Miesta, ktoré sa oplatí zažiť s blízkymi: 24 tipov na novembrové podujatia po celom Slovensku

Syčiace šváby, tajomná lekáreň alebo prehliadka zimných zvykov Gemera. Čomu dáte prednosť vy?

Jeseň je plná farieb, ale aj čoraz kratších dní, dažďa a prichádzajúcej zimy. Neprepadnúť melanchólii v tomto období najlepšie pomáha aktivita. Zoberte teda priateľov či rodinu a dajte šancu kultúre – prinášame vám tipy na podujatia naprieč Slovenskom, ktoré vás počas sychravého novembra nabijú pozitívnou energiou.

Nielen všetky akcie si užijete so svojimi blízkymi. Aj väčší balík dát či rýchlejší internet dostanete vo svojej skupine O2 Spolu.

Bratislavský kraj

Lekáreň u Salvatora: historicko-náučné komentované prehliadky interiéru

Vždy vás zaujímalo, čo ukrýva tajomná budova na Panskej ulici v Bratislave? Dlho-predlho sa v nej len vrstvil prach, no po 28 rokoch opäť otvorili brány národnej kultúrnej pamiatky – Lekárne u Salvatora. Príďte spoznať šuflíčky, fľaštičky, intarzie, táru, mažiar, levy a všetky skryté zákutia aj tajomstvá priestoru, do ktorých nelekárnické oko bežne nedovidí. Počas novembrových víkendov máte k dispozícii sériu historicko-náučných komentovaných prehliadok ikonického interiéru, stačí sa len vopred prihlásiť.

Bienále ilustrácií Bratislava

Bienále ilustrácií Bratislava už tradične predstavuje to najlepšie, čo vzniklo za ostatné 2 roky vo svete detskej ilustrácie. Výstavy sú otvorené na viacerých miestach v centre hlavného mesta a v orientácii vám pomôže nový sprievodca v slovenčine či angličtine, ale aj mobilná aplikácia. Sprievodný program poteší deti i dospelých.

Festival Cez Prah (15. – 17. novembra)

Príznačný názov Cez Prah nadväzuje na bytovú kultúru 70. a 80. rokov minulého storočia, kultúru disentu a undergroundu v období normalizácie. V podobnom duchu prinesie tematické diskusie, prednášky, čítania, koncerty, výstavy a divadelné predstavenie priamo „za prahy“ bytov a kultúrnych inštitúcií v centre Bratislavy. Príďte si symbolicky pripomenúť Deň väznených a prenasledovaných spisovateľov (15. novembra) a Deň boja za slobodu a demokraciu (17. novembra), ktorých myšlienky odráža aj program festivalu. 

Filmový festival inakosti

INAKOSŤ SPÁJA – to je podtitul 17. ročníka Filmového festivalu inakosti, ktorý podporila aj Férová nadácia O2 sa bude konať koncom novembra v Bratislave. V programe nájdete viac ako 50 filmov, vďaka ktorým lepšie spoznáte LGBTI+ ľudí a celú dúhovú komunitu. Festival chce prostredníctvom filmových príbehov bojovať proti nenávisti a predsudkom. Zároveň vytvára bezpečný priestor, kde sa queer ľudia; ich priatelia, priateľky a rodiny môžu stretávať v rešpektujúcej a prijímajúcej atmosfére.

Trnavský kraj

Očami Štefánika (4. novembra)

Stretnú sa fyzik, ultrabežec a kozmonaut. Nie, to nie je začiatok zlého vtipu, ale zoznam profesií hostí festivalu Očami Štefánika. Prvú novembrovú sobotu tak môžete zažiť Juraja Tekela, Martina Urbaníka a Ivana Bellu na diskusii v piešťanskej Elektrárni. Objavte osobnosť Milana Rastislava Štefánika aj z iného pohľadu, než si ho pamätáte z hodín dejepisu. Popritom si pozrite obrazy Milana Prekopa, vypočujte koncert, ktorý ponúkne speváčka Anika Iris, a spoznajte víťazov fotosúťaže Človek v pohybe. 

Jesenné Lesopotulky (4. a 11. novembra)

V novembri sa s rodinou môžete vybrať na zážitkové výlety do Malých Karpát. 

4. novembra si nenechajte si ujsť vôňu borovicových lesov, ktoré sa striedajú s pieskovými šaštínskymi dunami v málo známych lokalitách na Záhorí. Spolu s lesným pedagógom navštívite aj jedinečný chránený areál Jubilejný les. 

11. novembra výlet smeruje do Majdánskeho chotára. Spoznáte históriu územia s odkazom na éru Pállfyovcov, prejdete sa dubovým lesom, navštívite málo známe lokality lesných porastov a možno cestou nájdete aj nejaké hríby.

Ypsalon (22. – 25. novembra)

Koncom novembra si nenechajte ujsť najväčší literárny festival v Trnave – Ypsalon 2023. V priestoroch Malého Berlína na vás čakajú štyri tematické dni, počas ktorých sa môžete tešiť na besedy a diskusie s poprednými slovenskými aj zahraničnými autormi. Každý z dní ponúka staronové témy, ktoré rezonujú v súčasnej literatúre. Na workshopoch si vyskúšate tvorivé písanie a zistíte, čo sa skrýva za tvorbou komiksu. 

Trenčiansky kraj

Čvikotári (do 12. novembra)

Asi každý by vedel dokončiť príslovie „Lepší vrabec v hrsti…“. Viete však, aké symboly, legendy a tradície sú s vtákmi spojené, ako sa zobrazovali v umení či ako a prečo sa v minulosti chytali? To sa dozviete pri návšteve Dubnického kaštieľa, kde je až do 12. novembra sprístupnená výstava Čvikotári. K výstave je aj vzdelávací program, kde sa deti naučia, akú dôležitú úlohu vtáky v prírode zastupujú a ako aj my môžeme prispieť k ich ochrane. 

M-Šport Fest 2023 (19. novembra)

Pre milovníkov aktívneho pohybu je 19. novembra pripravený M-Šport Fest. Debutový prvý ročník prinesie na trenčiansky Ostrov kopec pohybovej zábavy pre všetky vekové kategórie. Príďte si neobmedzene vo forme voľnej zábavy vyskúšať všetky športoviská  a zúčastnite sa aj na rôznych športových súťažiach. Profesionálni športoví koučovia vám radi vysvetlia pravidlá bedmintonu i florbalu a ukážu vám mnoho trikov, ktoré ocenia začiatočníci aj pokročilí.

Dračie dni (19. novembra)

Čo prekazí kráľovský sobáš princa Markusa a princeznej Ivalky, zistíte na Dračích dňoch. Originálne predstavenie vyráža na turné po Slovensku a 19. novembra sa zastaví v kultúrno-kreatívnom centre Hviezda v Trenčíne. Zabavia sa pri ňom deti aj rodičia. Zážitkami vás prevedú známi herci, ktorých poznáte z divadla aj televíznych obrazoviek. Sami si však rozhodne neporadia a na záchranu princeznej budú potrebovať aktívnu pomoc všetkých šikovných detí. 

Nitriansky kraj

Ondrejský jarmok (17. – 19. novembra)

Takmer každé mesto na Slovensku má svoj jarmok a ani Komárno nie je výnimkou. Ak sa vám zacnelo za vôňou medoviny, čerstvo pečenej klobásy či pečienky, nepremeškajte Ondrejský jarmok, ktorý bude v polovici novembra, teda dva týždne pred Ondrejom. Okrem jarmočných pochúťok nájdete aj tradičných remeselníkov, ktorí budú ponúkať svoje vlastné výrobky aj ako tip na vianočné darčeky. 

Noc divadiel (18. novembra)

Ak ste z Nitry a okolia, určite nepremeškajte príležitosť navštíviť zákulisie Divadla Andreja Bagara vo večerných hodinách. V sobotu 18. novembra si na doskách, ktoré znamenajú svet, pripravili špeciálny program pri príležitosti Noci divadiel. K dispozícii budú priestory, do ktorých je bežne „nepovolaným vstup zakázaný“, čaká na vás aj zábavný kvíz na tému vzťahov s našimi susedskými krajinami. Na to, čo nás spája a čo rozdeľuje nielen v divadle, sa bude pýtať overená humoristicko-moderátorská dvojica hercov Juraj Ďuriš a Marián Viskup.

 ERUPTED! 2023 (18. novembra)

Labužnícky, lokálny aj medzinárodný, naturálny a najmä vulkanický. Taký bude pilotný „nultý“ ročník vinárskeho festivalu ERUPTED! Priestory levickej synagógy a obnovenej židovskej školy sa zaplnia vínami z regiónu Tekov. Na festivale budete môcť spoznať viac ako 20 vinárov, ktorí svoj život zasvätili vulkánu, každý tomu svojmu, na Slovensku, ale aj v zahraničí. Okrem toho na vás čaká aj ochutnávka typických regionálnych potravín a produktov.

Žilinský kraj

 Cestovateľský festival Bez hraníc (2. – 4. novembra)

Milovníci cestovania a hôr sa môžu vychystať začiatkom novembra do Martina na festival Bez hraníc. Podujatie sa začína vo štvrtok v kultúrnom centre Barmuseum, pokračuje v piatok na Chate Martinské hole a v sobotu vyvrcholí popoludňajším maratónom opäť v Barmuseu. Čaká na vás 13 prezentácií od hostí z celého Slovenska aj spoza hraníc, ktorí radi cestujú a snažia sa poodhaliť známe i menej známe zákutia, spoznávať nové kultúry a prekonávať najrôznejšie hranice.

Falling Sweets/Afternoon Membranophone (7. novembra)

Stolovanie v páre môže mať rôzne podoby. Zvukový umelec z Japonska Asuna Arashi na tom postavil svoje dielo a dal mu netradičný názov – Padajúce sladkosti/ popoludňajší membranofón. Prestieranie nahrádzajú predmety, hračky aj elektronické hudobné nástroje a jedlom sú farebné cukrovinky. Nástroje sú rozoznievané postupným aktom jedenia v divadelno-performatívno-hudobnom experimente, ktorý môžete „ochutnať“ už 7. novembra na nezvyčajnom koncertne v Novej synagóge v Žiline.

Lilith (30. novembra)

Ukončite november návštevou Mestského divadla Žilina. Na programe je premiéra novej inscenácie Lilith. Lilith bola údajne prvou ženou Adama, ktorá sa odmietla podriadiť, opustila raj a dodnes je kontroverznou postavou. Príbehy o nej zo starodávnej minulosti ožívajú vďaka textu dramatika Miklósa Forgácsa. Spoznajte mimoriadny divadelný projekt v réžii umeleckého šéfa Eduarda Kudláča, v ktorom sa cez mytologickú bytosť Lilith skúma postavenie žien v spoločnosti.

Banskobystrický kraj

Pozoruhodné šváby – NEPANIKÁRTE

Poznáte syčiace šváby z Madagaskaru? Kvôli týmto nádherným okrídleným druhom impozantných veľkostí a farieb nemusíte cestovať ďaleko. Stačí, keď prídete na výstavu do Tihányiovského kaštieľa v Banskej Bystrici. Nájdete tam viac než 30 druhov a spomedzi nich stovky živých exotických švábov z rôznych kútov sveta. Do múzea sa nasťahovali zo súkromnej zbierky profesionálneho chovateľa Mareka Bartoša a budú tam bývať do 7. januára 2024. K výstave je pripravený aj sprievodný program pre malých a veľkých návštevníkov. 

Jam NOW (8. novembra)

Príďte sa pozrieť na hudobno-tanečnú improvizáciu do banskobystrického divadla Štúdio tanca. Telami bude hýbať domáci umelecký súbor, zvukmi nažhavené jazzové trio miestneho konzervatória. A vy to môžete sledovať bezpečne z hľadiska. Ak ste tanečníčka alebo tanečník, môžete sa zapojiť – stačí vopred napísať organizátorom. 

S baníkom za históriou – Trasa A (11. novembra)

Štôlne, šachty, klopačka či rumpál. Stopy baníckej histórie Novej Bane boli ovplyvnené bohatstvom drahokovových rúd. Dnes na ňu odkazujú dva náučné chodníky, ktoré vás privedú na miesta s kedysi čulým baníckym životom. Prejdete sa s lektorom-baníkom, ktorý ešte pridá mnoho pútavých informácií o významných banskotechnických a historických pamiatkach v okolí mesta. Vy si len vyberte, či sa vydáte čiernou alebo zelenou trasou (alebo obomi).

Prešovský kraj

Prešovská hudobná jeseň (8. a 15. novembra)

Ak budete v novembri v Prešove, rezervujte si dve stredy na najlepší hudobný program. Festival Prešovská hudobná jeseň vyvrcholí dvoma koncertmi. Skupina Fats Jazz Band sa predstaví v rytme hot-jazzu a swingu a vráti vás v čase do doby prvej republiky. O týždeň nato zažijete cestovanie po svete s autormi barokových tancov 18. storočia, ktoré boli ovplyvnené ľudovou hudbou, v podaní súboru Solamente Naturali. 

Philosophy Day (16. novembra)

Pre milovníkov filozofie sme vybrali zaujímavý tip: 8. ročník festivalu Philosophy Day v centre Christiania v Prešove prinesie podnety pre myseľ a ducha. Tento rok sa bude diskutovať v neformálnej atmosfére o téme svet ako fenomén. Pripravené sú verejné prednášky, diskusie, textové semináre, workshopy a sprievodný kultúrny program. Nebude chýbať ani filozofická tombola, swap kníh či kino naslepo. 

Filozofovať s blízkymi môžete aj po tomto podujatí. Napríklad s tými, ktorých máte v skupine O2 Spolu a užívate si spoločne aj väčší balík dát.

NA SKOK – FEST III. (16. – 19. novembra)

V polovici novembra navštívte obec Raslavice v okrese Bardejov, ktorá bude intenzívne žiť divadlom. V dome kultúry sa počas štyroch dní predstavia nielen ochotnícke, ale aj profesionálne divadelné súbory zo Sabinova, Prešova, Kladzian, Košíc, Banskej Štiavnice a Bratislavy. Okrem sedenia v publiku sa môžete zapojit do súťaže v scénickom čítaní a o najlepšom rozprávkarovi rozhodne detské publikum. Návštevou festivalu podporíte aj lokálny divadelný súbor NA SKOK o.z., ktorý v premiére uvedie najnovšiu inscenáciu Mária Stuart. 

Košický kraj

Filmový klub Silencio (1., 15., 29. novembra)

Košické kino Úsmev predstavuje filmový klub Silencio. Vďaka nemu môžete zažiť projekcie filmových klasík obohatené o odborný úvod a priestor na diskusiu po premietaní. V klube sa stretávajú každú druhú stredu o 19.19 h vo veľkej sále, treba sa však vopred zaregistrovať. V novembri v klube pokračujú  cyklom Režisérske portréty: Christopher Nolan, tak si príďte na veľkom plátne vychutnať kvalitné snímky ako Počiatok, Interstellar či Tenet.  

Zbierka pre útulky v Kulturparku (3. – 4. novembra)

Budova November v Kulturparku na Bielom námestí v Košiciach otvorí svoje brány prvý novembrový piatok popoludní a v sobotu dopoludnia, aby zorganizovala zbierku pre sedem útulkov. Môžete sa tešiť na skvelú tombolu so zaujímavými cenami, pričom peniaze budú prerozdelené medzi jednotlivé útulky. Môžete doniesť aj konkrétne veci, napr. krmivo pre psy a mačky, misky, obojky, vodítka, plachty, deky a všeličo možné pre zvieratá, čo by im mohlo pomôcť a spríjemniť pobyt v útulku. 

Rok na Gemeri (22. – 25. novembra)

Milovníkom autentického folklóru odporúčame navštíviť ojedinelý zimný festival zvykov a obyčají na hornom Gemeri. Čakajú na vás tvorivé remeselnícke dielne, tanečné a spevácke domy, koncerty tradičnej, ale aj etno muziky, varenie a pečenie gemerských špecialít, dokonca pokusy o slovenské rekordy v ručnom tkaní „pokrovca“ či ťahaní štrúdle. Program zaručuje nielen skvelú zábavu, ale aj možnosť zažiť genia loci Gemera.


Máte ďalší tip na podujatie alebo milú aktivitu, ktorá sa deje vo vašom okolí? Môžete nám o tom dať vedieť na

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Miesta, kde sa môžete nadýchnuť: 6 tipov na výlet na východnom Slovensku

V záverečnej časti nášho cestovateľského seriálu predstavíme neokukané miesta na východe krajiny, ktoré odporúčame navštíviť.

Vrchy, rozhľadne, doliny, náučné chodníky, ale aj jaskyne, plesá, hrady či cyklotrasy – to všetko sú miesta, kde si dobre oddýchnete aj sa zhlboka nadýchnete do ďalších výziev. Mnohé z nich nie sú úplne známe a poznajú ich najmä lokálni obyvatelia, no oplatí sa ich zažiť. V našom seriáli vám preto poradíme, kam sa vybrať na (netradičný) výlet, tentoraz na východe krajiny.

Aj tieto jedinečné miesta majú pokrytie 5G sieťou, a tak sa na dobrodružných výletoch nestratíte 

Na východe našej krajiny môžete objaviť ozajstné bonbóniky spomedzi prírodných krás aj technických pamiatok. Naplánujte si voľný deň alebo víkend a poďte s nami na návštevu týchto šiestich čarovných lokalít: 

Návrat do stredoveku umožňuje rozhľadňa pri Košiciach

Ak máte radi históriu, odporúčame navštíviť rozhľadňu Čerešenka. Nachádza sa medzi obcami Rozhanovce, Čižatice a Chrastné v lokalite Košice-okolie. Pripomína stredovekú strážnu vežu a jej črty sú jasne viditeľné už z diaľky. 11-metrová kamenná stavba symbolicky stojí pri osamelej čerešni na mieste, kde sa v roku 1312 odohrala rozhanovská bitka, pri ktorej vtedy padlo viac ako 10 000 bojovníkov.

Do rozhľadne sa vchádza bočným otvorom v tvare kríža. Po drevenom schodisku sa dostanete na najvyššie poschodie, odkiaľ sa pozriete na krásnu panorámu Slanských vrchov, údolie rieky Torysa a aj časť Volovských vrchov s Kojšovskou hoľou.

K rozhľadni sa môžete vydať pešo, na bicykli alebo autom. Z najvyššieho bodu poloasfaltovej komunikácie, ktorá spája obce Chrastné a Čižatice, ste do troch minút pešou chôdzou na mieste.

Objavujte pravek v krásnej prírode pri Poprade

Pokiaľ túžite po nerušenom oddychu, zastavte sa v termálnych kúpeľoch v obci Gánovce asi 3 km od mesta Poprad. Pobyt pod Tatrami si môžete spríjemniť aj prechádzkou k miestnym travertínom a unikátnemu gejzíru, ktorý každých 30 minút vystrekuje termálnu vodu. Nachádzajú sa tu aj fotogenické jazierka s bielo-žltými vápnitými usadeninami.

Obec zároveň patrí k jednému z najvýznamnejších paleontologických a archeologických nálezísk na svete. Našiel sa tu odliatok časti lebky neandertálca, v ktorej mal uložený mozog. Originál nálezu je síce v Prahe, jeho príbeh však približuje aj Podtatranské múzeum v Poprade.

Dnes je táto lokalita vďaka miestnym nadšencom upravená a sprístupnená verejnosti vo forme geoparku. Okrem travertínovej kopy tu môžete nájsť makety praľudí, štylizované kostry pravekých zvierat, informačné tabule i možnosť posedenia.

Stopy tradície liehovarníctva na severnom Spiši

V obci Hniezdne, len 5 km západne od Starej Ľubovne, sa nachádza areál Nestville Park, ktorý spája expozíciu liehovarníctva s tradičnými ľudovými remeslami. Výstava sa skladá z troch častí – historickej, modernej a tradičnej, pričom môžete obdivovať aj jeden z najväčších ručne vyrezávaných obrazov v Európe, ktorý je dielom miestnych rezbárov.

V areáli si na svoje prídu aj rodiny s deťmi. Nachádza sa tu čokoládovňa s vonkajším detským ihriskom, remeselný pivovar s reštauráciou i jazdecký areál a farma, kde môžete vidieť život zvierat zblízka a popritom si užiť aj očarujúcu prírodu severného Spiša. V okolí Hniezdneho a Starej Ľubovne nájdete viaceré cyklistické trasy rôznych náročností.

Vo Fričovciach si vyskúšajte jazdu na obrnenom transportéri

Sústredenie, adrenalín a cestu extrémnym terénom, cez ktorý by ste sa nedostali autom ani po vlastných, sľubuje jazda na obrnenom transportéri spoločnosti Bajonet. Netradičný zážitok si môžete vyskúšať v obci Fričovce neďaleko Prešova pod dohľadom skúseného inštruktora. Jazda na upravenom BVP (bojovom vozidle pechoty) zaujme najmä nadšencov, ale aj rodiny s deťmi.

V rámci jazdy môžete preskúmať útroby tohto vojenského dopravného prostriedku alebo sa kochať pohľadom na krajinu zo špeciálne upravených sedačiek na jeho strešnej plošine. Vozidlo váži takmer 13 ton a v teréne dosahuje maximálnu rýchlosť až 40 km/h. Trasu dlhú cca 3 km môže využiť 1 až 16 osôb. Jazdí sa v okolí hospodárskeho družstva vo Fričovciach, a to za každého počasia. Buď sa iba preveziete, alebo si riadenie tohto vozidla za príplatok aj sami vyskúšate.

S technikou 4-7-8 predýchate aj veľký adrenalín či nepohodu

Zažite prírodné divadlo neďaleko Košíc

Necelých 30 kilometrov na juhovýchod od metropoly východu natrafíte na obec Herľany. Okrem kúpeľného oddychu v nej nájdete európsky unikát. Herliansky gejzír je prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou, ktorý strieka už vyše 150 rokov. Za svoj vznik vďačí výstavbe kúpeľov koncom 19. storočia.

K erupcii s výškou až 22 metrov dochádza v intervale 34 až 36 hodín. Jej čas pravidelne uverejňuje obec Herľany na svojom webe. Pokiaľ si chcete toto prírodné predstavenie užiť, odporúčame prísť aspoň hodinu pred uvedeným časom. Samotná erupcia trvá asi len 25 minút.

Vyvoláva ju oxid uhličitý, nie horúca vodná para ako pri klasických horúcich gejzíroch. Herliansky gejzír sa nachádza v prostredí pekného historického parku so vzácnymi drevinami.

Na pozorovanie nočnej oblohy sa vyberte do Slovenského raja

Nie každá obec sa môže pochváliť prírodnou hvezdárňou. Lokalita Ďurkovec, ktorá sa nachádza v katastri obce Spišské Tomášovce, takú atrakciu má. Je to výnimočné miesto (v minulosti známe aj ako Džurkovec alebo Tatran), pretože umožňuje vidieť čistú nočnú oblohu bez svetelného smogu.

V prípade priaznivého počasia možno pomocou ďalekohľadov pozorovať Mesiac, rôzne planéty slnečnej sústavy, niektoré hmloviny, hviezdokopy, dvojhviezdy, ako aj ďalšie kozmické objekty. Nečudo, že sa práve v tejto lokalite konali v 70. rokoch 20. storočia zrazy mladých astronómov z celého Slovenska.

Ako pamiatka zrazov zostali na Ďurkovci pamätné horizontálne slnečné hodiny. Po nočnom pozorovaní si na druhý deň môžete pozrieť aj najkrajší výhľad v Slovenskom raji. Zo Spišských Tomášoviec totiž vedie najjednoduchšia, najkratšia i najmenej namáhavá trasa k legendárnemu Tomášovskému výhľadu. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac