Letné hity sú synonymom pohody a oddychu a často dokážu zdvihnúť náladu, keď človek nemá najlepší deň alebo sa topí v povinnostiach. Ak sa chcete poriadne naladiť na leto, vybrali sme pre vás mix skladieb rôznych žánrov, z ktorých letná pohoda doslova kričí.
Počúvajte TIDAL cez O2 a každý mesiac ušetrite na predplatnom 5,99 €. Službu máte totiž v cene O2 SMART Paušálu aj s 10 GB dát navyše. Chcem vedieť viac
Kid Rock All Summer Long
Americký spevák a raper Kid Rock v skladbe z roku 2008 spomína na leto 1989. Hudobník sa vôbec netají tým, že pri jej vzniku sa inšpiroval veľkým hitom Sweet Home Alabama od kapely Lynyrd Skynyrd aj piesňou Werewolves In London od speváka Warenna Zevona. All Summer Long je tak zaujímavým príkladom toho, ako sa motívy pesničiek zo sedemdesiatych rokov dajú oživiť o tri dekády neskôr a obsadiť prvé priečky hitparád.
Bryan Adams Summer Of ´69
Populárnu pieseň Bryana Adamsa napísal Jim Vallance, známy hitmaker hviezd ako Joe Cocker či kapely Kiss. Jej text hovorí o mladosti, zábave a, samozrejme, o lete. Rok, ktorý sa objavuje v názve skladby, však neodkazuje na rok, keď Bryan začal hrávať v kapele, ako o tom spieva v texte, pretože v tom čase mal len deväť rokov. V skutočnosti v nej začal hrávať až o sedem rokov neskôr.
John Travolta a Olivia Newton-John Summer Nights
Tento obrovský hit v našom letnom výbere nesmie chýbať. Hoci skladba vznikla ešte v roku 1978, je stále svieža a jej počúvanie len tak neomrzí. Pesnička sa dočkala obrovského množstva cover verzií, lepších aj horších. Objavila sa v kultovom muzikáli Pomáda a herecký pár v zložení John Travolta a Olivia Newton-John, ktorý skladbu aj naspieval, si neskôr ešte spolu zahral vo filme Nebeský pár.
Demi Lovato začínala ako herečka v televíznych seriáloch na Disney Channel. Svoj debut vydala už počas svojej hereckej kariéry, kritici ale priaznivo prijali až jej tretí štúdiový album. Ten odštartoval úspešnú hudobnú kariéru, v rámci ktorej vznikol aj hit Cool for the Summer o letných láskach a flirtovaní. Pieseň mala premiéru v lete 2015 na streche newyorského hotela Gansevoort Park Avenue. Po jej odspievaní skočila speváčka do bazéna medzi svojich fanúšikov.
Čo prináša TIDAL cez O2 SMART Paušál
Umelci ako JAY-Z, Beyoncé, Coldplay, Rihanna, Alicia Keys, Daft Punk a Calvin Harris sa spojili a vytvorili prémiovú hudobnú appku, v ktorej nájdete viac ako 70 miliónov skladieb, vyše 250 000 videoklipov, živé prenosy z koncertov a ďalší exkluzívny obsah vo vysokej kvalite.
S aplikáciou TIDAL môžete počúvať zahraničných a slovenských interpretov kedykoľvek nielen vo svojom mobile, ale aj na počítači alebo v televízore. Samozrejmosťou je možnosť tvorby playlistov, ktoré môžete zdieľať so svojimi blízkymi. Bežné predplatné služby TIDAL je 5,99 €, ako zákazník O2 ho môžete mať v cene svojho O2 SMART Paušálu aj s balíkom 10 GB dát na streamovanie, nech ste kdekoľvek.
Hex Letná láska
Hit Letná láska sa objavil na druhom albume kapely Hex, ktorá bola v tých časoch na začiatku kariéry. Album Abrakadabra sa skladal z cover verzií viac či menej známych pesničiek najmä slovenských interpretov. Letná láska je pôvodne pesnička kapely Modus a naspieval ju Miro Žbirka. Osud však zariadil, že v podaní Hexu sa stala oveľa populárnejšou ako originál.
Calvin Harris Summer
Škótsky hudobný producent, spevák a jeden z najlepšie platených DJ Calvin Harris, známy svojím ležérnym spevom a trochu zachrípnutým hlasom, sa už viackrát umiestnil na popredných priečkach hitparád na celom svete. Zaujímavosťou jeho piesne Summer je, že nemá refrén. Hudobník spieva len slohy, a keď sa skladba rozbehne, spev sa vytratí a zostáva len hudobná zložka s melodickou linkou, čo je pre letné hity skutočne nezvyčajné.
PRETTYMUCH Summer on You
Keď sa už zdalo, že časy boybandov sa už skončili, Simon Cowell, prísny porotca súťaže The X Factor, jeden úspešne v roku 2016 založil. Cowell sa snažil vyplniť medzeru v šoubiznise po rozpadnutí One Direction a nájsť päticu spevákov mu trvalo dlhší čas. Autorom ich letného hitu Summer on You je Ed Sheeran, čo je jasné na prvé počutie. Jeho charakteristický rukopis sa totiž nedá zaprieť. Kapela Prettymuch tento rok vydala nový EP album Smackables, na ktorý sa fanúšikovia tešili celý minulý rok.
Druhá Tráva Letní romance
Česká bluegrassová kapela Druhá Tráva vznikla už pred 30 rokmi. Pieseň Letní romance sa objavila hneď na ich debutovom albume a nesie tú pravú atmosféru leta a radosti zo života. Aj keď kapela vznikla ešte v roku 1991, stále aktívne tvorí a minulý rok vydala prevratný album Díl první. Prvýkrát vo svojej histórii použili elektroniku a pri nahrávaní v štúdiu experimentovali pod vedením Eddieho Stevensa, producenta kapiel ako Moloko či Zero 7.
Billy Idol Hot In The City
Po rozpade kapely Generation X sa spevák Billy Idol vydal na sólovú dráhu a skladba Hot In The City je jeden z jeho prvých hitov. K jej napísaniu ho viedli pocity, ktoré mal, keď sa presťahoval z Londýna do New Yorku a počas letných dní a horúcich večerov sa prechádzal mestom. Hoci v klipe vidno drsného punkera, ktorý si tento imidž budoval počas celej kariéry, hrdo sa hlásil ku kapelám, ako sú The Beatles či Rolling Stones.
Navnadili vás tieto skladby na leto a objavovanie nových interpretov? Všetky pesničky z nášho výberu aj množstvo ďalších sme pre vás zhrnuli do playlistu.
Pustiť si ho môžete na tomto mieste:
Chcete mať prístup ku všetkým letným hitom vždy, keď dostanete chuť? Stavte na Zlatý O2 SMART Paušál, ktorý ocení každý streamer. Každý mesiac v ňom nájdete predplatné vybranej prémiovej appky, napríklad hudobnej streamovacej služby TIDAL, a k nej extra dáta na jej počúvanie vždy, keď dostanete chuť. Viac o tom, ako si vyskladať O2 SMART Paušál, sa dozviete na www.o2.sk.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Herné konzoly mnohí poznáme, ale PlayStation 5 prináša z hrania úplne nový zážitok. Napíšte nám, čo by ste si na nej zahrali, a novú PS5 môžete vyhrať.
Loading...
