Separ: Neexistuje nič ako slovenský rap

S jedným z najúspešnejších slovenských raperov sme porovnávali digitálnu hudbu s analógovou a porozprávali sme sa aj o streamovacích službách a podpore mladých umelcov.

Keď Separ so svojou skupinou DMS začínali, rozdávali svoje cédečká zadarmo, aby sa dostali do povedomia a vytvorili si fanúšikovskú základňu. Dnes patrí k špičke slovenskej hip-hopovej scény – vďaka silnej fanúšikovskej základni pravidelne vypredávajú koncerty a na streamovacích appkách majú milióny prehratí.

Ak by Separ kariéru začínal dnes, vydával by už albumy iba na streamovacích službách, ktoré dávajú umelcom väčšiu slobodu aj šancu zviditeľniť sa.

Inšpirujte sa pri skladaní svojho paušálu populárnym raperom a získajte predplatné služby TIDAL aj 10 GB extra dát na jej sledovanie. Zistite viac o Separov O2 SMART Paušále

Oplatí sa v čase streamovacích služieb ešte vydávať albumy na cédečkách?

Na Slovensku je nás iba niekoľko, ktorým sa ešte oplatí vydávatť cédečká – Kontrafakt, Kali, Majk Spirit a ja s DMS. Máme takú silnú fanúšikovskú základňu, že hoci si ho ľudia nemajú kde prehrať, kúpia si ho do zbierky.

Pre zberateľov k albumu vždy niečo pridáme, či už je to podpis, alebo voucher na tenisky. Do niektorých sme dokonca dali peniaze a raz sme dávali aj zlaté náušnice s naším logom.

Naším hlavným zárobkom sú dnes streamovacie služby, ktoré sú aj pre ľudí oveľa dostupnejšie a pohodlnejšie.

Približne 1 200 prehratí na streamoch sa rovná jednému predanému albumu. Albumy predávame v tisícoch až desaťtisícoch kusov, ale streamy sa nám pohybujú v miliónoch.

Keď som sa tejto téme venoval pred piatimi rokmi, najhranejší slovenskí interpreti zarábali na streamoch niekde od 1 do 3 € mesačne. Je pravda, že dnes sa honoráre pre top umelcov pohybujú v tisícoch?

Časy, keď sa neoplatilo byť na streamovacích službách, sú už dávno za nami. Napríklad TIDAL vznikol ako vzbura proti konkurencii, ktorá mala veľmi zlé pravidlá a niekedy si brala až polovicu zo zárobku umelca. Vtedy sa ľudia ako Jay-Z vzbúrili – nechceli sa nechať ošklbať a založili TIDAL.

Najskôr sa veľmi nechytil, ale potom prišli so stratégiou vyplácania desaťnásobných honorárov v porovnaní s konkurenciou. To prilákalo viac interpretov, a preto museli aj ďalšie streamovacie služby zvýšiť honorár pre umelcov. Nemohli si dovoliť, aby v ich appke chýbalo 30 top svetových interpretov, pretože majú exkluzívnu dohodu s konkurenciou, a tak museli všetci začať platiť viac.

Výšku honoráru určuje okrem počtu prehratí aj veľkosť trhu danej krajiny. Znamená to, že aj keď je TIDAL menej rozšírený ako napráklad Spotify, tak tam vie hudobník za menej prehratí zarobiť viac?

TIDAL platí najviac, aby sa odlíšil a mohol získať exkluzívne prístupy k novým albumom žiadaných interpretov. Dúfam, že sa na Slovensku viac chytí, pretože okrem zaujímavejšieho finančného ohodnotenia pre interpretov prináša aj lepšiu kvalitu zvuku pre poslucháčov.

Slovákov je ťažké namotať na niečo nové, pretože sa boja nových vecí. Ak by sa nad tým zamysleli, tak predplatným streamovacej služby podporia svojho obľúbeného interpreta, ktorý vďaka tomu získa viac motivácie a priestoru tvoriť.

Vnímaš aj ty, že Slováci ešte stále nie sú celkom ochotní platiť za obsah?

Myslím si, že človek by sa mal zamyslieť nad tým, komu prospeje to, ak bude donekonečna niečo sťahovať. V streamovacích appkách máš všetku hudbu sveta, a keď sa ti nechce objavovať novú, nájdeš tam rebríčky a playlisty, ktoré to spravia za teba.

„V streamovacích appkách máš všetku hudbu sveta, a keď sa ti nechce objavovať novú, nájdeš tam rebríčky a playlisty, ktoré to spravia za teba.“

Predplatné okolo 10 € je úplne férová suma, a ak to ľudia obchádzajú, ich obľúbený interpret tým len utrpí – v budúcnosti možno neurobí ďalší album, lebo nedostal peniaze za to, čo už vyprodukoval.

Stačí začínajúcemu interpretovi v súčasnosti vydať album iba na streamovacích službách a vôbec neriešiť analógové nosiče?

Pre nováčikov je to lepšie, pretože nemajú náklady spojené s ich výrobou. Lis, fotenie a grafika coveru, to všetko stojí peniaze. Ak by som bol dnes na začiatku kariéry, tak určite vydám album iba digitálne.

Aj pri sólo albume, ktorý teraz plánujem vydať, som nad tým rozmýšľal, no robím už desiaty album a doteraz každý má platinové ocenenie za predaj. Dnes sa už však predaj fyzických nosičov zrátava s digitálnym predajom a časom podľa mňa analóg úplne opadne.

A potom sa vráti ako vinylové platne?

Ľudia majú radi old school retro veci, my sme dokonca predošlý album vydali na kazete. Aj cédečkám sa môže stať, že pôjdu do zabudnutia a časom sa vrátia ako vinyl či kazety. Aj keď zvuku vinylu sa nič nevyrovná, pretože tam je aj analógový prenos zvuku a cédečko bude vždy čítať nejaká šošovka.

Keď o 15 rokov ukážem svojim deťom cédečko, tak z toho budú hotové. Možno to nebudem mať ani kde prehrať a budem musieť v bazári kúpiť diskmen.

Máš doma nejakú zbierku – platne alebo cédečká?

Nie, nezbieram nič. Kedysi som mal hrozne veľa tenisiek, ale potom som sa sťahoval a povedal som si, že už nikdy nebudem nič zbierať. Teraz všetko, čo donosím, posuniem na charitu alebo do detského domova a idem ďalej.

Ak by som zbieral cédečká, mal by som ich iba niekde položené a v živote by som sa ich nechytil. Mám kamošov dídžejov, čo zbierajú vinyly, ale oni sa im aj naozaj venujú a púšťajú si ich doma alebo na párty.

Keď prišli streamovacie služby, niektorí ľudia sa sťažovali, že to umelcom ubližuje. Mne sa to zdalo ako trochu lenivé tvrdenie, pretože keď dáš von svoju hudbu, ľudia si ju môžu púšťasť kedykoľvek, obľúbiť si ju a na koncertoch potom vytvoriť oveľa lepšiu atmosféru. Ako to vnímaš ty?

Presne tak to je. Keď sme začínali, tak sa naša hudba nepredávala. Môj kolega v skupine si zobral úver v banke, aby sme mohli dať vyrobiť prvé cédečká. Vydali sme ich v minimálnom náklade 700 kusov a 500 sme rozdali. Nikto nás vtedy nepoznal, ale vďaka tomuto kroku sa rozšírili, ľudia si ich medzi sebou napaľovali a zrazu sa nám začali ozývať promotéri kvôli koncertom.

„Slovákov je ťažké namotať na niečo nové. Ak by sa nad tým zamysleli, tak predplatným streamovacej služby podporia svojho obľúbeného interpreta, ktorý vďaka tomu získa viac motivácie a priestoru tvoriť.“

Mali sme vtedy zopár skladieb a obehali sme s nimi celé Slovensko. Hrávali sme s Luzou, ktorá bola vtedy strop slovenského hip-hopu. Koncerty sú pre hudobníka hlavné promo. Keď ťa človek uvidí naživo a povie si: „Wow! Brutálna šou!“, tak si tvoju tvorbu dohľadá, aj keď tam možno bol iba náhodou s kamošmi.

Aj keď ľudia na festivale počujú nejakého undergroundového umelca, ktorý ešte nemá fame, tak si zistia, čo je to za človeka a akú má tvorbu. Zo začiatku je preto určite dobré dávať hudbu medzi ľudí. Hlavne dnes, keď si vieš cez streamy vykryť aspoň náklady, čo si mal na nahrávanie a master.

Alebo si vieš zavesiť track na Youtube a ľahko rozšíriť cez sociálne siete. Keď to začnú ľudia medzi sebou zdieľať, máš super promo bez toho, aby si za to dal čo i len cent.

Výhodou streamovacích služieb je, že sa cez ne vedia zviditeľniť aj mladí umelci, napríklad TIDAL robí kurátorované playlisty s vychádzajúcimi hviezdami v každej krajine. Ktorých mladých interpretov v rámci slovenskej scény si najviac ceníš?

Ja som akurát v procese prípravy ďalšieho sólo albumu, pri ktorom som na spoluprácu oslovil viacero menej známych interpretov. Celkom si idem ľudí z Conspiracy Flat mobu ako AstralKid22, Tisci alebo TVRNFLX.

Separ pre čitateľov Sódy pripravil playlist svojich obľúbených trackov:

Potom je tu Dokkeytino, ktorého považujem za jedného z najlepších, lebo je extrémne odlišný. V Amerike taký štýl, ako má on, nájdeš, ale u nás to takto nikto nerobí. Robí s ním aj Yungfakgod a týchto chalanov si extrémne cením. Sú to reálni chalani, ktorí majý svoje štúdio, kde si robia vlastnú hudbu, spravia si rap, mastering, natočia a zostrihajú si klip. Sú komplexní a to ma na nich baví.

Ľudia v ich tvorbe často hľadajú výpovednú hodnotu, ktorá tam nie je vždy prítomná tak, ako v našich starých boombapových trackoch, ale tak sa to dnes proste nerobí. Ja si ich idem extrémne a držím im palce. Nie sú to motáci, čo sa hrajú na niečo, čím nie sú. Sú to strašne reálni ľudia a nie je to len o tom, že sa hrajú na Ameriku.

Iní mladí slovenskí raperi sa zvyknú hrať na Ameriku?

Mnohí majú americký štýl, ale to je normálne. Aj my starší sme sa dostali cez boombap k iným štýlom. Nič ako slovenský rap totiž nikdy neexistovalo. Vždy to bol americký rap, ktorý vznikol v Amerike a na Slovensku sme sa ním len inšpirovali.

My sme rap nevymysleli a ten náš sa vždy bude podobať na to, čo sa robí vo svete. Neexistuje teda slovenský, nemecký alebo francúzsky rap, všetko sú to odnože amerického rapu. Rap v Amerike vznikol a dostal definíciu, ako má vyzerať, a zvyšok sveta sa tomu len prispôsobuje.

Slovenský rap podľa teba nemá žiadne lokálne špecifiká alebo spoločné prvky?

Spoločným prvkom je slovenčina. Rap sa dá robiť na veľa spôsobov a ten náš je iný ako americký, pretože každý z nás je iný. Ale všetko to prišlo z Ameriky – od grafitov cez breakdance.

Všetky subkultúry hip-hopu vznikli tam a my to tu iba robíme po svojom. Zober si napríklad ad liby alebo pre tých, čo nevedia, také tie pazvuky a výkriky, čo počuješ v pozadí pesničiek. Môžeš si vymyslieť vlastné ad liby, ale aj tak si sa inšpiroval v Amerike, pretože si to najprv počul v hudbe odtiaľ a vďaka tomu si si uvedomil, že sa to tak dá robiť.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Strieborný O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 3 GB dát, ale aj 2 × 10 GB na dve aplikácie podľa vášho výberu. Inšpirujte sa Separom a vyberte si streamovaciu službu TIDAL aj s predplatným a Instagram. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Separ

Je jedným z najúspešnejších slovenských raperov, ktorý pôsobí na hip-hopovej scéne už takmer 20 rokov. Začínal v skupine DWS (Dame, Wrana, Separ), ktorá sa neskôr zmenila na DMS (Dame, Monsignor Separ, Smart). V období od 2009 do 2013 bol členom skupiny a vydavateľstva Gramo Rokkaz. Okrem 5 albumov s DMS má Separ za sebou aj tri sólové a aktuálne chystá ďalší.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac

Múdre hodinky, vysávač aj váha. Vybrali sme 7 najlepších smart zariadení Xiaomi

Čítaj viac