do Cerovej vrchoviny, no okrem toho pýši viacerými kaštieľmi a kúriami. Napríklad kaštieľ Berchtoldovcov dnes už slúži ako gymnázium. 

Hlavnou pýchou mesta je jednoznačne hrad v centre, ktorý bol dejiskom mnohých bojov. Teraz si už užíva zaslúžený odpočinok a láka návštevníkov z celého Slovenska.

Určite nezabudnite navštíviť jeho podzemie, ktoré slúžilo ako bunker počas druhej svetovej vojny. Len kúsok od hradu sa nachádza aj vlastivedné múzeum, kde sa môžete dozvedieť viac o histórii tohto regiónu.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Modrý Kameň

Ak patríte medzi ľudí, ktorí mali vlastivedu na základnej škole ešte v minulom storočí, možno stále budete mať v hlave „najmenšie mesto na Slovensku“. Tento titul mu už dnes nepatrí. 

Modrý Kameň sa pýši viacerými historickými budovami, hoci najväčším lákadlom je práve hrad za mestom. 

Vedeli ste, že v hrade Modrý Kameň nájdete aj Múzeum hračiek a bábkarských kultúr na Slovensku? Ak si chcete oživiť pamäť a zaspomínať na legendárneho Kuka, Raťafáka Plachtu či Harvepína, nájdete ich práve tu. (V múzeu sa dokonca nachádzajú aj maňušky z reklám O2.) Na výlet do Modrého Kameňa teda zoberte celú rodinu.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Trenčianske Teplice 

Jedno z najznámejších kúpeľných miest na Slovensku síce počtom obyvateľov nepatrí medzi veľké mestá, no množstvom zaujímavostí ich s náskokom predbehne. 

História tunajších kúpeľov siaha niekoľko storočí do minulosti a ich asi najväčším architektonickým pokladom je kúpeľný dom Hammam – je postavený v orientálnom štýle, pri ktorom budete chvíľu rozmýšľať, či ste ešte stále na Slovensku. 

Za prechádzku stojí aj rozľahlý kúpeľný park s tzv. Labutím jazerom a mostom slávnych hereckých osobností slovenskej aj svetovej kinematografie, ktorý pripomína dlhoročnú tradíciu filmového festivalu Art Film. 

Z Trenčianskych Teplíc určite neodchádzajte bez kúpeľných oblátok. Tunajšie patria medzi najlepšie, aké môžete na Slovensku ochutnať – najväčší problém bude vybrať si, akú príchuť si odnesiete domov.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Šaľa 

Do Šale asi nenalákam veľa ľudí na to, že sa tu nachádza druhý najvyšší komín na Slovensku (aj keď, možno…). 

Ak niekedy pôjdete cez Šaľu, za návštevu stojí určite renesančný kaštieľ, ktorý je malou kópiou Bytčianskeho kaštieľa Turzovcov. Neďaleko od neho, na Štúrovej ulici, sa nachádza nenápadný domček, ukážka ľudového bývania a architektúry, ktorý si zahral aj v novom filme o Štúrovi. 

Vedľa kultúrneho domu zbadáte veľký železný pamätník obetiam komunizmu na Slovensku a bez ohľadu na počasie môžu tí odvážnejší z vás vybehnúť k brehu Váhu. Do rieky sa tu vlieva horúca termálna voda a môžete si užiť (takmer) celoročné kúpanie.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Medzilaborce

Mesto na severovýchode Slovenska je neodmysliteľne späté s Andym Warholom, ktorého rodičia pochádzali z neďalekej Mikovej. 

Po rozsiahlej rekonštrukcii je konečne opäť otvorené Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. Áno, naozaj sa kvôli tomu oplatí cestovať aj zo západu na východ. 

Hneď oproti múzeu určite neprehliadnete nádherný pravoslávny Chrám Svätého Ducha. Rusínsku minulosť regiónu zase pripomína miniskanzen neďaleko amfiteátra, ktorý vznikol ako súčasť projektu Warhol City. Tvoria ho ručne vyrobené repliky tradičných domov z okolitých dedín. 

A ak si chcete Medzilaborce pozrieť aj z trochu inej perspektívy, vyberte sa na krátku túru k Čertovmu kameňu nad mestom.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Bytča

Pri Šali sme spomínali, že tamojší kaštieľ bol postavený podľa vzoru toho Bytčianskeho, teraz sa môžeme pozrieť na originál. 

Hoci ho mnohí poznáme ako zámok, z hľadiska typu stavby ide o renesančný kaštieľ, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie svojho druhu na Slovensku. 

Hneď vedľa neho stojí nádherný Sobášny palác, ktorý dal Juraj Turzo postaviť na svadobné hostiny svojich dcér. S areálom sa spája aj legenda o zakliatom drakovi, ktorého má dodnes ukrývať jedna zo zámockých studní. 

Za pozornosť stojí aj výrazná synagóga neďaleko kaštieľa, ktorá sa po rokoch chátrania konečne dočká obnovy. A ak vás zaujíma židovská história mesta, zájdite aj na starý židovský cintorín, kde sa medzi náhrobkami ukrýva monumentálna hrobka významnej bytčianskej rodiny Popperovcov.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Želiezovce

Na prvý pohľad nenápadné mesto na Pohroní sa môže pochváliť prekvapivým prepojením s dvoma svetoznámymi menami – Franzom Schubertom a rodinou Sacherovcov. 

Schubert v Želiezovciach pôsobil ako učiteľ hudby dcér grófa Esterháziho a jeho pobyt dnes pripomína Schubertovo múzeum. 

S mestom je spojený aj Franz Sacher, autor slávnej Sacherovej torty, ktorého otec tu pôsobil ako kuchár Esterháziovcov, dodnes tu nájdete aj Sacherov dom. Rod Esterháziovcov pripomína kaštieľ a ich hrobka na miestnom cintoríne. 

Ak vás už história omrzí, Želiezovce sú zároveň dobrým miestom na splavovanie Hrona. A malý tip pre fanúšikov zaniknutých pamiatok – kúsok za mestom sa ukrýva miesto nazývané Prepadnutý zámok alebo Süllyedt vár, kde dnes už niekdajšie sídlo pripomínajú iba jeho pozostatky a terénne stopy.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Rožňava

Baníctvo formovalo Rožňavu počas väčšiny jej viac ako 700-ročnej histórie a jeho stopy tu nájdete prakticky na každom kroku. 

Za návštevu stojí banícke múzeum a jeho expozície, no skutočným srdcom mesta je nádherné Námestie baníkov s ikonickou strážnou vežou, z ktorej si môžete celé historické centrum pozrieť aj zhora. 

Námestie lemujú krásne historické budovy vrátane radnice a za návštevu stojí aj zrekonštruovaný kláštor, ktorý dnes funguje ako kultúrno-kreatívne centrum. Jeho nádvorie s kaviarňou patrí podľa mňa medzi najkrajšie miesta, kde si môžete na Slovensku vychutnať kávu. 

Keď sa vydáte za hranice centra, nad mestom objavíte krásnu kalváriu a v okolitej krajine množstvo náučných chodníkov, ktoré vás zavedú po stopách baní a už spomínanej baníckej histórie regiónu.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Gbely

Existujú Gbely alebo ide len o hoax? Aktuálne jedno z najviac diskutovaných miest na Slovensku, ktorého reálnosť ostáva veľkou otázkou. Podľa všetkého sa začiatkom 20. storočia totiž z Gbelov stal malý slovenský Dallas. 

V roku 1912 tu objavili ropu a o dva roky neskôr sa začala jej ťažba, vďaka ktorej sa mesto stalo kolískou slovenského naftového priemyslu. 

Miesto prvého vrtu dodnes pripomína pamätník v lokalite Farské. Históriu ťažby si môžete pozrieť aj v naftárskej expozícii pri vstupe do mesta. Na druhej strane sa na kopci vypína Mojmírova bašta. 

Ak chcete definitívne zistiť, či Gbely skutočne existujú, nezostáva vám nič iné, iba sa tam vybrať osobne. A pre istotu si spraviť fotografiu, aj keď internet ťažko presvedčíte o tom, že ste len nevyužili AI.

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies
Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.