Powered by O2
Lifestyle

Rozhovory o vede, varenie trochu inak aj vtipné správy. Pripravili sme sprievodcu zaujímavými podcastmi

Objavte nové a užitočné relácie, ktoré budú vyhovovať (nielen) vašim ušiam.

27. 4. 2023; Autorka: Karin Smeláková, Foto: Shutterstock

Sú praktické, užitočné aj informačne nabité. No pri podcastoch máme toľko možností, že sa pri výbere novej podcastovej relácie môžeme ľahko stratiť. Pripravili sme jednoduchý výber podcastov v rôznych kategóriách, ktoré stoja za vypočutie, aby ste ľahko našli nový obľúbený zdroj informácií aj zábavy.    

Udržiavať si prehľad o dianí s denníkom SME, Denníkom N či Aktualitami je jednoduché. K O2 Paušálu môžete jednoducho získať aj predplatné na tieto apky

Na Slovensku počúvame podcasty už od roku 2005, no intenzívne sme im začali venovať pozornosť v roku 2020, odkedy sa stali bežnou súčasťou dennej reality a spoľahlivým zdrojom informácií. Nové relácie od rôznych médií, ako SME, Aktuality.sk, Denník N, .týždeň či Refresher, stále pribúdajú a sú zárukou kvalitného obsahu. Aby ste sa v nich ľahšie zorientovali, pripravili sme malého sprievodcu v rôznych kategóriách:

Všemožné chute sveta 

Podgast

V Podgaste od Refreshera vás bude food blogger Čoje spolu so svojimi hosťami sprevádzať (nielen) svetom gastronómie. Hlavnou ideou gastronomického podcastu je  „začneme o jedle a skončíme pri hocičom“, a preto si môžete vypočuť rôznorodé príbehy o jedle. 

Napríklad od cestovateľa Martina Navrátila, ktorý hovorí o rôznych jedlách počas svojich ciest. Kamila Magálová zas prezradí viac zo zákulisia kuchárskej šou Tajomstvo mojej kuchyne. 

Nové epizódy Podgastu vychádzajú každú druhú stredu.  

Všesvet

Každý utorok môžete s podcastom Všesvet objavovať príbehy nepoznaných miest. Podcast pôvodne vznikol ako projekt dvoch kamarátok, ktoré si potrebovali pokecať, lebo boli od seba vzdialené cez pol zemegule. Medzi sebou a poslucháčmi zdieľali svoje najnovšie zážitky z krajín, kam cestovali. 

Aktuálne si vo Všesvete s moderátormi Tinou Paholík Hamárovou a Lukášom Onderčaninom vypočujete príbehy cestovateľov aj praktické rady, ktoré využijete aj počas dovolenky. 

Všesvet vychádza v spolupráci s denníkom SME vždy v utorok. 

S úsmevom na perách do práce aj z práce

Mimóza

Dve energické herečky Jana Kovalčíková a Lenka Libjaková vám spolu s historkami pozvaných hostí zlepšia deň. Umelkyne vedú rozhovory so známymi tvárami s nadhľadom a vtipom a ich príjemné diskusie si môžete pozrieť aj na videu na youtubovom účte Aktuality.sk.

Mimóza vychádza každú nedeľu o 17.00.

Toto vystrihneme/Bodré správy

Najnovšie informácie aj zábava v jednom formáte – odvážny podcast Denníka N vám prinesie (ne)vhodné vtipy o aktuálnych udalostiach zo Slovenska a aj z celého sveta. Vypočuť si ich môžete každý štvrtok. Ak sa vám nadhľad nad aktualitami zapáči, v nedeľu v Bodrých správach vtipne zosumarizujú uplynulý týždeň. 

Odpovede na fascinujúce otázky 

.jednoducho veda

Ak ste zvedaví a radi kladiete otázky, ktoré vám nevie zodpovedať každý, môžete na ne nájsť odpoveď v podcaste .jednoducho veda. Podcast od časopisu .týždeň rozoberá rôzne témy so slovenskými vedcami a vedkyňami. Od zvieracej ríše cez zdravie a prírodné zákonitosti až k psychológii – to sú niektoré z tém, o ktorých moderátor Juraj Petrovič diskutuje so svojimi hosťami. .jednoducho veda vychádza každý mesiac a diskusiu s odborníkmi si môžete aj pozrieť na videu na stránke časopisu.

Share

Nové informácie od odborníkov sa môžete dopočuť aj v podcaste Share. Tvoria ho redaktori Zive.sk, projektu Aktuality.sk. Už jeho názov nám prezrádza, že tento podcast bude o zdieľaní aktuálnych aj nadčasových informácií. Epizódy majú rôznorodé témy od technológií a aplikácií až po filmy a lifestyle, no na svoje si prídu aj nadšenci digitálnych hier a vesmíru. Share vám rovnako predstaví šikovných ľudí z technologického odvetvia.

Share vychádza niekoľkokrát do týždňa. 

Pravidelná dávka 

Pre zvedavých aj „zvedochtivých“ pridávame k výberu vzdelávacích podcastov aj Pravidelnú dávku, ktorá precvičí najmä kritické myslenie. Na pútavej filozofickej diskusii o otázkach, ktoré hýbu ľudstvom od jeho počiatku až podnes, vás bude sprevádzať trojica Jakub Betinský, Andrej Zeman a Miroslav Gašpárek.

Nová dávka otázok a odpovedí je dostupná každý utorok. 

Starostlivosť o mentálne aj fyzické zdravie 

Vizita

Symbolický názov podcastu z dielne denníka SME napovedá, že pri počúvaní sa dozviete viac o svojom tele a zdraví. Moderátorka Denisa Koleničová sa s odbornými hosťami a hostkami rozpráva o súčasnej medicíne. Dozviete sa napríklad aj to, či nám kolagén skutočne pomáha dosiahnuť mladší vzhľad, ako tvrdia niektoré reklamy. S odborným pohľadom a vedecky podloženými argumentmi vám poradia, čo funguje a čo je len marketingová pasca a aké sú nové postupy a liečba. 

Nové múdrosti si môžete vo Vizite vypočuť každý utorok.

Ľudskosť

V tom, ako sa starať o svoju mentálnu pohodu, sa môžete inšpirovať v podcaste Ľudskosť od SME. Psychológovia, psychologičky, terapeutky aj terapeuti a ďalší odborníci a odborníčky s moderátorkou Barborou Marekovou diskutujú o tom, ako súčasná doba a spoločnosť okolo nás vplývajú na našu psychiku. Do citlivých rozhovorov si pozýva aj ľudí, ktorí zdieľajú svoje osobné skúsenosti z náročných životných udalostí a tráum.

Do hlbín ľudskej psychiky sa môžete ponoriť každý štvrtok.

Svet medzi riadkami 

Podcast o dôležitých globálnych témach pochádza z dielne iniciatívy Svet medzi riadkami a vzniká pod dohľadom neziskovej organizácie Človek v ohrození. Témy riešia do hĺbky, hľadajú prepojenia a odhaľujú informácie medzi riadkami. So zástupcami predstaviteľov problematiky diskutujú napríklad o migrácii, klimatickej kríze, ľudských právach či znevýhodňovaní menšín.

Podcast si nerušene vypočujete v slúchadlách. Poradíme vám, ako vybrať tie správne pre vaše uši

Raz do týždňa ho pripravujú Stanka Luppová, Blažej Černák, Pavlína Meľuchová, Sofia Martinková a Ester Viktória Ziffová. 

Najnovšie správy k raňajkám

Aktuality Nahlas

Podcast spravodajského portálu Aktuality.sk prináša v každodennom vydaní jednu aktuálnu správu, ktorú spolu s hosťami podrobne rozoberajú a vysvetľujú kauzalitu. 

Newsfilter

Denník N každý deň informuje o 10 udalostiach predchádzajúceho dňa – o troch najdôležitejších podrobnejšie, ostatných 7 zhrnú jednou vetou, a tak sa pri rannej káve dozviete všetko potrebné. Nový Newsfilter publikujú každý pracovný deň o šiestej ráno. Každú nedeľu vychádza Týždenný newsfilter, v ktorom zhrnú najdôležitejšie správy za posledný týždeň.

Niečo aj pre najmenších

Rozprávky SME

Najmenším môžete pustiť podcast tiež. Denník SME pripravil čítanie (nielen) klasických rozprávok zo Zlatého fondu SME. Svoj hlas zázračným postavičkám prepožičal člen Činohry SND Robert Roth a počuť ho môžete v príbehoch Cínového vojačika, Ako išlo vajce na vandrovku alebo Dvanásť mesiačikov. Okrem nezabudnuteľných rozprávok od Pavla Dobšinského a Hansa Christiana Andersena natrafíte aj na nové slovenské autorské texty.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Prvotriedny smartfón aj pre náročných Huawei P60 Pro môžete získať s praktickým darčekom

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac