Chcete si dať poriadne do tela? Tieto playlisty vás povzbudia k ešte lepším výkonom

Či už pri cvičení uprednostňujete hip-hopové tracky, alebo poriadny rock, máme pre vás hudobné výbery, ktoré nadchnú milovníkov rôznych hudobných štýlov.

Zacvičiť si s vlastnou váhou alebo si ísť zabehať je dobré nielen pre telo, ale aj pre našu hlavu, ktorá v tomto neľahkom období dostáva zabrať. Skvelým partnerom pri akomkoľvek pohybe je hudba, ktorá dokáže čas strávený cvičením spríjemniť a človeka motivovať k lepším výkonom. 

Ideálny soundtrack k cvičeniu vás nemusí nič stáť, playlist svojich obľúbených pesničiek môžete si môžete pustiť kedykoľvek vďaka TIDAL predplatnému v cene vášho O2 SMART Paušálu. Ako ušetriť 5,99 € mesačne?

Na TIDAL nájdete nielen veľké množstvo skvelej hudby, ale aj „nadupané“ playlisty. Stačí si vybrať obľúbený hudobný štýl a vaša výkonnosť pôjde prudko hore. Pripravili sme pre vás prehľad našich obľúbencov aj s prehľadom skladieb, ktoré pri workoute určite nesklamú.

Pop Workout

Pop je hudobný štýl, ktorý je vďaka jednoduchej štruktúre skladieb prijateľný takmer pre každého. Chytľavé melódie a rytmické podklady sa skvelo hodia nielen na tanečnú zábavu, ale aj na chvíle, keď dávate svojmu telu zabrať.

V tomto playliste od TIDAL nájdete množstvo skvelej súčasnej popovej hudby, nechýba v ňom Lagy Gaga, Duo Lipa ani Taylor Swift.

Lady Gaga – Alice

Táto skladba pochádza zo šiesteho štúdiového albumu Lady Gaga s názvom Chromatica. Získal nomináciu na Grammy a jeho zvuk odborníci oceňujú aj napriek tomu, že sa sčasti nahrával v domácom štúdiu. Album je návratom k jej tanečným pesničkám, o čom svedčí aj tento singel. Pri jeho písaní sa Lady Gaga inšpirovala príbehmi Alice v krajine zázrakov z obľúbenej knihy od Lewisa Carrolla.

Dua Lipa – Physical

Pieseň Physical je druhý singel z druhého štúdiového albumu tejto talentovanej speváčky, ktorá má korene v bývalej Juhoslávii a dostala sa aj do TOP 10 v britskej UK Singels Chart. Ak vám atmosféra skladby niečo pripomína, nemýlite sa. Autori hudby sa dali inšpirovať osemdesiatymi rokmi a hudbou ku kultovému filmu Flashdance.

Taylor Swift – Me!

Duet Me! naspievala Taylor Swift spolu s Brendon Urie, spevákom kapely Panic! at the Disco. Pieseň má neuveriteľne pozitívny klip, celý v pastelových farbách a plný tanečných kreácií. Video malo hneď v deň uvedenia viac ako 65 miliónov pozretí. Kritici tvrdia, že Taylor touto piesňou ukončila svoje temné obdobie a dala sa na novú cestu.

Hip-hop Workout

Interpreti tohto hudobného štýlu sú známi svojimi vyhranenými názormi na celý svet a často si nedávajú servítku pred ústa. To môže byť pre niekoho skvelým nakopnutím a motiváciou pred náročným tréningom.

Ak si lepšie oddýchnete pri filmoch, vymeňte svoje TIDAL predplatné za HBO GO a pozrite si niektorý z týchto napínavých príbehov

Tento playlist má vyše 200 trackov, nás z neho dokážu skvelo nakopnúť napríklad tieto skladby:

Lil Wayne – Green and Yellow

Pieseň je hymnou a vzdaním pocty rapera svojmu obľúbenému futbalovému klubu Green Bay Packers. Pieseň vznikla už pred desiatimi rokmi a v tomto prípade ide o akýsi update. Lil Wayne si údajne na nej dal veľmi záležať, aby bola dostatočne úderná. Dôkazom toho je aj fakt, že na nej pracoval celé tri dni, čo podľa vlastných slov zvyčajne nerobí.

Nicki Minaj – Chun-Li

Názov piesne si Nicki Minaj prepožičala od bojovníčky z videohry Street Fighter. Bola to vôbec prvá ženská postava, ktorá sa vo videohrách tohto typu objavila. Pieseň svojho času bodovala v prvých desiatkach hitparád po celom svete a speváčka sa s ňou objavila aj v populárnej šou Saturday Night Live, ktorá má v Amerike vysokú sledovanosť.

Eminem, Joyner Lucas – Lucky You

Večne nahnevaný raper, ktorý je na scéne už viac ako 20 rokov a stále má čo povedať. Na spoluprácu prizval rapera Joynera Lucasa, ktorému sa podarilo presadiť na scéne v roku 2017. O rok neskôr si ho všimol aj Eminem a vďaka tejto piesni sa úspešne prepracoval medzi top raperov. Pieseň bola nominovaná na cenu Grammy.

R&B Workout

Za touto skratkou sa skrýva rhythm and blues, citlivo namiešaná zmes viacerých hudobných štýlov ako blues, funky či soul. Pre tento žáner sú charakteristické spevové pasáže, v ktorých na jednu slabiku slova pripadá viacero nôt. Tento štýl spievania spopularizovali také veľké mená ako napríklad Stevie Wonder.

Ak do svojho výkonu vložíte aspoň polovicu z vášne, ktorú umelci dávajú do svojej hudby, určite so sebou budete po cvičení spokojní. Zaznieť vám pri ňom môžu aj tieto skladby:

Alicia Keys – Love Looks Better

Nezameniteľný hlas tejto interpretky sa jednoducho nedá prehliadnuť. Text piesne Love Looks Better je o našom hektickom spôsobe života. Vyzýva v ňom k tomu, aby sme sa na chvíľu zastavili, nechceli stále meniť veci okolo seba a našli si čas na blízkych. Je to asi jediná rýchlejšia skladba na jej úspešnom albume Alicia.

Gregory Porter – Revival

Podľa kritikov ide o najlepší hlas súčasnej generácie. Pieseň Revival je z albumu Spiritual Songs, ktorý sa zameriava na piesne s nádychom gospelu. Ani v tejto skladbe nechýba energia, ktorá je charakteristická pre typické gospelové piesne.

Beyoncé – Before I Let Go

Táto pesnička je cover verzia staršej skladby funky a soulovej kapely Maze, ktorá vznikla v sedemdesiatych rokoch. Pieseň sa objavila na ich albume Live in New Orleans z roku 1980. Beyoncé ju naspievala pre svoj koncertný dokument s názvom Homecoming, ktorý zblízka nazerá na jej život počas turné.

Rock Workout

Ak je metal pre vás príliš tvrdý a agresívny, rock potom bude určite prijateľnejší. Aj keď je pravda, že mnohé kapely, ktoré sú dnes rockové, kedysi patrili medzi metalové, tieto skladby majú ten správny drive.

Čítajte aj: 8 coverov, ktoré sú lepšie ako originál

Sme presvedčení, že skvelé gitarové riffy v spojení s energickým spevom dokážu rozhýbať každého. Čo poviete napríklad na tieto skladby?

Bon Jovi – It´s My Life (Crush)

Jon Bon Jovi je už celé desaťročia nielen lámač ženských sŕdc, ale napísal a nahral obrovské množstvo skvelej hudby. Tento hit sa objavil na albume Crush z prelomu tisícročia a preslávil ho vydarený videoklip. V ňom hlavný hrdina beží ulicami mesta, aby sa dostal na koncert kapely, ktorý sa koná v tuneli. Pieseň v texte ukrýva pozitívny odkaz, ktorý vás určite poteší aj pri cvičení.

The White Stripes – Seven Nation Army

Seven Nation Army je veľkým hitom tejto dvojčlennej kapely. Niektorí ho dokonca považujú za jeden z najväčších hitov desaťročia.

Jack White, ktorý je autorom slávneho gitarového motívu, povedal, že si ho šetril, keby raz dostal ponuku napísať pieseň pre film o Jamesovi Bondovi. Keďže sa táto možnosť zdala nepravdepodobná, nakoniec ho použil do piesne na album Elephant. Osud však zariadil, že o päť rokov ponuku na skladbu do bondovky Quantum of Solace dostal.

Imagine Dragons – Machine

Pieseň Machine vznikla úplnou náhodou v nahrávacom štúdiu, keď si spevák Dan Reynolds do rytmu bicích začal pospevovať nejaký text. To zaujalo gitaristu, ktorý sa k spevákovi pridal so svojou gitarou a nápad na pesničku bol hotový. Proces vzniku zachovali aj vo finálnej verzii a samotné bicie nechali znieť na začiatku skladby aj na albume. Vďaka tomuto pochodovému rytmu je skvelá pri akomkoľvek pohybe.

Country Workout

Ak máte radi pesničky s príbehom, potom je country pre vás to pravé. Použitie tradičných nástrojov ako bendžo či husle nemusí lahodiť každému, ale pre tých, ktorí si tento hudobný štýl zamilovali, jednoducho už niet cesty späť.

O tom, či sa hodí k športovaniu, nemôžu byť žiadne pochybnosti. Veď samotné country vzniklo kedysi počas práce na farmách. Tieto skladby to určite potvrdzujú:

The Chicks – Texas Man

Ženská country kapela The Chicks sa ešte pred vydaním albumu Gaslighter volala The Dixie Chicks, práve od tohto albumu však slovko Dixie vypustili. Pieseň Texas Man sa objavila ako jeden zo singlov práve na ňom. Album vyšiel po 14 rokoch, počas ktorých sa členky kapely venovali najmä svojim rodinám.

Brad Paisley – Working On a Tan

Toto je typický letný hit, ktorý evokuje pláže, slnko a surfovanie. A práve to bol aj zámer pri písaní tejto piesne. Je to čiastočne aj pocta gitarovej legende Dickovi Dalovi. Ani autor skladby Brad Paisley však nie je neznámy muzikant, na country scéne ide o skutočne veľkú hviezdu, uznávaného autora, speváka a skvelého gitaristu.

Alan Jackson – Ring of Fire

Keď už sme spomínali velikánov, tak v tejto skladbe sa stretli hneď dve skutočné hviezdy. Johnny Cash, ktorý pieseň Ring of Fire preslávil a stala sa jeho najväčším hitom, a Alan Jackson, ktorý sa radí medzi najpredávanejších umelcov všetkých čias a skladbu prespieval. V jeho cover verzii nahradili mexické trúbky gitary a pieseň tak dostala moderný zvuk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Ste pripravení na 5G? Vybrali sme 5 mobilov s rýchlym pripojením a naloženou výbavou

Čítaj viac

Rozhodujete sa medzi smart náramkom a smart hodinkami? Toto by ste mali vedieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac