Hľadáte to najlepšie z najlepšieho? Toto je 7 špičkových seriálov, ktoré si nepozriete len raz

Tento výber ľahko vyrieši dilemu, keď neviete, čo pozerať.

Distopické scenáre, surová realita mladých ľudí či rozmanité pohľady na historické udalosti. Predstavujeme vám výber návykových seriálov, ktoré si zamilovali ľudia po celom svete. Rezonujú vďaka mimoriadnej kvalite, preto je vysoko pravdepodobné, že si ich ešte niekedy pozriete znovu. Pripravili sme teda výber toho najlepšieho, čo súčasná seriálová tvorba ponúka.

Nielen veľkolepá seriálová tvorba, ale aj filmy rôznych žánrov nájdete na HBO Max. Ak máte O2 Paušál, HBO Max môžete mať v jeho cene

Boj o moc
(Succession)

Jedna z najväčších mediálnych firiem na svete, rodina plná sebeckých supov a nechutné množstvo peňazí. Celkom vražedná kombinácia, nie? Práve tá je jadrom oceňovaného seriálu Boj o moc, ktorý sleduje dynamiku a osudy zámožnej a mimoriadne vplyvnej rodiny Royovcov. 

Na čele korporátu stojí Logan (Brian Cox), neoblomný a chladný otec, ktorého otravujú všetci navôkol, pretože veľmi dobre vie, že každý z nich túži po moci a peniazoch – a on je kľúčom k tomu, ako ich získať. Logan však starne a má zdravotné ťažkosti, čo otvára nové príležitosti pre jeho chamtivé deti, ktoré sú pre moc schopné spraviť čokoľvek.

Dramatický seriál je nekompromisnou sondou do života bohatých ľudí a prekliatej moci peňazí, ktorá rodinu mení na súperov a nepriateľov. Prepychové večierky, úsmevy a vypočítavé pochvaly sú len pozlátkou ich hlboko prehnitých vzťahov a predzvesťou manipulácie, psychického nátlaku a všadeprítomnej falše, ktorej sa nikto v okolí rodiny nevyhne. Za štyri série svojej existencie stihol Boj o moc získať nespočetné množstvo Zlatých glóbusov a Cien Emmy, a to nielen za seriál ako taký, ale aj za výnimočné herecké výkony jeho predstaviteľov.

Eufória
(Euphoria)

Byť na strednej nie je vôbec zábava, hlavne v súčasnosti. Oceňovaný seriál Eufória je prenikavou sondou do komplikovaného života mladých ľudí. Odvážne, no autenticky a ľudsky odhaľuje, čím si príslušníci generácie Z často prechádzajú: od psychických problémov cez traumy z rodín, drogovú závislosť, toxické vzťahy až po objavovanie vlastnej sexuality. A to všetko v kontexte doby, ktorej vládnu sociálne siete a miestami až tragikomická snaha mať večne dokonalý imidž.

Eufória je prehliadkou komplexných postáv, ktoré sú samy osebe vynikajúcimi psychologickými štúdiami. Rue (Zendaya) hľadá zmysel života, kým sa lieči z drogovej závislosti, Jules (Hunter Schafer) je transrodová žena, ktorá čelí mnohým predsudkom, Cassie (Sydney Sweeney) vo vzťahoch stráca svoju identitu a Nate (Jacob Elordi) bojuje s toxickou maskulinitou i bremenom vlastnej rodiny. Vývoj postáv a postupné odkrývanie vrstiev ich osobností je základným pilierom Eufórie, ktorej však nechýba svieži vizuál, chytľavý soundtrack a výnimočné herecké výkony.

The Last of Us 

Ako by asi vyzerala katastrofická budúcnosť, keby celý svet pohltila parazitická huba? Krajina je zničená, moderná civilizácia už dávno zanikla, liek proti vírusu je v nedohľadne. No ak čakáte typickú zombie apokalypsu plnú napätia a drámy, budete (v dobrom) prekvapení. Strhujúco dojímavý príbeh, ktorý si získal celosvetovú pozornosť, je seriálovou adaptáciou rovnomennej videohry. 

Postapokalyptickými Spojenými štátmi nás sprevádza zdanlivo nepravdepodobná dvojica: pašerák Joel (Pedro Pascal) a mladé, no drzé dievča Ellie (Bella Ramsey). Zdá sa, že práve ona môže byť nádejou pre budúcnosť ľudstva – ako jedna z mála je voči vírusu imúnna. Spoločne sa vydávajú na cestu, ktorá preverí nielen ich schopnosť, ale aj motiváciu prežiť. Napriek tomu, že sú spočiatku voči sebe chladní, cez napäté situácie medzi nimi vzniká vrúcny vzťah otca a dcéry. Dramatický seriál The Last of Us pobláznil celý svet a jeho prvá séria je právom nominovaná na tohtoročné Ceny Emmy.

Veľká
(The Great)

Štipľavá satira s príchuťou vodky? Huuzah! V populárnom seriáli Veľká sledujeme cársky dvor v časoch vzostupu Kataríny Veľkej, no nečakajte žiadne okázalé historické reálie. Na tomto dvore sa bezmyšlienkovite pije a zabáva, vraždí a nadáva. Na dvor prichádza Katarína (Elle Fanning), zasnívaná do romantických predstáv o láske, vzdelaní a pomoci tamojšiemu ľudu, ktorá sa stáva manželkou excentrického cára Petra III. (Nicholas Hoult). Z naivného dievčaťa však vyrastie sebavedomá žena a budúca cárovná.

Veľká je osviežujúci seriál, ktorému nechýba ironický humor, všadeprítomná absurdita či skvelé herecké výkony. Satirické spracovanie života Kataríny Veľkej zachytáva jej snahy o rozsiahle reformy, zlepšenie podmienok v krajine i každodenné šialené plány, ako získať moc. Výsledkom je svojský, no veľmi aktuálny príbeh na pozadí vzrušujúcej jazdy do minulosti, štýlovo a s humorom. Za seriálom stojí oceňovaný scenárista Tony McNamara, ktorý sa podobným prístupom v otázke zobrazovania ženských historických postáv preslávil už vo filme Favoritka.

Černobyľ
(Chernobyl)

Najstrašidelnejšie hororové scenáre netreba vymýšľať, pretože ich píše sama história. Päťdielna miniséria Černobyľ sleduje tragické udalosti jadrovej havárie z roku 1986, čím rekonštruuje jednu z najdesivejších katastrof v histórii ľudstva. Seriál výstižne poukazuje nielen na technické aspekty havárie, ale aj na príbehy ľudí, ktorí bojujú s jej následkami, či systematické problémy Sovietskeho zväzu. Černobyľ je hrôzostrašný triler, v ktorom sa snúbia historické a vedecké fakty, pútavé rozprávanie i morálne posolstvo.

Ovplyvnili generácie a zmenili vnímanie reality. Tieto filmové a seriálové fantasy nás nikdy neomrzia

Miniséria, za ktorou stojí Craig Mazin (rovnaký tvorca ako pri The Last of Us), si už v čase svojej premiéry v roku 2019 získala množstvo priaznivcov. Pozitívne ohlasy sa ozývali nielen zo strany divákov a diváčok, ale aj z kritickej obce, ktorá ocenila výnimočné dokumentárne kvality, autentické spracovanie udalostí i presné vyobrazenie strachu a neistoty, ktorá bola v čase tragédie všadeprítomná. Černobyľ získal množstvo ocenení vrátane Zlatých glóbusov a Cien Emmy a dodnes je považovaný za jeden z najlepších televíznych seriálov.

Príbeh služobníčky
(The Handmaid’s Tale)

Gileád, niekdajšie Spojené štáty. Republika, ktorá je dokonalým spojením totalitného režimu, fanatickej viery a okliešťovania ženských práv na maximum. Distopická vízia budúcnosti vychádza z rozsiahleho problému – extrémneho poklesu plodnosti. V rámci zúfalej snahy o opätovné zaľudnenie krajiny vzniká krutý režim, v ktorom sa plodné ženy stávajú sexuálnymi otrokyňami vyššie postavených rodín. Pod rúškom „návratu tradičných hodnôt“ a špecifickej interpretácie Biblie majú na svet priviesť deti, ktoré im budú hneď po narodení odobrané. Ženy majú zakázané čítať či vlastniť majetok – jednoducho sú zbavené všetkých práv a dehumanizujúco redukované len na plodné telá.

Príbeh služobníčky je rovnomennou adaptáciou románu Margaret Atwood z roku 1985, ktorý je mimoriadne aktuálny aj dnes. Seriálu sa šikovne darí zobrazovať desivú spoločenskú apokalypsu a temnú dynamiku moci a morálky vykreslenú so všadeprítomnou mrazivou atmosférou. V hlavnej úlohe je Offred (Elizabeth Moss), žena, ktorej odobrali dieťa a násilne ju previezli do Gileádu, aby naplnila svoje nové „poslanie“.

Skrýva síce neuveriteľné množstvo dôvtipu, šikovnosti a odvahy, no bude to stačiť na to, aby sa jej podarilo vzoprieť režimu a naplniť svoju túžbu po slobode? Nadčasový seriál, z ktorého tento rok vyjde už 6. séria, je silnou kritikou spoločenských štruktúr s dôrazom na nevyhnutnosť ľudskej dôstojnosti.

Pustina
(Wasteland)

V dedinke na česko-poľských hraniciach sú obyvatelia postavení pred dôležitú otázku: povoliť alebo nepovoliť rozsiahlu ťažbu hnedého uhlia na svojom území? Nadnárodná ťažobná spoločnosť im ponúka veľké odstupné, ak kvôli ťažbe opustia svoje domovy. 

Proti tomu výrazne bojuje starostka obce, ktorá chce ochrániť tamojších ľudí i svoju dedinu, no zdá sa, že je v tomto boji sama. Zmizne jej 14-ročná dcéra – v dôsledku politických snáh, s ktorými väčšina obyvateľov nesúhlasí? Počas pátrania spoznáva odvrátenú stranu obce a začína mať výrazné pochybnosti o stave miestnej komunity.

Dramatická osemdielna miniséria Pustina odhaľuje záhady príbehu a postupne graduje do nečakaných súvislostí. Autorom scenára je Štepán Hulík, ktorý stojí napríklad aj za filmom Horiaci ker od Agnieszky Holland. Pustina je výnimočný český seriál, ktorý mal premiéru na prestížnych festivaloch a získal Českého leva i Cenu kritiky za najlepší televízny seriál roku 2016.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Keď literatúra ožíva na plátne: Toto je 8 najlepších knižných adaptácií z ponuky HBO Max

Zažite kúzlo obľúbených kníh prostredníctvom vydarených filmov aj seriálov.

Knihy sú plné fascinujúcich príbehov a ponúkajú nám návštevu svetov, v ktorých si oddýchneme od každodennej reality. Niekedy však potrebujeme vypnúť trochu inak – a práve vtedy nám padne vhod kvalitný film či seriál. Prečo to teda nespojiť? Nachystajte si teplý čaj a pohodlne sa usaďte, lebo vaši knižní hrdinovia a hrdinky práve ožívajú na obrazovkách.

Knižnica plná kníh, ale aj digitálna knižnica kvalitných filmov a seriálov na jeden klik. S HBO Max, ktoré môžete mať aj v cene svojho O2 Paušálu, je to realita

S naším výberom si užijete silné príbehy, ktoré si zamilujete – a to bez ohľadu na to, či ste knižné predlohy čítali alebo nie. Možno vás niektoré budú fascinovať natoľko, že po dopozeraní filmu siahnete aj po knižke.

Kde raky spievajú

Poznáte aj vy nejaké zázračné miesto, kde aj raky spievajú? Dojímavý príbeh o dospievaní, samote a úprimnej láske k prírode je adaptáciou rovnomennej knihy americkej zoologičky Delie Owens, ktorá svojím románom dokázala očariť celý svet. Srdcom príbehu je Kya (Daisy Edgar-Jones), opustené dievča, ktoré vyrastá v močiaroch po tom, čo jej rodina odišla. Jej najlepšou priateľkou sa tak stáva príroda – čas trávi s čajkami, zbiera slávky a dôverne pozná každú rastlinu, ktorá sa v jej okolí nachádza.

Kya v harmónii splýva s prírodou, do mesta zablúdi len v nevyhnutných prípadoch. Naopak, do historkami opradených močiarov sa odváži len málokto, no záhadný pôvab „dievčaťa z bažiny“ priláka zopár zvedavých chlapcov. Hrejivý ľudský dotyk a nepoznaná vášeň však so sebou prinášajú nebezpečenstvo, ktoré preverí silu predsudkov u tamojšieho obyvateľstva. Kde raky spievajú sú však v prvom rade ľúbostným listom, ktorý v knižnej i filmovej podobe sprítomňuje pôsobivé čaro nedotknutej prírody.

Veľké malé klamstvá

Koľko drobných klamstiev je potrebných na jednu veľkú katastrofu? V nevraživej atmosfére matiek v prostredí prímorského malomesta sa totiž žiadne tajomstvo neudrží naveky. Miniséria Veľké malé tajomstvá, nakrútená podľa knižného bestsellera austrálskej spisovateľky Liane Moriarty, rozpráva každodenné príbehy zdanlivo rozdielnych matiek, ktoré vám jednoducho nedajú spať.

Sebavedomá žena v domácnosti Madeline (Reese Witherspoon) chce mať všetko pod kontrolou, no jej život sa začína pod nátlakom rozpadávať. Podobne to má jej kamarátka Celeste (Nicole Kidman), ktorá s mladším a bohatým manželom žije navonok dokonalý život, no za stenami ich luxusného domu ukrýva nepekné tajomstvo. Obe sa spriatelia so samoživiteľkou Jane (Shailene Woodley), ktorá sa so svojím synom do mesta len nedávno prisťahovala a pomôžu jej adaptovať sa na miestne zvyky. Uzavretá a nenápadná Jane, ktorá si v minulosti prešla peklom, však ani len netuší, čoho sú tamojšie matky schopné.

Muž menom Otto

Má život vôbec zmysel bez osoby, ktorá pre vás bola všetkým? Túto otázku si kladie aj 63-ročný vdovec Otto (Tom Hanks), ktorý po smrti svojej manželky nenachádza vôľu žiť. Zdá sa, že mu neostáva nič iné než jedovatými poznámkami znepríjemňovať život ostatným, a tak je pripravený všetko ukončiť. Keď sa o to opakovane pokúša, vždy ho niekto v osudnom momente vyruší, pretože potrebuje jeho pomoc. A tak zisťujeme, že ani večne mrzutý Otto nie je taký bezcitný, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Znovu žiť ho učí temperamentná suseda Marisol, ktorá v ľuďoch vidí najmä to dobré. Snaží sa, aby to objavil aj samotný Otto. Emóciami nabitý príbeh, ktorý vychádza z knižnej predlohy Muž menom Ove od švédskeho spisovateľa Fredrika Backmana, nám opäť pripomína, že na svete nikdy nie sme celkom sami.

Stratené dievča

Mysteriózna dráma mapuje záhadný prípad stratenej Amy (Rosamund Pike), ktorá zmizne práve v deň 5. výročia svadby s Nickom (Ben Affleck). Práve on sa v prípade jej zmiznutia stáva podozrivým číslo jeden. Napriek tomu, že sa zúfalý manžel snaží dopátrať k tomu, čo sa jeho žene stalo, má políciu za pätami. Nick však nie je úplne bez stopy, Amy mu nechala niekoľko nápovedí ako súčasť ich každoročného „hľadania pokladov“ pri príležitosti výročia. To, čo nájde, však nemusí byť práve príjemné.

Čo sa stalo, prečo zmizla a kto je v skutočnosti za všetko zodpovedný? Tieto otázky si kladie aj rovnomenný knižný triler, podľa ktorého sa film v réžii Davida Finchera nakrúcal. Oceňovaný titul americkej autorky Gillian Flynn totiž vyniká zmyslom pre napätie a dejové zvraty – a to je niečo, čo oceníte aj v jeho filmovej podobe.

Ostré predmety

Zostaneme pri rovnakej autorke Gillian Flynn, pretože seriálovej adaptácie sa dočkala aj jej debutová novela Ostré predmety. V seriáli sledujeme investigatívnu novinárku Camille (Amy Adams) počas pokrývania témy v prípade brutálnej vraždy dvoch dievčat v jej rodnom meste. Návrat do traumatizujúceho prostredia, v ktorom vyrastala, otvára nezahojené rany z minulosti, a kým sa snaží poskladať príbeh toho, čo sa v prípade vraždy vlastne stalo, sama sa uchýli k svojim deštruktívnym zlozvykom.

Psychologická miniséria s prvkami trileru spája detektívne pátranie a prenikavú sondu do ľudského vnútra. Okrem náročného prípadu musí Camille konštantne čeliť drobnohľadu vlastnej matky, ktorá neschvaľuje jej prácu ani Camille ako takú. Kým bojuje s vlastnými démonmi, utieka sa k alkoholizmu a sebapoškodzovaniu, no stále sa snaží aj o to, aby spravodlivosť zvíťazila.

Olive Kitteridge

Štvordielna dramatická miniséria rozpráva príbeh nezlomnej ženy Olive (Frances McDormand), učiteľky na dôchodku, ktorá niekedy dokáže byť mimoriadne trpká. Neznáša zmeny a množstvo vecí jej v stiesnenom prostredí malomesta lezie na nervy. No Olive je predovšetkým ľudská, obklopená bežnými ľuďmi, ktorí riešia bežné problémy ako vystrihnuté zo života.

Filmy aj seriály si lepšie užijete, keď ich budete pozerať spolu so svojimi blízkymi. Aj dvojnásobné dáta si užijete vo svojej skupine O2 Spolu

Dej sa odohráva v priebehu 25 rokov, počas ktorých sledujeme vývoj obyvateľov mestečka, samotnej Olive, jej manžela a syna. Dokážu po rokoch lepšie porozumieť svojmu vnútru? Rovnomenná adaptácia poviedkového románu, za ktorý získala autorka Elizabeth Strout aj Pulitzerovu cenu, je pôsobivým skúmaním ľudskej duše a citlivým spracovaním radostí i strastí, ktoré prežíva každý z nás.

Normálni ľudia 

Medziľudské vzťahy, fyzická i psychická intimita, samota či hľadanie samého seba. To sú témy, ktorým sa venuje írska spisovateľka Sally Rooney, vychádzajúca hviezda súčasnej literatúry. Vo svojej tvorbe kladie dôraz na psychologickú hĺbku postáv, autentické problémy vo vzťahoch či vykreslenie emocionálnych nuansí, ktoré zažívame na dennej báze. Jej knihy sa dočkali aj dvoch seriálových adaptácií: Normálni ľudia Rozhovory s priateľmi.

Normálni ľudia sú príbehom zdanlivo nepravdepodobnej lásky dvoch mladých ľudí, ktorí na prvý pohľad pôsobia ako protiklady. Múdra, no jemne arogantná Marianne (Daisy Edgar-Jones) odpudzuje všetkých rovesníkov, na sociálnom postavení jej však v stredoškolskom živote nezáleží. Connell (Paul Mescal) je, naopak, spoločenskou hviezdou, hrá za školský tím a v štúdiu dosahuje skvelé výsledky. Všetky okolnosti naznačujú, že títo dvaja k sebe nepatria, no vzťahy sú omnoho komplexnejšie než status jednotlivca na strednej škole. Všetko sa totiž môže otočiť…

Rozhovory s priateľmi

Rozhovory s priateľmi sú o niečo komplikovanejším príbehom: v centre diania sú nerozlučné kamarátky a bývalé partnerky Frances a Bobbi. Spoločnú záľubu našli v slam poetry, teda improvizovanom recitovaní poézie, kde stretávajú rešpektovanú spisovateľku Melissu, ktorá im otvorí dvere do svojho súkromia.

Obe priateľky začnú s Melissou a jej manželom Nickom tráviť množstvo času a práve dynamika tejto štvorice je ústredným motívom príbehu. Otvárajú sa nezahojené rany, priateľom chýba otvorená komunikácia, všade pulzuje sexuálna energia a flirt, ale všetko má svoje hranice…

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac