Letné expedície do našich obcí: 7 výletov po severnom Slovensku

Objavte s nami turistické možnosti severných regiónov, pri ktorých spoznáte šarm jaskýň, vrchov aj historických pamiatok.

Aj na prvý pohľad neznáme obce našej krajiny ponúkajú veľa možností na nekonečné dobrodružstvá. Môžete si pri nich užiť i dostatok pohybu – od adrenalínovej cyklistiky cez jazdu na koni či plávanie v priezračnej vode až po pokojné prechádzky v čistej prírode.

Aj Nimnica, Mojtín, Brezovica a Zborovo už majú najrýchlejšie 5G pokrytie, vďaka ktorému na dobrodružstvách nezablúdite

Nenápadný poklad pri Mojtíne

Mojtín je dedinka skrytá za dolinou v okolí Slatinského potoka v Strážovských vrchoch. Dostanete sa k nej cez skalné útesy nazývané Kamenné vráta. V centre Mojtína sa zastavte pri pamätníku večného vojaka, ktorý si v habsburskej armáde odslúžil neuveriteľných 81 rokov.

Z obce sa po vyznačenom chodníku dostanete po cca 2 km k Mojtínskej jaskyni. V minulosti slúžila ako úkryt pre partizánov a aj ako jaskynný kostol pre stovky ľudí. Dnes priestoru dominuje socha sv. Jozefa.

Ak budete mať šťastie, natrafíte aj na jej zvieracích obyvateľov – štyri druhy netopierov a salamandru škvrnitú. Z jaskyne môžete pokračovať v túre po malom alebo veľkom okruhu turisticko-pútnického chodníka.

Po návrate do Mojtína si oddýchnite pri Jazierku lásky, potom naskočte na bicykel a cyklotrasa vás zavedie až do Čelkovej Lehoty. Počas 15 km budete mať dostatok možností na spoznávanie ďalších malebných obcí Strážovských vrchov.

Pružina je raj pre turistov, skalolezcov aj jaskyniarov

Pri návšteve Považia sa určite vyberte aj do Pružiny, ktorej najväčším bohatstvom je kvalitná čistá voda. Príďte ju ochutnať a nazrite aj do nádherných tiesňav a tajomstiev, ktoré ukrýva viac než 150 krasových jaskýň. Okolie obce môžete využívať po celý rok na prechádzky, pešiu turistiku, terénny beh aj cykloturistiku.

V pohorí Strážov nájdete zaujímavé tiesňavy, ktoré vás úzkymi koridormi povedú po stopách niekdajších vodných trás. Všimnite si aj chránené druhy rastlín, jaskyňu Kortmanka, Dúpna a množstvo prírodných útvarov. Ak sa chcete o nich dozvedieť viac, nechajte sa nimi viesť Jaskyniarskym klubom Strážovské vrchy Slovenskej speleologickej spoločnosti, ktorý spravuje viaceré jaskyne v okolí. 

K najkrajším zážitkom patrí prechod okolo vyhľadávaných Strážovských vodopádov, kde sa môžete osviežiť pri výstupe na Strážov.

Oddych pri vode medzi Púchovom a Považskou Bystricou

V údolí Javorníkov leží obec, kam sa chodí kúpať asi každý turista. Reč je o Nimnici obklopenej lesmi a prekrásnou prírodou. Vyberte sa do lesov Javorníkov, kam vedie viacero značkovaných chodníkov. Jedným z najkrajších je túra na holý a skalnatý vrch Holíš s prekrásnym výhľadom do okolia.

Po turistike sa môžete schladiť vo vodnej nádrži Nosice, ktorej domáci hovoria Priehrada mládeže. Veľkolepé vodné dielo je najstaršou priehradou na rieke Váh a môžete ju spoznať aj zo sedla bicykla. Okolím vedie cyklotrasa, ktorá je v istom úseku členitá a ku koncu pomerne rovinatá.

Spoznajte históriu Oravy z plte

Históriu Oravy spoznáte aj vďaka fascinujúcej plavbe po rieke Orava na drevenej plti. Vyhliadková plavba je nenáročná, bezpečná a vedie z Hornej Lehoty do Oravského Podzámku.

Naskytnú sa vám jedinečné pohľady na Oravský hrad a vrátite sa na chvíľu do minulosti. Súčasťou plavby je aj odborný výklad o pltníctve na Orave.

Ak sa na plavbu vyberiete počas augusta, plťky premávajú denne od 9:00 do 17:00, od septembra do októbra je potrebné sa vopred nahlásiť.

Vychutnajte si pohľady na oravskú prírodu

Kedy ste sa naposledy hojdali v lese? Doprajte si návrat do detských čias a turistické dobrodružstvo v obci Brezovica v okrese Tvrdošín. Miestni dobrovoľníci tu postavili lesnú hojdačku, z ktorej si užijete nádherný pohľad na panorámu Babej hory či Oravskej priehrady. Pri túre využite i samoobslužný bufet.

Na okraji obce nájdete farmu Oravský háj, kde si môžete pozrieť hospodárske zvieratká. Ak máte radi kone, naštívte miestnu jazdeckú školu a spoznajte oravskú prírodu z konského sedla.

Z Brezovice si ľahko urobíte aj výlet na rozhľadňu Skorušina. Ide o dlhšiu, ale pomerne nenáročnú túru, ktorú zvládnu aj rodiny s deťmi. Na jej konci vás čaká rozhľadňa s impozantnou 13 m vysokou oceľovou konštrukciou, z ktorej budete mať najväčšie klenoty oravskej prírody ako na dlani.

Prečo v Pozdišovciach tancovali hrnčiari? Vydajte sa s nami naprieč slovenskými regiónmi a spoznajte lepšie, čo všetko sa skrýva za ľudovou kultúrou.

Túlajte sa medzi prírodnými klenotmi Liptova

Ak hľadáte dokonalé ticho a miesto, kde ešte veľa turistov nevkročilo, vyberte sa do Ludrovej. V obci môžete navštívte miestne múzeum a nahliadnite do tajomstiev ručnej výroby papiera. Vedľa neho sa nachádza minerálny prameň Medokýš, kde sa môžete osviežiť.

Dominantou je gotický kostolík z konca 13. storočia, ktorý stojí v poli asi kilometer od Ružomberka mimo samotnej obce. Pri návšteve vás očarí vzácny interiér so stredovekou nástennou maľbou.

Po návrate do obce sa vydajte po červenej značke popri Pamätníku SNP a cez Ludrovskú dolinu sa dostanete až do tiesňavy Hučiaky. Stúpanie je len mierne a budete mať pocit, akoby ste chodili po samotnom dne doliny obkolesenom vysokými a hustými ihličnanmi. Po ceste natrafíte na ponory, jaskyne a pozoruhodné skalné útvary.

Ak máte chuť na vysokohorskú túru, pokračujte až na vrch Salatín. Po zhruba 4 h mierneho stúpania dosiahnete vrchol oddelený dolinou od hlavného hrebeňa Nízkych Tatier. Nazad sa vrátite po inej trase vedenej zelenou značkou, ale túru ukončíte na rovnakom mieste, ako ste začali.

Kysucká sixtínska kaplnka v Zborove nad Bystricou

Málo známy unikát sa nachádza v Kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Zborove nad Bystricou. Nejde o nástennú maľbu, ale tvorí ju 40 vitrážových okien od akademického maliara Vincenta Hložníka, ktorý sa pri tvorbe inšpiroval práve Sixtínskou kaplnkou. Po umeleckom zážitku môžete pokračovať v aktívnom spoznávaní okolia.

Cez obec popri rieke prechádza cyklotrasa – Bystrická magistrála, ktorá sa začína v Krásne nad Kysucou a končí sa v Novej Bystrici. Okrem cyklistiky si môžete naplánovať aj pešiu turistickú trasu, ktorá vedie po hrebeni a je značená červenou značkou.

Treťou možnosťou je prechádzka novým chodníkom na Hladký vrch. Nájdete tam rozhľadňu, ktorá slúži ako pozorovacia protipožiarna vyhliadka a je celoročne dostupná pre verejnosť. Z vrchu budete mať krásny výhľad na kopce Malej Fatry.


Lepšie mať kilometre v nohách ako desiatky metrov nascrollovaných na sociálnych sieťach. Deti na svojich smartfónoch nascrollujú priemerne až 400 m denne, to je naozaj priveľa. Vezmite ich preto na výlet alebo motivujte, aby sa hýbali a toto leto zbierali miesto lajkov skutočné zážitky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Letné expedície do našich obcí: 6 tipov na výlet po západnom Slovensku

Vyberte sa za krásami malebných miest na západe našej krajiny, kde si môžete aktívne oddýchnuť.

Prechádzka po zrekonštruovanom kaštieli, výstup na zabudnutý hrad, kúpanie v termálnych prameňoch či cykloturistika s nezabudnuteľnými výhľadmi. Skvelé dobrodružstvá môžete zažiť aj v na prvý pohľad nenápadných obciach. Vybrali sme šesť z nich, ktoré ponúkajú široké spektrum možností, ako si v lete aktívne oddýchnuť a načerpať sily pri spoznávaní západného Slovenska.

Aj tieto jedinečné miesta majú pokrytie 5G sieťou, a tak sa na dobrodružných výletoch nestratíte

Do Tomášikova za levanduľovým kráľovstvom aj vodným mlynom

Obec Tomášikovo, ktorá leží na Žitnom ostrove medzi Galantou a Dunajskou Stredou, je ako stvorená na príjemnú prechádzku. V strede obce nájdete kaštieľ Esterháziovcov s priľahlým parkom, ktorý neunikne vašej pozornosti. Na dolnom konci môžete navštíviť levanduľovú plantáž a vychutnať si jej voňavé fialové kvety či ručne vyrobené výrobky, ktoré si tam aj zakúpite.

Ak sa vyberiete asi 2 km západne od obce, nájdete tam aj vodný kolový mlyn. Patrí k jedným z mála pôvodných zachovaných vodných mlynov na Slovensku so spodným náhonom. Okolie mlyna poskytuje rôzne pekné zákutia vhodné na potulky v prostredí lužného lesa. V jeho blízkosti je možné aj zakotviť, ak by ste chceli splavovať rieku, prípadne sa len utáboriť a okúpať sa.

Zo Senice až do Považian za krásami Záhoria na bicykli

Ak sú pre vás cyklovýlety obľúbenou aktivitou, nasadnite na bicykel v Senici a vyberte sa na Kopaničiarsku cyklomagistrálu. Táto nenáročná diaľková trasa spája Záhorie a Považie cez myjavský región. Prejdete cez viaceré mestečká aj obce a spoznáte malebný kopaničiarsky kraj s nezabudnuteľnými výhľadmi na okolitú krajinu. 

Po prechode Višňovskou dolinou sa dostanete do centra obce Čachtice. Priamo z námestia je možné odbočiť na hrad, ktorý nedávno prešiel rekonštrukciou, a tak si môžete urobiť príjemnú prestávku s dávkou histórie od samotnej Bátoričky. 

Kopaničiarska cyklomagistrála pokračuje hneď za obcou Čachtice, pričom vychádza na poľnú cestu. Po nej už trasa pokračuje k obci Považany, kde sa končí na križovatke s Vážskou cyklomagistrálou.

Osvieženie vo vodnom raji v Poľnom Kesove

Ak sa potrebujete počas výletov schladiť vo vode, vyberte sa do obce Poľný Kesov, ktorá sa nachádza juhozápadne od Nitry. Objavíte tam celoročne otvorený Thermalpark Nitrava, kde si môžete užiť bazény s mineralizovanou termálnou vodou, príjemným letným areálom aj s atrakciami pre deti, nechýba wellness pre dospelých a ubytovanie v tesnej blízkosti lesa s rybníkom. 

Ponorte sa do termálnej vody a objavte jej blahodarné účinky, k dispozícii je napríklad relaxačný bazén, oddychový bazén so slanou vodou a detský bazén. Na mieste nechýba ani možnosť občerstvenia v reštaurácii a ubytovania v hoteli, vďaka čomu môže byť výlet do Poľného Kesova výborným celodenným či víkendovým programom.

V Poľnom Kesove však nie je jedinou pýchou len vodný svet. Na druhej strane obce nájdete jazdecký klub s príjemnou atmosférou. Ak vás to láka, na koňoch si môžete aj zajazdiť.

Za súčasným umením do renesančného kaštieľa v Moravanoch nad Váhom

Máloktorá obec na Slovensku sa môže pochváliť tým, že ju zvečnil svetoznámy maliar, no Moravany nad Váhom túto výsadu majú. Panorámu obce totiž nájdete na pozadí slávneho obrazu secesného umelca Alfonsa Muchu. 

Olejomaľbu si môžete pozrieť v jedálni hotela Thermia Palace v Piešťanoch a po návšteve kúpeľného mesta si odskočte aj do Moravian. Obec sa nachádza na ľavom brehu Váhu na západnom úpätí pohoria Považský Inovec.

Dominantou je renesančný kaštieľ z konca 16. storočia s priľahlým anglickým parkom vhodným na piknik či prechádzky. V lete jeho komnaty zdobí kolektívna výstava súčasného výtvarného umenia, ktorou sa môžete pokochať každý víkend. Tá tohtoročná má názov Slovenské Benátky. Umenie mystifikácie.

Osviežujúce letné potulky pri Horných Orešanoch

Neďaleko Trnavy sa v srdci Malých Karpát ukrýva lesnícky náučný chodník Majdán. Začína sa v obci Horné Orešany pri autobusovej zastávke Majdánske. Ide o nenáročný terén pre turistov všetkých vekových kategórií s dĺžkou takmer 6 km, ktorý prejdete asi za tri hodiny.

Výchovná poradkyňa: Čím viac na dieťa pôsobí mobil, keď sa mu vyvíja mozog, tým negatívnejšie ovplyvní jeho formovanie

Pozdĺž trasy sa vďaka informačným panelom dozviete viac o prírodných zaujímavostiach a postupne objavíte priepasť, chránené vtáčie územie, súbor rybníkov aj vodnú nádrž. V blízkosti rybníka pohľadajte solitér smreka obyčajného, ktorý dal vysadiť v roku 1848 gróf Móric Pálfi a dosahuje výšku 32 metrov. 

Trasu náučného chodníka môžete absolvovať počas leta, ale aj v zimných mesiacoch na bežkách.

Pri Soblahove nájdete rozhľadňu ako z rozprávky

Drevená rozhľadňa krášli lúky pri obci Soblahov v trenčianskom regióne. Zároveň stojí na križovatke cykloturistických trás a historickom mieste, kadiaľ kedysi viedla lesná železnička Trenčín – Selec. 

Dostanete sa k nej za desať minút priamo z obce alebo si môžete vybrať dlhšiu cestu z Trenčína – v tom prípade prejdete cez lesopark Brezina okolo vojenského objektu až na soblahovské lúky.

Dvojpodlažná drevená rozhľadňa je vysoká 9,5 metra a z jej najvyššieho poschodia sa vám naskytne pôvabná scenéria, ktorej dominujú roztrúsené okolité mestá a pohoria ako Biele Karpaty, Považský Inovec a Strážovské vrchy. Spodnú časť rozhľadne tvorí prístrešok s posedením, kde si môžete oddýchnuť a občerstviť sa.


Lepšie mať kilometre v nohách ako desiatky metrov nascrollovaných na sociálnych sieťach. Deti na svojich smartfónoch nascrollujú priemerne až 400 m denne, to je naozaj priveľa. Vezmite ich preto na výlet alebo motivujte, aby sa hýbali a toto leto zbierali miesto lajkov skutočné zážitky.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Zoberte telefón na cesty a spoznáte, aký je spoľahlivý. Vybrali sme 5 smartfónov, ktoré vás nesklamú ani v horách, ani pri mori, ani pri žiadnom dobrodružstve

Čítaj viac

Ondrej Kubovič z ESET-u: Čo raz napíšete či pošlete online, je navždy. Nepomôže ani posielanie fotiek na jedno pozretie

Čítaj viac

Zdravá miera technológií je nápomocná aj v rodičovstve. Vybrali sme 5 nástrojov, ktoré vám uľahčia výchovu

Čítaj viac