Neopúšťať sa a robiť si radosť: Single ľudia hovoria, čo im pomáha zvládať lockdown
Aktuálnu situáciu mnohí nezadaní vnímajú aj ako príležitosť lepšie spoznať samých seba.
Autor Marek Hudec
Foto Shutterstock
archív respondetov
Dátum
Pandémia mnohých z nás na dlhé mesiace zatvorila do bytov a domov. Izolácia, obmedzený kontakt s blízkymi a neistota môžu byť ešte náročnejšie pre tých, ktorí sú single. Pre niektorých je to však aj príležitosť utíšiť sa a pochopiť, čo nás robí šťastnými. 9 single ľudí nám prezradilo, ako zvládajú toto obdobie a čo im pomáha prekonať náročné momenty.
Martin, 30 rokov: Prestal som sa naháňať za túžbou po niekom
„Byť sám so sebou mi v posledných mesiacoch pomohlo utriediť myšlienky o tom, čo chcem a čo, naopak, nechcem od vzťahu. Znie to ako klišé, ale je to pravda.
Prestal som sa naháňať za túžbou po niekom a nutnosťou randiť za každú cenu. Ako vravel Nietzsche, chýba nám túžba po niekom a pocity, ktoré v nás niekto vyvoláva, nie človek samotný.
Taktiež mi pomáha neustála pracovná vyťaženosť, snaha rozbehnúť si vlastný projekt a najmä čítanie kníh, rekreácia a šport, hoci bez otvoreného fitka je ťažké motivovať sa.“
Jarmila, 41 rokov: Videočet objatie nenahradí, ale spoločná ventilácia prispieva k duševnému zdraviu
„Domnievam sa, že momentálnu situáciu kombinovanú so single stavom zvládam so cťou – moja mentálna pohoda zostáva napriek okolnostiam zachovaná. Veľkou pomocou sú tak trochu ilegálne objatia od mojich blízkych, striktné dodržiavanie denného režimu a v neposlednom rade čas strávený na čerstvom vzduchu, konkrétne vo výbehu či na prechádzkach s mojou sučkou Lanou.
Pomáha mi aj veľa videočetov s priateľmi, ktoré síce objatia nenahradia, ale spoločná ventilácia o rozmanitých témach rozhodne prispieva k môjmu duševnému zdraviu.
Hľadáte rýchly domáci internet, na ktorý sa budete môcť spoľahnúť? Stavte na O2 Internet na doma, dajte si ho na faktúru so svojím O2 paušálom a získajte zľavu. Viac o O2 Spolu
A nerada to priznávam, ale k duševnému zdraviu mi pomáha aj veľa práce, za ktorú dokážem byť azda viac vďačná ako inokedy. Moje hlavné pravidlo v týchto časoch znie: Neopúšťať sa, hľadieť za roh s nádejou a robiť si radosť.“
Jakub, 32 rokov: Začal som sa starať o babičku, ocina a netere
„Na začiatku druhej vlny som si našiel niekoho, s kým som strávil v karanténe pekné chvíle. Potom som pre pandémiu prišiel o prácu a musel som sa vrátiť domov k rodičom na Moravu, čo nás oddelilo a zostal som opäť single.
Uväznený doma som mal čas a možnosť pracovať na sebe a venovať sa rodine. Začal som zas tvoriť a svoje pocity vkladať do umenia. Tiež som sa začal starať o babičku, ocina a dve malé netere. Takže som sa stal zároveň kuchárkou a opatrovateľkou.
Nasledovalo opätovné stiahnutie gej aplikácií, ktoré mi teraz pomáhajú prežiť v tejto väzenskej situácii. Osobný kontakt a zoznámenie to však, bohužiaľ, nenahradí.“
David, 27 rokov: Kupujem si veľa platní s hudbou pre osamelých
„Napriek tomu, že aktuálne obdobie je náročné, zvládam ho celkom dobre. Snažím sa zamestnať, ako to najviac ide, príležitostne sa stretnúť s kamarátmi alebo s rodinou.
Pomáha mi byť kreatívny a veľa písať. Kupujem si veľa platní s hudbou pre osamelých ľudí, napríklad od Taylor Swift či Fleetwood Mac.“
Ivana, 37 rokov: Keď už sme doma, využime to na sebarozvoj
„Mne sa lockdown celkom páči. Ak teda nerátam jeho dôvod. Namiesto môjho pomerne rozcestovaného života som zrazu doma, mám viac času a minulý rok som začala akúsi cestu samej k sebe.
Čas, ktorý som našla vďaka možnosti nevyjsť z domu, som pretavila do sebapoznávania a ujasňovania si, čo vlastne chcem, čo ma robí šťastnou. Začala som znovu cvičiť, bicyklovať sa, venovať sa kamarátom a nebudem klamať, nekonečne veľa pracovať (čo nie je úplne super, lebo som aj mierne vyhorela). Keď už sme doma, využime to na sebarozvoj. Ak sa dá, samozrejme.“
Zuzana, 34 rokov: Posielam kamošom darčeky cez donášky
„Snažím sa objavovať nové miesta v známom prostredí. Takto som napríklad prebádala les, ktorý je v obci, kde som žila niekoľko rokov, a predsa som v ňom nikdy nebola. Tiež sa snažím dodržiavať pravidelný režim, ktorý si spestrujem malými radosťami pre seba alebo druhých – posielam kamošom darčeky cez donášky, napríklad knihy alebo jedlo.
Ostávam v kontakte s ľuďmi, ktorých mám rada. A napokon mi tento čas umožnil zamyslieť sa nad tým, ako čas, ktorý mám, využívam a čo je pre mňa dôležité.“
Jana, 32 rokov: Môj aktuálny projekt sú novorodenecké topánočky
„Háčkujem a štrikujem všetko možné od výmyslu sveta. Buď si vzor vymýšľam sama, alebo pracujem podľa videonávodu z internetu.
Keďže mám kamarátku, ktorá čaká dieťatko, môj aktuálny projekt sú novorodenecké topánočky na štýl tenisiek známej značky. Páči sa mi, že som produktívna, poteším svoje okolie a hlavne je to pre mňa príjemný relax.“
Ondrej, 30 rokov: Robili sme si výlety do potravín ako do hôr
„Myslím, že mnohí z nás, ak nie všetci, znášame aktuálnu situáciu inak ako počas prvej vlny pandémie. Vtedy to bol šok a nevedeli sme si predstaviť, čo nás čaká. Prešiel rok a dostať sa do duševnej pohody vyžaduje vynakladať čoraz viac energie a žiť single je náročnejšie, ako som si predstavoval.
Obyčajné objatie začalo byť oveľa cennejšie a ide o nedostatkový ‚tovar‘. Mám šťastie, že za ten rok som si vytvoril malú bublinu ľudí, ktorí mi pomáhajú zvládať momentálnu situáciu lepšie. Je dôležité mať v blízkosti aspoň jedného človeka, s ktorým môžete zdieľať všetky nálady, zážitky z práce aj z nevydarených Tinder randení a veľa sa s ním smiať.
Hlavne na začiatku mi veľmi pomáhalo robiť si so spolubývajúcimi výlety do potravín. Zobrali sme batohy, tašky a išli sme miernou okľukou, prechádzali sme cez parky alebo popri rieke a filozofovali. Okrem toho mi najviac pomáha, že moji najbližší sú v poriadku a zdraví a rovnako aj práca, aj keď posledný rok ju mám citeľne obmedzenú, no naučil som sa tešiť z maličkostí.“
Michaela, 32 rokov: O svoju spokojnosť sa musím postarať sama
„Pocity spokojnosti i osamelosti sa u mňa striedajú ako vždy. Necítim nedostatok radosti, skôr je pre mňa ťažké v samote zvládnuť negatívne myšlienky. Vtedy mi dokáže pomôcť vyjsť von z bytu a vnímať, že stále existuje aj svet mimo mojej mysle.
Zároveň cítim veľkú vďačnosť, že mám všetok čas sama pre seba. V období obmedzení som si naplno uvedomila, že o svoju spokojnosť sa musím postarať sama. Máločo sa teraz deje spontánne a musím teda viac plánovať – oddych, kontakt s blízkymi, pohyb, zážitky, ktoré ma napĺňajú. Učím sa pomenovať svoje potreby a vypýtať si, čo potrebujem.“
Aj jednočlenná domácnosť je domácnosť. Zoberte si k svojmu paušálu od O2 na faktúru aj O2 Internet na doma a spoľahlivý pevný internet získate so zľavou. Viac informácií o ponuke O2 Spolu nájdete na tomto mieste.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Nutričná špecialistka Tatiana Kyseľová: „Nečakajte, kým sa budete cítiť lepšie, aby ste niečo zmenili. Funguje to presne naopak.“
Nutričná špecialistka vysvetľuje, prečo zdravá strava nie je o zákazoch, ale o hľadaní rovnováhy a plnení malých, no reálnych cieľov.
Autor Kubo Stank
Foto Michal Liška
Dátum
Zdravé stravovanie je jedným z najpoužívanejších pojmov dnešnej doby. Každý ho interpretuje po svojom, sociálne siete produkujú nekonečné trendy a človek má často pocit, že robí všetko zle. Nutričná špecialistka v rozhovore vysvetľuje, prečo výživa nie je otázkou názoru, ale vedy, ako sa nestratiť v informačnom chaose a prečo sa zdravý vzťah k jedlu začína skôr v psychike než v jedálnom lístku.
V rozhovore s nutričnou špecialistkou Tatianou Kyseľovou sa dozviete aj to:
prečo neexistuje univerzálna definícia „zdravého stravovania“,
ako rozoznať výživové fakty od trendového marketingu,
či sú raňajky naozaj základ a po 19.00 sa nemá jesť,
prečo sa kreatín odporúča aj seniorom,
ako vplýva spánok na chute, hlad aj priberanie,
prečo lieky na chudnutie neriešia príčinu,
ako sa dostať z kruhu nekonečných začiatkov a extrémnych diét.
O zdravom stravovaní počúvame na každom kroku, no každý si pod ním predstaví niečo iné. Čo teda znamená jesť zdravo?
Zhrnula by som to do troch slov: pestrosť, striedmosť a vyváženosť.
Pestrosť znamená, že na tanieri máme bielkoviny, sacharidy, tuky, dostatok ovocia a zeleniny a sledujeme pitný režim.
Vyváženosť znamená pravidelnosť – raňajky, obed, večera, primerané rozstupy medzi jedlami, vnímanie hladu a sýtosti. Takto podporujeme trávenie, energiu aj schopnosť sústrediť sa.
Striedmosť je dôležitá preto, že dnes máme extrémny nadbytok jedla, ktoré je navyše ľahko dostupné. Potom počúvame o tom, aké sú pizza, burgery alebo čokoláda „zlé“, že by sme ich nemali jesť, lenže zároveň vidíme ľudí, ktorí ich jedia a vyzerajú zdravo.
Ak sa týmto budem riadiť, môžem o sebe povedať, že žijem zdravo?
Či je človek zdravý, vždy zistíme podľa jeho psychického a fyzického stavu. Môžem mať výbornú formu a postavu, ale ak ma to stojí neustále myšlienky na jedlo, stres a večné porovnávanie sa, je to zdravé? Podľa mňa nie. Ide o hľadanie rovnováhy.
Čo všetko ešte vstupuje do toho, ako jeme?
Pohlavie, vek, výška, váha, zdravotná história, rodinná anamnéza, ale aj vzťah k jedlu, skúsenosti s diétami, finančné možnosti, prostredie, v ktorom človek žije.
Veľmi dôležitý psychický aspekt sú skúsenosti zo školy, poznámky o výzore, emočné jedenie, stres. Pri klientkach sa napríklad stretávam s tým, že celý život bojujú s väčšími stehnami. To výrazne ovplyvňuje ich vzťah k jedlu a vedie k neustálemu podvedomému obmedzovaniu.
Jedlo je dnes aj silným zdrojom dopamínu a serotonínu, podobne aj alkohol či iné návykové látky. V podstate „zajedáme“ nervozitu, smútok či strach. Rozdiel je v tom, že od drog dokážeme abstinovať. Jedlo nemôžeme úplne vyradiť – potrebujeme ho každý deň. Preto je psychická stránka taká podstatná.
Jedlo je dnes aj silným zdrojom dopamínu a serotonínu, podobne aj alkohol či iné návykové látky. Rozdiel je však v tom, že od drog dokážeme abstinovať.
V tom, čo hovoríte, sa v určitej miere našiel každý z nás. Ako si postupne vybudovať zdravý vzťah k jedlu?
S klientmi pracujeme postupne na malých zmenách. Pomáham si príkladom knižky, ktorá je rozdelená na jednotlivé kapitoly.
Začíname nutričným dovzdelaním a odbúravaním strachov. Mnoho ľudí má napríklad hlboko zakorenené, že cukor je zlý, pritom to nie je pravda. Následne sa učíme jesť nutrične hodnotne a pravidelne. Snažíme sa pracovať s potravinami, ktoré si klienti chcú dopriať bez straty kontroly – napríklad sladké.
Aj pri cukre existujú vedecky podložené odporúčania. Aktuálne sa hovorí približne o 10 % z celkového energetického príjmu, čo predstavuje približne 30 – 50 gramov pridaného cukru denne. Ide o pridaný cukor – teda nie prirodzene sa vyskytujúce cukry v ovocí či mliečnych výrobkoch.
30 – 50 gramov cukru denne je ako jedna čokoládová tyčinka?
Je to ako jedna horalka alebo malé balenie gumových medvedíkov. Takéto množstvo je pre zdravého človeka stále považované za bezpečné a automaticky nesúvisí so zdravotnými problémami.
Sociálne siete nás často zahlcujú trendmi a protichodnými tvrdeniami o zdravom stravovaní, dlhovekosti či zázračných superpotravinách. Ako sa v tom vyznať?
Je to extrémne mätúce. Ľudia prirodzene dôverujú tomu, čo vidia – keď niekto vyzerá „zdravo“, automaticky mu veríme. Lenže zdravie nie je len o výzore. Kocky na bruchu automaticky neznamenajú zdravie. Napríklad pre ženy nie sú z fyziologického hľadiska potrebné, akurát žijeme v období, keď sa to považuje za príťažlivé.
Preto je dôležitá nutričná gramotnosť – základné znalosti, vďaka ktorým vieme rozlíšiť, či informácia dáva zmysel. Aj ja ako odborník si informácie overujem. Výživa nie je otázka názoru, ale vedy. Treba sa pozerať na to, kto informácie komunikuje, aké má vzdelanie, či predáva produkty alebo vysvetľuje fungovanie tela na základe faktov.
Rozoberme si niektoré aktuálne výživové trendy. Všade okolo seba vidím napríklad obrovský tlak na to, aby sme jedli oveľa viac bielkovín.
Za každým trendom je zvyčajne kúsok pravdy. Keď máme dostatok bielkovín, sme menej hladní, rastie nám svalová hmota, lepšie sa regenerujeme aj rozmýšľame. Je to základ, ktorý si telo nevie vyrobiť samo.
Priemerný Slovák mal v 80. a 90. rokoch nadmerný príjem tuku a sacharidov, pretože tieto potraviny boli lacné, dostupné a vysokoenergetické. Odborníci vtedy oprávnene radili pridávať bielkoviny, no dnes to už nie je problém a bežný človek ich má dostatok. Naopak, slovo proteín/proteínový vidíme pomaly na každom produkte a stal sa z neho úspešný marketing.
Podobne populárny je aj kreatín.
Kreatín bol kedysi lacný doplnok stravy pre ľudí, ktorí cvičili, a v bežnej populácii o ňom vedel málokto. Neskôr nám jedna štúdia ukázala, že má naozaj veľmi dobrý efekt na regeneráciu, na funkciu mozgu a na svalovú výbušnosť.
Ide o druh aminokyseliny, ktorú telo získava aj zo stravy, avšak iba v minimálnych množstvách. Začal sa ešte viac študovať a dnes sa kreatín odporúča aj starším ľuďom, najmä ženám po menopauze. Neznamená to však, že si máte pridávať lyžičku kreatínu do každého jedla a budete zdravý.
Hovorili sme o strave a psychike. Je ešte niečo, čo má vplyv na naše zdravie?
Predstavte si štyri piliere, ktoré držia strechu domčeka. Ak sa naruší jeden, automaticky sa oslabí celá konštrukcia. Tými piliermi sú psychika, pohyb, výživa a spánok. Všetky spolu úzko súvisia.
Môžem mať dokonale nastavený jedálny lístok, ale ak nemám dostatok spánku, telo je v strese. Prejaví sa to zvýšenou chuťou jesť, horšou reguláciou hormónov hladu a sýtosti, ako sú leptín a grelín.
Bežný človek chodí do práce, stará sa o deti a domácnosť a denne rieši milión vecí. Ako myslieť na tieto piliere a nevyrobiť si ďalší stres?
Predstavte ich ako mantinely zdravia. Nie je nutné plniť všetko na 100 %. Často stačí dlhodobých 50 % a telo vie fungovať veľmi dobre. Sama ako odborník nefungujem v extrémnych režimoch.
Snažím sa vnímať, čo mi telo hovorí. Keď sa dostanem pod určitú hranicu, napríklad pri spánku, okamžite to cítim. Zapne sa sebareflexia: nespala si, nevieš fungovať, treba to upraviť. Nejde o dokonalosť, ale o návrat k rovnováhe. Prvý krok je uvedomiť si, že by sme mali dbať aj na tieto veci.
Povedzme si viac o spánku. Platí pravidlo o ôsmich hodinách?
Optimálna dĺžka spánku je skutočne sedem – deväť hodín v závislosti od veku. Dôležitejšia ako jeho dĺžka je však pravidelnosť. Nedostatok spánku počas týždňa nenahradíme víkendovým dospávaním.
Spánok je prirodzene viazaný na cirkadiánny rytmus. Keď sietnica zaregistruje tmu, telo začne produkovať melatonín. Problém dnešnej doby je umelé svetlo, najmä modré svetlo z obrazoviek. Sietnica dostáva signál podobný dennému svetlu, čo narúša prirodzené mechanizmy únavy.
Preto je ideálne ísť spať medzi 21.00 a 23.00. Nie je jedno, či ideme spať o jednej ráno alebo desiatej večer, aj keď spíme osem hodín. Ranné svetlo, hluk prostredia a biologické rytmy ovplyvňujú kvalitu spánku. Existujú rozsiahle dlhodobé štúdie, ktoré ukázali, že nedostatok spánku môže skrátiť život o päť až desať rokov.
A čo presvedčenie, že po 19.00 by sa nemalo jesť alebo že raňajky sú základ?
Všeobecne sa odporúča posledné väčšie jedlo 2 – 3 hodiny pred spánkom. Menšie jedlo pred spaním môže byť v poriadku. Rozhodujúce je zloženie jedla. Ľahko stráviteľné potraviny môžu spánok podporiť. Ťažké, mastné alebo extrémne sladké jedlá môžu zhoršiť trávenie aj kvalitu spánku.
Mýty o nejedení po určitej hodine vznikli z historických návykov. Ľudia chodili spať skôr, preto bolo prirodzené jesť skôr.
Raňajky majú z môjho pohľadu pre veľkú časť populácie významnú stabilizačnú funkciu. Ak má človek tendenciu prejedať sa, má výkyvy apetítu alebo dlhodobé problémy s reguláciou jedla, jedlo do dvoch až troch hodín po prebudení môže výrazne pomôcť. Stabilizuje apetít, energiu aj chute počas dňa.
Zdravie nie je len o výzore. Mať kocky na bruchu nie je nevyhnutnosť, no žijeme v dobe, keď sa považujú za príťažlivé.
Predstavte si človeka, ktorý má za sebou hektický týždeň. Je unavený, jedol, „ako sa dalo“, a povie si, že od pondelka začne nanovo. Takto sa točí v kruhu nekonečných začiatkov už niekoľko týždňov. Čo by mal urobiť, aby tento cyklus prerušil?
Zmena návykov sa začína v hlave. Máme tendenciu sami seba zhadzovať – som pažravý/pažravá, nemám disciplínu, neviem sa ovládať. Vtedy ľuďom hovorím, že to predsa nie je pravda. Chodia do roboty či školy, aj keď vonku sneží. Nemusí to byť ich vysnívaná práca, a predsa dokážu vstať o 6.30, vychystať deti a prísť načas. Takže to nie je vecou disciplíny, ale priorít. S klientmi hľadám spôsob, ako na to.
Vo svojej podstate ide o sebalásku a schopnosť tolerovať krátkodobý diskomfort v prospech dlhodobého komfortu. Funguje princíp malých cieľov. Keď sú realistické, telo aj psychika ich prijímajú prirodzene. Extrémne požiadavky vedú k vyčerpaniu a strate motivácie.
Často robíme chybu, že čakáme, kým sa budeme cítiť lepšie, aby sme konečne niečo zmenili. Lenže ono to funguje presne naopak – najprv musíme zmeniť to, čo robíme, a až potom sa dostaví ten lepší pocit.
Ako môžu vyzerať takéto malé ciele?
Čo sa týka spánku, začnite tým, že hranica odchodu do postele (bez telefónu) bude napr. 23.00.
Pri pohybe skúste prechádzku 15 minút denne bez ohľadu na počasie.
Mnoho ľudí zabúda na pravidelný pitný režim. Existuje kopa aplikácií, ktoré vám pripomenú, že sa máte napiť počas dňa, alebo si kúpte fľašu, ktorá sa vám páči, a dajte si záväzok, že ju každý deň dopijete.
V strave tiež netreba špekulovať. Začnite troma jedlami denne, medzi ktorými bude aspoň päť hodín, a na tanier si vždy priložte aj niečo zelené. Je to dobrý začiatok, od ktorého sa môžete odraziť ďalej.
Neobíďte ani tému chudnutia – naozaj je to celé len o kalorickom deficite?
Do určitej miery áno, ale rovnica je podstatne komplexnejšia. Kalorický deficit sa dá vytvoriť aj extrémne nevhodným spôsobom. Napríklad dlhodobou konzumáciou nutrične chudobných potravín. Hmotnosť môže klesať, ale telo stráca svalovú hmotu, zhoršuje sa kvalita vlasov, pokožky, výkonnosť aj celkové zdravie. Preto nestačí sledovať len čísla.
Ak deficit kombinujeme s dostatočným príjmom bielkovín a pohybom, telo primárne stráca tuk a chráni svalovú hmotu. Ak pridám silový tréning, výsledky sú ešte stabilnejšie. Najväčší problém nastáva, keď sa deficit redukuje na samotné počítanie kalórií.
Používam jednoduché prirovnanie: dve torty môžu zvonka vyzerať rovnako. Jedna je vyrobená zo stužených tukov, z cukru a zo sprocesovaného cesta. Druhá z tvarohu, mrazeného ovocia a orechového základu. Môžu mať rovnakú energetickú hodnotu, no kvalita surovín je zásadne odlišná a tým aj vplyv na organizmus.
A čo lieky a injekcie na chudnutie, o ktorých sa dnes veľmi diskutuje?
Sú to nástroje, nie definitívne riešenia. Všetky tieto medikamenty na báze GLP-1 sú známe desiatky rokov – používali sa pri diabete. Ich funkciou je, že vypínajú pocit hladu. Viacerí moji klienti boli nakoniec sklamaní, lebo na začiatku zhodili pár kíl, no po vysadení sa im všetko vrátilo. Ak sa nezmenia návyky, práca s emóciami, pohyb a životný štýl, problém sa po vysadení vráti.
Nadváha je často symptóm, nie príčina. Ak riešime len následok, problém sa bude opakovať. Aj ja som si tým procesom prešla. Skúšala som extrémne prístupy, kým som pochopila, že dlhodobá stabilita je dôležitejšia než rýchly výsledok. Proces bol pomalší, ale výsledky ostali.
Ak by si mal čitateľ z tohto rozhovoru odniesť jednu myšlienku, ktorá by mu mala uľahčiť život, aká by to bola?
Výživa je jednoduchšia, než si ľudia myslia. Nebojte sa toho a vzdelávajte sa – čo sú bielkoviny, sacharidy, tuky, akú majú funkciu. A ak jedlo spôsobuje dlhodobé napätie, úzkosť alebo psychické trápenie, je úplne legitímne vyhľadať pomoc.
Férová nadácia O2 je od roku 2020 partnerom preventívnych aktivít programu Chuť žiťa jedným z hlavných partnerov prevádzkovania linky pomoci Chuť žiť. O2 Business Services bezodplatne poskytuje bezplatné číslo 0800 221 080, server a sieť na prevádzkovanie Linky pomoci Chuť žiť.
Tatiana Kyseľová
sa venuje výžive a psychosomatike stravovania. Pomáha ľuďom budovať zdravý vzťah k jedlu, zbaviť sa extrémov a cítiť sa lepšie vo vlastnom tele. K svojej práci sa dostala cez vlastnú skúsenosť s extrémnym chudnutím a jojo efektom, ktorá ju priviedla k štúdiu výživy a práci s poruchami príjmu potravy či emočným jedením.
Páčil sa vám článok?
Loading...
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Loading...
