Sma na to dvaja | O2 Sma na to dvaja | O2

18 zaujímavých rozhľadní na Slovensku, ktoré ponúkajú pekný výhľad

Na Slovensku v súčasnosti máme 97 rozhľadní. Pozrite si s nami tie najzaujímavejšie.

Pohľad z výšky ľudí nadchýňal odjakživa. Mať dobrý výhľad bolo v minulosti užitočné najmä pri ochrane územia či love. Aj keď tieto činnosti ustúpili do úzadia, široký rozhľad a fascinácia krajinou pre nás ostali lákadlom dodnes.

Rozhľadne sú preto veľkým turistickým lákadlom. Na Slovensku ich v súčasnosti máme 97. Poďte si s nami pozrieť tie najzaujímavejšie:

Tri najvyššie – Kamzík, most SNP a rozhľadňa na Dukle

Najvyššia rozhľadňa na Slovensku je televízna veža Kamzík so 194 metrami, druhé v poradí je známe UFO na bratislavskom moste SNP a trojicu najvyšších uzatvára rozhľadňa pri pamätníku Dukla, ktorá meria 48 metrov.

Veľká Homoľa pri Modre

Výrazný malokarpatský vrch Veľká Homoľa sa týči nad mestom Modra a nazýva sa i “Modranský Kúgel”. Na jeho vrchole vo výške 709 metrov nad morom bola prvá rozhľadňa postavená už v roku 1892. Už dávno ju pohltil čas, no myšlienka na jej zašlú slávu nedala spať dobrovoľníkom z Modranského turistického spolku.

A tak na jej mieste postavili solídnu náhradu – 20 metrov vysokú drevenú turistickú rozhľadňu, ktorá ponúka prekrásny kruhový výhľad na Malé Karpaty, Považský Inovec, Tribeč, ba i rakúske Alpy. Vystúpiť k nej možno po značkovaných turistických chodníkoch z Modry, Pezinku či Zochovej chaty.

Terchovské srdce

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

V roku 2015 na vrchu Oblaz, v blízkosti rodiska Juraja Jánošíka postavili rozhľadňu s názvom Terchovské srdce. Je vysoká tridsať metrov a spolu s náučným chodníkom bola realizovaná v rámci projektu cezhraničnej spolupráce „Spoločne k poznaniu a ochrane prírody“ medzi obcou Terchová a českou obcou Třanovice.

Rozhľadňa Púchovskej doliny na Tlstej hore

Uprostred lesov Tlstej hory medzi obcami Dohňany a Zubák sa týči šesť-poschodová Rozhľadňa Púchovskej doliny. Rozhľadňa stojí na mieste bývalej vojenskej vyhliadkovej veže a poskytuje prekrásny panoramatický výhľad nielen na okolité obce a doliny, ale i na ďaleké pohoria ako sú Nízke Tatry, Malá Fatra či Strážovské vrchy.

Veľký Lopeník

Na Veľkom Lopeníku, jednom z najvyšších vrchov Bielych Karpát, ktorým prechádza česko-slovenská štátna hranica, sa nachádza 22 metrov vysoká rozhľadňa, symbol bratstva Čechov a Slovákov. Túru na Veľký Lopeník možno začať z obce Nová Bošáca na slovenskej strane alebo z obce Lopeník v ČR. Na českej strane je vybudovaný i náučný chodník venovaný tejto zaujímavej turistickej lokalite.

Rozhľadňa Tokaj

Uprostred viníc malebnej obce Malá Tŕňa v tokajskej vinohradníckej oblasti vyrástla v roku 2015 zaujímavá, dvanásť metrov vysoká turistická rozhľadňa, ktorá už z diaľky zaujme svojím nevšedným architektonickým riešením – má totiž tvar vínneho suda. Jej vyhliadková plošina poskytuje krásne pohľady na tokajský región. Návštevníkom je k dispozícii aj ďalekohľad a informačné tabuľky s popismi panorámy. Vyhliadková veža je v noci veľmi vkusne osvetlená. Prístup k nej je z obcí Malá Tŕňa či Černochov.

Hradová pri Košiciach

Nachádza sa na území košického lesoparku a dostať sa k nej dá pravidelnou linkou mestskej dopravy a krátkou prechádzkou po náučnom chodníku. Je vysoká 21,5 metra a ponúka široký výhľad na Košickú kotlinu. V blízkosti veže sú aj pozostatky stredovekého hradu s unikátnou trojuholníkovou baštou.

Jelenec

Len deväť kilometrov od rozhľadne Lopeník sa nachádza ďalší turisticky zaujímavý vrch – Jelenec. Na jeho vrchole ležiacom v nadmorskej výške 925 metrov sa rozprestiera areál schátranej vojenskej základne z čias socializmu, ktorému dominuje vysoká veža vojenského vysielača. Tá dnes funguje ako turistická rozhľadňa.

Na jej vrchnú vyhliadku možno vystúpiť po kovovom rebríku s bezpečnostným košom, a tiež po dvoch ďalších nezabezpečených rebríkoch. Výstup, ktorý návštevníci absolvujú na vlastné nebezpečenstvo, je tak trochu adrenalínovým zážitkom. Z plošiny vo výške 30 metrov nad zemou sa otvára krásny a široký výhľad na slovenskú i moravskú stranu. Východiskom túr na Jelenec je zväčša susedná Veľká Javorina alebo obec Lubina.

Vartovka v Krupine

Táto kamenná stavba s drevenou strieškou a ochodzou je vysoká 13 metrov. Bola postavená v roku 1564 a pôvodne slúžila ako strážna veža. Jej úlohou bolo včas varovať pred blížiacou sa hrozbou, najmä pred Turkami, ktorí v tej dobe ohrozovali Uhorsko, prípadne pred vojskami brázdiacimi krajinu v časoch protihabsburských stavovských povstaní. V 18. storočí veža stratila svoj význam a začala pustnúť.

Dnes je vzácnou kultúrnou pamiatkou a najstaršou rozhľadňou na Slovensku. Z jej ochodze sa návštevníkom naskytá nádherný výhľad na mesto Krupina, Krupinskú planinu či Štiavnické vrchy. Vartovka je prístupná po turistickom chodníku z mesta Krupina, možno sa k nej dostať peši i autom.

Vodárenská veža v Prešove

Tento obsah nemôžeme zobraziť bez Vášho súhlasu s marketingovými cookies. Nastavenia cookies

Bola postavená v roku 1918 ako súčasť projektu vodovodnej siete a pôvodne sa na nej nachádzal rezervoár s objemom 350 metrov kubických. V zrekonštruovanej veži, ktorá meria 29 metrov, minulý rok otvorili kaviareň – najvyššie postavenú v širokom okolí. Za výstup na vyhliadku sa platí symbolické vstupné.

Krahulský vrch

K zaujímavým turistickým cieľom v okolí mesta Kremnica patrí trojposchodová rozhľadňa na Krahulskom vrchu (959 m n. m.). Je veľmi pekne riešená, už na prvý pohľad zaujme originálnym šesťbokým pôdorysom. Z jej najvyššieho poschodia možno pozorovať nielen blízke Kremnické a Štiavnické vrchy. Za dobrej viditeľnosti uvidíte napríklad aj vzdialenú Malú Fatru. Na Krahulský vrch možno vystúpiť z Kremnice alebo z obce Krahule.

Marťákov kopec

Na vrchole Marťákovho kopca v Javorníkoch sa nachádza krásna turistická rozhľadňa z dreva a kameňa. Rozhľadňa má podobu starodávnej strážnej veže, vďaka čomu pripomína krupinskú vartovku. Je vysoká 14 metrov a ponúka krásny panoramatický výhľad takmer na celé Kysuce. V blízkosti rozhľadne sa nachádza turistický prístrešok a drevený kríž. Lokalitou vedie turistický chodník využívaný na pešiu turistiku, cykloturistiku a v zime i na bežky. Východiskom túr na Marťákov kopec je zväčša obec Zákopčie, časť Petránky.

Bobovec

Vrch Bobovec, ktorý je súčasťou rozsiahlejšieho masívu Nocľahy, sa pýši mimoriadne štýlovou turistickou rozhľadňou, ktorá vyzerá ako veža z rozprávkového zámku. Rozhľadňa postavená z tradičných materiálov – kameňa a dreva – stojí v nadmorskej výške 720 m, pričom sama je vysoká 16 m. Návštevníkom ponúka krásne výhľady na blízke i vzdialené pohoria a doliny, ale i malú prehliadku kovaných umeleckých diel na tému anjelov, ktoré sú umiestnené v jej interiéri. K rozhľadni na Bobovci vedie značkovaný turistický chodník z obce Stará Bystrica.

Rozhľadňa Čerešenka

Viac ako 11 metrov vysoká turistická rozhľadňa Čerešenka stojí uprostred polí na rozhraní chotárov Čižatíc, Chrastného a Rozhanoviec. Toto miesto známe aj ako “rozhanovské pole” má slávnu, hoc krvavú históriu. V roku 1312 tu došlo k významnému vojenskému stretu považovanému za najväčšiu rytiersku bitku od čias tatárskeho vpádu.

Rozhľadňa Čerešenka má tieto historické udalosti pripomínať. Jej tvar evokuje stredovekú strážnu vežu, jej bočné otvory v tvare kríža zase naznačujú, že stojí na pietnom mieste, na mieste, kde vyhasli tisíce životov. Čo sa však od rozhľadní predovšetkým očakáva, je výhľad, a za ten sa veru Čerešenka hanbiť nemusí. Z jej vrcholu vidno panorámu Slanských vrchov, údolie Torysy, časť Volovských vrchov s Kojšovskou hoľou. Za dobrého počasia vraj vidieť i kúsok Lomnického štítu.

Rozhľadňa na Kukle

Z obce Dubová sa turisitickým chodníkom možno dostať k dvanásť metrov vysokej turistickej rozhľadni. Vystúpivším ponúka krásny výhľad na hrad Červený Kameň a časť Malých Karpát. K vrchu Kukla sa viaže povesť, podľa ktorej práve na ňom začali kedysi stavať hrad Červený Kameň. Nakoľko tu však strašilo, dobrí duchovia, ktorí nechceli ohroziť životy a zdravie budúcich obyvateľov, preniesli jednej noci jeho základy na neďaleké miesto, kde už temné sily nemali dosah.

Východná

Vyhliadková veža “Májka”, vysoká 28 metrov, je súčasťou prírodného amfiteátru vo Východnej, kde sa pravidelne koná folkórny festival Východná. Z veže je možno vidieť krásnu panorámu Vysokých Tatier. V areáli sa nachádza aj expozícia drevených ľudových plastík.

Určite je na Slovensku viacero pekných rozhľadní, ktoré sa nám už do článku nezmestili. Ak chcete upriamiť pozornosť na zaujímavú rozhľadňu vo vašom okolí, neváhajte sa o ňu podeliť v komentári alebo správe na facebookovej stránke Sódy.

Článok vznikol v spolupráci s portálom vypadni.sk.

vypadni.sk vám poskytne viac ako 2700 objektov s tisíckami fotografií  z celého Slovenska. Objavíte krásnu prírodu, jedinečnú architektúru a bohatú históriu našej krajiny.

Páčil sa vám článok?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Čo ak si parťák ublíži alebo sa ocitnete na neznámom mieste? Dlhoročný horský záchranár radí, ako zvládnuť týchto 8 bežných situácií na túre

Predstavte si, že ste vo Vysokých Tatrách. Kamarát si vyvrtne členok, zotmie sa skôr, než ste čakali, a vy navyše presne neviete, kde sa nachádzate. Aj keď sa situácia zdá náročná, zachovajte pokoj a rozvahu. Práve to vám pomôže správne sa rozhodnúť a uľahčiť príchod záchranárov. Spolu s horským sprievodcom a dobrovoľným záchranárom Františkom Mrázikom vám prinášame osem konkrétnych situácií, s ktorými sa môžete stretnúť pred túrou aj počas nej, a rady, ako ich zvládnuť čo najlepšie.

1. Podľa čoho si naplánovať túru v horách?

V takom prípade odporúčam využiť metódu 3 × 3 švajčiarskeho horského vodcu a odborníka na meteorológiu a lavíny Wernera Muntera. Tá ukazuje, že správnym naplánovaním sa dá znížiť riziko, ktorému sa na túre vystavujeme, až o 90 percent.

Ako vyzerá metóda 3 × 3 v praxi? Vyhodnotiť treba tri faktory v troch etapách.

Faktory:

1. Sneh a počasie – treba si skontrolovať, aké bolo a aké bude počasie, či hrozí lavínové nebezpečenstvo a aké výstrahy boli vydané, napríklad horskou službou alebo vedením národného parku.

2. Terén – treba si vybrať terén s ohľadom na počasie aj schopnosti človeka. Vhodné je tiež poznať strmosť svahu, jeho orientáciu a to, či existuje bezpečnejšia alternatívna trasa.

3. Ľudský faktor – treba vyhodnotiť, s kým idem na túru a či sme všetci na rovnakej výkonnostnej úrovni. Vždy sa totiž musia rýchlejší a zdatnejší prispôsobiť pomalším členom výpravy.

Etapy:

1. Regionálna úroveň – doma – všetky faktory si prejdeš doma, napríklad ešte pred odchodom z Bratislavy do Vysokých Tatier.

2. Lokálna úroveň – na mieste – terén, počasie či mapu si znova preveríš vlastným pozorovaním po príchode na hory. Vtedy je jednoduchšie overiť silu vetra, viditeľnosť či stav snehu.

3. Zónová úroveň – konkrétny svah – tesne pred vstupom na rizikový svah vyhodnotíš jeho sklon, orientáciu, snehové podmienky a možnosti bezpečného prechodu.

2. Ako si vybrať správnu výstroj a čo by v nej určite nemalo chýbať?

Tu treba povedať, že dôležitá je nielen výstroj, ale aj to, aby ju človek vedel správne používať. Darmo má niekto mačky, keď nevie, ako v nich kráčať. V takom prípade sa vystavuje ešte väčšiemu nebezpečenstvu.

Samozrejme, keď ideme na túru na jeseň, stmieva sa skôr. Ak je zamračené, šero prichádza ešte skôr. Treba byť preto pripravený a mať so sebou čelovku. Mobil s baterkou nestačí.

Takisto treba mať pri sebe powerbanku. Ak sa mi vybije mobil, riskujem, že si nebudem mať ako privolať pomoc.

Napokon je nevyhnutné mať správne oblečenie. To znamená, že treba mať také vrstvy, v ktorých nám bude teplo nielen počas chôdze, ale aj vtedy, keď zastavíme a potrebujeme si oddýchnuť. Vtedy si musíme pridať ďalšiu vrstvu, aby sme sa zahriali.

Tá sa zíde aj v prípade úrazu, pretože zranený je oveľa citlivejší na chlad. Rovnako ju oceníme po príchode na vrchol, kde je teplota nižšia a my si chceme chvíľu pobudnúť a vychutnať si výhľady.

3. Čo robiť, ak som s parťákom na horách a vyvrtne si členok? 

V prvom rade je dôležité, aby zranený cítil, že sa môže o vás oprieť a že situáciu máte pod kontrolou. Snažte sa zachovať pokoj, komunikovať s ním a zbytočne nevyvolávať ďalší stres.

Druhým krokom je poskytnúť základnú prvú pomoc. Ak niečo krváca, treba krvácanie ošetriť pomocou materiálu z lekárničky. Pri vyvrtnutom členku sa snažte nohu zbytočne nezaťažovať a podľa možností ju šetrne zafixovať. Následne treba vyhodnotiť, či je zranený schopný bezpečne pokračovať, alebo bude potrebné privolať pomoc. Napokon sa treba riadiť pravidlom 5T, ktoré predstavuje základné zásady starostlivosti o zraneného. 

  • Ticho – upokojte zraneného a snažte sa vytvoriť pokojnú atmosféru.
  • Teplo – chráňte ho pred chladom a podchladením, napríklad pomocou izolačnej fólie alebo náhradného oblečenia.
  • Tíšenie bolesti – manipulujte so zranenou končatinou čo najšetrnejšie a poskytnite primeranú prvú pomoc.
  • Tekutiny – pri vážnom úraze alebo podozrení na závažné poranenie nedávajte zranenému jesť ani piť, najmä ak môže potrebovať zákrok v nemocnici.
  • Transport – zabezpečte bezpečný presun zraneného, prípadne privolajte horských záchranárov.

4. Na aké číslo volať, keď sa ocitnem v krízovej situácii?

Ideálne na číslo 112, ktoré funguje v celej Európskej únii. Aj keď sa niekedy môže stať, že nemáte signál na bežný hovor, tiesňové volanie sa môže podariť. Číslo 112 sa dá vytočiť aj zo zamknutého telefónu, takže ak sa napríklad kamarát zraní, nereaguje a vy máte vybitý mobil, môžete použiť jeho telefón bez toho, aby ste ho museli odomknúť. Tiesňové volanie je možné uskutočniť aj z telefónu bez SIM karty, ak je dostupná mobilná sieť.

Výhodou čísla 112 je aj to, že nemusíte vedieť, ktorú záchrannú zložku presne potrebujete. Operátor vás spojí s príslušnou službou podľa situácie.

Dispečer sa vás bude pýtať na dôležité informácie a podľa vašich odpovedí vás usmerní, čo robiť ďalej. Nemusíte vedieť všetko ani presne vedieť, ako postupovať – dôležité je zavolať a riadiť sa jeho pokynmi.

5. Ako vyhodnotím, aký typ záchrany potrebujem – či vrtuľník, alebo pozemnú horskú službu?

S tým vám poradia na spomínanom čísle. Následne treba dispečerovi povedať, aká je u vás viditeľnosť a aká je sila vetra. Môžete napríklad uviesť: „Vidím na sto metrov, predo mnou je kosodrevina a vidím na vrcholy Lomnického štítu.“

Silu vetra možno opísať napríklad takto: „Ohýbajú sa celé stromy“ alebo „Ohýbajú sa len vrcholy stromov“.

Povedať, že fúka trochu alebo silno, nestačí. Lepšie je byť konkrétnejší, pretože aj na základe týchto informácií sa dá lepšie určiť, či je možné dostať sa na miesto vrtuľníkom, alebo bude potrebná pozemná záchrana.

6. Viem záchranárom uľahčiť ich príchod, aby boli na mieste čo najrýchlejšie?

Príchod záchranárov závisí od počasia. Vrtuľník dokáže vyštartovať do 15 minút a za pár minút sa dostane do ktorejkoľvek časti Vysokých Tatier, ak je vonku pekne.

Ak je však zlá viditeľnosť, silný vietor alebo je posádka pri inom zranenom a bude potrebná pozemná záchrana, bude to trvať dlhšie. Vtedy je potrebné zvládnuť situáciu s čo najväčším pokojom a s čo najmenším nepohodlím.

Keď prichádza vrtuľník, je vhodné poznať pravidlá, ktoré pomôžu zabezpečiť čo najbezpečnejšie pristátie.

Vrtuľník a bezpečné pristátie

  • Keď už vrtuľník prichádza, nemali by naň mávať všetci, ale iba jedna zodpovedná osoba.
  • Tá sa postaví a gestom rúk v tvare písmena Y naznačí posádke, že pomoc naozaj potrebuje – Y vychádza z anglického slova yes, čiže áno.
  • Naopak, ak pomoc nepotrebujete, dáte ruky do tvaru písmena N, čiže no – nie.
  • Dôležitý je aj priestor na pristátie. Je preto dobré vytypovať rovný povrch bez vyvýšených útvarov, ktoré by mohli pristátie komplikovať.
  • Z tohto miesta pošlite všetkých ľudí preč.
  • Treba tiež pozbierať voľné predmety, ako sú stany, ľahké batohy či oblečenie, aby počas pristávania nezačali lietať.
  • Pilotovi ukážte, ktorým smerom fúka vietor, pretože potrebuje pristáť proti nemu a rovnako proti nemu aj vzlieta. Jednoducho sa postavíte a podľa toho, odkiaľ vám fúka vietor, určíte jeho smer. Ideálne je mať niečo v ruke – šatku, ľahkú čiapku alebo šnúrku z topánky –, aby pilot videl, ktorým smerom sa tento predmet pohybuje.
  • Keď vrtuľník pristane, nepribližujte sa k nemu, pretože jeho rotor je veľmi nízko nad zemou. Ak k tomu pripočítame terénne nerovnosti, stroj môže byť veľmi nebezpečný.
  • Ak bude personál niečo potrebovať, privolá vás, aby ste napríklad pomohli s nosidlami alebo batohom.

7. Čo robiť v prípade, keď presne neviem, kde sa nachádzam?

V dnešnej dobe už nie je problém zistiť svoju polohu. Leteckí aj ostatní záchranári ju vedia zistiť tak, že na váš mobil pošlú esemesku s určitým odkazom. 

Keď naň kliknete, budú vedieť, kde sa nachádzate. Existuje aj samostatná aplikácia horskej záchrannej služby, ktorá dokáže sama odoslať GPS súradnice.

8. Ako sa vybaviť na lyžovačku?

Vezmi si správnu výstroj. To znamená, že lyže musia mať nastavené primerané vypínacie sily, treba mať prilbu a vhodné oblečenie. Dôležité sú aj hrubšie nohavice, pretože tenké nohavice môže lyža pri úraze rozseknúť a jej hrana sa môže zarezať až do nohy.

Čo sa týka pohybu na svahu, tam platí biely kódex.

10 základných pravidiel bieleho kódexu

  1. Ohľaduplnosť – správaj sa tak, aby si neohrozil ostatných.
  2. Kontrola rýchlosti – prispôsob rýchlosť svojim schopnostiam, stavu trate a počtu ľudí na svahu.
  3. Voľba smeru jazdy – lyžiar prichádzajúci zhora musí jazdiť tak, aby neohrozil ľudí pred sebou.
  4. Predbiehanie – predbiehaj s dostatočným odstupom.
  5. Vchádzanie na svah a rozbiehanie – pred rozjazdom alebo vstupom do trate sa rozhliadni.
  6. Zastavenie – nezastavuj na úzkych ani neprehľadných miestach. Ak potrebuješ zastaviť, vyber si bezpečné miesto na okraji trate.
  7. Výstup a zostup pešo – pohybuj sa po okraji zjazdovky.
  8. Rešpektovanie značenia – dodržiavaj značky, pokyny a uzávierky tratí.
  9. Pomoc pri nehode – ak sa niekto zraní, máš povinnosť poskytnúť pomoc.
  10. Identifikácia – pri nehode si účastníci musia vymeniť potrebné identifikačné údaje.

Lyžovanie je ako partička šachu – musím myslieť nielen na seba, ale aj na druhých. Zároveň musím počítať aj s nepredvídanými situáciami. Napríklad vidím, že niekto smeruje doprava, ale predvídam, že odbočí doľava, a som pripravený na to zareagovať.

Kde sa spájajú zjazdovky, treba pribrzdiť. Prichádzajú tam ľudia rovnakou rýchlosťou, ale z rôznych smerov. Dávame im preto prednosť tak ako na ceste.

Pre začiatočníkov platí, že si treba zvoliť miernejšiu zjazdovku a zotrvať na nej dostatočne dlho. Veď čo je v živote krajšie než to, keď ideme krásnou, istou a elegantnou jazdou, ktorá nám prináša aj hravosť? Nie je dôležité ísť rýchlo za každú cenu, ale užívať si jazdu.

František Mrázik

Medzinárodný horský sprievodca s kvalifikáciou UIMLA a dlhoročný horský záchranár. Od roku 2000 pôsobí v Tatranskej horskej službe – dobrovoľnom zbore, ktorého je od roku 2021 predsedom. Venuje sa sprevádzaniu v slovenských aj zahraničných pohoriach, lavínovému vzdelávaniu a bezpečnosti v horách. Popri svojej vášni pre prírodu má aj vlastnú IT firmu Maxim Data. Jeho otcom bol František Mrázik starší, ktorý v minulosti pôsobil ako náčelník Horskej služby Československého zväzu telesnej výchovy na Slovensku.

Páčil sa vám článok?
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.