Hra Vivat Sloboda vás prenesie do bratislavských ulíc počas Novembra 89

Tím herných nadšencov oživil Bratislavu spred 30 rokov. Vo svete, ktorý vytvorili, nájdete známe miesta aj skryté detaily a zažijete atmosféru, aká panovala v hlavnom meste počas Nežnej revolúcie. Ich hru si môžete vďaka podpore Férovej nadácie O2 stiahnuť zadarmo.

Veziete sa taxíkom centrom Bratislavy a rozhliadate sa okolo seba. Ulice a budovy sú vám povedomé, no akoby pochádzali z inej doby. Pod Manderlákom nie je kebab, ale mäsiarstvo. Nad bránami policajného riaditeľstva sa namiesto dvoch levov týčia sochy dvoch goríl. Keď míňate autá s nápisom VB, študentov, ktorých v taxíku veziete, zamrazí od strachu. Boja sa, že po nich budú na proteste strieľať.

„Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti,“ hovorí vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii. Prečítajte si náš rozhovor

Vitajte vo svete Vivat Sloboda, v počítačovej hre, ktorú aj vďaka grantu Férovej nadácie O2 pripravili vývojári z tímu Vivat k 30. výročiu Nežnej revolúcie. Hráč sa v nej ocitá v úlohe vodiča štátnej taxislužby, na ktorého čakajú dve zákazky.

Okrem protestujúcich študentov povezie aj straníckeho pohlavára, ktorý sa po ceste do Petržalky posťažuje, že je nenormálne, aby 15-ročné deti rozhodovali, kto má byť vo vláde.

„Pri pasažieroch využívame dobové citácie a výpovede ľudí, ktorí November 89 zažili na vlastnej koži. Nesnažíme sa hráčov navádzať na to, že niekto je dobrý a iný zlý. Každý by si mal vytvoriť vlastný názor. Aj keď z toho určite bude cítiť, že nie je normálne, aby sa študenti báli, či do nich bude strieľať polícia,“ vysvetľuje produkčný a zároveň scenárista projektu Roman Lipka.

Dúfa, že interaktívny zážitok vzbudí u mladých ľudí väčší záujem o nežnú revolúciu ako učebnice.

Na začiatku bol sen o bratislavskom GTA

Roman sa dlhodobo venuje recenzovaniu hier a pri hľadaní chýb iných si často hovoril, aké by bolo super mať svoju vlastnú hru. Keď za ním prišiel dizajnér Jaro Miko s nápadom vytvoriť hru o mafii v Bratislave, začali spolu vymýšľať príbeh zasadený do 90. rokov. Obaja majú radi žáner mestskej akcie preslávený sériou Grand Theft Auto (GTA) a ich snom bolo priniesť GTA do bratislavských ulíc.

Jaro začal vyrábať modely budov, no v tíme chýbal programátor, ktorý by ich preniesol do herného sveta. Roman, našťastie, natrafil v bratislavskom klube Subclub na bývalého spolužiaka Samuela Potiska, ktorý sa ponúkol naprogramovať Jarovu rozrastajúcu sa mapu.

Hra Vivat Sloboda je založená na platforme Unity, kde si môžu vývojári z bezplatne dostupných šablón vyskladať balíčky s rôznymi hernými mechanikami a vložiť do nich vlastný obsah – od scenérie až po príbeh.

„Náš príbeh vychádza z hernej mechaniky. Vedeli sme, že môžeme využiť jazdenie po meste, a tak hru postaviť na pretekoch alebo taxikárčení,“ opisuje Roman začiatky hry. Fungujúca doprava je však náročná na vyladenie, pretože musí rešpektovať dopravné značenia, chodcov a chod premávky.

Ak počas hry prekročíte rýchlosť, prejdete na červenú alebo nabúrate, vaši pasažieri to najskôr len okomentujú, no po troch prešľapoch po vás už pôjde Verejná bezpečnosť. Ak zrazíte človeka, hra sa okamžite končí, pretože ide o najvážnejšie porušenie osobnej slobody človeka.

Herný svet potrebuje rovnováhu reality a atmosféry

Po zverejnení grantu Sloboda nie je samozrejmosť prispôsobili mladí vývojári prostredie hry roku 1989. Na okraje mapy napríklad pridali hranice s ostnatým drôtom. Grant vyhlásila Férová nadácia O2, aby podporila projekty, ktoré sa venujú téme Novembra 89 a približujú mladým ľuďom myšlienky slobody a demokracie.

„Modely vytvárame tak, aby sme ich čo najviac priblížili danému obdobiu. Napríklad časť budovy Slovenskej národnej galérie vyzerala v roku 1989 viac funkcionalisticky a bola v nej predajňa áut,” hovorí dizajnér Jaro.

Pri rešeršovaní projektu si vytvoril databázu takmer 2 000 fotografií, ktoré zachytávajú premeny Bratislavy v jednotlivých dekádach.

Vytvorenie Mostu SNP napríklad Jarovi zabralo približne tri dni intenzívnej práce. Na Google Street View si najskôr pozrel, ako je most naklonený, a zmeral si jeho rozmery a pomery. Následne si bol most nafotiť, aby mohol v hre použiť autentické textúry. Napriek tomu však most v hre nie je vernou kópiou toho skutočného.

„Náš most je pre celkové škálovanie herného sveta položený o trochu vyššie a vzhľadom na lepšiu hrateľnosť má širšie cesty. Našou ambíciou nie je vytvoriť kópiu reality v mierke 1 : 1, ale čo najlepšiu hernú atmosféru,“ vysvetľuje Jaro odchýlky herného sveta od skutočného.

V hre napríklad uvidíte pred Tuzexom čakať zástup ľudí, no všetky podniky a značky sú z dôvodu autorských práv vymyslené. Taxík, na ktorom jazdíte, síce pripomína Škodu 105, v hre sa však značka auta volá Smola.

Inšpirovaná autentickými zážitkami z Nežnej revolúcie

Zatiaľ čo taxík, v ktorom jazdíte, je štylizovaný, rádiové vysielanie, ktoré v ňom počúvate, je skutočné. Hráč si môže prepnúť medzi dobovými nahrávkami Československého rozhlasu a zakázaným Hlasom Ameriky a porovnať si, ako o novembrových protestoch informovali.

Aj repliky pasažierov v taxíku sú skutočné. Stranícky pohlavár cituje zachované archívne výroky a debatu študentov inšpirovali autentické zážitky z revolúcie, o ktoré sa ľudia minulý rok podelili v rámci projektu O2 k výročiu Novembra 89 Tváre slobody.

Hoci členovia tímu bývalý režim na vlastnej koži nezažili, za prehľad o vtedajších udalostiach vďačia rodičom a samoštúdiu historických zdrojov a dokumentov. Aby sa vyhli nepresnostiam, všetky historické reálie konzultujú s Dagmar Füle, ktorá počas Nežnej revolúcie organizovala najväčší študentský protest na Slovensku.

Pri rešeršovaní udalostí Novembra 89 natrafili vývojári aj na množstvo kuriozít. Niektoré z nich preniesli aj do hry v podobe skrytých prvkov, ktoré sú v popkultúre známe ako tzv. easter eggs.

Pozorný hráč si napríklad medzi stromami môže všimnúť spadnutý teplovzdušný balón, ktorý odkazuje na jeden z najsmutnejších pokusov o útek spoza železnej opony. Rodina zo Senice chcela utiecť na svojpomocne vyrobenom balóne, no tragický pád prežila iba trojročná dcéra.

Na strategických miestach sú v rámci mapy rozmiestnené aj informačné body, pri ktorých sa môže hráč zastaviť a dozvedieť sa zaujímavosti o danej budove či lokalite ako takej. Vedeli ste napríklad, že pod obchodným domom Prior mala byť stanica bratislavskej rýchlodráhy?

Vývojári: Sme radi, že žijeme v slobodnom svete

Vivat Sloboda bude dostupná zadarmo pre operačné systémy Windows a macOS aj hernú konzolu Xbox. Autori chcú projektom ukázať, že aj malý tím s nízkym rozpočtom vie na Slovensku vytvoriť kvalitnú hru. Do budúcnosti už chystajú aj rozsiahlejšiu hru Vivat Slovakia, ktorá sa bude začínať vznikom Slovenskej republiky.

„Vážime si, že nám štát nediktuje, čo máme robiť, a máme slobodu venovať sa takýmto projektom. Umožňuje nám to režim, ktorý naši rodičia ,vyštrngali‘ a Vivat Sloboda je spôsob, ako si môžeme ich činy pripomenúť,“ zhodujú sa autori projektu a dodávajú, že je dôležité, aby sa to takto uchovalo.

Hru Vivat Sloboda si môžete vďaka podpore Férovej nadácie O2 zahrať zadarmo. Stiahnuť si ju môžete na vivatsloboda.sk.

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.

Tím Vivat

Projekt Vivat Sloboda, ktorý podporila Férová nadácia O2, rozbiehal scenárista a produkčný Roman Lipka s dizajnérom Jaromírom Mikom, ktorývytvára mestské modely a Unity 3D s programátorom Samuelom Potiskom. Na hre spolupracuje aj programátor Márk Néveri, 2D animátor Denis Miglierini, 2D umelkyňa Tesa Tarčáková a dizajnér postáv Samuel Šlauka.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac