Možno to nie je úplne vaša šálka kávy, ale aj šlágre a repetovky majú niečo do seba. Pred dobrovoľnou karanténou sme si niektoré z nich radi púšťali aj v redakcii Sódy, aby sme sa trochu rozveselili. Možno aj vám vyčarí náš hudobný výber úsmev na tvári.
Počúvajte slovenskú hudbu, zapojte sa do výzvy a získajte 10 GB dát. Chcem sa zapojiť
Spoločnosť O2 sa rozhodla darovať svojim zákazníkom, ktorí sa v týchto mimoriadnych časoch správajú zodpovedne, 10 GB balíky dát. V rámci O2 Dobrých dát sú pripravené 4 výzvy, dokopy tak viete získať až 40 GB dát. Pri výzve Podporujeme umelcov O2 odmeňuje zákazníkov za počúvanie hudby alebo sledovanie divadelných hier – stačí, ak zazdieľate printscreen obrazovky.
Karol Duchoň – Čardáš dvoch sŕdc
Karol Duchoň patril k nezabudnuteľným spevákom 70. a 80. rokov minulého storočia. Získal viacero cien Bratislavská lýra a v roku 2006 aj cenu Aurel za celoživotný prínos do hudobnej kultúry Slovenska. Hit Čardáš dvoch sŕdc s hudbou Petra Hanzelyho a textom Ľuboša Zemana v roku 1975 predstavil aj v Tokiu. Hoci publikum textu nerozumelo, muzikálne si ho skladba získala.
Eva Máziková – Zvon, zvon
Dnes 70-ročná speváčka Eva Máziková sa zviditeľnila účinkovaním v súťaži Zlatá kamera v roku1965, na konte má aj striebro a zlato z Bratislavskej lýry z rokov 1971 a 1972. Objavila sa aj vo filme Pacho, hybský zbojník či Medený gombík. Populárnu pesničku Zvon, zvon nájdete aj na kompilácii 20 NAJ, ktorá vyšla v roku 2007.
Senzus – Neďaleko od Trenčína
Kapela Senzus je doslova slovenskou hudobnou legendou. Hoci vznikla už v roku 1978, svoj prvý album vydala až v roku 1991. Koncom minulého a začiatkom tohto tisícročia obsadzovala popredné priečky v ankete Slávik a veľkej popularite sa tešila aj ich televízna šou Senzi Senzus. V našom výbere sa nachádza hit Neďaleko od Trenčína z druhého albumu Slovenské mamičky.
Dušan Grúň sa preslávil v 60. a 70. rokoch minulého storočia a spieva dodnes. Nahrával s orchestrami a počas svojho života veľa vystupoval v zahraničí s ďalšími známymi spevákmi vrátane Karla Gotta. Na jeho konte nájdete viacero pesničiek, ktoré postupne zľudoveli, napríklad Vonia kakao, my odporúčame Nalej mi vína, Malvína.
Zora Kolínska – Taká, taká som
Zviditeľnila sa nielen svojou speváckou, ale aj hereckou kariérou, v roku 1998 získala aj cenu DOSKY. Po smrti Ivana Krajíčka v roku 1997 moderovala reláciu Repete, kde v 90. rokoch vystupovali vtedajšie hviezdy, vrátane Dušana Grúňa či Evy Mázikovej. Jej hit Taká, taká som je coververziou pesničky americko-francúzskeho speváka Joa Dassina Taka,takata.
Maja Velšicová – Jožko, jožko
Hoci má dnes herečka a speváčka Maja Velšicová vyše 80 rokov, stále vystupuje a rozdáva dobrú náladu v rôznych reláciách. Spolu so svojím manželom Michalom Slivkom mala v minulosti program, s ktorým cestovali po svete. Do nášho výberu sme zaradili jej veselú pesničku Jožko, jožko.
Duo Jamaha – Stárne každý z nás
Duo Jamaha tvoria otec a syn Alfonz a Marián Kotvanovci, ktorí spolu fungujú od roku 2002. Otec v tom čase hľadal k sebe nového partnera a syn práve končil základnú umeleckú školu. Popri speve hrajú na klávesoch, no zvládajú aj hru na iných nástrojoch. V roku 2017 sa objavili vo filme Muzzikanti, kde si zahrali s Martinem Dejdarem. Do výberu sme zaradili pesničku Stárne každý z nás z albumu Od nás pre vás.
Peter Stašák – Žijem, žijem…
Hoci Peter Stašák kedysi študoval operný spev, naplno mu učarovala populárna hudba. So svojimi piesňami precestoval všetky kontinenty okrem Antarktídy a jeho albumy získali množstvo zlatých a platinových platní. Vystupoval aj v Repete, najväčší úspech získal vďaka vlastnej relácii Kaviareň Slávia. Pesničku Žijem, žijem… nájdete na albume Hej Seňorita.
Hana Hegerová, Karel Gott, Waldemar Matuška – Tak abyste to věděla
Posledná skladba z nášho výberu spája najväčšie hviezdy česko-slovenskej hudobnej scény. Pesnička Tak aby ste to věděla sa objavila v legendárnom muzikáli Kdyby tisíc klarinetů z roku 1964, kde si trojica interpretov aj zahrala. O všetky pesničky z muzikálu, medzi ktorými sa nachádza aj Babetta a Dotýkat se hvězd, sa postarali Jiří Suchý a Jiří Šlitr.
Zostaňte doma a získajte až 40 GB dát. Všetkým svojim zákazníkom, ktorí sa v súčasnej mimoriadnej situácii správajú zodpovedne, daruje O2 balíky 10 GB dát za splnenie výziev. Pripravené sú 4 výzvy, vďaka ktorým si spríjemníte čas aj potešíte ľudí okolo seba. Viac informácií nájdete na dobredata.o2.sk.
Udržateľné cestovanie nie je o odopieraní, ako sa mnohým na prvý pohľad zdá. Umožní vám spomaliť a dovolenku prežiť ešte intenzívnejšie. S Veronikou Šipoš Rosputinskou z blogu She Makes Me Travel sme sa rozprávali, ako koronakríza ovplyvňuje cestovanie a prečo je dobré dovolenkovať lokálne.
Vždy som rada spoznávala nové miesta a ľudí. A čím viac sme s manželom cestovali, tým viac som si všímala, ako správanie turistov a ich voľby ovplyvňujú domácich obyvateľov a miestnu prírodu.
Prvý zlom nastal na Bali, ktoré je známe tým, že je veľmi preťažené turizmom. Videla som, že ľudia nerešpektujú kultúrne zvyky či zásady slušného správania.
Napríklad boli schopní ignorovať zákazové značky a obísť plot, len aby sa dostali na ryžové pole. A pritom pošliapali úrodu, na ktorú boli domáci obyvatelia odkázaní.
Postupne som si začala vyhľadávať informácie o týchto situáciách, a tak som sa prepracovala až k pojmu udržateľné cestovanie. Zistila som, že o tejto téme na Slovensku nikto nepíše a povedala som si, že by tu mohol byť priestor začať sa tomu venovať. Táto téma rezonuje v spoločnosti čoraz viac.
V čom sa udržateľné cestovanie líši od bežného turizmu?
Vymyslela som si takú krátku poučku, ktorou sa to každému snažím zjednodušene vysvetliť: Udržateľné cestovanie je o tom, aby človek maximalizoval svoje zážitky popri tom, ako minimalizuje svoje negatívne dosahy na krajinu a na komunitu, do ktorej zavíta.
Je to o rešpektovaní obyvateľov, kultúry, náboženstva a prírody danej krajiny. Stačí sa riadiť starou ľudovou múdrosťou Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. V podstate to nie je žiadna veda.
Čo si máme predstaviť pod maximalizovaním zážitkov?
Vysvetlím to na sebe. Keď som začala cestovať, lákali ma exotické krajiny. Mala som pocit, že musím všade ísť a všetko vidieť. Itineráre som mala rozplánované do poslednej minúty. Manželovi som ani nemohla povedať, kam všade pôjdeme.
Za tri týždne sme boli aj v piatich krajinách. Človek pri tejto rýchlosti síce veľa uvidí, ale nezažíva, nespoznáva do hĺbky. Teraz mi je málo týždeň na mieste, o ktorom všetci tvrdia, že tam po troch dňoch nie je čo robiť. Viem celý deň stráviť na lokálnom dizajnovom trhu, kde hľadám zaujímavých miestnych tvorcov, v škole varenia alebo v zapadnutom podniku.
„Pre obe strany je prínosné, ak trochu spomalíme. Síce toho stihneme menej, ale zažijeme viac. Máme dosť času preniknúť do komunity a spoznať ľudí, podporiť lokálnu ekonomiku, pomôcť k jej rozvoju.“
Rýchle cestovanie má negatívny dosah aj na turistické destinácie. Efekt „jednodňového turistu“ vidíme napríklad v Benátkach, na Santorini a na mnohých iných miestach. Prídu tam státisíce ľudí, obehnú si pamiatky, využijú infraštruktúru mesta a minú tri eurána magnetku. Mestá to veľmi zaťažuje, niektoré už začali návštevy týchto jednodňových turistov obmedzovať alebo o tom minimálne uvažujú.
Pre obe strany je prínosné, ak trochu spomalíme. Síce toho stihneme menej, ale zažijeme viac. Máme dosť času preniknúť do komunity a spoznať ľudí, podporiť lokálnu ekonomiku, pomôcť jej k rozvoju. Dokážeme tak nielen brať, ale aj niečím prispieť.
Ak domáci uvidia, že ste pozorní, že sa pýtate na ich zvyky, tradície a názory, často sa stane, že vám to oplatia. Môžu vám vyjsť v ústrety a ak máte čas, ukážu vám miesta a doprajú zážitky, o ktoré bežný turista prichádza.
Keď sa bavíme o spomaľovaní, najrýchlejším a najkomfortnejším spôsobom, ako cestovať na veľké vzdialenosti, je lietanie. Letecká doprava však výrazne škodí životnému prostrediu. Ako sa k tomu postaviť? Treba si lietanie naozaj odoprieť?
Nič nie je čiernobiele, ani táto problematika. Samozrejme, lietanie si môžeme úplne odoprieť a vybrať si iné alternatívy dopravy. Skvelým dobrodružstvom môže byť aj výlet vlakom po Európe alebo cyklovýlet po Slovensku.
Ak však chceme zažiť lokálnu kultúru v Ázii či Latinskej Amerike alebo nás láka biely piesok a tyrkysová voda karibských pláží, lietadlu sa nevyhneme. Vtedy treba zvážiť, ako taký výlet naplánovať, aby bol čo najrozumnejší.
Napríklad si ušetriť dovolenku na jednu dlhšiu cestu počas roka namiesto troch kratších dovoleniek a absolvovať dva lety namiesto šiestich.
Alebo využiť sabatical, čo sa dnes stáva čoraz populárnejším, vziať si v práci voľno na pár mesiacov a v rámci jednej cesty navštíviť viac krajín a po návrate zas cestovať lokálne a šetrnejšie k prostrediu.
„Cestovanie nemôžeme úplne vytrhnúť zo života. Ak zostaneme sedieť doma, nevyrieši to problém. Ak nepristupujeme zodpovedne a udržateľne k životu doma, to, že nepôjdeme na výlet, asi veľa nezmení.“
Možností je dnes neúrekom a vôbec to nemusíme hnať do extrémov.
Udržateľné cestovanie je zatiaľ okrajovou záležitosťou aj napriek tomu, že má očividne množstvo výhod. Prečo je to tak?
Veľa ľudí sa nad mnohými aspektmi cestovania ani nezamýšľa. Neuvažujú nad svojimi rozhodnutiami. Nemajú zlý úmysel, no ani im nenapadne, že ich rozhodnutia môžu mať negatívny efekt a že mnoho vecí sa dá urobiť inak a lepšie.
Žiaľ, postupne čoraz jasnejšie vidíme dôsledky našich činov na prírode aj lokálnych komunitách. Udržateľnosť cestovania sa začína dostávať do spoločenského povedomia. Myslím si, že stúpa snaha a chuť niečo zmeniť.
Keby sme išli do extrému, mohli by sme zostať doma. Nikoho by sme nezaťažovali a nemohli by sme spôsobiť žiadne škody. Nebolo by to lepšie?
Nie, každá minca má dve strany a žiadny extrém nie je dobrý. Sú krajiny, ktoré z cestovného ruchu žijú. Keď niekam vycestujeme a rozumne tam minieme peniaze u miestnych, podporíme lokálne rodiny a komunity.
Ďalšia vec je aj obohacovanie kultúr. Keď človek cestuje, veľa sa učí, aj o sebe, aj o tom, s kým cestuje, aj o krajine, ktorú navštívi. Môže rozširovať obzory ľudí v krajine, do ktorej cestuje, najmä pokiaľ ide o rozvojové krajiny, kde je to viac ako potrebné.
Cestovanie nemôžeme úplne vytrhnúť zo života. Ak zostaneme sedieť doma, nevyrieši to problém. Ak nepristupujeme zodpovedne a udržateľne k životu doma, to, že nepôjdeme na výlet, asi veľa nezmení.
Ako pandémia koronavírusu zmenila turistický ruch? Aký to bude mať dosah na udržateľné cestovanie?
Udržateľné cestovanie malo rastúci trend až do bodu, keď prepukla globálna kríza, spôsobená koronavírusom. Čoraz viac spoločností sa snažilo robiť aspoň malé kroky k tomu, aby ich služby boli udržateľnejšie a aby znižovali svoj negatívny vplyv na prostredie.
Turistický ruch je obrovským odvetvím ekonomiky. Pred krízou od neho záviselo každé desiate pracovné miesto na svete. Kríza ho postihla najťažšie zo všetkých odvetví. Dnes je v dôsledku toho ohrozených 197 miliónov pracovných miest.
Veľa spoločností v tejto ťažkej situácii začalo lobovať nielen za to, aby získali daňové úľavy, ale aj za to, aby sa obmedzili nároky jednotlivých krajín na udržateľnosť.
„Nadobudli sme pocit, že cestovanie je niečo samozrejmé, no cestovanie je v skutočnosti nadštandard, luxus. V posledných rokoch sme to tak nevnímali, lebo sa stalo veľmi dostupným.“
Akákoľvek snaha byť udržateľnejší, produkovať menej emisií a podobne si vyžaduje investície. Pre firmy je škrtanie v tejto oblasti najmenej bolestivé a pomôže im ušetriť peniaze napríklad na udržanie pracovných miest.
Otázka je, ako koronavírus ovplyvní ďalší vývoj udržateľného cestovania – či sa nevrátime o pár rokov späť a či sa firmy nebudú snažiť, aby bolo všetko rýchle, lacné a pre čo najväčšie masy.
Trh neformujú iba firmy, ale aj spotrebitelia. Aktuálne vnímame, že cestovanie v uzavretom priestore lietadiel, na zaoceánskych lodiach či pobyty v gigantických rezortoch môžu byť riskantné, a tak sa mnohí ľudia uprednostňujú lokálne cestovanie. Myslíš si, že toto vnímanie si prenesieme aj do obdobia, keď sa pandémia skončí?
V prvom rade je tu otázka, ako aktuálna ekonomická situácia ovplyvní príjmy ľudí a či a do akej miery si budeme môcť dovoliť cestovať, či už do zahraničia, alebo lokálne.
Nadobudli sme pocit, že cestovanie je niečo samozrejmé, no cestovanie je v skutočnosti nadštandard, luxus. V posledných rokoch sme to tak nevnímali, lebo sa stalo veľmi dostupným. Môže sa však stať, že sa znova presunie medzi aktivity, ktoré si nebude môcť dovoliť každý. Keď rodiny prídu o príjem, zvážia, či zaplatia účty a hypotéky, alebo či pôjdu na dovolenku.
Budeme podľa teba v budúcnosti cestovať viac udržateľne?
Netrúfam si to odhadnúť. Veľa ľudí si uvedomilo, že to, ako sme nielen cestovali, ale aj vo všeobecnosti žili, nebolo veľmi udržateľné. Zvykli sme si na príliš veľký komfort.
Zvykli sme si veľa brať zo spoločnosti aj z prírody a menej dávať. Uvidíme, či sa dokážeme v budúcnosti uskromniť, alebo si budeme pod zámienkou zlej ekonomickej situácie vyberať lacné a neudržateľné riešenia.
Chystáte sa v lete konečne lepšie spoznať Slovensko? Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov sa môžete spoľahnúť na rýchly mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o 4G sieti aj mapu dostupnosti služieb nájdete na www.o2.sk.
Veronika Šipoš Rosputinská
Je novinárka a blogerka, ktorá v rámci blogu She Makes Me Travel píše o uvedomelom živote a cestovaní a prináša aj množstvo tipov na výlety po Slovensku. Blog tvorí so svojím mužom, ktorý cestovanie nenávidí a dokáže o tom vtipne písať. Prinášajú tak dva rôzne pohľady na rovnaké situácie.
Loading...
