Motorola Edge 50 Fusion je kandidátom na smartfón roka 2024 za dostupnú cenu
Displej na úrovni vlajkovej lode, prepracovaný fotoaparát a výnimočný dizajn je len začiatok toho, čo nová Motorola ponúka.
Zdieľať
29. 7. 2024;Autor: Ivan Štubniak, Foto: archív výrobcu
Len máloktorý smartfón strednej triedy sa môže pochváliť takou prémiovou kvalitou spracovania, funkciami a obsahom balenia ako novinka od Motoroly. Motorola Edge 50 Fusion má vďaka bohatej výbave a priaznivej cene ambíciu byť jedným z najžiadanejších telefónov strednej triedy v tomto roku. A tak sme ju otestovali a výsledok prekvapil – všetko, čo sľubuje, spĺňa.
Opaľovací krém, knižka a spoľahlivý smartfón. Čo na dovolenke nesmie chýbať vám?
Čo sa na smartfóne Motorola Edge 50 Fusion vydarilo?
Tak ako jej súrodenci z vyšších tried, aj Motorola Edge 50 Fusion prichádza v ekologickom balení bez plastu a navyše z recyklovaného papiera. Na obsahu výrobca nešetril a okrem samotného zariadenia a návodov v ňom nájdete aj rýchlonabíjačku a ochranný obal zladený s farbou zariadenia.
Nielen balenie, ale aj samotné spracovanie zariadenia vyzerá výborne. Jednoliaty dizajn, nízka váha a tenké okraje bez „brady“ mu dodávajú šmrnc. Aj keď výrobca nepoužil prémiové materiály, necítiť to.
Do mojich rúk sa na testovanie dostala verzia s plastovým zadným krytom s matnou úpravou, ktorá zabraňuje zanechávaniu odtlačkov prstov. A k tomu žiadne vŕzganie, nedoliehajúce spoje, pocit lacného plastu – nič takéto na Motorole Edge 50 Fusion nečakajte.
Pre sériu Motorola Edge je najcharakteristickejším znakom kvalitný displej a inak to nie je ani pri Motorole Edge 50 Fusion. Vďaka nemu si užijete skvelú čitateľnosť aj na priamom slnečnom svetle, verné farby a vysokú obnovovaciu frekvenciu. A to teda nie je niečo, čo býva zvykom pre túto cenovú kategóriu smartfónov. Pod displejom sa skrýva integrovaná čítačka odtlačkov prstov na zabezpečenie vašich údajov, ktorá reaguje svižne a bezproblémovo.
Aj posledný člen série Edge 50 podporuje obľúbené funkcie Moto Secure na vyššiu mieru zabezpečenia, Smart Connect na zvyšovanie produktivity alebo Moto Unplugged, keď si potrebujete oddýchnuť.
Čo mohlo byť na smartfóne Motorola Edge 50 Fusion lepšie?
Nie je toho veľa, čo by som tomuto telefónu vytkol. Stále hovoríme o strednej triede smartfónu a drvivú väčšinu používateľov Motorola Edge 50 Fusion uspokojí. Výrobca logicky musel pristúpiť k nejakým kompromisom, napríklad k vynechaniu audio jacku alebo bezdrôtového nabíjania.
Nabíjanie prostredníctvom USB-C kábla je však celkom iný príbeh. Motorola Edge 50 Fusion podporuje rýchlonabíjanie a využijete naň pribalený 68 W adaptér. Z úplne vybitej batérie som za pol hodiny mal 68 % a za niečo nad 45 minút to bolo 100 %, čo je viac ako slušný výkon.
Procesor Snapdragon 7s sa vo výkonnosti síce neumiestňuje na prvých priečkach, no neznamená to, že Motorola Edge 50 Fusion nestíha. Opak je pravdou. Zvládne aj náročnejšie hry, ktoré bude vďaka jej displeju radosť hrať. S dostatočnou porciou operačnej pamäte je práca so zariadením svižná a bez zásekov.
Čím nás smartfón Motorola Edge 50 Fusion príjemne prekvapil?
Okrem už spomenutého displeja je silnou devízou Motoroly aj fotoaparát. Na to, v akej cenovej kategórii je, robí skvelé zábery, špeciálne v HDR režime.
Aj pri ťažkých podmienkach dokáže fotoaparát zachytiť detaily v tmavej, ale aj jasnej oblasti záberu. Je to vďaka umelej inteligencii AI, ktorú Motorola Edge 50 Fusion používa. No aj bez nej dokáže hlavný 50 Mpx fotoaparát zachytiť jasné a ostré fotografie.
Video natočíte v HD kvalite so 120 fps a 4K s 30 fps, čo síce nie je prekvapivé, no je to zdravý priemer. Ďalším prekvapením bola vysoká odolnosť proti prachu a vode IP 68, čo je jeden z najvyšších stupňov ochrany.
Hodnotenie O2 Guru: Výnimočný smartfón, ktorý poteší aj cenou
Motorola Edge 50 Fusion ma osobne veľmi milo prekvapila. Väčšinou v tejto triede nie je toho až tak veľa na testovanie, no pri tejto novinke to neplatí. Stále ide o zariadenie, ktorého kúpa až tak nezaťaží rodinný rozpočet, ale za svoje peniaze dostanete slušnú výpočtovú silu, dobrý fotoaparát s asistenciou AI a displej, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani vlajkové lode.
Nehovoriac o štedrej výbave od výrobcu, ktorá určite v istom ohľade šetrí náklady na ochranu smartfónu či jeho nabíjanie.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Takéto fotky sme zo smartfónu ešte nevideli. Xiaomi 14 Ultra prináša prémiovosť v dizajne, výbave aj výkone
Očakávania od Xiaomi novinky sme mali vysoké. Čo dokáže jej špičkový foťák a nádherný displej?
Zdieľať
15. 7. 2024;Autor: Erik Mráz, Foto: Magdaléna Tomalová
Na slovenský trh dorazil špičkový smartfón s ambíciou nastaviť nové štandardy. Xiaomi 14 Ultra prináša úžasný foťák Leica, prémiový dizajn a nádherný displej, ktorými sa sebavedome môže porovnávať aj s najväčšími hráčmi.
Keď Xiaomi predstavilo svoju novinku na prestížnom barcelonskom veľtrhu MWC, nastavilo očakávania poriadne vysoko. K vybraným trhom, na ktorých sa predávajú modely Ultra, tentokrát konečne pridali aj Slovensko, a tak sme mohli Xiaomi Ultra 14 vyskúšať tiež. Kam posunulo pomyselnú latku a či obstojí v konkurenčnom porovnaní s Apple a so Samsungom aj niečím iným ako cenovkou, sa dočítate v našej recenzii.
fotografia vľavo: fotené Xiaomi 14 Ultra
Po zapnutí hneď hľadajte nastavenie displeja
Netradične veľká krabička v sebe skrýva očakávane obrovský 6,73-palcový AMOLED displej, na ktorom som si okamžite nastavil najvyššie rozlíšenie WQHD+. Čokoľvek iné by na takejto obrazovke bol škandál a pripravil by som sa o zážitok z pozerania videí.
Samozrejme, že kvalitnejšie rozlíšenie má aj vyššiu spotrebu energie, ktorú dostanete do funkčnej rovnováhy nastavením obnovovacej frekvencie. Ja som si vybral dynamickú možnosť, ktorá automaticky upravuje frekvenciu podľa používania a šikovne znižuje záťaž na batériu. Keď sa mi pri používaní na priamom slnku občas ťažšie čítali články, pomohlo prepnúť tmavý režim na svetlý.
fotografia vpravo: fotené Xiaomi 14 Ultra
Pohodlná vegánska koža pridáva prémiovému dizajnu
Po nedočkavom nastavení displeja prišiel čas preskúmať zvyšné dizajnové prvky. Po otočení telefónu na mňa vyskočila gigantická fotovýbava, ktorá zaberá viac než tretinu zadnej strany. Váha a umiestnenie foťákov posunuli ťažisko smartfónu vyššie, čo pri fotení pocítite – telefón sa vám v ruke jemne nakláňa dopredu.
Zadnú stranu v Xiaomi potiahli príjemnou prémiovou vegánskou kožou, vďaka čomu sa aj napriek ťažisku drží pohodlne. Použitím kože minimalizovali výskyt odtlačkov prstov, aj keď tie úplne nevymizli, iba sa presunuli na fotomodul prekrytý kruhovým sklíčkom.
Ako už je pri prémiových modeloch zvykom, ani tu nechýba odolnosť proti vode a prachu IP68. Ide o najvyššiu certifikáciu, ktorá zabezpečí, že telefón je úplne prachotesný a zároveň ho môžete ponoriť pod vodu viac ako 1 meter na približne 30 minút. Napriek tomu buďte pri kúpaní opatrní, na poškodenie vodou sa nevzťahuje záruka.
Úžasné zrýchlenie z nuly na sto
Namiesto pokúšania, čo tento telefón vydrží, som preto radšej skúšal, ako dlho vydrží. Ak som ho používal iba na každodenné scrollovanie a podobné základné činnosti, 5000 mAh batéria mi vydržala jeden a pol dňa. Keď som začal hrať hry, fotiť a natáčať videá vo vysokej kvalite, musel som už večer hľadať nabíjačku.
Xiaomi 14 Ultra ma veľmi prekvapil rýchlosťou nabíjania. 90 W nabíjačka z balenia ma dostala z 0 na 100 % pod 40 minút, čo je podľa mňa úžasný výsledok. Rýchle je aj bezdrôtové 80 W nabíjanie, ktoré vytočí stovku z nuly za necelú hodinu.
Svižnosť pri používaní dodáva čip Snapdragon 8 Gen 3, ktorý má výkonu na rozdávanie. Pri púšťaní Netflixu som si ani nestihol všimnúť známe „N“ a už som si mohol vyberať, ktorý seriál chcem na krásnom displeji „binge-watchovať“.
Výkon procesora podporuje 16 GB operačnej pamäte RAM s možnosťou softvérového rozšírenia o ďalších 8 GB, vďaka čomu si Xiaomi 14 Ultra udrží fantastický výkon aj oproti novinkám, ktoré na trh prídu až o niekoľko rokov.
Trochu ma mrzí, že na náš trh dorazila iba 512 GB verzia, keďže v telefóne nenájdete slot na SD kartu. Pol giga sa môže zdať pomerne veľa, no časť pamäte si ukradne softvér. Zároveň čím vyššia je kvalita fotiek, tým viac pamäte potrebujú. Väčšina používateľov si tento telefón kupuje na viac rokov a po určitom čase môžu mať problém s kapacitou úložného priestoru.
A verte mi, že fotky v nižšej kvalite na tomto telefóne nebudete chcieť robiť. Foťáky od spoločnosti Leica patria medzi to najlepšie, čo si momentálne môžete kúpiť. Pomôžu vám robiť nádherne ostré fotky profesionálnej kvality a plné detailov.
Hlavný 50 Mpx snímač dopĺňajú hneď tri ďalšie 50 Mpx snímače – ultraširoký, teleobjektív a periskopický teleobjektív. Práve 5-násobný optický zoom periskopického teleobjektívu ma veľmi milo prekvapil. Robí krásne ostré fotky bez zníženia kvality aj pri slabom osvetlení. Oceňujem aj špičkový nočný režim bez prepálených farieb a so zachovaním prirodzených tieňov.
Zaujímavou funkciou je aj 120-násobný zoom, ktorý mi miestami pripomínal ďalekohľad. Dokázal priblížiť budovu v diaľke, ktorú som mal problém vidieť voľným okom. Aj výsledné fotky sú výborné, hlavne vzhľadom na vzdialenosť objektov.
Pred kúpou by som napriek tomu zvážil niekoľko faktorov. Veľkosť a váha smartfónu môžu robiť ťažkosti ľuďom s menšími rukami. Chýbajúci slot na SD kartu môže byť pre niektorých používateľov časom obmedzujúci, hlavne vzhľadom na kapacitu úložiska.
Ak vám to rozpočet dovolí a hľadáte úžasný fotoaparát s množstvom prémiových funkcií, tak toto je smartfón pre vás. Xiaomi novinkou latku nepreskočilo, ale rovno posunulo na novú úroveň a konkurencia bude mať čo robiť, aby sa k týmto novým štandardom aspoň priblížila.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Zoberte telefón na cesty a spoznáte, aký je spoľahlivý. Vybrali sme 5 smartfónov, ktoré vás nesklamú ani v horách, ani pri mori, ani pri žiadnom dobrodružstve
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
