Miesta

Vzkriesil zabudnutú modrotlač: „Poctivým remeslom sa dá uživiť.“

Prečítajte si rozhovor s mladým majstrom, ktorý dostal vyhynuté tradičné remeslo znova na výslnie.

Autor Dagmar Vinterová

Foto archív Modrotlač Matej Rabada

Dátum22. 5. 2019

Modrotlač na Slovensku „vyhynula“ – nebol tu už nikto, kto by ju vyrábal. Našťastie prišiel Matej Rabada. Naštudoval si staré postupy a v oravskej Párnici si otvoril dielňu, kde oživil tradície. Už šesť rokov vyrába poctivú, v indigu farbenú modrotlač. Spolu s manželkou Veronikou navrhujú a predávajú vlastné kolekcie oblečenia a doplnkov.

V našom rozhovore sa dozviete, ako vďaka Matejovi zabudnuté remeslo znovu ožilo.

Objavujte výnimočné slovenské tradície vďaka rýchlej 4g sieti od O2. Viac informácií

Ako sa začal váš príbeh s modrotlačou?

Študoval som na Katedre textilu na VŠVU. Venoval som sa textilnej tlači a navrhovaniu vzorov. Samozrejme, chcel som nájsť svoju cestu, aby bola moja tvorba jedinečná a zaujímavá. Vtedy som zistil, že na Slovensku už nie je nikto, kto by vyrábal modrotlač. Rozhodol som sa toto remeslo oživiť.

Keď ste začali, nemala modrotlač na Slovensku nasledovníka. Ako ste sa všetko naučili, keď nebolo od koho?

Modrotlač nebola pre mňa neznáma technika, vedel som, na akom princípe funguje. Samozrejme, boli to len základné znalosti v teoretickej rovine. Naštudoval som si domácu i zahraničnú literatúru a začal som s experimentovaním. Praktické skúšky ukázali, že to naozaj nie je jednoduchá technika.

Keď som bol stratený v alchýmii okolo výroby modrotlače, chodieval som po rady do dielne v Strážnici na Morave. Trvalo mi takmer rok, kým som vyladil svoje recepty. A stále mám čo zdokonaľovať, aj po kilometroch natlačeného a nafarbeného plátna.

Ako sa vyrába modrotlač?

Začínam tlačou na biele plátno. Vzory, ktoré majú zostať biele, natlačím na plátno špeciálnou kašou, zvanou pap. Každý farbiar má na ňu svoj vlastný tajný recept. Potlačené plátno nechám pár dní vyzrieť. Potom ho celé ponorím do roztoku tmavomodrého farbiva indiga.

Plátno niekoľkokrát vytiahnem na vzduch a opäť ponáram, vďaka čomu získa tmavší odtieň modrej farby. Čím viac ťahov, tým tmavšia modrá. Pap, ktorý som natlačil na začiatku, toto farbivo neprepustí a tak ostáva plátno v mieste vzoru nezafarbené. Na konci farbenia sa pap vyperie a objaví sa biely vzor.

V dielni tlačím desaťmetrové kusy plátna so šírkou 140 cm. Tlač mi v začiatkoch zabrala aj osem hodín, dnes sú to zhruba dve hodiny. Farbenie a pranie zaberie približne štyri hodiny, pričom tento krok sa na rozdiel od tlače nedá urýchliť grifom ani skúsenosťami.

Veľa času však zaberie samotné sušenie. V pondelok natlačím plátno, ktoré musí zrieť a farbím ho najskôr v stredu. Nafarbená a vypraná modrotlač musí vyschnúť, potom už je pripravená pre zákazníka.

Dá sa remeslom uživiť?

Určite. Výhodou je, že manželka Veronika navrhuje a realizuje hotové výrobky, o ktoré je veľký záujem. Netreba však očakávať nejaké závratné zisky. Je to vyvážené tým, že práca nás naozaj baví a vidíme v nej hodnotu a kultúrny prínos.

Všetko si navrhujeme sami. Ja sa zameriavam na tvorbu dezénov a manželka na modely odevov, konzultujeme to však medzi sebou aj sa kritizujeme.

Kto sú vaši zákazníci?

Modrotlač sme už vyrábali pre rôzne slovenské značky, ktoré z nej pripravili svoje limitované edície, ale predávame aj maloodberateľom. Modrotlač sme posielali už takmer do celej Európy, do USA, do Kanady aj do Argentíny či do Austrálie. Často ani neviem, ako bude plátno využité. A potom sa radujem, keď vidím niekoho na ulici v modrotlači s mojím vzorom.

Vďaka spolupráci s rôznymi slovenskými značkami získala naša modrotlač často podoby, o ktorých sme ani nesnívali, že by ich mohla mať. Vytvorili sa tak napríklad tenisky a teraz spolupracujeme na výrobe lyží, na ktorých bude použitá pravá modrotlač na ľanovom plátne.

Aktuálne sa chystáme uviesť do predaja nové vzory, ktoré sme navrhli pre našu odevnú kolekciu Z PRÍRODY, ktorú tiež rozširujeme. Stále sa snažíme prinášať zaujímavé novinky. O modrotlač je čoraz väčší záujem, takže nás to teší.

Dá sa prísť na návštevu do vašej dielne na Orave?

Samozrejme, rád návštevníkom všetko poukazujem. Treba sa však vopred ohlásiť, aby ste si mohli byť istí, že ma tam práve zastihnete.

Tradičné remeslá naprieč Slovenskom sa oplatí objavovať a o zážitky sa podeliť. Vďaka rýchlej 4G sieti od O2 dostupnej pre viac ako 97 % obyvateľov Slovenska to môžete spraviť rýchlo a prakticky kdekoľvek. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/internet/4g.

Matej Rabada

Remeselník a farbiar, ktorý na Slovensku oživil tradičnú techniku modrotlače. S manželkou Veronikou majú rodinnú firmu Modrotlač Matej Rabada, kde Matej vyrába v indigu farbenú modrotlač a Veronika z nej navrhuje a šije odevy a doplnky.

Páčil sa vám článok?

Viete, že zo Slovenska pochádzal najdlhšie slúžiaci vojak na svete? Týchto 10 nenápadných miest v sebe ukrýva skutočne prekvapivé príbehy

Niektoré z najzaujímavejších lokalít našej krajiny zostávajú pre väčšinu ľudí stále neobjavené.

Autor David Slovák

Foto David Slovák

Dátum18. 6. 2026

Turistická mapa Slovenska väčšinu návštevníkov láka na skvosty ako Čachtický hrad Alžbety Báthoryovej či Studňu lásky v Trenčíne. A hoci tieto lokality stoja za pozornosť, tentoraz vás vezmeme na 10 miest, ktoré často nie sú v hľadáčiku cestovateľov, no pre svoje nevšedné príbehy by sa doň určite mali dostať.

Maldivy čakajú na vás. Zapojte sa do súťaže s Pelikánom a vyhrajte dovolenku pre dve osoby v hodnote až 5 000 €. Stačí otvoriť O2 Aplikáciu, ísť do O2 Prekvapenia, zapojiť sa a ste v hre.

1. Poluvsie – rodná obec muža, ktorý pomohol zmeniť dejiny

Keď sa povie atentát na Reinharda Heydricha, väčšina ľudí si predstaví Prahu a operáciu Anthropoid. Málokto však vie, že Jozef Gabčík, jeden z jej hlavných aktérov, pochádzal z malej obce Poluvsie pri Rajeckých Tepliciach.

Práve tam sa začal príbeh muža, ktorý sa stal jednou z najvýznamnejších osobností československého odboja počas druhej svetovej vojny. V obci dnes nájdete jeho rodný dom a oproti nemu aj pamätník, ktorý pripomína jeho odvahu. Aj z malej dediny môže vzísť človek, ktorý doslova zmení chod dejín.

2. Mojtín – rodisko vojaka, ktorý slúžil neuveriteľných 81 rokov

Ďalšie miesto je takisto spojené s významnou vojenskou osobnosťou, dokonca drží svetový rekord. V obci, ktorá bola kedysi známa najmä lyžiarom a turistom, dnes stojí socha miestneho rodáka Ladislava Škultétyho-Gábriša, ktorý bol najdlhšie slúžiacim vojakom na svete. V uniforme strávil neuveriteľných 81 rokov, zúčastnil sa 22 vojen a 256 bitiek. Vyslúžil si tým prezývku večný vojak.

O jeho charaktere veľa napovedá aj jeho pamätná veta: „Zlatky, ktoré mi chcete darovať, pošlite, prosím, mojim rodákom do pružinského Mojtína, nech za ne postavia kostol a školu, aby moji rodáci nemuseli chodiť do sveta negramotní, ako som musel ísť ja.“

3. Háj – miesto, kde pristál filmový anjel

Len máloktorá socha na Slovensku sa stala takým obľúbeným fotografickým miestom ako anjel nad obcou Háj pri Turni nad Bodvou. Socha na miestnom cintoríne je známa najmä tým, ktorí videli film Za nepriateľskou líniou.

Tento 15-metrový polystyrénový monument tu po nakrúcaní zanechali filmári a o jeho osadenie sa medzi sebou obce doslova sporili. Napokon socha skončila práve v Háji, kde mali tvorcovia počas nakrúcania dielne.

4. Pamätník sviniam – najneobvyklejší pamätník na Slovensku

V Nových Zámkoch stojí možno jeden z najbizarnejších pamätníkov na Slovensku. Spoza brány Galérie Ernesta Zmetáka sa totiž na vás zo stĺpa pozerá niekoľko prasacích hláv. Kedysi stáli v areáli družstva vo Vrábľoch, z ktorého je už len ruina, a samotné dielo sa podarilo zachrániť vďaka Galérii mesta Bratislavy.

Mnohí domáci hovoria o pamiatke na mor ošípaných, no autor mal vraj oveľa jednoduchšiu myšlienku – dielo oslavuje svine, ktoré padli, aby ľudia mohli spokojne žiť.

5. Gbely – miesto, kde sa začal príbeh slovenskej ropy

Keď sa povie ropa, väčšina ľudí si predstaví Blízky východ alebo vysoké ceny na pumpách. Málokto však vie, že významná kapitola ropného priemyslu sa písala aj na Záhorí. Práve pri Gbeloch sa v roku 1913 podarilo navŕtať prvé významné ložisko čierneho zlata na území dnešného Slovenska.

Objav spôsobil doslova senzáciu a región sa na istý čas stal centrom ropného priemyslu na našom území. Vrt bol kopaný ručne a teraz už po ropnom boome zostalo len niekoľko spomienok. Príbeh tohto miesta však prekvapivo ukazuje, že aj Slovensko malo svoje vlastné „ropné zlaté časy“.

6. Horné Opatovce – slovenský Černobyľ

Existujú obce, ktoré zanikli vo vojne alebo po prírodnej katastrofe. Horné Opatovce pri Žiari nad Hronom však postupne zabila priemyselná výroba. Práve tá v okolí spôsobila také znečistenie ovzdušia, že život v obci sa stal prakticky nemožným – vzduch bol plný jedovatých splodín a sneh tu býval čierny, plný popolčeka.

Obyvatelia sa postupne odsťahovali a dedina zanikla. Teraz na tomto mieste nájdete už len kostol, o ktorý sa starajú poslední pôvodní obyvatelia a ich rodinní príslušníci. Smutný dôkaz toho, že aj na Slovensku môžeme vidieť dôsledky ekologickej katastrofy na vlastné oči.

7. Krompachy – povstanie, ktoré predbehlo svoju dobu

V roku 1921 otriasli Krompachmi nepokoje robotníkov nespokojných s pracovnými a sociálnymi podmienkami. Pre malé prídely múky protesty prerástli do ozbrojeného konfliktu, pri ktorom zomrelo niekoľko ľudí.

Hoci sa o Krompašskom povstaní dnes hovorí menej ako o iných historických udalostiach, išlo o jednu z prvých väčších sociálnych vzbúr v novovzniknutom Československu. Pamätník tejto udalosti nájdete hneď vedľa železničnej stanice. Príbeh mesta tak pripomína, že dejiny netvoria len králi a generáli, ale aj obyčajní ľudia, ktorí bojovali za lepšie životné podmienky.

8. Drnava – obec, ktorá spojila Budapešť

Malá obec Drnava v Slovenskom krase je dôkazom toho, že aj nenápadné miesto môže zanechať stopu ďaleko za hranicami krajiny. Tunajšie železiarne patrili vo svojej dobe k svetovej špičke a boli v nich vyrobené železné komponenty na stavbu reťazového mosta v Budapešti.

Ten bol jedným z prvých mostov, ktoré spojili brehy mesta cez Dunaj, a zároveň sa stal symbolom jeho modernizácie. Dnes patrí k najfotografovanejším dominantám Budapešti. Spracovávalo sa tu dokonca aj železo z Anglicka, vďaka čomu sa s týmto miestom spája aj výroba legendárnych červených telefónnych búdok v Anglicku.

9. Slovenské opálové bane – miesto, kde sa vyťažil najväčší opál sveta

V kopcoch pri Červenici neďaleko Prešova sa nachádza lokalita, ktorá bola kedysi známa po celej Európe. Slovenské opálové bane boli po stáročia jediným významným zdrojom drahého kameňa na svete. Práve odtiaľto pochádzal aj jeden z najväčších opálov, aké boli kedy nájdené. Kameň dostal meno Harlekýn a stal sa svetovou senzáciou.

Baníci tu zostupovali hlboko pod zem v nádeji, že objavia ďalší vzácny drahokam. A hoci neskôr štafetu svetovej veľmoci v ťažbe opálu prebrala Austrália, návštevníci si aj dnes môžu časť podzemia prezrieť a predstaviť si obdobie, keď sa zo slovenských hôr vyvážali drahokamy do cisárskych dvorov celej Európy.

10. Hlboké – miesto, kde vznikala spisovná slovenčina

Malá obec Hlboké pri Senici zohrala v slovenských dejinách oveľa väčšiu úlohu, než by naznačovala jej veľkosť. Na miestnej fare sa stretával Ľudovít Štúr so svojimi spolupracovníkmi a práve tu sa odohrávali diskusie, ktoré viedli ku kodifikácii spisovnej slovenčiny.

Budova fary sa tak stala jedným z najvýznamnejších miest slovenského národného obrodenia a dodnes by mala byť povinnou zastávkou nielen pre všetkých maturantov. Iba pár krokov od fary sa nachádza pamätná izba J. M. Hurbana či jeho mohyla.