Powered by O2
Lifestyle

Rozhovory o vede, varenie trochu inak aj vtipné správy. Pripravili sme sprievodcu zaujímavými podcastmi

Objavte nové a užitočné relácie, ktoré budú vyhovovať (nielen) vašim ušiam.

27. 4. 2023; Autorka: Karin Smeláková, Foto: Shutterstock

Sú praktické, užitočné aj informačne nabité. No pri podcastoch máme toľko možností, že sa pri výbere novej podcastovej relácie môžeme ľahko stratiť. Pripravili sme jednoduchý výber podcastov v rôznych kategóriách, ktoré stoja za vypočutie, aby ste ľahko našli nový obľúbený zdroj informácií aj zábavy.    

Udržiavať si prehľad o dianí s denníkom SME, Denníkom N či Aktualitami je jednoduché. K O2 Paušálu môžete jednoducho získať aj predplatné na tieto apky

Na Slovensku počúvame podcasty už od roku 2005, no intenzívne sme im začali venovať pozornosť v roku 2020, odkedy sa stali bežnou súčasťou dennej reality a spoľahlivým zdrojom informácií. Nové relácie od rôznych médií, ako SME, Aktuality.sk, Denník N, .týždeň či Refresher, stále pribúdajú a sú zárukou kvalitného obsahu. Aby ste sa v nich ľahšie zorientovali, pripravili sme malého sprievodcu v rôznych kategóriách:

Všemožné chute sveta 

Podgast

V Podgaste od Refreshera vás bude food blogger Čoje spolu so svojimi hosťami sprevádzať (nielen) svetom gastronómie. Hlavnou ideou gastronomického podcastu je  „začneme o jedle a skončíme pri hocičom“, a preto si môžete vypočuť rôznorodé príbehy o jedle. 

Napríklad od cestovateľa Martina Navrátila, ktorý hovorí o rôznych jedlách počas svojich ciest. Kamila Magálová zas prezradí viac zo zákulisia kuchárskej šou Tajomstvo mojej kuchyne. 

Nové epizódy Podgastu vychádzajú každú druhú stredu.  

Všesvet

Každý utorok môžete s podcastom Všesvet objavovať príbehy nepoznaných miest. Podcast pôvodne vznikol ako projekt dvoch kamarátok, ktoré si potrebovali pokecať, lebo boli od seba vzdialené cez pol zemegule. Medzi sebou a poslucháčmi zdieľali svoje najnovšie zážitky z krajín, kam cestovali. 

Aktuálne si vo Všesvete s moderátormi Tinou Paholík Hamárovou a Lukášom Onderčaninom vypočujete príbehy cestovateľov aj praktické rady, ktoré využijete aj počas dovolenky. 

Všesvet vychádza v spolupráci s denníkom SME vždy v utorok. 

S úsmevom na perách do práce aj z práce

Mimóza

Dve energické herečky Jana Kovalčíková a Lenka Libjaková vám spolu s historkami pozvaných hostí zlepšia deň. Umelkyne vedú rozhovory so známymi tvárami s nadhľadom a vtipom a ich príjemné diskusie si môžete pozrieť aj na videu na youtubovom účte Aktuality.sk.

Mimóza vychádza každú nedeľu o 17.00.

Toto vystrihneme/Bodré správy

Najnovšie informácie aj zábava v jednom formáte – odvážny podcast Denníka N vám prinesie (ne)vhodné vtipy o aktuálnych udalostiach zo Slovenska a aj z celého sveta. Vypočuť si ich môžete každý štvrtok. Ak sa vám nadhľad nad aktualitami zapáči, v nedeľu v Bodrých správach vtipne zosumarizujú uplynulý týždeň. 

Odpovede na fascinujúce otázky 

.jednoducho veda

Ak ste zvedaví a radi kladiete otázky, ktoré vám nevie zodpovedať každý, môžete na ne nájsť odpoveď v podcaste .jednoducho veda. Podcast od časopisu .týždeň rozoberá rôzne témy so slovenskými vedcami a vedkyňami. Od zvieracej ríše cez zdravie a prírodné zákonitosti až k psychológii – to sú niektoré z tém, o ktorých moderátor Juraj Petrovič diskutuje so svojimi hosťami. .jednoducho veda vychádza každý mesiac a diskusiu s odborníkmi si môžete aj pozrieť na videu na stránke časopisu.

Share

Nové informácie od odborníkov sa môžete dopočuť aj v podcaste Share. Tvoria ho redaktori Zive.sk, projektu Aktuality.sk. Už jeho názov nám prezrádza, že tento podcast bude o zdieľaní aktuálnych aj nadčasových informácií. Epizódy majú rôznorodé témy od technológií a aplikácií až po filmy a lifestyle, no na svoje si prídu aj nadšenci digitálnych hier a vesmíru. Share vám rovnako predstaví šikovných ľudí z technologického odvetvia.

Share vychádza niekoľkokrát do týždňa. 

Pravidelná dávka 

Pre zvedavých aj „zvedochtivých“ pridávame k výberu vzdelávacích podcastov aj Pravidelnú dávku, ktorá precvičí najmä kritické myslenie. Na pútavej filozofickej diskusii o otázkach, ktoré hýbu ľudstvom od jeho počiatku až podnes, vás bude sprevádzať trojica Jakub Betinský, Andrej Zeman a Miroslav Gašpárek.

Nová dávka otázok a odpovedí je dostupná každý utorok. 

Starostlivosť o mentálne aj fyzické zdravie 

Vizita

Symbolický názov podcastu z dielne denníka SME napovedá, že pri počúvaní sa dozviete viac o svojom tele a zdraví. Moderátorka Denisa Koleničová sa s odbornými hosťami a hostkami rozpráva o súčasnej medicíne. Dozviete sa napríklad aj to, či nám kolagén skutočne pomáha dosiahnuť mladší vzhľad, ako tvrdia niektoré reklamy. S odborným pohľadom a vedecky podloženými argumentmi vám poradia, čo funguje a čo je len marketingová pasca a aké sú nové postupy a liečba. 

Nové múdrosti si môžete vo Vizite vypočuť každý utorok.

Ľudskosť

V tom, ako sa starať o svoju mentálnu pohodu, sa môžete inšpirovať v podcaste Ľudskosť od SME. Psychológovia, psychologičky, terapeutky aj terapeuti a ďalší odborníci a odborníčky s moderátorkou Barborou Marekovou diskutujú o tom, ako súčasná doba a spoločnosť okolo nás vplývajú na našu psychiku. Do citlivých rozhovorov si pozýva aj ľudí, ktorí zdieľajú svoje osobné skúsenosti z náročných životných udalostí a tráum.

Do hlbín ľudskej psychiky sa môžete ponoriť každý štvrtok.

Svet medzi riadkami 

Podcast o dôležitých globálnych témach pochádza z dielne iniciatívy Svet medzi riadkami a vzniká pod dohľadom neziskovej organizácie Človek v ohrození. Témy riešia do hĺbky, hľadajú prepojenia a odhaľujú informácie medzi riadkami. So zástupcami predstaviteľov problematiky diskutujú napríklad o migrácii, klimatickej kríze, ľudských právach či znevýhodňovaní menšín.

Podcast si nerušene vypočujete v slúchadlách. Poradíme vám, ako vybrať tie správne pre vaše uši

Raz do týždňa ho pripravujú Stanka Luppová, Blažej Černák, Pavlína Meľuchová, Sofia Martinková a Ester Viktória Ziffová. 

Najnovšie správy k raňajkám

Aktuality Nahlas

Podcast spravodajského portálu Aktuality.sk prináša v každodennom vydaní jednu aktuálnu správu, ktorú spolu s hosťami podrobne rozoberajú a vysvetľujú kauzalitu. 

Newsfilter

Denník N každý deň informuje o 10 udalostiach predchádzajúceho dňa – o troch najdôležitejších podrobnejšie, ostatných 7 zhrnú jednou vetou, a tak sa pri rannej káve dozviete všetko potrebné. Nový Newsfilter publikujú každý pracovný deň o šiestej ráno. Každú nedeľu vychádza Týždenný newsfilter, v ktorom zhrnú najdôležitejšie správy za posledný týždeň.

Niečo aj pre najmenších

Rozprávky SME

Najmenším môžete pustiť podcast tiež. Denník SME pripravil čítanie (nielen) klasických rozprávok zo Zlatého fondu SME. Svoj hlas zázračným postavičkám prepožičal člen Činohry SND Robert Roth a počuť ho môžete v príbehoch Cínového vojačika, Ako išlo vajce na vandrovku alebo Dvanásť mesiačikov. Okrem nezabudnuteľných rozprávok od Pavla Dobšinského a Hansa Christiana Andersena natrafíte aj na nové slovenské autorské texty.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Príbehy

Sociológ Roman Džambazovič: Zabúdame, že nerovnosťami v spoločnosti aj odriekame slobodu ľuďom, ktorých sa to týka

Ak si chceme lepšie rozumieť, musíme najskôr pochopiť, že nemáme rovnaké príležitosti.

27. 4. 2023; Autorky: Ester Viktória Ziffová, Klaudia Šútorová, Foto: Magdaléna Tomalová

Ako sa k nám bude správať naše okolie a aké budeme mať šance, aký budeme mať prístup ku vzdelaniu, pracovným príležitostiam aj možnostiam v súkromnom živote, sa často rozhodne už pri narodení. So sociológom a vedúcim katedry sociológie Romanom Džambazovičom sme sa rozprávali o Slovensku, na ktorom sa pracovné pozície stále delia na ženské a mužské, no aj o Slovensku, ktoré je každý deň bližšie k zmene k lepšiemu. 

Menštruácia sa vás nepýta, či na ňu máte peniaze. O menštruačnej chudobe nepočujeme často, a predsa sa nás týka

V rozhovore so sociológom Romanom Džambazovičom sa dočítate aj o tom:

  • čo je to fenomén zlých adries,
  • ako je možné, že ľudia, ktorí sú „krajší“, majú lepšie príležitosti,
  • prečo chlapcov vychovávame inak ako dievčatá,
  • ako nahliadame na ženy a mužov v práci
  • a kedy sa prelomí stigma okolo otcovskej dovolenky.

Ako by ste ako sociológ opísali Slovensko z pohľadu sociálnych nerovností?

Ako krajinu s hlbokými nerovnosťami v rozvrstvení spoločnosti. Skúsme si to povedať na príklade. Ideálne rozvrstvenie si väčšina z nás predstaví ako šišatú loptu na rugby – najširšia časť je stredná vrstva a bohatá aj chudobná vrstva je tá menšia, zúžená. Ak rozvrstvenie spoločnosti pripomína iný útvar a vnímame to ako nespravodlivé a odstrániteľné, tak ide o výrazný sociálny problém. Stredná vrstva u nás v prípade straty práce, dlhotrvajúcej choroby, nutnosti starostlivosti o niekoho v rodine môže mať výrazné finančné problémy.

Aj na Slovensku je bohatším pridané a chudobným aj to málo odobrané. Bohatí idú míľovými krokmi dopredu a chudobných nechávajú ďaleko za sebou.

Ako to vplýva na našu spoločnosť?

Tak, že sa prehlbujú ďalšie nerovnosti. Vidíme napríklad nerovný prístup k vzdelaniu alebo nerovnosť z hľadiska veku, keď trh práce znevýhodňuje ľudí nad 45 rokov. Vidíme aj feminizáciu chudoby – ženy sa dožívajú vyššieho veku, po úmrtí partnera zostávajú samy, v dôsledku rozvodu či zmeny na partnerskom trhu samy vychovávajú dieťa a z malého príjmu či dôchodku nedokážu vyžiť.

Na Slovensku je viditeľná aj etnická nerovnosť, napríklad pri rómskej etnicite, ale máme aj znevýhodnenie vo vzťahu k priestoru. Voláme to fenomén „zlých adries“. Je totiž rozdiel, či sa narodíte do časti obce či mesta so zlou infraštruktúrou a s kumuláciou sociálnych problémov. Veľkou otázkou je aj rodová nerovnosť.

Ďalšou z nerovností je takzvaný lookizmus, teda nerovnosť na základe vzhľadu. Ešte stále majú v spoločnosti lepšie postavenie tí, ktorí sa čo najviac približujú k ideálom krásy. Efekt vzhľadu má pritom jednoznačné ekonomické dôsledky. Keď sme „pekní“, rýchlejšie získame partnera či partnerku, ale aj prácu na pohovore.

Sociálne nerovnosti existujú v každej spoločnosti, neexistuje miesto, kde by neboli.

Predpokladám, že toľko nerovností prispieva aj k polarizácii v spoločnosti.

Ak časť spoločnosti vníma nerovnosť ako nespravodlivú, teda ako niečo, čo sa dá odstrániť, vtedy narastá aj polarizácia. Je to taký paradox. Vnímame to ako nespravodlivé, chceme, aby to štát riešil, ale na druhej strane stigmatizujeme obeť. Naša solidarita je podmienená. Sme ochotní dať, no len ľuďom, ktorí plnia nami zadané podmienky.

Máme nastavené spoločenské normy, vplyvom ktorých majú muži vyšší plat. Takže sa mužovi oplatí ísť do práce a žene zostať doma na materskej – to však nie je slobodné rozhodnutie.

Popritom však zabúdame, že nerovnosťami časti spoločnosti odriekame slobodu. Keď som chudobný, nemôžem si slobodne zvoliť, čo budú moje deti jesť alebo do akej školy ich dám. Nemám slobodnú voľbu v tom, ako si zariadim svoj život, keď sa stanem matkou alebo otcom, lebo tu máme nastavené nejaké spoločenské normy a štruktúry, vplyvom ktorých majú napríklad muži vyšší plat – takže mužovi sa oplatí ísť do práce a žene zostať doma a už to nie je o slobodnom rozhodnutí. Tlačí nás nutnosť naplniť očakávania živiteľa rodiny a strážkyne domáceho krbu.

Nie je to naša slobodná voľba, dotlačil nás do nej systém fungovania spoločnosti.

Z toho predsa nemôže benefitovať ani systém.

Nerád hovorím o ekonomických dôsledkoch, lebo je hrozné, že sociálne následky, ktoré som vymenoval, ako argument nestačia. Malo by záležať najmä na životoch ľudí.

Ak napríklad vyčleníme starších, ženy či etnické skupiny z trhu práce, tak na to doplatíme všetci. Využívanie ľudského potenciálu znamená obrovské ekonomické plus pre každú spoločnosť.

Prečo teda tolerujeme nerovný prístup?

Často sme ochotní privrieť zrak a zvoliť pštrosiu stratégiu – nás sa to netýka, dokonca obviňujeme samotné obete, zľahčujeme a ironizujeme ich ujmu. Aj dáta hovoria jasne – napríklad v dosiahnutí rodovej rovnosti sme dlhodobo podpriemerní. Z hľadiska Indexu rodovej rovnosti sme v rámci Európskej únie štvrtí od konca.

Všimla som si prieskum o polarizácii v spoločnosti, kde sa Slovákov a Sloveniek okrem iného pýtali, či súhlasia, že medzi mužmi a ženami na Slovensku je nerovnosť v neprospech žien a treba to zmeniť. Na téme rodovej nerovnosti sa zhodla väčšia časť spoločnosti.

Je to problém merateľný cez rôzne ukazovatele. Napríklad či majú ženy a muži rovnaké ekonomické prostriedky alebo ako je rozdelená platená a neplatená práca v domácnosti. Ako som spomínal, Slovensko je dlhodobo horšie, ako je priemer krajín EÚ.

Samotný pojem neplatená práca nám napovedá o probléme – s takouto formuláciou to totiž ľudia vnímajú ako menej dôležité. Neplatenú prácu častejšie vykonávajú ženy a takéto vnímanie sa na ne prenáša. Naopak, muž s platenou prácou je chápaný ako živiteľ a chlebodarca. Tieto postavenia nie sú rovnocenné. Rozdelenie neplatenej práce je jedna dimenzia rodovej rovnosti hodná skúmania, no aj platená práca má ďaleko od rovného postavenia.

Ženy na Slovensku majú o 16,6 % nižšie platy ako muži.
Rozdiel v dôchodkoch medzi mužmi a ženami je 10,7 % v neprospech žien.
(dáta za rok 2021)

Na Slovensku je napríklad prítomná nielen vertikálna nerovnosť, teda že vysoké manažérske posty zastávajú muži, ale aj horizontálna nerovnosť, teda horizontálna segregácia na trhu práce. To znamená, že istý typ práce zastávajú väčšinou iba muži alebo iba ženy. Napríklad na Slovensku máme väčšiu prevahu učiteliek, dentálnych hygieničiek, sestričiek a podobne. A to isté platí aj naopak, muži zastávajú istý typ povolaní.

V roku 2021 bolo na manažérskych postoch len 34,7 % žien.

Študentom často hovorím takýto príklad: Predstavte si kanceláriu, v ktorej je pracovný stôl, na ktorom je množstvo papierov. Keď poviem, že ide o stôl muža, napadne nám, že má chudák veľa práce. Žena je, naopak, bordelárka, ktorá si nestíha robiť svoju prácu. Muž nie je pri pracovnom stole? Asi išiel na nejaké dôležité stretnutie. Žena klebetí pri káve alebo si išla nakúpiť.

Tieto stereotypy sú zakorenené hlboko v nás a ženy musia v zamestnaní a na vyšších pozíciách neustále dokazovať, že na to majú.

Aj hudba môže byť hlasom spravodlivosti. Tieto piesne prispeli k rovnoprávnosti

Čím to je spôsobené? Vychádza to zo socializmu a z obdobia neslobody?

Nie, to určite nie. Počas socializmu sa vybojovali také veci, ktoré v západnej Európe trvali feministickému hnutiu výrazne dlhšie. Rodové stereotypy sú v nás kultúrne zakorenené a prejavujú sa v tradičnom vymedzení postavenia mužov a žien a zároveň v očakávaniach, ako bude medzi nimi vyzerať deľba práce vo verejnom aj v súkromnom priestore.

Súvisí to aj so spôsobom, akým vychovávame deti?

Určite áno. Od raného veku máme odlišné očakávania smerom k deťom odlišného pohlavia. Dokonca si dovolím povedať, že už v brušku, keď sa rodičia dozvedia pohlavie dieťaťa. Stačí, keď dieťa kopne – chlapcovi povieme, že kope ako futbalista, a dievčatku, že tancuje v brušku. Pritom je to rovnaký pohyb.

Takéto správanie potvrdzujú aj výskumy – ak máte chlapca, ľudia sa k nemu prihovárajú ako k silnému valibukovi, zatiaľ čo dievčatko je krásna a jemná bábika. Aj knihy a hračky nakupujeme a vyberáme rozdielne, podľa pohlavia.

Pociťujú nejaké znevýhodnenia aj muži?

Vo veľkej väčšine ide o znevýhodnenie žien. No medzi „mužské“ príklady patrí napríklad chápanie roly otca. Keď chce muž zostať na rodičovskej dovolenke, ešte stále nesie v spoločnosti stigmu, že je „pod papučou“ alebo že nedokáže zabezpečiť starostlivosť o dieťa či domácnosť ako matka a žena.

Vnímate však, že sa napriek tejto stigme zvyšuje záujem o otcovskú dovolenku?

Áno, no na Slovensku túto skutočnosť znepríjemňuje nastavenie verejných politík. Jednak vidíme odklad rodičovstva, ktorý zapríčiňuje ekonomická situácia, no na druhej strane je odchod matky zo zamestnania finančne výhodnejší. Často to nie je to slobodné, ale racionálne rozhodnutie.

Pomaličky však prichádza zmena. I keď ešte vždy muži hovoria o tom, že pomáhajú v domácnosti. Prečo hovoria o pomoci a nie o plnohodnotnom zapojení sa do výchovy, domácich prác, starostlivosti o chorých? Obaja partneri majú participovať rovnakým dielom, ak je to možné.

Často uvažujem, či si vôbec muži uvedomujú, čo všetko ženy na materskej musia vedieť zabezpečiť a ako to determinuje ich budúce možnosti na trhu práce.

Muž je obetavý, lebo pomáha, a ženu prirovnávame ku karieristke.

Áno, toto je jeden z najčastejších stereotypov. Často uvažujem, či si vôbec muži uvedomujú, čo všetko ženy na materskej a rodičovskej musia vedieť zabezpečiť a ako to determinuje ich budúce možnosti na trhu práce. Napríklad ak majú 2-3 deti a sú 6 rokov mimo pracovného trhu, ide pri  nastavení našej spoločnosti o znevýhodňujúcu situáciu, ktorá sa často nedá dobehnúť. Prejavuje sa v nerovnostiach z hľadiska platu, možnostiach pracovného postupu, neskôr vo výške dôchodku a podobne.

Najlepší príklad je akademické prostredie. Je tu mnoho žien odborných asistentiek, no čoraz menej ich je docentiek či profesoriek, pretože počas rodičovskej dovolenky nepublikujú a nerobia výskum. Tie roky im chýbajú. Nie je to pravidlo, no je to silná forma nerovnosti.

Spoločnosť na ženy pozerá inak. Političiek sa v rozhovoroch často pýtajú, ako stíhajú svoju prácu a súčasne deti alebo domácnosť. V rozhovore s politikom som túto otázku nikdy nepočul.

Je to taký dvojaký meter. Asi by sa inak pozeralo na predsedníčku parlamentu, ktorá by mala 12 detí s rôznymi mužmi, a inak sa pozeráme na muža.

Áno, je to úplne odlišné. Žena má byť v jednom stabilnom vzťahu a viac partnerstiev, aj keď sériovo monogamných, by ju stigmatizovalo a v očiach verejnosti znevýhodnilo. V prípade muža je to dôkaz jeho sily, mužnosti a moci.

Vnímate v téme rodovej nerovnosti aj nejaké zlepšenie?

Samozrejme, keď si porovnáme len posledné 3 desaťročia, vidíme posun. Spoločenská klíma sa mení veľmi pomaly, ale mení sa. Začíname byť citlivejší na prejavy nespravodlivosti. Kým donedávna sme prejavy rodovej nerovnosti vnímali ako individuálny problém, dnes sa stáva problémom, ktorý riešime naprieč celou spoločnosťou. Citlivo reagujeme na prejavy domáceho násilia, sexuálneho obťažovania, na prejavy diskriminácie spojené s vekom, národnosťou, sexuálnou orientáciou. 

Rodová nerovnosť je tak hlboko v nás, že si to niekedy ani neuvedomujeme.

Rodová rovnosť je ideálny stav. V podstate to znamená, že si v živote môžem vyberať z možností bez obmedzenia, či som sa narodila ako žena alebo ako muž. Ak ste vo vzťahu, skúste porozmýšľať, kto vyberá film, keď idete do kina.

U čích priateľov oslavujete Silvestra? Rozprávali ste sa, kto zostane doma, keď dieťa ochorelo, alebo to bolo automaticky na partnerke? Kto sa postará o vašich zostarnutých rodičov? Kto spraví večeru, nakúpi, uprace, zoberie auto do opravy? Robíte neustále ústupky alebo komunikujete o týchto rozhodnutiach so svojou polovičkou?

Každý vzťah má svoje spôsoby fungovania, no nikto by nemal byť automaticky v nevýhode len pre svoje pohlavie.

doc. Roman Džambazovič

Docent Roman Džambazovič je sociológ a vedúci Katedry sociológie na FiF UK v Bratislave. Medzi hlavné oblasti jeho záujmu patria sociálne nerovnosti, sociálna stratifikácia a mobilita, rodina, intimita, sexualita, subkultúry mládeže aj dospievanie. O týchto témach napísal niekoľko kníh a množstvo vedeckých štúdií. Ako riešiteľ spolupracuje na mnohých vedeckých grantoch a projektoch.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac