Powered by O2
Lifestyle Miesta

Miesta, ktoré sa oplatí zažiť s blízkymi: 20 tipov na podujatia po celom Slovensku

Majte prehľad o zaujímavých akciách, na ktorých si môžete počas októbra dobre oddýchnuť.

10. 10. 2023; Autorka: Eva Kopecká, Foto: Shutterstock

Slovensko je nielen krajina prírodných krás, ale aj miesto bohatého spoločenského života. V každom regióne nájdeme zaujímavú ponuku z kultúry či športu: vystúpenia, koncerty, filmové festivaly, športové či turistické akcie. Pripravili sme pre vás prehľad tých najzaujímavejších akcií, kam môžete počas októbra vyraziť.

Všetky akcie si dvojnásobne užijete so svojimi blízkymi. Aj väčší balík dát či rýchlejší internet dostanete vo svojej skupine O2 Spolu

Bratislavský kraj

Bratislava v pohybe (2. – 21. októbra)

Ak radi tancujete, choďte sa pozrieť aj na profesionálov, ktorí sa venujú súčasnému tancu. O ich kvalitách sa môžete presvedčiť počas siedmich večerov na podujatí Bratislava v pohybe. Medzinárodný festival súčasného tanca bude od 2. do 21. októbra v hlavnom meste, no vybrané predstavenia domácich aj zahraničných tanečníkov si budete môcť pozrieť aj v Trnave, Banskej Bystrici, Žiline a Košiciach.

Be2Can (11. – 18. októbra)

Chcete sa dostať ku kvalitným filmom, ktoré v bežnej distribúcii chýbajú? V tom prípade  odporúčame ísť na výberovú filmovú prehliadku Be2Can. Vďaka nej si môžete u nás pozrieť všetko to, čo zarezonovalo na prestížnych filmových festivaloch v Berlíne, Benátkach a Cannes. Prehliadka prebieha v kinosálach po celom Slovensku. Nahliadnite do programu svojho obľúbeného kina a pripravte sa na intenzívne filmové zážitky aj fantastickú atmosféru.

Trnavský kraj

Trnavský rínek (14. októbra)

V Trnave si počas októbra môžete užiť jesennú atmosféru, nakúpiť pekné veci a poctivé produkty, pochutnať na dobrom jedle a stretnúť priateľov. Trnavský rínek sa už tradične koná v jarnom a jesennom termíne na Kapitulskej ulici a v jej blízkom okolí.

Moderný mestský trh otvorí tentoraz koncert pesničkára Zabiť Františka. V programe sú aj tvorivé dielne, burza kníh či aktivity pre deti, takže sa na rínku zabaví každý.

Svetlonos na splave (21. októbra)

V sobotu 21. októbra môžete vyraziť na nezvyčajný splav a ukončiť vodácku sezónu na podujatí Svetlonos na splave. Vybrať si môžete jednu z troch riek: dunajské rameno, Malý Dunaj alebo Váh v úseku medzi Jalšovým a Hlohovcom. Svetlonos na splave upúta milovníkov romantiky, rodiny s deťmi a takisto vodákov. Lokálni sprievodcovia účastníkov upozornia na všetko, čo sa oplatí z lode sledovať.

Strašidlá na Smolenickom zámku (28. októbra)

Poslednú októbrovú sobotu Smolenický zámok obsadia strašidlá. Obľúbené rodinné podujatie pre malých aj veľkých divákov nás zavedie k ježibabe z rozprávky o Jankovi a Marienke. Predstavenie trvá približne 60 minút bez prestávky. Podujatie Strašidlá na Smolenickom zámku bude sprevádzané aj skupinou historického šermu Ursus a remeselným trhom.

Trenčiansky kraj

Sám na javisku (11. – 15. októbra)

V Trenčíne tiež zistíte, či vás bude baviť monodráma, čiže divadelné predstavenie jedného herca. 29. ročník festivalu Sám na javisku sa uskutoční v termíne od 11. do 15. októbra v rôznych priestoroch mesta: Klub Lúč (Galéria Vážka), Družba Drama Studio, Galéria M.A. Bazovského, KD Opatová a Piano Club.

Zóna bez peňazí (21. októbra) 

Na tejto akcii rozhodne žiadne peniaze neminiete – v Cooltajneri bude Zóna bez peňazí. Táto akcia sa stala vyhľadávanou aktivitou v Považskej Bystrici, kde si podobne ako na swape môže prísť každý vybrať nové veci do svojho šatníka, prípadne len odovzdať to, čo si už neoblečie. Zber šatstva bude deň vopred.

Nitriansky kraj

Hlava v hlave (6. októbra – 16. novembra)

Chcete sa naučiť viac o tom, čo sa skrýva v hlavách vašich ratolestí? Odpoveď prináša najnovšia inscenácia Starého divadla Karola Spišáka v Nitre. Tvorcovia pripravili interaktívnu a zábavno-náučnú prednášku z oblasti hlavológie pre deti od 5 rokov. Má názov Hlava v hlave a premiéru má 6. októbra vo Veľkej sále. No o tom, čo sa skrýva v hlavách detí sa môžete dozvedieť aj počas októbra aj novembra.

4-3-2-1/Katarína Kucbelová (25. októbra)

Netradičné spojenie literatúry a vizuálneho umenia ponúka Nitrianska galéria. V jej priestoroch sa už tradične koná cyklus rozhovorov 4-3-2-1… so súčasnými slovenskými spisovateľmi. 25. októbra sa v rámci neho predstaví etablovaná slovenská autorka Katarína Kucbelová.

Žilinský kraj

Zákon času (10. októbra – 26. novembra)

Ak budete v októbri v Žiline, zastavte sa v Novej synagóge a pozrite si priestorovú filmovú inštaláciu Adely Babanovej Zákon času. Film rozložený na štyri plátna tematizuje naše podvedomie, strachy i sny, ktoré sa vzťahujú k budúcnosti. Otvorenie videoinštalácie a stretnutie s autorkou budú v utorok 10. októbra. Výstava potrvá do 26. novembra.

Pomôžte urobiť priestor pre deti na Stanici a sadiť zeleň (10. – 14. októbra)

Na Stanici Žilina-Záriečie bude od 10. do 14. októbra rušno. Ak máte chuť pomôcť, pridajte sa k tvorbe novej plochy pre deti aj vynoveného parku pod Rondelom. Pri práci sa uplatní upcyklovanie, recyklovanie, D.I.Y., komunitný prístup aj napojenie ekológie na kultúru, umenie a architektúru. Zároveň budú prebiehať diskusie a workshopy so zaujímavými ľuďmi zo Slovenska aj expertmi z celej Európy.

Stopy – divadlo v korunách stromov a výlet za zážitkom (14. októbra)

Stanica Žilina-Záriečie pozýva prechádzku lesom a divadelný zážitok v jednom. Nemecký performer Jacob Jautz vás v krajine vtiahne do príbehu, ktorý skúma prepojenie ľudí a ich okolia. Jacob využíva stromolezecké techniky z arboristiky, prepája ich s prvkami súčasného tanca a cirkusu, vďaka čomu sa les a stromy stávajú spolutvorcami pohybu. Predstavenie Stopy bude 14. októbra.

Divadlo alebo kino? S rodinou alebo kamošmi? Aj v skupine O2 sa môžete spojiť s kamošmi či známymi a užívať si tak väčší balík dát.

Banskobystrický kraj

JAMA – 77. ročník Milana Adamčiaka (13. – 14. októbra)

(Ne)festival JAMA je intermediálnym podujatím, ktoré vychádza zo života a tvorby Milana Adamčiaka, jedného z najvýznamnejších experimentálnych umelcov, ktorý žil na okraji spoločnosti v záhradnej chatke v Banskej Belej. Festival si každoročne pripomína jeho nedožité narodeniny a v októbri opäť vytvorí priestor na prezentáciu aktuálneho diania vo vizuálnom, zvukovom a performatívnom umení.

Výstup na vrch Železník (14. októbra)

Pre turistických nadšencov sme vybrali zaujímavý tip – výstup na vrch Železník v Revúckej vrchovine. 6. ročník spoluorganizuje OZ Rákošská cächa. Zraz je 14. októbra o 8.30 h v Rákošskej Bani pred kultúrnym domom. V obci si  môžete pozrieť niekoľko technických pamiatok či expozíciu dejín baníctva gemerského regiónu. Pravdepodobná trasa povedie cez zverník.

Azyl shorts (18. – 21. októbra)

Medzinárodný festival krátkeho filmu Azyl shorts sa už po tretí raz vracia do Banskej Bystrice. Od 18. do 21. októbra sa môžete tešiť na tie najlepšie krátke snímky z prestížnych filmových prehliadok. Uvidíte tiež kurátorsky zostavené „výberovky“ porotcov z krajín V4 v kinosále Múzea SNP či ukrajinskú a iránsku kultúru v Záhrade – Centre nezávislej kultúry.

Prešovský kraj

Balónová fiesta (13. – 15. októbra)

Už ste niekedy videli Tatry z vtáčej perspektívy? Príležitosť na to budete mať na Balónovej fieste, ktorá sa bude konať od 13. do 15. októbra so štartom vo Veľkej Lomnici. Keď sa vzduch napĺňa vzrušením i očakávaním a slnko sa len začína vyťahovať nad obzor, je to vynikajúci čas na nezabudnuteľný let balónom v prostredí čarokrásnej prírody. Pestrofarebné balóny majú v pláne ranné a popoludňajšie lety o 7.00 a 16.00 hod.

Kontexty mesta (20. – 22. októbra)

Do ulíc Prešova sa vracajú umelecké intervencie Kontexty mesta. Od 20. do 22. októbra si budete môcť pozrieť site-specific inštalácie Denisy Sabovikovej, Natálie Šimonovej a Martina Kochana, ktoré vstupujú do verejného priestoru a upozorňujú na zaujímavé siete vzťahov. Súčasťou programu sú komentované prehliadky aj diskusia o umení vo verejnom priestore.

16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách (24. októbra – 10. decembra)

V Prešove sa zapoja do celosvetovej kampane 16 dní aktivizmu proti násiliu páchanému na ženách. Od 23. októbra si môžete pozrieť výstavu Nedomov/Unhome v Krajskej galérii. Súčasťou kampane bude i divadlo, workshop radikálnej výšivky s Kundy crew, Pub Quiz o ženských a spoločenských témach a Rodová čitáreň v spolupráci s kultúrnym centrom Wave.

Košický kraj

Esencia (12. – 14. októbra)

O pár dní nato sa môžete preladiť na tradičnú kultúru. V košickej Kunsthalle bude 12. – 14. októbra festival plný folklóru a tradícií, jediný svojho druhu v kraji. Taká bude Esencia a prinesie programy z regiónov Abova, Gemera, Spiša, Zemplína, ale aj domácich i zahraničných hostí.

Majstrovstvá Slovenska v slam poetry – finále (13. októbra)

Slam poetry je performancia na pomedzí stand-upu a improvizovaného divadla. Má svoje pravidlá, dá sa v nej súťažiť a vrcholom sú Majstrovstvá Slovenska v slame. Finalisti si zmerajú sily v košickej Tabačke 13. októbra. Zabojujú o titul šampióna a miesto na Majstrovstvách Európy v Antverpách. Príďte rozhodnúť už o šiestom majstrovi či majsterke Slovenska v slam poetry a užite si výber z toho najlepšieho, čo slovenská scéna za rok 2023 vyprodukovala.

Máte ďalší tip na podujatie alebo milú aktivitu, ktorá sa deje vo vašom okolí? Môžete nám o tom dať vedieť na .

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Miesta

Miesta, kde sa môžete nadýchnuť: 6 tipov na výlet na východnom Slovensku

V záverečnej časti nášho cestovateľského seriálu predstavíme neokukané miesta na východe krajiny, ktoré odporúčame navštíviť.

21. 8. 2023; Autorka: Eva Kopecká, Foto: Shutterstock

Vrchy, rozhľadne, doliny, náučné chodníky, ale aj jaskyne, plesá, hrady či cyklotrasy – to všetko sú miesta, kde si dobre oddýchnete aj sa zhlboka nadýchnete do ďalších výziev. Mnohé z nich nie sú úplne známe a poznajú ich najmä lokálni obyvatelia, no oplatí sa ich zažiť. V našom seriáli vám preto poradíme, kam sa vybrať na (netradičný) výlet, tentoraz na východe krajiny.

Aj tieto jedinečné miesta majú pokrytie 5G sieťou, a tak sa na dobrodružných výletoch nestratíte 

Na východe našej krajiny môžete objaviť ozajstné bonbóniky spomedzi prírodných krás aj technických pamiatok. Naplánujte si voľný deň alebo víkend a poďte s nami na návštevu týchto šiestich čarovných lokalít: 

Návrat do stredoveku umožňuje rozhľadňa pri Košiciach

Ak máte radi históriu, odporúčame navštíviť rozhľadňu Čerešenka. Nachádza sa medzi obcami Rozhanovce, Čižatice a Chrastné v lokalite Košice-okolie. Pripomína stredovekú strážnu vežu a jej črty sú jasne viditeľné už z diaľky. 11-metrová kamenná stavba symbolicky stojí pri osamelej čerešni na mieste, kde sa v roku 1312 odohrala rozhanovská bitka, pri ktorej vtedy padlo viac ako 10 000 bojovníkov.

Do rozhľadne sa vchádza bočným otvorom v tvare kríža. Po drevenom schodisku sa dostanete na najvyššie poschodie, odkiaľ sa pozriete na krásnu panorámu Slanských vrchov, údolie rieky Torysa a aj časť Volovských vrchov s Kojšovskou hoľou.

K rozhľadni sa môžete vydať pešo, na bicykli alebo autom. Z najvyššieho bodu poloasfaltovej komunikácie, ktorá spája obce Chrastné a Čižatice, ste do troch minút pešou chôdzou na mieste.

Objavujte pravek v krásnej prírode pri Poprade

Pokiaľ túžite po nerušenom oddychu, zastavte sa v termálnych kúpeľoch v obci Gánovce asi 3 km od mesta Poprad. Pobyt pod Tatrami si môžete spríjemniť aj prechádzkou k miestnym travertínom a unikátnemu gejzíru, ktorý každých 30 minút vystrekuje termálnu vodu. Nachádzajú sa tu aj fotogenické jazierka s bielo-žltými vápnitými usadeninami.

Obec zároveň patrí k jednému z najvýznamnejších paleontologických a archeologických nálezísk na svete. Našiel sa tu odliatok časti lebky neandertálca, v ktorej mal uložený mozog. Originál nálezu je síce v Prahe, jeho príbeh však približuje aj Podtatranské múzeum v Poprade.

Dnes je táto lokalita vďaka miestnym nadšencom upravená a sprístupnená verejnosti vo forme geoparku. Okrem travertínovej kopy tu môžete nájsť makety praľudí, štylizované kostry pravekých zvierat, informačné tabule i možnosť posedenia.

Stopy tradície liehovarníctva na severnom Spiši

V obci Hniezdne, len 5 km západne od Starej Ľubovne, sa nachádza areál Nestville Park, ktorý spája expozíciu liehovarníctva s tradičnými ľudovými remeslami. Výstava sa skladá z troch častí – historickej, modernej a tradičnej, pričom môžete obdivovať aj jeden z najväčších ručne vyrezávaných obrazov v Európe, ktorý je dielom miestnych rezbárov.

V areáli si na svoje prídu aj rodiny s deťmi. Nachádza sa tu čokoládovňa s vonkajším detským ihriskom, remeselný pivovar s reštauráciou i jazdecký areál a farma, kde môžete vidieť život zvierat zblízka a popritom si užiť aj očarujúcu prírodu severného Spiša. V okolí Hniezdneho a Starej Ľubovne nájdete viaceré cyklistické trasy rôznych náročností.

Vo Fričovciach si vyskúšajte jazdu na obrnenom transportéri

Sústredenie, adrenalín a cestu extrémnym terénom, cez ktorý by ste sa nedostali autom ani po vlastných, sľubuje jazda na obrnenom transportéri spoločnosti Bajonet. Netradičný zážitok si môžete vyskúšať v obci Fričovce neďaleko Prešova pod dohľadom skúseného inštruktora. Jazda na upravenom BVP (bojovom vozidle pechoty) zaujme najmä nadšencov, ale aj rodiny s deťmi.

V rámci jazdy môžete preskúmať útroby tohto vojenského dopravného prostriedku alebo sa kochať pohľadom na krajinu zo špeciálne upravených sedačiek na jeho strešnej plošine. Vozidlo váži takmer 13 ton a v teréne dosahuje maximálnu rýchlosť až 40 km/h. Trasu dlhú cca 3 km môže využiť 1 až 16 osôb. Jazdí sa v okolí hospodárskeho družstva vo Fričovciach, a to za každého počasia. Buď sa iba preveziete, alebo si riadenie tohto vozidla za príplatok aj sami vyskúšate.

S technikou 4-7-8 predýchate aj veľký adrenalín či nepohodu

Zažite prírodné divadlo neďaleko Košíc

Necelých 30 kilometrov na juhovýchod od metropoly východu natrafíte na obec Herľany. Okrem kúpeľného oddychu v nej nájdete európsky unikát. Herliansky gejzír je prírodný úkaz aktivovaný ľudskou činnosťou, ktorý strieka už vyše 150 rokov. Za svoj vznik vďačí výstavbe kúpeľov koncom 19. storočia.

K erupcii s výškou až 22 metrov dochádza v intervale 34 až 36 hodín. Jej čas pravidelne uverejňuje obec Herľany na svojom webe. Pokiaľ si chcete toto prírodné predstavenie užiť, odporúčame prísť aspoň hodinu pred uvedeným časom. Samotná erupcia trvá asi len 25 minút.

Vyvoláva ju oxid uhličitý, nie horúca vodná para ako pri klasických horúcich gejzíroch. Herliansky gejzír sa nachádza v prostredí pekného historického parku so vzácnymi drevinami.

Na pozorovanie nočnej oblohy sa vyberte do Slovenského raja

Nie každá obec sa môže pochváliť prírodnou hvezdárňou. Lokalita Ďurkovec, ktorá sa nachádza v katastri obce Spišské Tomášovce, takú atrakciu má. Je to výnimočné miesto (v minulosti známe aj ako Džurkovec alebo Tatran), pretože umožňuje vidieť čistú nočnú oblohu bez svetelného smogu.

V prípade priaznivého počasia možno pomocou ďalekohľadov pozorovať Mesiac, rôzne planéty slnečnej sústavy, niektoré hmloviny, hviezdokopy, dvojhviezdy, ako aj ďalšie kozmické objekty. Nečudo, že sa práve v tejto lokalite konali v 70. rokoch 20. storočia zrazy mladých astronómov z celého Slovenska.

Ako pamiatka zrazov zostali na Ďurkovci pamätné horizontálne slnečné hodiny. Po nočnom pozorovaní si na druhý deň môžete pozrieť aj najkrajší výhľad v Slovenskom raji. Zo Spišských Tomášoviec totiž vedie najjednoduchšia, najkratšia i najmenej namáhavá trasa k legendárnemu Tomášovskému výhľadu. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Zvažujete osvieženie svojej technologickej výbavy? Toto je našich 9 tipov na smart zariadenia so zaujímavou jesennou zľavou

Špičkové smartfóny, šikovné hodinky a pomocníkov do domácnosti aj na zábavu majú počas O2 Black Friday za akciové ceny

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac