Miesta, kde sa môžete nadýchnuť: 6 zastávok na ceste po strednom Slovensku
Preskúmajte v druhej časti nášho cestovateľského seriálu možnosti príjemného oddychu v netradičných slovenských zákutiach.
Zdieľať
18. 8. 2023;Autorka: Eva Kopecká, Foto: Shutterstock
Stredné Slovensko ponúka mnohé čarovné miesta, ktoré možno ešte nepoznáte, no oplatí sa ich navštíviť – lebo práve neokukané lokality prinášajú naozaj jedinečné zážitky. Zbaľte preto „lepeňáky“ a vyberte sa s nami do malých dediniek, kde sa môžete zhlboka nadýchnuť a dobre si oddýchnuť.
Doprajte si vychádzku v prírode na mieste, ktoré nie je preplnené turistami a má aj zaujímavý príbeh. Navyše všetky nasledujúce tipy sú vhodné aj pre deti, takže ich môže absolvovať úplne každý bez ohľadu na vek.
Poďte si s nami oddýchnuť návštevou týchto šiestich lokalít na strednom Slovensku:
Relax v termálnej vode v Kalamenoch
Celoročné bezplatné kúpanie vo vode s teplotou 33 stupňov Celzia? To nie je sen, ale realita, ktorú ponúka termálne jazierko situované za obcou Kalameny v okrese Ružomberok. Dostupné je peši, autom aj bicyklom a je dobre viditeľné priamo z cesty. Jazierko je okolo pol metra hlboké a na dne pokryté drobnými kamienkami. Liečivá voda s jemne sírnym zápachom vyviera z hĺbky 500 metrov a je slabo mineralizovaná. Jazierko vzniklo po zásahu človeka a voda priaznivo pôsobí najmä na pohybové ústrojenstvo.
Od jazierka sa z obce Kalameny dostanete po žltej turistickej značke k zrúcanine Liptovského hradu, ktorý bol najvyššie položeným provinčným kráľovským hradom na Slovensku. V súčasnosti sú z neho už len ruiny, ale ponúkajú úchvatný výhľad na okolie.
Technická pamiatka pri obci Podbiel
Viete, čo spája filmy Tisícročná včela a Nejasná správa o konci sveta? Sú dielom Juraja Jakubiska a natočil ich (okrem iného) na Orave. Medzi filmové lokality si režisér vybral aj technickú pamiatku zvanú Františkova huta. Nachádza sa na okraji obce Podbiel a dostanete sa k nej po hlavnej ceste, ktorá spája Dolný Kubín a Tvrdošín.
Ide o ruinu továrenskej haly železiarne z polovice 19. storočia. Z rozsiahleho komplexu sa podarilo zachovať vysokú pec, základy hámra, pozostatky vodného náhonu, dúchadlovej komory a obvodové múry haly z pálenej tehly.
Obec Podbiel stojí za návštevu aj pre najväčší zachovaný komplex pôvodnej ľudovej architektúry v strednej Európe. Tradičné drevenice z konca 19. storočia sú vsadené do prekrásnej horskej prírody a v niektorých sa môžete aj ubytovať.
V Starej Bystrici merajú pravý slnečný čas
Pražský orloj už pravdepodobne poznáte, ale videli ste aj ten slovenský? Nájdete ho na námestí priamo v centre obce Stará Bystrica v okrese Čadca. Kompozícia stavby predstavuje sediacu Sedembolestnú Pannu Máriu.
Orloj odbíja každú celú hodinu od 8.00 do 22.00 h, keď si môžete vychutnať promenádu siedmich svätcov. Srdcom stavby je ciferník s astronomickými údajmi, tzv. astroláb. Dá sa z neho vyčítať slnečný čas, poloha slnka a mesiaca, fázy mesiaca či dátum.
Práve náš astroláb je považovaný za jeden z najpresnejších na svete, dokonca jediný, ktorý ukazuje pravý slnečný čas. Orloj si môžete pozrieť aj večer, keď je pekne rozsvietený. Ak by ste chceli namiesto auta použiť bicykel, cez obec vedie aj cyklotrasa Bystrická cyklomagistrála z Krásna nad Kysucou až do Novej Bystrice.
V Zuberci zistíte, ako sa voľakedy žilo na oravskom vidieku
V prekrásnom prírodnom prostredí v podhorí Západných Tatier – Roháčov sa nachádza Múzeum oravskej dediny. Návšteva tohto rozľahlého skanzenu pod holým nebom poteší deti i dospelých, milovníkov histórie i prírody. Múzeum je vzdialené len 4 km od obce Zuberec oproti Brestovskej jaskyni. Nájdete v ňom viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry. Je rozdelené na niekoľko celkov, ktoré pripomínajú jednotlivé lokality Oravy.
Väčšina vystavovaných obydlí bola odkúpená od pôvodných obyvateľov, premiestnená a nanovo postavená v priestoroch múzea. Okrem tradičných dreveníc nechýbajú technické stavby, napríklad mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, olejáreň, hrnčiarska pec a iné. Zaujímavé informácie o lokalite sa dozviete aj pomocou aplikácie audio sprievodcu.
Vo Veľkej Fatre nájdete jeden zo siedmich divov Turca
V prípade, že hľadáte príjemnú lokalitu na rodinný výlet, určite navštívte Teplické serpentíny. Ide o niekoľko menších horských jazierok situovaných nad obcou Turčianska Štiavnička na úpätí Veľkej Fatry neďaleko mesta Martin. Prechádzka v tejto lokalite je skutočným balzamom na dušu.
Tento dômyselný historický systém prívodu vody do obce dala vybudovať rodina Révayovcov koncom 19. storočia. Voda tečie cez hustý les umelo vybudovanými korytami, drevenými žľabmi a skalami. Na niektorých miestach sa neustálym prietokom vytvorili pôsobivé travertínové útvary, napr. kaskády, terasy a malé vodopády. K serpentínam sa dostanete od altánku s minerálnym prameňom na južnom konci Turčianskej Štiavničky. Chodník je síce neoznačený, ale dobre viditeľný a nenáročný.
Čo skrýva zrúcanina tajomného kostola na Orave?
Nad údolím rieky Orava na kopci nad obcou Sedliacka Dubová sa týči zrúcanina starého kamenného Kostola sv. Kozmu a Damiána. Prvý kostol na tomto mieste sa spomína koncom 14. storočia a bol drevený. Výstavba terajšieho kostola prešla mnohými fázami od gotickej cez renesančnú až po barokovú. Jeho pôsobenie sa končí v roku 1880, keď obyvatelia dobudovali nový kostol priamo v obci. Ten pôvodný začal postupne pustnúť.
Do roku 1998 bol opustený a pre porast prakticky neprístupný. V súčasnosti sa o jeho obnovenie a zachovanie snaží projekt Dubova Colonorum a dobrovoľníkov nájdete v lete priamo pri práci.
Vďaka nim dnes môžete vidieť dobre zachované zrúcaniny veže i celej lode kostola, zvyšky dvoch kaplniek, kostnice a okolo celého areálu obvodové múry s dvoma vstupnými bránami. Zrúcanina kostola sa nachádza cca 5-10 min. pešo nad obcou Sedliacka Dubová a je viditeľná z hlavnej cesty.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Miesta, kde sa môžete nadýchnuť: 5 tipov na výlet po západnom Slovensku
V prvej časti trojdielneho cestovateľského seriálu predstavujeme malebné pamiatky a prírodné úkazy, ktoré sa skrývajú na západe krajiny.
Zdieľať
24. 7. 2023;Autorka: Eva Kopecká, Foto: Shutterstock
Na Slovensku máme veľa netradičných zákutí, ktoré možno ešte nepoznáte, no oplatí sa ich navštíviť. Ak preferujete dobrodružstvo pri objavovaní nových miest, vybrali sme niekoľko malých dediniek, kde si môžete v lete oddýchnuť a zhlboka sa nadýchnuť.
Pozývame vás na výlet naprieč slovenskými regiónmi, začíname tipmi na výlety na západnom Slovensku:
Osvieženie v jazere Horná Streda
Pre milovníkov prírodného kúpania odporúčame navštíviť jazero Horná Streda. Nachádza sa neďaleko Piešťan na važskom kanáli pri obci s rovnakým názvom.
Jazero vzniklo pri ťažbe štrku, dnes má aj piesočnú pláž s pozvoľným prístupom do vody. Areál je upravený a zladený s okolitou prírodou, kúpanie je však len na vlastné riziko. Na jazere si však môžete vyskúšať aj člnkovanie.
Horná Streda je ideálnou voľbou pre všetky vekové kategórie, okrem čistej a priezračnej vody určite oceníte aj detské ihriská, športoviská a sezónne fungujúce stánky s občerstvením.
Do Hornej Stredy sa pohodlne dopravíte autom, v lete ho môžete vymeniť aj za bicykel, lebo k jazeru sa dostanete po cyklotrase z oboch strán, a to z Piešťan i z Nového Mesta nad Váhom.
Prechádzka Bernolákovom na hrad Čeklís
Ak máte chuť pokračovať nenáročnou turistikou, vyberte sa na hrad Čeklís. Nachádza sa na západnom okraji obce Bernolákovo v seneckom okrese. Dostať sa do areálu tejto verejne prístupnej zrúcaniny zvládne naozaj každý.
Stačí, ak zaparkujete auto pri Kostole sv. Štefana a vyberiete sa poľnou cestou smerom do kopca. Za približne 10 minút ste na mieste. Z hradného vrchu si vychutnáte výhľad na celú Podunajskú nížinu v okolí Bratislavy.
Hrad Čeklís bol postavený pravdepodobne v 13. storočí. Vtedy mal strategickú strážnu funkciu a tvoril vstupnú bránu do údolia Váhu. O dvesto rokov neskôr zanikol. Dodnes sa z neho zachovalo len niekoľko nepatrných zvyškov. Zaujímavosťou Čeklísa je tajná podzemná chodba budovaná na výšku jazdca, ktorá v minulosti viedla až na hrad Biely Kameň.
Oddych pri mlyne v Jahodnej
Do Jahodnej v okrese Dunajská Streda sa môžete dopraviť po rieke. Obec leží na brehu Malého Dunaja, ktorý je tu pomerne dravý a čiastočne zatarasený malebnými ostrovčekmi s bujnou vegetáciou. Z vody je najkrajší výhľad na dominantu obce – kolový vodný mlyn.
Pri pohľade na túto stavbu zistíte, že ide o jednopodlažný murovaný objekt. Mlyn bol renovovaný v roku 1999 a vyhlásený za technickú pamiatku ľudového mlynárstva, dnes je majetkom Západoslovenskej energetiky.
Pamiatka síce nie je prístupná verejnosti, no môžete si pozrieť jej okolie, ktoré je pokojné, a preto ho oceníte, najmä ak si chcete dopriať oddych v prírode.
Do banského podzemia v obci Sebedražie
V prípade, ak chcete uniknúť ostrému slnku a na chvíľu sa osviežiť chladom, odporúčame navštíviť Hornonitriansky banský skanzen. Leží priamo v areáli fungujúcej bane Cigeľ v obci Sebedražie južne od Prievidze.
Prehliadka skanzenu sa začína jazdou banským vláčikom do hnedouhoľnej bane, ktorá má dĺžku vyše 2 km. Súčasťou programu je aj pešia prehliadka banských priestorov dlhá 566 m a odborný výklad. Sprievodcovia sú tí najpovolanejší – bývalí baníci, ktorí priblížia extrémne podmienky tejto ťažkej práce.
Po návrate na denné svetlo odporúčame zamieriť do netradičného športovo-rekreačného areálu pri obci Sebedražie. Kuriozitou Vodného sveta je 30 m dlhý vrak pirátskej lode. A okrem vodných športov si tu môžete zahrať aj golf.
Keď pôjdete okolo Trenčína, určite sa zastavte v Opatovskej jaskyni. Nájdete ju medzi obcami Zamarovce a Skalka nad Váhom. Keď sa vydáte k zrúcanine kláštora Veľká Skalka, hľadajte veľkú dieru v skale. Ide o nenáročnú a krátku trasu s minimálnym prevýšením, ktorú zvládne naozaj každý.
Pred vstupom si nasadíte prilbu s čelovkou a so sprievodcom sa pustíte do objavovania asi 60 m jaskynných chodieb, ktoré sú zakončené hlinenou zátkou. Jaskyňa síce nemá krasovú výzdobu, ale po ceste možno stretnete jej domácich obyvateľov, a to rôzne druhy jaskynných pavúkov a netopierov. Jaskyňa má svoje čaro v lete, ale aj v zime, keď sa premení na ľadové kráľovstvo s cencúľmi.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
