Speváčka Emma Drobná: Pekný Instagram nepresvedčí ľudí počúvať zlú hudbu

So speváčkou Emmou Drobnou sme sa rozprávali o jej pripravovanom druhom albume aj o tom, či si ju ľudia stále spájajú najmä so SuperStar.

Účinkovanie v speváckej súťaži môže mladým hudobníkom pomôcť presadiť sa, no zároveň môže byť prekážkou pri dokazovaní, že víťazstvo v speváckej súťaži nie je to jediné, čo ich ako hudobníkov definuje. Emma Drobná nám v rozhovore prezradila, ako sa po piatich rokoch vyrovnala s nálepkou SuperStar, aj prečo bude jej nový album veselší ako debut.

Počúvajte hudbu cez O2 a pridajte si streamovaciu appku TIDAL s miliónmi pesničiek do svojho SMART Paušálu. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Emmou Drobnou sa dočítate:

  • či ju ľudia stále vnímajú hlavne ako superstaristku,
  • v čom bude nový album iný ako jej debut,
  • či sa jej niekedy zunovala vlastná pesnička,
  • kedy sa jej najlepšie tvorí.

V minulosti si spomínala, že by si sa rada zbavila nálepky superstaristky. Máš pocit, že sa ti to po piatich rokoch od súťaže podarilo?

Čiastočne. Neviem však, či by som sa jej chcela zbaviť úplne, pretože aj to ku mne patrí. V SuperStar sa to pre mňa celé začalo, ale nechcela som, aby to bolo jediné, s čím si ma ľudia budú spájať.

Napríklad v jednom článku o hudobníkoch mi dali popis superstaristka Emma Drobná, začiaľ čo pri iných uviedli, že sú držiteľmi rôznych hudobných cien. Bolo to v období, keď som získala druhú cenu SOZA za najhranejšiu skladbu v rádiách. Mohli teda uviesť toto a nálepku SuperStar si odpustiť. Nie je to jediná vec, ktorá sa mi v živote podarila.

Obmedzuje ťa táto nálepka ešte v niečom?

Niektorí ľudia pri umelcoch zo SuperStar automaticky znevažujú mieru ich umeleckosti a autentickosti.

Na druhej strane veľa ľudí ma tak už nevníma, predsa len to bolo dávno a ľudia ma už stihli spoznať aj inak. Dúfam, že v budúcnosti ma budú ľudia spoznávať čoraz viac hlavne vďaka novej tvorbe.

Tvoj debutový album You Should Know vyšiel pred troma rokmi. Zmenil sa odvtedy koncertný playlist, ktorý s kapelou hrávate?

Pesničky neustále meníme, upravujeme a osekávame, hlavne cover verzie, ktoré sme hrávali na začiatku, keď som ešte nemala toľko svojich vecí.

„V SuperStar sa to pre mňa celé začalo, ale nechcela som, aby to bolo jediné, s čím si ma ľudia budú spájať.“

Z prebratých pesničiek hrávame už len Čerešne, ktoré preslávila Hana Hegerová. Rozmýšľali sme, že aj túto skladbu by sme z repertoára vyradili, ale je to pekná pesnička, ktorú mám rada ja aj ľudia, a už som si ju tak trochu privlastnila.

Ostatné skladby hrávame živšie ako na albume. Hrávame aj nové veci, ktoré ešte nevyšli, a tie nás momentálne bavia najviac. Skončila sa zimná a plesová sezóna, máme teraz voľnejšie, a tak sa venujem nahrávaniu albumu a s kapelou sa chystáme upraviť nové skladby do koncertnej podoby.

Ako reagujú ľudia na nové pesničky? Môže reakcia publika ovplyvniť, či sa dostanú na album?

Hráme ich zatiaľ málo, len jednu alebo dve, a ľudia na ne reagujú pozitívne. Na Česko-Slovenskom plese v Prahe sme napríklad hrali jednu novú a tam sa veľmi dobre ujala, aj keď nie je „plesová“.

Prezradíš nám o nej viac? 

Poviem iba toľko, že nie je veľmi popová a na albume bude znieť inak, ako keď ju hráme naživo.

Niektorí interpreti majú problém s tým, že sa im pesničky časom zunujú, napríklad Radiohead už nehrávajú Creep, lebo im už liezla na nervy. Máš takú pesničku aj ty? 

Oni si ju už zahrali viackrát ako ja svoje pesničky. (smiech) U mňa je to rôzne. Niektoré pesničky mi občas vadia, je to skôr o nálade. Keď mám možnosť ich nezahrať, lebo treba skrátiť čas koncertu, neprekáža mi to.

Ak nás však s kapelou už nebaví nejakú pesničku hrať, snažíme sa s ňou pracovať a upraviť ju, aby nás znova začala baviť.

Pri ktorej pesničke sa ti to stalo?

V poslednom čase to bola moja jediná slovenská pesnička Keby. Je depresívna a dnes sa už neviem úplne naladiť na ten pocit. Upravili sme pri nej štýl hrania – viac sa sústredím na to, aby znela dobre hudobne, nie na text, vďaka čomu ma znova baví.

Môžeme teda očakávať, že nový album bude veselší?

Začala som teraz počúvať inú hudbu. Zvykla som si púšťať skôr depresívne pesničky, ale depresívna nálada ma prestala baviť a bude to cítiť aj v mojej novej tvorbe.

Všimol som si, že niektorí umelci vydávajú nový album aj dvakrát za rok. Robia to podľa teba preto, aby si udržali pozornosť alebo chcú mať viac obsahu na streamovacích službách, vďaka čomu môžu zarábať?

Neviem, prečo to robia. Možno majú príbehy, s ktorými sa chcú podeliť alebo sa vyrozprávať. Možno majú múzu a chcú toho veľa povedať, alebo si naozaj chcú len udržať pozornosť.

Nikdy si nemala potrebu niečo rýchlo vydať, aby si nestratila záujem fanúšikov?

Mala a mám ju stále. Ja som však vo všetkom, čo sa týka hudby, veľmi opatrná. Neviem, či o sebe môžem povedať, že som perfekcionistka, ale záleží mi na tom, aby bolo všetko dokonalé.

„Ak by bolo všetko len na mne, tak nevyjde nič, pretože by som na tom chcela stále robiť a vylepšovať to. Aj to je jeden z dôvodov, prečo nový materiál vydávam pomalšie.“

Ak by bolo všetko len na mne, tak nevyjde nič, pretože by som na tom chcela stále robiť a vylepšovať to. Aj to je jeden z dôvodov, prečo nový materiál vydávam pomalšie.

Nedávno si spolu s ďalšími hudobníkmi účinkovala v televíznom spote O2, ktorý vznikol na podporu streamovacej služby TIDAL. Keď si začínala kariéru, bolo u nás streamovanie ešte v plienkach. Vieš sa dnes uživiť z honorárov zo streamovacích služieb? 

Streamovacie služby sú pre interpretov zaujímavé, najmä vďaka tomu, že sa ich hudba môže šíriť ďalej. Z finančného hľadiska je to pre mňa skôr milé prilepšenie, nie hlavný príjem.

Prečítajte si: Emmu Drobnú prestala baviť depresívna hudba. Čo nájdete v jej playliste?

Myslíš si, že vďaka sociálnym sieťam už nie je pre niektorých mladých umelcov hudba taká dôležitá a skôr sa venujú budovaniu imidžu cez Instagram na úkor kvality hudby?

Veľa ľudí má takú predstavu, pretože Instagram v tom vie výrazne pomôcť. V niektorých prípadoch to tak naozaj funguje, ale podľa mňa ľudia počujú a pekný Instagram ich nepresvedčí počúvať zlú hudbu.

Na druhej strane sú ľudia, ktorí sa orientujú na iné veci, napríklad na YouTube – spravili nejaké tracky a počúvali sa, aj keď neboli dobré.

Minulý rok si hosťovala na tracku Ultrazvuku Postráž mi Emmu, kde spievaš refrén netradične po slovensky a si tam v inej polohe, ako ťa zvykneme vnímať, čo ma dosť baví. Plánuješ aj do budúcnosti podobné experimenty?

Práve tá „neplesová“ pesnička, o ktorej sme sa bavili, je trochu experiment a nepodobá sa na nič, čo sme spravili predtým.

Lákalo by ťa naspievať niečo džezové alebo možno vokály do nejakého dubstepového bangru?

Nóóó…

Takže som trafil?

Trošku, nová pesnička nie je džezová, nie je to drum and bass a nemá ani dubstepový beat. Máme ju už hotovú, ale rozhodli sme sa, že ju ešte nahráme so živým bubeníkom.

Nový album, ktorý teraz pripravujeme, bude iný ako ten prvý. Už som mu pravdepodobne vymyslela aj názov, ale ešte ho nebudem hovoriť. Poviem len toľko, že má niečo spoločné s tým, že bude úplne iný.

K speváckej kariére patrí aj koncertovanie. Máš nejaké mesto alebo konkrétny klub, kam sa rada vraciaš?

Nie som ešte v takom štádiu, že by som sa niekam vracala hrať často, ale pamätám si, že jeden z najlepších koncertov sme mali v Skalici a tam by som sa vrátila okamžite. Super bolo aj v Komárne.

Texty piesní si tvoríš sama. Potrebuješ si pri ich tvorbe vytvoriť nejakú konkrétnu náladu alebo na tom až tak nezáleží? 

Texty píšem, keď mám inšpiráciu. Väčšinou je to večer, keď rozmýšľam o tom, čo sa mi cez deň udialo.

Píšeš si texty na papier alebo do telefónu?

Keď som bývala v Londýne, zvykla som si písať na papier, lebo som mala nemožný telefón, ale teraz ich píšem do telefónu.

Na záver sa chcem spýtať na aféru s plochou Zemou. Počul som, že to bol vtip, ktorý nevyšiel.

Tú teóriu som niekde zachytila a nebrala som ju vážne, nevedela som, že to nejakí ľudia naozaj riešia. Tak som to v rámci srandy spomenula, ale nečakala som, že sa na to niekto môže uraziť.

Reakcia na to bola celkom drsná, ale dnes už je to aj pre mňa iba také pobavenie. Podľa mňa som tým len nahrala mnohým ľuďom, lebo som dovtedy nespravila žiadny prešľap a takto ma mohli začať súdiť.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad streamovaciu službu TIDAL aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Emma Drobná

Speváčka Emma Drobná sa zviditeľnila víťazstvom v 4. sérii speváckej súťaže Česko Slovenská SuperStar. Vydala úspešný debutový album You Should Know. Pochádza z neho aj singel Words, ktorý bodoval na vrchole hitparád na Slovensku aj v Českej republike. Získala zaň aj cenu SOZA za najhranejšiu skladbu v slovenských rádiách. Aktuálne pripravuje svoj druhý album.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kam na výlet v Podpoľaní? Máme pre vás 6 tipov od gazdu Jožka Kučeru

Objavte vyhasnutú sopku, spoznajte prírodné vodopády a okúste, ako sa kedysi žilo na hriňovských lazoch. Región pod Poľanou ukrýva mnohé krásy.

Chcete spoznávať krásy Slovenska, no neviete, kam sa vybrať? Objavte región Podpoľania v kraji Za horami, za dolami, ktorý ponúka množstvo nezabudnuteľných zážitkov. Svoje tipy pre vás pripravil gazda z hriňovských lazov Jožko Kučera. Spoznajte miestne prírodné krásy, svojráznu salašnícku kultúru aj pôvodnú ľudovú architektúru.

Spoznajte Banskobystrický kraj a jeho krásy prostredníctvom ľudí, ktorí sú tu doma. Množstvo zaujímavých tipov a zážitkov aj s možnosťou ich rezervácie nájdete na zahoramizadolami.sk.

Jožko Kučera pozná vo svojom regióne takmer každý kút. Na lazoch neďaleko mesta Hriňová pod vyhasnutou sopkou Poľana (1 458 m n. m.), ktorá sa radí medzi najvyššie v Európe, žije vo svojej zrubovej kolibe, zaujíma sa o tradičnú kultúru, ale aj o všetky novinky, ktoré Podpoľanie prináša.

Návštevu tejto malebnej podhorskej krajiny so stále živými tradíciami odporúča všetkým, ktorí túžia spomaliť a zažiť niečo nové. Ale pozor, pokojná atmosféra Podpoľania je návyková a vrátiť sa späť do reality bežných dní môže človeku po návrate trvať trochu dlhšie.

Navštívte Laznícky dvor

Pamätáte si ešte chalúpku deduška Večerníčka? Ak máte malé deti alebo patríte medzi skutočných milovníkov vidieka, určite sa zastavte na Lazníckom dvore pod Pôjdami, ktorý je súčasťou detvianskeho lazu Skliarovo.

Nájdete tu ukážky tradičnej ľudovej architektúry, staré hospodárske stroje, ale aj historické bicykle, na ktorých si môžete zajazdiť. Zaujímavosťou pre deti je rozprávková chalúpka aj možnosť odfotiť sa v miestnych krojoch. Laznícky dvor je skvelé miesto na ľahkú vychádzku alebo na malý cyklovýlet.

Spoznajte skalnaté bralá a vodopády

Obľúbeným cieľom turistických vychádzok po Podpoľaní sú skalnaté bralá ako Bátovský balvan a Jánošíkovská skala, ktoré sú pozostatkom sopečnej činnosti Poľany, a miestne vodopády.

Najväčší vodopád Bystrô sa nachádza asi 8 km od Hriňovej, má dĺžku 23 m a miestni ho zaradili na prvé miesto spomedzi siedmich divov Poľany. Cestou k nemu vás bude sprevádzať náučný chodník s dĺžkou 2,5 km a popri vodopáde dokonca vedie rebrík, po ktorom môžete vyliezť až na vrchol skaly. Ak sa vám výlet pri vodopáde nechce ukončiť, môžete pokračovať k pastierskej oblasti Javorinka alebo priamo na Poľanu.

Objavte druhý najväčší prales na Slovensku

Urobte si výlet do divočiny a vydajte sa do druhého najväčšieho slovenského pralesa, ktorý sa nachádza práve na Poľane. Ak sa rozhodnete vojsť do sopečného srdca so sprievodcom, dozviete sa veľa zaujímavého aj o kráľovi zvierat medveďovi hnedom, a ak budete mať šťastie, možno nájdete aj jeho stopy. Pripravte sa na stredne náročnú túru, ktorá bude trvať aspoň šesť hodín.

Na území Poľany môžete navštíviť aj horskú pastiersku oblasť Javorinka, ktorá vás očarí krásnymi výhľadmi. Po ceste natrafíte na kamenné studne, pôvodné salaše a koliby, kde pastieri v minulosti pásli svoje ovce a dobytok.

Lezenie na Kalamárke

Ak vás láka dobrodružstvo a adrenalín, môžete si na Kalamárke vyskúšať skalolezenie so sprievodom inštruktora. Tieto známe lezecké skaly sa nachádzajú necelé 2 km od Detvy a historické nálezy potvrdili, že po nich lozili už pravekí ľudia. V okolí Kalamárky sa dokonca nachádza praveké hradisko so zachovalou cisternou na vodu.

Miestni lezci delia skalu na Horné a Dolné skaly. Dolné skaly majú výšku takmer 20 m a sú nanovo preistené borhákmi. Ak vyleziete na ich vrchol, naskytne sa vám výhľad na rozľahlú Detviansku kotlinu.

Navštívte Podpolianske múzeum

Vedeli ste, že fujara a valaška pochádzajú z Podpoľania? O histórii tohto regiónu a jeho zaujímavostiach sa viac dozviete v Podpolianskom múzeu, ktoré sa nachádza v historickom centre Detvy.

V jeho priestoroch nájdete stálu expozíciu, ktorá je venovaná valaskej kultúre aj chovu oviec. Nájdete tu výstavu agrárnej kultúry a drevených vyrezávaných krížov, ktoré sú pre región typické. Nechýbajú ani zaujímavé interaktívne aktivity.

Okúste staré remeslá

Ak si vás získali tipy Jožka Kučeru a radi by ste ho spoznali osobne, navštíviť môžete aj jeho statok v Štoliansku na hriňovských lazoch. Pokojné lazy s terasovitými políčkami predstavujú raritu európskych rozmerov. Vznikli postupným delením polí pri dedení majetku medzi súrodencami, ktorí si ich ohraničovali kamennými medzami.

Každý piatok popoludní tu vďaka nemu môžete nahliadnuť do sveta našich prastarých rodičov, ktorí trávili svoje dni tvrdou prácou na poliach. Možno ho zastihnete, ako dojí ovce, spracúva ovčiu vlnu, kosí trávu na lúkach alebo vyrába slamenú strechu. Nazrite do svojrázneho života Podpoľancov a vyskúšajte si tradičné poľnohospodárske práce a staré remeslá.

Miestni vám poradia najlepšie

S výberom ďalších zaujímavých miest a zážitkov na Podpoľaní, ale aj v celom Banskobystrickom kraji vám pomôže stránka Za horami, za dolami, kde nájdete množstvo tipov a praktických informácií od miestnych ľudí, ktorí vám poradia najlepšie. Stačí si vybrať región a miestni vám prostredníctvom inovatívnej technológie chatbotu pripravia ponuku šitú na mieru presne podľa vašich predstáv aj s možnosťou priamo si výlety rezervovať.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Kristína Tormová: Nie som bilbord, ktorý každý deň ponúka inú značku

„Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník,“ hovorí jedna z najznámejších mám na slovenskom Instagrame.

Kristína Tormová je herečka, ktorú si však mnohí v súčasnosti spájajú najmä s jej autorskou značkou a s knižkami, v ktorých hovorí o svojom rodičovstve. Mama troch detí vybudovala aj úspešný profil na Instagrame, plný zážitkov a zamyslení, ktorý má desaťtisíce followerov. Porozprávali sme sa o jej pôsobení na sociálnych sieťach, hejteroch aj o tom, čo si odniesla z obdobia, keď boli mnohí z nás v dobrovoľnej karanténe.

Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní, preto Férová Nadácia O2 v rámci grantu O2 Digitálna škola podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. Viac informácií

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • prečo sa rozhodla otvárať tabuizované témy,
  • ktorým ďalším aktivitám by sa rada venovala,
  • či obmedzuje deťom čas strávený pred displejom,
  • kedy jej dcéry dostanú prvý mobil,
  • ktoré miesto na Slovensku odporúča navštíviť.

Ľudia ťa poznajú zo seriálu Som mama, vďaka knižkám či cez tvoje statusy. Niekto by ťa preto nazval influencerkou. Mnohí toto označenie však vnímajú negatívne. Ako sa na to pozeráš ty?

Je mi asi jedno, či to niekto nazýva influencerom, alebo nie, dôležité je, aký má to „niečo“ obsah. Snažím sa robiť zmysluplný kontent, objavovať múdre a dobré veci, šikovných ľudí, ponúkať zaujímavé témy a zároveň čo najviac vtipkovať a odľahčovať tento nie vždy jednoduchý svet.

Nie som bilbord, ktorý na svojom Instagrame ponúka každý deň inú značku a súťaže s podmienkami daj follow, označ troch, poskáč si na jednej nohe.

View this post on Instagram

#zufaleverse

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Snažím sa robiť svoj úprimný virtuálny denník pre ľudí, ktorých vôbec nepoznám. Veľmi zvláštna práca, viem. Od štvrtej triedy na základke som si však písala denník, vydávala som dva školské časopisy, stále som niečo vypisovala a zdieľala.

A tak sa teraz teším a veľmi si vážim, že to mám možnosť robiť takto jednoducho a kedykoľvek. A je úžasné, že sa to toľkým ľuďom páči, že to toľkých inšpiruje a mnohým dokonca pomáha.

Svojou tvorbou dokážeš inšpirovať ženy a rodičov. Myslíš si, že tvoje skúsenosti rodiča sú niečím špecifické alebo zažívaš rovnaké situácie a problémy ako ostatní, akurát ich vieš zaujímavo podať?

Myslím si, že zažívam úplne to isté, čo ostatní rodičia, a že ma jednoducho baví podávať to tak svojsky. Od pocitu absolútneho šťastia po padačky na hubu. Mňa baví, ako sa hovorí, pliesť bič, veď viete z čoho.

View this post on Instagram

Pýtala som sa kamaráta (Tomáš, môžem ťa mať v kategórií kamarátov, hej?), že ako prežil návrat do bežného života. Odpovedal: “Ja som sa nevrátil.” Teda..fyzicky áno, ale viete..psychicky. . Za mňa dokonalá odpoveď. Mám to rovnako. Ťažký návrat. Taká zacyklenosť v čudnom pocite, ktorý neviem definovať. Stali sa z nás trochu sociopati, na druhej strane mi srdce búcha od šťastia, keď poklábosím s ľúbivou bytosťou. Chýbala nám práca, do ktorej treba fyzicky ísť, zároveň mám strašný stres z toho, že niekde treba byť na čas. Aj som si hovorila, že by sa zišli niektoré obchody, no nechodím do nich, lebo raz som bola a bola tam taká fullka na rodinnej prechádzke, že som ušla. Čakala som, že sa niečo zmení? Vrátil sa svet až príliš do starých kolají? Spolupatričnosť zmizla spolu so strachom? Myslela som si, že ľudia si uvedomia, že treba dbať o našu planétu, že nezvláda. Že budeme skromnejší, či pokornejší po tom, ako sme si prešli takým koronovým zážitkom a pochopili sme, že nie nad všetkým máme moc. A už sme aj zabudliiii 🤦🏼‍♀️🤓 . . Veľmi čudné. Nevrátila som sa do pôvodného stavu a dokonca som prestala všetkým odpisovať a prosto lajdáčim, lebo keď nevládzem, tak nevládzem a bodka. Neviem, či je to vyhorením, alebo tým, že som si seba sa viac obľúbila a nechcem sa uštvať! 😂 Visím na vlásku niekde medzi karanténou a bežným životom a neviem sa po zážitku karanténnom rozhodnúť, ktorý je to ten “normálny život”. 🤷🏼‍♀️ (ale akože dobre sa mám, len čudne 😂) Zhodli sme sa s kolegyňou Petričkovou, že aj o tomto asik treba hovoriť. . . Ako to máte s návratom do reality vy?

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

A možno som tých päť rokov dramaturgie neštudovala úplne zbytočne a naučila sa aspoň trochu pracovať s textom.

Dnes sa veľa rozpráva o tom, ako dať deťom čo najlepšiu prípravu do života už v predškolskom veku. Niektoré deti vedia napríklad čítať a písať ešte pred základnou školou, navštevujú množstvo krúžkov. Tvoje dcéry čaká prvý školský rok, čo najdôležitejšie by mali podľa teba rodičia naučiť deti predtým, ako nastúpia do školy? 

Och, to neviem. Nie som matka, ktorá má načítané, čo a ako treba, čo je najlepšie. Som skôr intuitívna, a teda prirodzene robím aj veľa chýb. Ak si s niečím neviem rady, opýtam sa kamarátok, ktoré to načítané majú.

Naše dievčatá sa už čítať naučili, ale naučili sa to samy. Zo zvedavosti. Nemáme telku, u nás sú odjakživa nosičmi príbehov knižky, takže to ich asi motivovalo.

Čo treba deti naučiť? Hovorievam, že sa snažím deti priviesť k zvedavosti a k používaniu zmyslu pre humor. S týmito vlastnosťami sa totiž žije múdrejšie a ľahšie.

„Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.“

A pred nástupom do školy je asi dobré deti uisťovať, že sa nemajú báť byť samy sebou. Toto všetko sme, zdá sa, zvládli, uvidíme však, aké prekvapenia nám škola prinesie. Teším sa na ne. Isto to bude zase veľmi inšpiratívne a isto z toho vzíde nejaký môj blog. Ak ma neporazí.

V rámci svojho Instagramu či blogu sa nebojíš otvárať ani tabuizované témy súvisiace s materstvom. Prišlo to prirodzene alebo ťa k tomu priviedla nejaká konkrétna udalosť?

Prirodzene. Som priamy a úprimný človek, čo prináša aj množstvo problémov, ale na druhej strane aj veľa zaujímavých tém, ktoré niekomu prídu tabuizované, no mne prirodzené.

Nedávno som si uvedomila, že prirodzené témy sa stali tabuizovanými a úplne zbytočne. Prirodzenosť sa stala neprirodzenou, čo zbytočne mnohé mamy stresuje.

O všetkom sa veľa a vážne píše, hodnotí sa, čo je správne a čo nie. Mamám stále niekto radí a poúča ich, často bez toho, aby o to stáli. A tak veľa mám nemá priestor byť spontánnymi. Sú unavené, cítia sa neisto, sú frustrované a potom si materstvo neužívajú, ale sa trápia.

View this post on Instagram

Tak toto je tá materská s jedným dieťaťom? ♥️ . A tak cez prázdniny zažívam to, čo sa volá materská dovolenka s jedným dieťaťom. Vlastne to zažívam tieto prázdniny úplne prvýkrát v živote takto veľadňovo. Ja som predtým vlastne nikdy len jedno dieťa nemala (ak nerátam tú minútu, kým sa k jedináčikovi Matilde, nenarodila po minúte Ela). . Že či je to veľký rozdiel mať dvojičky a jedno dieťa? Je. Obrovský. 1. dvojičky jednoznačne nie sú “dvojitá starosť” ´. Je to úplná blbosť 2. tento týždňojedináčik má všetok luxus sveta (sorry, čajočka Sára od Cifrov, ak sa vezmete, bude asi kus rozmaznaný) 3. s dvojičkami je to naozaj praktickejšie, lebo si to prosto praktickejšie potrebuješ urobiť, aby si prežila 4. s jedným človekom je to oveľa kontaktnejšie a všetkému sa dá vyhovieť, nemusí čakať, môže cucať, môže sa nosiť 5. mám kedy pracovať, dokonca jeden spánok denne spím s človekom malým 6. mať tri deti je občas hardcore a som unavená jak hovädo (som zistila), ale aj tak sa mi to páči najviac na celom svete zo všetkých zážitkov najviac 7. nechávam si všetky tri deti a oddýchla som si ako nikdy 😂♥️ . PS: chápem, že materská dovolenka je náročná aj pre mamy, čo majú jeden kus. Ale teda verte mi, že oné..že je to fakt výrazne iné, ako mať dve deti hneďka šupom naraz. Ak neveríte a cítite sa naprd, šup-šup na dvojičky! ♥️😂 . A znova a znova a znova verejne kričím, že obdivujem každú ženu, ktorá má doma špeciálneho malého človeka. Objímam virtuálne a vždy, keď sa mi chce čo i len trochu mindžovať a sťažovať sa, dám si facku. ♥️

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Slogan šťastná mama, šťastné dieťa nie je úplný nezmysel. Prirodzené je predsa všetko, čo žijeme. Či už sú to menštruácia, mastné vlasy, depresie, obťažovanie, domáce násilie, rodové stereotypy, alebo krásy tohto sveta.

Okrem množstva pozitívnych reakcií určite prichádza aj veľa negatívnych. Dá sa na to zvyknúť a hodiť ich takpovediac za hlavu alebo je to pre teba náročné?

Dá sa na to, samozrejme, zvyknúť, aj keď to dosť dlho trvá. Väčšinou už reagujem mávnutím rukou, niekedy komentár zmažem, inokedy anonymného hejtera zablokujem. V závislosti od periódy. (smiech)

Anonymne vypisujú zrejme frustrovaní či nešťastní ľudia, ktorí sa skrývajú za nejaký vymyslený nick. Inak nerozumiem, kde by zobrali energiu a čas na to, aby vypisovali zákerné správy. S takými ľuďmi nič neurobím, takže sa nimi ani nezaoberám. Nemá to význam.

Počas pandémie si sa zapojila do výzvy O2 Dobré dáta, ktorá motivovala rodičov, aby si doma zacvičili s deťmi. Máte to tak doma bežne? Hýbete sa spolu?

Som pomerne lenivá matka, čo sa týka pohybu. Dlhé prechádzky a bicyklovanie však máme všetci veľmi radi a snažíme sa venovať aj pokusom o nový cirkus, čiže akrobatickým výzvam. Mohli by sme si založiť skupinu neestetického cirkusu, pretože zatiaľ nám to veľmi nejde. Ale zlepšíme sa!

View this post on Instagram

Máme nové rúška. Tak sme sa rozhodli..že urobíme. Prečo? Len preto, aby sme ich o čosi radšej nosili. Lebo si myslíme, že je to fér nosiť rúška. Taká motivácia. Lebo vraj nosiť rúško začína byť zase trápne a hanba..my si myslíme, že nosiť rúška je veľmi dôležité. . “Žijem najzvláštnejšiu dobu, akú som kedy žila. Človek sa niekedy vo februári preľakol, potom sa upokojil a teraz tak voľne plápolá vo vzduchu. . Jedinou istotou z toho, čo bude, je akási zvláštna neistota. A tak postupne zisťujeme, že túto dobu musíme prehryznúť každý sám za seba. Musíme byť zodpovední sami za seba tak, aby sme nemuseli byť zodpovední za nikoho ďalšieho, či dokonca za niečie nešťastie. Ak raz budeme pri podozrení na COVID čakať na výsledky testu, spíšme si zoznam ľudí, s ktorými sme sa stretli. Možno prídeme na to, že tu vôbec nejde o nás, ale o mamu priateľky, ktorá je onkologickou pacientkou, kolegu s dieťaťom so silnou astmou alebo o kamaráta, ktorý sa mal konečne dočkať svojej operácie. . Asi budeme mať chvíľami čo robiť, aby sme, visiac v povetrí, ostali negatívnymi a zároveň boli dennodenne pozitívni.” . Z blogu pre @dennikn . Nové rúško môžete získať alo darček, ak ho VLOŽÍTE DO KOŠÍKA k nákupu nad 25€, alebo si ich môžete normálne kúpiť… Majú odporúčané dve vrstvy, medzi ktoré sa dá v prípade potreby vložiť ešte jedna. Sú na šnúrky, ktoré si samozrejme môžete zaviazať aj z ušami, aby sa vám rýchlejšie nasádzali. Nazdravie. ♥️ . www.kristinatormova.sk . foto @alexkinova

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

Veľa ľudí hovorí, že týždne, keď sme boli doma, im ukázali mnohé veci a zmenili pohľad na svet. Stalo sa niečo také u teba? Vnímaš teraz svet inak?

Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.

No zároveň sa zdá, že tie dni s koronou sa nekončia, takže ešte máme možnosť naučiť sa vážiť si maličkosti, zdravie a byť trochu menej egocentrickí. I keď to, čo sa deje vo svete, často vypovedá o opaku.

My máme svoju bublinu a stalo sa nám toho veľa. Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.

„Čakala som, že sa toho zmení viac a tá nárazová spolupatričnosť vydrží trochu dlhšie ako jedno obdobie spoločného šitia rúšok. Zdá sa, že sa to neudialo, čo je škoda. Vystúpením zo svojej bubliny badám, že nás tento vírus začína rozdeľovať, a tak čoraz viac ohrozovať. Prajem nám všetkým veľa zdravia.“

Nevýhodou bolo občasné „odpadávanie“ od únavy, keďže spojenie tri deti, home office, nočné dojčenie a to všetko na 35 m2 je miestami náročné. Aj tak sme si s manželom povedali, že to bolo asi najkrajšie obdobie, aké sme dosiaľ zažili. Trošku sa z nás stali sociopati, ale verím, že to zase prejde. V najhoršom nie. (smiech)

V jednom blogu si písala, že v čase pandémie si obmedzila vymýšľanie nových vecí a návrhov, pretože ich realizácia by bola náročná. Ako si na tom teraz?

Máme šťastie, že máme prácu, ktorá sa dá robiť aj z lesa. Je k nej potrebný len dobrý internet a občasný telefonický signál.

S mojím manželom sme sa po niekoľkých hysterických sebaľútostných hádkach stali silným tímom. Veľa vecí sa prečistilo, zmenilo a s odstupom času môžem povedať, že k lepšiemu. Máme veľa nových nápadov, premotivovane sa tešíme a makáme.

Nemôžeme si dovoliť zabaliť to, je to naša práca, ktorá nás navyše veľmi baví. Občasné vyhoreníčko nemôže byť prekážkou.

Podnikáš, si aktívna na Instagrame, píšeš blog pre Denník N, určite teda tráviš veľa času online. Stáva sa ti, že „internetovanie“ ti prerastá cez hlavu?

To je, ako keby ste sa ma opýtali, či mi práca prerastá cez hlavu. Internet je moja práca. Najdôležitejšia súčasť mojej práce je internet a sociálne siete. Pracujem z materskej, na ktorej som vlastne nikdy nebola, a áno, prerastá mi internet cez hlavu. Tak ako by mi prerastala cez hlavu iná práca.

Na Sóde sa pravidelne venujeme zodpovednému používaniu technológií aj vo vzťahu k deťom. Ako je to u vás? Máte nejaké pravidlá alebo obmedzenia na čas strávený pred displejom?

Displeje majú v detstve našich dievčat naozaj mizivú rolu. Vedia však, že displeje sú moja práca.

Samozrejme, pozeráme z času na čas, hlavne v zime,  na počítači rozprávky. Urobíme si pukance, zababušíme sa do deky a spoločne pozeráme, ja väčšinou zaspím. Ale nie je to žiadne pravidlo, dievčatá si obrazovky nepýtajú.

Vedia, samozrejme, telefonovať, tešia sa z videohovorov, vedia na mobil fotiť, dokonca vedia gúgliť. Ale sú to naozaj mikromomenty v ich životoch.

Keď sme boli predminulú jeseň v Londýne, spoločne sme tento výlet pripravovali cez internet. Kam pôjdeme, čo tam bude, čo chceme vidieť, čo je v múzeách, ako tam pôjdeme. Bol to plnohodnotne strávený čas, ktorý nebol „čumením“ do obrazovky.

„Od marca sme s tromi prestávkami žili v lese, všetci v jednej chatičke, s vodou z potoka. Zistili sme, že potrebujeme oveľa menej, ako sme si mysleli, že najlepšie nám je spolu a sme za toto obdobie veľmi vďační.“

Keď dlho cestujeme, každá má, počas spánku ich malého brata, chvíľku, keď si môže na Pintereste uložiť nápady, ktoré následne spoločne realizujeme. Displeje vo všeobecnosti nepovažujem za zlé, len ich často nesprávne používame.

V septembri tohto roka sa mnohé deti vrátia do školy po takmer polroku a tvoje dcéry čaká nástup do prvého ročníka. Pre mnohých rodičov je to obdobie, keď začnú riešiť kúpu prvého telefónu, aby sa s deťmi vedeli spojiť. Riešiš to aj ty? Kedy je podľa teba vhodné dať dieťaťu prvý mobil?

Zatiaľ to neriešim. Nemyslím si, že by to bolo teraz potrebné, ale ak bude, isto mobil zabezpečíme. Ale nie na hranie. Obyčajný mobil na to, aby sme sa vedeli spojiť.

Podľa mňa je vhodné dať dieťaťu prvý mobil vtedy, keď si to vyžaduje situácia. A taká situácia musí najprv prísť.

Hovoríš o sebe, že si hyperaktívna a vďaka tomu stíhaš množstvo rôznych aktivít. Je niečo, čo by si medzi ne ešte chcela zaradiť? 

Chcela by som sa naučiť tak ozajstne oddychovať. Učím sa to, nie je to jednoduché a väčšinou sa mi to podarí až pri jemnom vyhorení. To, samozrejme, nie je správne.

Chcela by som sa konečne začať venovať handpoke, ktorý som sa v zime naučila, no musím čakať na skúšky z hygieny a iné dôležité administratívne veci, ktoré s tým, aby človek mohol tetovať, súvisia. A ak by sa mi niekedy podarilo pravidelne jogovať, bola by som na seba veľmi pyšná.

Si mama troch detí, spisovateľka aj dizajnérka, nachádzaš si čas na úniky zo sveta? Ak áno, ako vyzerajú?

Píšem. To je môj únik. Či už krátky post, blog, knižku, čokoľvek. Alebo si kreslím a tvárim sa, že pracujem. Napriek tomu, že kresliť veľmi neviem. Vtedy sa vypínam z tohto sveta a okolie so zamračeným čelom a zdvihnutým ukazovákom upozorňujem, že teraz ma nemôžu rušiť. Občas to dokonca aj pochopia.

A varenie. To je čas pre mňa. Hrám sa, že sa musím strašne sústrediť, no pritom si to užívam, hlavne jedlá, pri ktorých treba veľa krájať na maličké kúsky. (smiech)

View this post on Instagram

#dakujem 🙏🏻🌱 z celého ♥️ . Koniec veľkých prázdnin. Najnádhernejších 7 rokov prázdnin, kedy sa dalo zažiť najviac na svete, kedy bol čas na odvahu a plnenie snov. 7 rokov prázdnin, zážitkov a výletov..takmer kedykoľvek, kdekoľvek, či na pieskovisko, alebo električkou do Rače, no hlavne spolu (aj homeoffice vždy išiel s nami, debko vlezlý! nah ale teda..vďaka aj zaň ❤️❤️❤️)..bez povinnej školskej dochádzky 😩🤷🏼‍♀️😂 . Juj, ale tešíme sa nekonečne na nové zážitky a krásy. Vybrali sme školu, ktorej plne dôverujeme, že naše dievky budú môcť byť samé sebou a budú len láskavo múdrieť. 🙏🏻 Fotila Ela. @mala_foti . #patetickamatka #nostalgickamatka #akomozutakrychlorast #budeočompisat . #sponka

A post shared by kristina tormova (@kristina.tormova) on

V rámci Sódy radi prinášame aj tipy na zaujímavé miesta, ktoré sa v rámci Slovenska oplatí navštíviť. Ktoré miesto si si obľúbila a nemali by sme ho podľa teba vynechať? A kam sa už dlhšie chystáš, no ešte si sa tam nedostala?

Slovensko nemám pochodené, priznávam. Môj druhý domov bol vždy na Liptove. Mám tam veľa obľúbených miest a priateľov, kedysi som tu pomáhala s ochotníckym divadlom. Chodím tam vždy, keď sa dá, a keby som mala tú možnosť, tak tam pokojne ostanem žiť. Možno na dôchodku.

Nech sa na Liptov vyberiete kamkoľvek, bude vám krásne. O tom niet pochýb. A negúglite nič dopredu. Len choďte a obzerajte sa, tak objavíte toho oveľa viac. Čoskoro budeme spoznávať strednú časť Slovenska, tak potom dám vedieť, či sa dá zamilovať aj tam.

Kristína Tormová

Je herečka, moderátorka, spisovateľka, dizajnérka a trojnásobná mama. Založila úspešnú značku Koláčová, v rámci ktorej navrhuje tričká a kryty na mobily. Je autorkou knižiek, v ktorých rozpráva o svojom materstve, o svojich dvojičkách a tehotenstve s tretím dieťaťom. O zážitkoch s deťmi pravidelne píše na svojom blogu aj na Instagrame, kde má viac ako 125 000 sledovateľov.


Vyskúšali sme, či sa dá fungovať so smartfónom bez Google

Čítaj viac

Predobjednajte si novú PlayStation 5, ktorá predbehla evolúciu a prinesie novú éru hrania

Čítaj viac

Jeseň plná energie? Našich 6 obľúbených smartfónov vydrží na jedno nabitie aj dva dni

Čítaj viac