5 najobľúbenejších slovenských riek na splavovanie

Plánujete párhodinový splav alebo viacdňový výlet spojený s kempovaním? Vybrali sme 5 riek, na ktorých si splav naozaj užijete.

Pri splavovaní riek spoznáte Slovensko z novej perspektívy. Tradičné letné dobrodružstvo spája aktívny pohyb, pobyt v prírode a spoluprácu s partiou kamarátov. Naše rieky pretekajú nádhernou krajinou a pri ich brehoch si môžete vychutnať božský pokoj alebo ich využiť ako prístupovú cestu k pútavým atrakciám.

Podeľte sa o zábery slovenskej prírody pri splave našich riek vďaka rýchlej 4G sieti od O2. Viac informácií

Slovenské rieky ponúkajú adrenalínové zážitky aj pre skúsených vodákov, no splavovanie miernych úsekov si môžu vyskúšať úplní začiatočníci a tiež rodiny s deťmi. Môžete si požičať loď aj výstroj a najať si skúsených inštruktorov, ktorí ovládajú podmienky na rieke, dajú vám užitočné tipy a dokážu podať pomocnú ruku.

Malý Dunaj

Malý Dunaj vďaka svojej dostupnosti predstihol v posledných rokoch aj stálicu rieku Hron a stal sa tak najpopulárnejšou vodáckou destináciou na Slovensku. Táto rieka predstavuje rameno Dunaja, kľukatí sa nížinou a vytvára Žitný ostrov, najrozsiahlejší riečny ostrov v Európe.

Foto: jarino/Depositphotos.com

Tečie stálym, miernym prúdom, výška hladiny rieky takmer nekolíše, a preto je Malý Dunaj ušetrený od väčších záplav. Naokolo je široký pás bujného lužného lesa, kde žije množstvo zveri a vodných vtákov. Popri rieke sú roztrúsené dedinky a niekoľko jedinečných drevených vodných mlynov. Kempovať sa dá na niektorom z verejných táborísk. Splav Malého Dunaja je vhodný aj pre začiatočníkov a rodiny.

Hron

Hron je po Váhu druhou najdlhšou riekou na Slovensku. Ešte pred 100 rokmi sa po ňom splavovalo drevo z okolitých lesov. Najnavštevovanejší a celoročne splavný je úsek z Nemeckej po Zvolen. Splaviť sa dá za dva až štyri dni.

Foto: eurorafting.sk

Pozdĺž toku Hrona nájdete veľmi pekné miesta na táborenie – či už zariadené kempy, alebo voľné táboriská. Popri rieke je množstvo turistických atrakcií, kam si môžete od splavu odbehnúť, od Ľupčianskeho hradu cez banskobystrický Barbakan až po termálne kúpalisko v Kováčovej. Najideálnejšie podmienky na splav rieky Hron sú na jar či začiatkom leta.

Hornád

Prielom Hornádu v Slovenskom raji sa dal donedávna navštíviť len pešo. Od roku 2016 je opäť otvorený aj pre vodákov. Rieka sa tu zarezáva do vápencového skalného masívu a vytvára hlboký kaňon, ktorý patrí medzi najkrajšie na Slovensku.

Foto: Govisity.com/Flickr

S dobrým inštruktorom zvládnu rieku na nafukovacích kanoe aj menej skúsení vodáci. Splav Hornádu sa neodporúča úplným začiatočníkom a deťom – niektoré miesta sú zradné a kaňon je úzky, takže z lode sa nedá vystúpiť hocikde. Pripravte sa na divoké pereje a ostré zákruty. Hornád sa dá však splavovať aj na iných, miernejších úsekoch. Obľúbené sú úseky v okolí Košíc, ktoré zvládnu aj začiatočníci.

Orava

Splav rieky Orava je nenáročný a ponúka prekrásnu panorámu nedotknutej oravskej prírody. Voda je pokojná, bez väčších obťažností, takže splav zvládnu začínajúci vodáci aj rodiny s deťmi.

Foto: František Rišiaň

Rieka Orava je splavná na celom toku od Tvrdošína po sútok s Váhom v Kraľovanoch. Výhodou v porovnaní s riekami na juhu Slovenska je, že v lete tu menej štípu komáre.

Dunajec

Hoci má Dunajec viac ako 200 km, našou krajinou preteká len úsek dlhý 17 km, ktorý tvorí hraničnú čiaru medzi Slovenskom a Poľskom. Rieka nepreteká žiadnou priemyselnou aglomeráciou, preto patrí medzi najčistejšie rieky.

Foto: eurorafting.sk

Na slovenskom úseku rieka vyhĺbila do vápencových brál romantickú tiesňavu, známy Prielom Dunajca. Splav na tejto bystrej horskej rieke je vhodný pre vodákov, ktorí už majú skúsenosti a loď vedia aspoň trochu ovládať.

Aspoň jeden smartfón s mobilným internetom v nepremokavom obale je na splave povinnou výbavou. Môžete z neho sprostredkovať svoje zážitky blízkym, zavolať pomoc v prípade núdze, pozrieť si stav vodných tokov či nájsť zaujímavé miesta v okolí. Zvoľte si preto rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Zachyťte krásne farby prírody. Vybrali sme najlepšie zariadenia jesene

Čítaj viac

Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac