Viete, ktorý smartfón je druhý najpredávanejší v histórii? Prekvapí vás, že je skladateľný

Vyrobili prvý mobil, pristáli s ľudstvom na Mesiaci a na Slovensku predajú každý desiaty telefón. Spoznajte príbeh Motoroly.

Ako vyzeral prvý prenosný telefón? Ako je možné, že na Slovensku sa predá viac ako milión smartfónov ročne? Aká budúcnosť nás čaká s 5G? Odpovede prináša Marek Tóth, sales manager Motoroly na Slovensku. 

Motorola je  jednou z tradičných značiek telefónov. Bola pri začiatkoch mobilnej komunikácie, vyvinula komunikačné protokoly aj základňovú stanicu. Dokonca bola aj pri tom, keď prví ľudia pristáli na Mesiaci. Prvý mobilný telefón tiež vyšiel z jej dielne.

Z prvého mobilu volal aj Michael Douglas

„Prvý mobil vyzeral ako prenosný kufrík a volal sa DynaTAC. Môžete ho vidieť napríklad vo filme Wall Street, kde z neho volá Michael Douglas,” opisuje Marek Tóth.

Pre značku to bol začiatok zlatého obdobia, počas ktorého predali 130 miliónov kusov Motoroly Razr. Tento skladací telefón sa zaradil na druhú priečku najpredávanejších telefónov v histórii, hneď po iPhone.

6 dôvodov, prečo je dotykové pero nenahraditeľnou podnikateľskou pomôckou. Chcem vedieť viac

Neskôr Motorolu kúpil Google. Nielenže v telefónoch uplatnil inovatívne technológie, ale prišiel aj s novými cenovými hladinami.

„Vytvorili sme legendárnu Moto G sériu, ktorá mala výborný pomer ceny a výkonu. Priniesli sme áčkový brand telefónov za ľudovejšie ceny,” hovorí Marek Tóth.

Prvý mobil DynaTAC

V Amerike na top priečkach

V roku 2014 kúpila mobilnú divíziu Motorola telefónov od Googlu firma Lenovo, ktorá sa preslávila svojimi počítačmi a notebookmi.

Telefóny sa naďalej vyvíjajú v Chicagu a vyrábajú sa v Lenovo fabrikách v Číne. Kúpna sila prichádza najmä zo Severnej a Južnej Ameriky, Motorola je tu na popredných priečkach na trhu, je to jej domovské prostredie. Posledné tri roky sa Motorola snaží viac predávať aj v Európe.

Poskladajte si smartfón do vrecka

Jednou z najväčších noviniek v portfóliu Motoroly je model Razr so skladateľným displejom. Je to klasické véčko, ale so všetkými novými, modernými technológiami, ktoré očakávate od smartfónu.

Rozložený Razr vyzerá na prvý pohľad ako klasický smartfón s dotykovým displejom. Trik je v tom, že sa dá pohodlne zložiť na polovicu. Telefón možno používať aj zložený, pretože navrchu má ešte druhý plnohodnotný displej.

„30 % vecí, ktoré chcete robiť so smartfónom, môžete robiť so zavretým Motorola Razr. Viete ho veľmi plynulo otvoriť, keď si chcete pozerať e-maily, fotky či videá,” vysvetľuje Marek Tóth.

Malé véčka sú ohrozený druh

Trendom na trhu so smartfónmi je priniesť čo najväčšie displeje. Ale je tu stále veľká skupina ľudí, ktorí majú nostalgicky radi menšie telefóny a ťažko dokážu nájsť taký, ktorý by spĺňal dnešné nároky.

Motorola uvádza už druhú generáciu skladacích telefónov, v O2 sa čoskoro dostane do predaja Motorola Razr 5G.

„Z výsledkov prvej generácie vidíme, že ľudia milujú tento koncept. Potrebovali sme vyriešiť niekoľko vecí, ktoré nám pri prvej generácii vyčítali. Chceli mať lepší fotoaparát, tak sme do telefónu dali 48 megapixelový fotoaparát s hardvérovou optickou stabilizáciou. Pridali sme viac pamäte, výkonnejší chipset, vylepšili sme výdrž batérie, upravili sme dizajn a pridali sme plnohodnotnú SIM kartu,” vymenúva Marek Tóth.

Zložiť sklo napoly je zážitok

Smartfón so skladacím displejom je prevratná novinka. Ľudia, ktorí ho ešte nedržali v ruke, nechápu, ako sa dá zavrieť. Pýtajú sa, či sa sklo nezlomí, nepokazí.

Neoceniteľná pomôcka pre podnikateľov? Dotykové pero, ktoré ponúka Moto G Pro

„Garantujeme, že Motorola Razr 5G vydrží 200 000 otvorení a zatvorení. Pre priemerného človeka, ktorý telefón otvorí 30- až 50-krát za deň, to znamená 5 rokov používania. Keď toto ľuďom vysvetlíme, pochopia, že sa nemusia báť,” hovorí Marek Tóth.

Smartfón pre podnikateľa? Turbo nabíjanie a vyladený Android

Skladacie véčko je len jedným z telefónov zo širokého portfólia Motoroly. Keď sme sa Mareka Tótha spýtali, ktoré telefóny by odporúčal malým a stredným podnikateľom, navrhol praktický Motorola Moto G9 Play.

Motorola Moto G9 Play je horúcou novinkou v portfóliu Motoroly. Stojí menej ako 200 eur a má batériu, ktorá zabezpečí 2 až 3 dni výdrže na jedno nabitie. Biznis zákazníci sú v pohybe, vonku, nemôžu telefón stále nabíjať. V balení nájdu aj rýchlonabíjanie − turbo power adaptér, takže aj veľká batéria sa dokáže rýchlejšie nabiť.

Okrem kapacity batérie ponúka tento telefón aj mimoriadne dobre vyladený Android systém. Motorola vychytávky nie sú poskrývané hlboko v nastaveniach systému, ale sú v jednej aplikácii.

„Som presvedčený, že máme najlepší Android systém spomedzi všetkých výrobcov. Je súčasťou nášho dedičstva od Googlu. Veľa výrobcov pridáva rôzne aplikácie, ktoré spomaľujú a zaťažujú systém. Toto v Motorolách nikdy nenájdete, veľmi si na to potrpíme,” vysvetľuje Marek Tóth.

Slováci kúpia milión smartfónov ročne

Motorola silnie aj na slovenskom trhu. Jej trhový podiel rastie každý rok a najmä za posledný rok a pol vidieť čoraz väčší záujem. „Tento rok chceme prekročiť 10 % podiel na trhu a verím, že cez Vianoce sa nám to aj podarí. V O2 portfóliu si udržujeme veľmi silnú pozíciu, patríme medzi troch najväčších výrobcov Android telefónov,” hovorí Marek Tóth.

Sme národ, ktorý má rád smartfónové technológie. Na Slovensku sa za rok predá vyše milión smartfónov. Na to, že nás je len 5 miliónov, je to relatívne veľa. Slováci sú nadšenými fanúšikmi technológií a to platí naprieč všetkými vekovými kategóriami, od detí až po seniorov.

5G prekvapí používateľov, vývojárov aj biznis

Motorola je lídrom inovácií už dlho. Aby si udržala svoju pozíciu, musí predvídať technologické trendy budúcnosti.

„Najbližšie 2-3 roky zmení svet 5G, revolúcia v 5G je obrovská. Nemyslím len samotné pripojenie a to, že získame rýchlejší internet. Ide mi o to, čo nám 5G umožní − vytvoriť inteligentné mestá, inteligentné domácnosti. Možnosti, ktoré prinesie 5G, sú podľa mňa neuveriteľné,” hovorí Marek Tóth.

„Zažil som cloudovú revolúciu, keď Microsoft pred 15 rokmi priniesol myšlienku fungovania na cloude. Nevedeli sme si predstaviť, čo to všetko dokáže. Dnes počúvam podcasty či hudbu a pozerám filmy cez cloud. Firmy fungujú na cloude. Toto nás čaká aj v 5G. Nevieme si úplne predstaviť, ako to bude vyzerať, ale pevne verím, že nebudeme mať len rýchlejší download. Bude to veľká zmena, ktorá zasiahne veľa ľudí.”

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Neoceniteľná pomôcka pre podnikateľov? Dotykové pero, ktoré ponúka Moto G Pro

Motorola Moto G Pro ako jeden z mála smartfónov vo svojej triede ponúka dotykové pero, vďaka čomu sa mení na perfektný biznis telefón. Vlastností, ktorými vám uľahčí podnikanie, má ale omnoho viac.

Interaktívne upozornenia, excelentná baterka, dôraz na bezpečnosť a šikovné dotykové pero. Motorole sa podarilo zacieliť na podnikateľov, ktorí chcú od smartfónu za svoje peniaze maximum a nechcú top model. Z hľadiska funkcionality, praktických riešení a užívateľského komfortu môže byť model Moto G Pro presne tým, čo hľadáte. 

Motorola už tradične drží svoj rad Moto G v cenovej hladine do 300 eur a ponúka príjemne vyvážený pomer ceny a výkonu. Novinkou roka 2020 je model Moto G Pro, ktorý ako jeden z mála modelov vo svojej cenovej kategórii ponúka stylus, teda dotykové pero.

6 dôvodov, prečo je dotykové pero nenahraditeľnou podnikateľskou pomôckou. Chcem vedieť viac

Na prvý pohľad nie až taký zásadný doplnok výbavy však posúva smartfón o úroveň vyššie a robí z neho perfektnú voľbu pre podnikateľov, ktorí nepotrebujú alebo nechcú drahé vlajkové lode.

Píšte na zamknutú obrazovku

Pero sa vyťahuje z pravého spodného rohu smartfónu, v tele zariadenia je dobre skryté a nemusíte sa báť, že by ste ho stratili alebo nechcene vytiahli. Drží totiž naozaj pevne. Hneď, keď ho vytiahnete zo zamknutého smartfónu, automaticky sa spustia Moto poznámky. V prípade potreby tak môžete okamžite písať či kresliť.

Poznámky majú na spodnej časti displeja ovládaciu lištu, ktorá ponúka 3 rôzne stopy pera, gumu, možnosť upraviť prostredie poznámok a kroky späť a vpred. Keď pero dlhšie podržíte na niektorej zo stôp, objaví sa menu, v ktorom vyberáte hrúbku stopy a jej farbu. Poznámku môžete okamžite zdieľať. Zdieľanie má symbol v pravom hornom rohu displeja, ale aby ste poznámku zdieľali, musíte odomknúť telefón.

Keď zasuniete pero späť do telefónu, poznámka sa automaticky uloží a displej sa vypne, čo je veľmi praktické, lebo na tento úkon nemusíte myslieť. Ide o perfektné riešenie na zapisovanie nápadov, kontaktných údajov či robenie si poznámok pri výbere tovarov alebo počas klientských stretnutí.

Rýchlo sa dostaňte k dôležitým apkám

Ak pero vytiahnete až potom, ako smartfón odomknete, na displeji sa zobrazí nenápadné plávajúce menu. To v základnom nastavení ponúka možnosť spraviť snímku obrazovky, otvoriť Moto poznámky, poznámky Google Keep. Poslednou možnosťou tohto menu je ikonka nastavenia. Tá vás presmeruje do nastavenia pera.

Dostanete sa tam aj cez Nastavenia – Dotykové pero. Keď kliknete na časť Keď je vytiahnuté dotykové pero zobrazia sa vám možnosti nastavenia plávajúceho menu. Pri časti Zobraziť skratky je symbol ozubeného kolieska. Cez tento symbol sa dostanete do výberu aplikácií, ktoré môžete do plávajúceho menu vybrať.

Iste vás poteší, že rozhodnúť sa môžete pre ktorúkoľvek nainštalovanú aplikáciu. Je to spôsob, ako ušetriť čas pri otváraní najčastejšie používaných aplikácií.

Získajte zabezpečenie aj do budúcna

Bezpečnosť je ďalším dôležitým dôvodom, prečo je Moto G Pro perfektnou voľbou pre podnikateľov. Smartfón má podporu platformy Google One. Vďaka nej Motorola garantuje dve veľké aktualizácie operačného systému Android.

Smartfón aktuálne beží na Android 10, teda Moto G Pro bude môcť používať aj s Android 11 a 12. Navyše, Motorola garantuje menšie bezpečnostné aktualizácie každý mesiac počas 3 rokov. Čo je o rok viac, ako ponúkajú smartfóny bez platformy Google One.

Prečo by vás tieto aktualizácie vôbec mali zaujímať? V smartfóne máte množstvo citlivých informácií, bankové aplikácie, faktúry, kontaktné údaje, rozpracované projekty, ktoré ak by vám niekto odcudzil, mohol by vám spôsobiť nemalé problémy. Aktualizácia celého operačného systému so sebou prináša tiež nové užitočné funkcie. Môže vám napríklad vylepšiť fotoaparát. Ako kvalitu fotiek, tak novými funkciami napríklad v podobe efektov.

Cez apku Moto dostaňte zo smartfónu maximum

Efektívnejšie budete pracovať nielen vďaka dotykovému peru, ale aj predinštalovanej aplikácii Moto. V nej nájdete tipy a triky, ako smartfón čo najlepšie využiť. Priamo z aplikácie viete veľa vecí nastaviť. Zaujímavou možnosťou je stíšenie prichádzajúceho hovoru, keď telefón zdvihnete zo stola. Tiež sa tu dozviete, že ak položíte smartfón na displej, aktivuje sa režim Nerušiť. Funkciu aktivujete alebo deaktivujete v časti Nastavenia – Zvuk – Rozšírené – Nerušiť po otočení.

V aplikácii Moto ďalej nájdete známe Moto gestá. Dvojitým pohybom pripomínajúcim sekanie smartfónom spustíte svetlo, pootočením zápästia do strán aktivujete fotoaparát, zopakovaním tohto pohybu sa fotoaparát prepne do selfie režimu.

Ušetrite čas cez inteligentné upozornenia

Interaktívne upozornenia na zamknutej obrazovke patria k tým vlastnostiam Motoroly Moto G Pro, pre ktoré si ju pri práci veľmi obľúbite. Ak vám príde e-mail, správa či akékoľvek iné upozornenie, na zamknutej obrazovke sa objaví malý symbol aplikácie. Ak na symbol kliknete, zobrazí sa vám náhľad upozornenia. Rýchlo tak viete, či treba na správu odpovedať okamžite alebo môžete s odpoveďou počkať.

Na správu z notifikácie viete tiež expresne zareagovať. Keď podržíte prst na symbole aplikácie, okrem náhľadu správy sa zobrazia možnosti odpovedať alebo zahodiť notifikáciu. Ak chcete notifikácie aktívne používať, odporúčame nezapínať odomknutie smartfónu rozpoznávaním tváre, ktoré Moto G Pro tiež ponúka. Tvárová biometria totiž reaguje veľmi svižne a nemá problém ani za horších svetelných podmienok.

Pracujte dva dni na jedno nabitie

Pre podnikateľov je rozhodne dôležité vedieť, či sa môžu na smartfón spoľahnúť vo výdrži batérie. Z hľadiska dnešných štandardov Moto G Pro doslova exceluje. Smartfón vydrží na jedno nabitie celé dva dni s tým, že večer druhého dňa budete mať k dispozícii okolo 20 % batérie.

Ak by ste potrebovali rýchlo získať úložný priestor, medzi aplikáciami nájdite tú s názvom Files – Vyčistiť. Aplikácia rozpozná zbytočné súbory, ktoré vám pomôže bezpečne vymazať, tiež vám pomôže pretriediť médiá či identifikovať veľké súbory, napríklad videá, a spraviť v nich poriadok.


Komunikácia je v podnikaní kľúčom k úspechu. Preto musí prebiehať bez omedzení a problémov. Potrebujete sa spoľahnúť, že s partnermi, klientmi a spolupracovníkmi budete vždy v kontakte. Práve toto rieši balík služieb O2 pre podnikateľov. Titánový O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených dát, volaní, SMS, MMS aj predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac