Nie každý hudobník tvorí hit za hitom: 7 interpretov, ktorí sa preslávili jednou skladbou

Aj vás svojho času roztancovala chytľavá pesnička od kapely Las Ketchup, hmkali ste si do rytmu hitu bratov Hansonovcov alebo vás bavili raperi z Crazy Town?

Ak majú hudobníci len jeden veľký hit, zvyčajne to neznamená, že počas kariéry nič iné nenahrali. Väčšina z nich vydala minimálne jeden album, ale osud zariadil, že sláva prišla vďaka jedinej skladbe, ktorá sa dostala na špičky hitparád, a žiadna ďalšia už taký úspech nemala.

Počúvajte hudbu cez O2 a objavte výhody služby TIDAL aj s predplatným a 10 GB na jej počúvanie každý mesiac ako súčasť svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť viac

Vybrali sme pre vás 7 interpretov, ktorí sa preslávili práve jedným hitom. Poznáte od nich aj inú pesničku?

Las Ketchup – Aserejé (The Ketchup Song)

Svojho času veľký letný hit s typickými tanečnými prvkami naspievala dievčenská kapela Las Ketchup, ktorú tvorili tri dcéry známeho španielskeho flamenco gitaristu, známeho ako Tomatito. Singel dosiahol predaj osem miliónov kusov a objavil sa na albume Hijas del Tomate.

Las Ketchup sa o niekoľko rokov snažili na tento úspešný singel nadviazať. Kapelu posilnili o novú členku, svoju štvrtú sestru, a nahrali album Un Blodymary, očakávaný úspech však nepriniesol. Pred pandémiou sa so svojím hitom Aserejé občas objavovali na rôznych väčších akciách.

Deee-Lite – Groove Is in the Heart

Veľký hit deväťdesiatych rokov valcoval prvé miesta hitparád a preslávil sa aj svojím psychedelickým videoklipom. Trio Deee-Lite niekoľko rokov pred týmto úspechom pravidelne vystupovalo v newyorských kluboch a budovalo si fanúšikovskú základňu.

Nosný motív si vypožičali z pesničky Bring Down The Birds od Herbieho Hancocka. Vďaka dokonalému spojeniu tanečného rytmu, funky nálady, imidžu a zmyslu pre humor bola skladba zaradená medzi 100 najväčších tanečných piesní.

Natalie Imbruglia – Torn

Modelka, herečka a speváčka Natalia Imbruglia zažiarila na hudobnej scéne v roku 1997 hitom zo svojho debutového albumu Left of the Middle až tak, že získala nomináciu na Grammy a len tesne ju predbehla Celine Dion.

V Anglicku to bol v čase svojej najväčšej slávy najhranejší hit. Pesničku podporil aj zaujímavý klip. Natáčal sa na jednu statickú kameru, zatiaľ čo okolo speváčky sa menili kulisy a scéna. Ak premýšľate, v ktorom známom filme ste ju videli hrať, tak stála po boku Rowana Atkinsona v komédii Johnny English.

Hanson – MMMBop

Kapela s tromi súrodencami Hansonovcami prekvapila celý svet svojím sviežim spevavým hitom MMMBop. Ohromujúci bol aj ich vek – najmladší člen kapely mal v tom čase len 9 rokov. Pesnička sa prirovnávala k hudbe The Beach Boys či Jackson 5 a bola zaradená medzi 100 najlepších piesní za posledných 25 rokov.

Zasúťažte si s Jamesom Bondom a vyhrajte originálne darčeky. Chcem sa zapojiť

Kapela Hanson funguje dodnes, vydali niekoľko albumov a aktívne sa zapájajú do rôznych charitatívnych akcií. Keď sa však objavia na scéne, všetci túžia len po tom, aby zahrali práve MMMBop.

Crazy Town – Butterfly

Rapová kapela z Los Angeles zažiarili na prelome tisícročia veľkým hitom Butterfly zo svojho debutového albumu The Gift of Game. Charakteristický je gitarový motív, ktorý sa nesie celou skladbou a dodáva drsnému rapovému prejavu akúsi nežnosť.

Je vám povedomý? Crazy Town si ho vypožičali z piesne Pretty Little Ditty od Red Hot Chilli Peppers. Po veľkom úspechu tejto skladby boli nahrávacou spoločnosťou tlačení do ďalšieho albumu, ktorý bol viac rockový, no len málo úspešný. Rok po jeho vydaní sa kapela rozpadla.

Nena – 99 Luftballons

Nena bola veľkou hviezdou v osemdesiatych rokoch najmä po tejto piesni, ktorú dodnes poznajú snáď všetky generácie. Hoci ju pod názvom 99 Red Balloons naspievala aj v angličtine, aby sa priblížila zahraničnému publiku, jeho nemecká verzia bola jednoznačne úspešnejšia.

V roku 2002 sa Nena vrátila na scénu a v roku 2007 vydala album coverov Cover. Kým to situácia umožňovala, aktívne koncertovala, žiadna skladba si už však nezískala fanúšikov ako táto ikonická pesnička.

O.B.D. – Komáre

Vďaka skladbe Komáre sa svojej pesničky dočkali aj tieto malé otravné tvory. Populárna skladba, ktorá aj dnes občas zaznie v rádiách, sa nachádzala na debutovom albume kapely O.B.D. a v roku 1995 získala dokonca cenu za najlepšiu pieseň od Zväzu autorov a interpretov populárnej hudby, čo bolo svojho času akési slovenské Grammy.

Za skratkou O.B.D. sa ukrýva Orchester Bronislava Dobrotu, čo je meno gitaristu tejto zostavy, ktorá minulý rok oslávila 20. výročie svojho vzniku. Kapela údajne práve v tomto čase pripravuje nový album.

Michal Penk – O bláznech

V mladosti bol rešpektovaným koncertným klaviristom a za svoje umenie získaval ceny. Len málokto vie, že bol zakladajúcim členom kapely Lucie a spočiatku v nej aj spieval. Čoskoro sa však vydal na sólovú dráhu a skutočne zažiaril hitom O bláznech, ktorý je jeho vlastnou spoveďou.

Mal rockovú kapelu s názvom Sing Sing, počas kariéry spolupracoval aj s Michalom Horáčkom a účinkoval na muzikálovej scéne.

Bavil vás tento výber? Všetky pesničky si môžete vypočuť aj v rámci nášho playlistu:

Ktorý hit by ste do nášho výberu ešte doplnili? Podeľte sa s nami v komentároch na našom Facebooku.


Chcete mať prístup ku všetkým hudobným hitom vždy, keď dostanete chuť? Stavte na Zlatý O2 SMART Paušál, ktorý ocení každý streamer. Nájdete v ňom neobmedzené volania, SMS a MMS, extra dátové balíky aj predplatné vybranej prémiovej appky, napríklad hudobnej streamovacej služby TIDAL, ktorá prináša milióny skladieb z celého sveta. Viac o tom, ako si vyskladať O2 SMART Paušál, sa dozviete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Užívajte si pohodlné platenie hodinkami. K Samsung Galaxy Watch4 44mm dostanete druhé smart hodinky ako darček

Čítaj viac

Týchto 5 hier vám spríjemní daždivé večery, ale dajte si pozor, sú návykové

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac