Ponorte sa do čarovného sveta Rokfortu v magickej súťaži. Stačí, ak nám napíšete, aké kúzlo by ste chceli ovládať

Diplom z čarodejníckej školy je snom mnohých fanúšikov Harryho Pottera, no s nami si užijete mágiu aj bez neho.

Čarovný svet Harryho Pottera nás opäť pozýva na návštevu. A povedzme si úprimne – vianočný čas je na túto príležitosť ako stvorený. Hodiny kúziel, stretnutia s magickými bytosťami, príprava elixírov či nezabudnuteľné príbehy hlavných hrdinov, ktorí sa za tie roky stali našimi dobrými priateľmi. Návraty do Rokfortu však nemusia byť len filmové či knižné – aj v našej súťaži sa môžete ponoriť do sveta čarov a kúziel.

Ak by ste sa predsa chceli ponoriť do filmovej mágie, na HBO Max máte filmy o Harrym Potterovi na jeden klik. Ak máte O2 Paušál, môžete si všetky časti pozrieť v jeho cene

Harry Potter je omnoho viac než len príbeh chlapca, ktorý prežil a porazil zlo. Otvára nám komplexný svet mágie s vlastnými pravidlami i tajomstvami. Keď mladí čarodejníci a čarodejnice v deň jedenástych narodenín dostanú list s oznámením o prijatí na Rokfort, obsahuje aj dlhočizný zoznam všetkého, čo na štúdium potrebujú. Od kotlíkov rôznych veľkostí cez hromady učebníc a nákup rovnošaty až po to najdôležitejšie – čarodejnícky prútik.

Najlepšie prútiky nájdete u Ollivandera v legendárnej Šikmej uličke. Každý je unikátny, obdarený inými vlastnosťami. Bude z cezmíny s pierkom fénixa alebo z vŕbového dreva s vlasom jednorožca? Ale nezabúdajte: čarodejnícky prútik si nevyberáte vy, on si vyberá vás. 

Jedno z prvých kúziel, ktoré sa čarodejníci a čarodejnice na Rokforte naučia, je slávne Wingardium Leviosa, ktoré spôsobí, že objekty začnú levitovať. Kúziel je však mnoho, niektoré sú zábavné, iné sú viac praktické a niekoľko ich je dokonca zakázaných.

A keďže počas vianočného obdobia si každý zaslúži trochu mágie, chceli by sme vedieť, aké kúzlo by ste chceli ovládať vy. A nezáleží na tom, či pochádza zo sveta Harryho Pottera alebo ste ho vymysleli sami.

Čo môžete získať?

Pre jedného výhercu máme pripravený kúzelný balíček obsahujúci: 

  • hru na PS5 Hogwarts Legacy,
  • POP! figúrku Dobbyho
  • Hermionin čarodejnícky prútik,
  • spoločenskú kartovú hru UNO Harry Potter
  • spoločenskú hru Dobble Harry Potter.

Ak by ste si chceli zasúťažiť o ďalšie darčeky zo sveta Harryho Pottera, na našom Instagrame práve prebieha niekoľko súťaží – môžete nám dať follow, aby vám súťaž neušla. 

Ako na to?

Do pripraveného formulára nižšie napíšte odpoveď a uveďte svoje kontaktné údaje.

Po odoslaní formulára vám na uvedený mail príde potvrdzovací mail s tlačidlom nezabudnite ho zakliknúť, aby ste boli zaradení do žrebovania (bez potvrdenia v maile sa do súťaže nezapojíte).

Aby ste sa do súťaže mohli zapojiť, musíte spĺňať aj nasledujúce podmienky:

  • Musíte byť fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 16 rokov.
  • Musíte súhlasiť s podmienkami súťaže a so spracovaním osobných údajov.

Ďakujeme za záujem, súťaž sme vyžrebovali a ukončili.

Odpovede posielajte do stredy 27. decembra 2023. Vo štvrtok 28. decembra 2023 spomedzi všetkých odpovedí vyžrebujeme jedného výhercu, ktorého budeme o spôsobe odovzdania výhry informovať prostredníctvom e-mailu.


Ak by ste si chceli zopakovať všetky čarovné príbehy, už dnes si ich môžete pozrieť na HBO Max. Dokonca si s HBO Max môžete dať aj filmový maratón Harryho Pottera.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kvíz: Na týchto 9 otázok správne odpovedia iba čarodejníci, ktorí si zaslúžia študovať na Rokforte

Kúzla, magické tvory a metlobal. Vráťte sa s nami do magického sveta Rokfortskej strednej školy čarodejníckej.

Ponorte sa s nami do sveta mágie cez otázky z Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Príbeh chlapca a jeho verných priateľov, ktorí neochvejne bojovali so zlom nad svoje sily, presahuje hranice fantasy žánru. Máme pre vás 9 kúzelných otázok, s ktorými si budete môcť spomenúť na to, vďaka čomu učaroval Harry Potter celým generáciám.

Všetky filmy o Harrym Potterovi si môžete pozrieť v cene svojho O2 Paušálu. Ako získať predplatné HBO Max k O2 Paušálu?

  • 1. Ako iste viete, príbeh rokfortskej čarodejníckej školy sa začína okolo roku 1000, kedy ju založili štyria legendárni čarodejníci, podľa ktorých sa pomenovali rokfortské fakulty – Chrabromil, Bifľomor, Bystrohlav a Slizolin. Ako sa volala zakladateľka Bystrohlavu?
  •   Brunhilda
  •   Bellatrix
  •   Hermiona
  • 2. Vo filmoch Harry Potter sme počuli viac ako 80 zaklínadiel. Ktoré zaklínadlo sa používa na levitáciu predmetov?
  •   Alohomora
  •   Wingardium Leviosa
  •   Expelliarmus
  • 3. Obľúbeným športom čarodejníkov je metlobal – loptová hra, v ktorej sa dve družstvá na metlách pokúšajú dať čo najviac gólov druhej strane alebo uloviť malú rýchlu loptu za 150 bodov. Ako sa volá táto zlatá a okrídlená lopta?
  •   Dorážačka
  •   Prehadzovačka
  •   Ohnivá strela
  • 4. Ron Weasley bol počas celého štúdia Harryho pravou rukou a neochvejným zástancom. Lenže raz musel čeliť svojmu najväčšiemu strachu – tvorom, ktoré stretol s Harrym v Zakázanom lese počas druhého ročníka. Ako sa volali tieto tvory?
  •   Vlkodlaci
  •   Kentauri
  •   Pavúky
  • 5. Pod vedením profesora Lupina sa Harry Potter naučil ochranné kúzlo Expecto Patronum, ktoré vytvorí fyzického ochrancu v podobe zvieraťa. Patronusa využívali mladí rokfortskí čarodejníci v boji s Voldemortom a jeho Smrťožrútmi často. Ktorého patronusa mala Hermiona Grangerová?
  •   Jeleňa
  •   Jack Russell teriéra
  •   Vydru
  • 6. Učiteľský zbor v Rokforte bol plný zvláštnych a extravagantných čarodejníkov a čarodejníc. Ako sa volal riaditeľ školy, ktorý založil Fénixov rád a bol spoluobjaviteľom kameňa mudrcov?
  •   Gilderoy Lockhart
  •   Albus Dumbledore
  •   Remus Lupin
  • 7. Počas Trojčarodejníckeho turnaja musel Harry Potter čeliť drakovi, ktorého mal obrať o zlaté vajce. Filmový štáb pripravil dračiu predlohu dlhú 12 metrov s rozpätím krídel 21 metrov, ktorá použitím mágie strieborného plátna dokázala chrliť oheň. Ako sa volal tento drak?
  •   Uhorský chvostorožec
  •   Čínsky ohnivák
  •   Grawp
  • 8. Na ktorej adrese sídlil Fénixov rád?
  •   Grimmauldovo námestie 12
  •   Nástupište 9 a trištvrte
  •   Privátna cesta 4
  • 9. Kto bol Polovičný princ, tajomný pôvodný majiteľ Harryho učebnice elixírov v šiestom ročníku, ktorý do nej dopísal mnohé rady a vďaka ktorému sa Harryho najlepším predmetom stali elixíry?
  •   Tom Riddle
  •   Severus Snape
  •   Sirius Black
Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac