Powered by O2
Lifestyle

Týchto 15 soundtrackov sa zapísalo do histórie. Poznáte ich všetky?

Neoddeliteľnou súčasťou filmu je hudba. Viete, aký príbeh sa skrýva za týmito notoricky známymi skladbami? Niektoré z nich vznikli doslova na kolene.

22. 5. 2020; Autor: Lucia Vojtišková, Foto: Shutterstock

Pri vzniku soundtrackov neexistujú pravidlá rovnako ako ani pri kreatívnom procese. V niektorých prípadoch vznikne hit za dve hodiny, v iných tento proces trvá takmer dva roky. S akými prekážkami sa stretli také mená ako Adele alebo Lady Gaga?

Počúvajte hudbu cez O2 a pridajte si appku TIDAL aj so všetkými skladbami z tohto výberu do svojho SMART Paušálu. Chcem vedieť viac

Ak patríte medzi filmových nadšencov, určite vám neunikla ani jedna z nasledujúcich snímok. Ak nemáte čas objavovať nové filmy alebo si svoj obľúbený film pozrieť znova, môžete si ich aspoň „vypočuť“ a pripomenúť si obľúbené scény vďaka týmto 15 skladbám.

Chariots of Fire / Ohnivé vozy (1981) 

Vangelis – Chariots of Fire

Vo výbere toho najlepšieho začíname gréckym skladateľom Vangelisom, ktorý zložil hudbu k oceňovanému britskému filmu Chariots of Fire (Ohnivé vozy).

Zaujímavosťou je, že Vangelis nahral tento singel úplne sám, a to tak, že hral postupne na všetkých nástrojoch – na akustickom piane, syntetizéri, bicích aj na perkusiách.

Purple Rain / Purpurový dážď (1984)

Prince – Purple Rain

Notoricky známy singel, ktorý sa v 80. rokoch dlho držal na prvých priečkach hitparád. Film vďaka nemu v roku 1985 vyhral dvoch Oscarov – za najlepší hudobný aranžmán a spracovanie.

Aj keď pieseň pôvodne vznikla pre film Purple Rain, vďaka jej veľkej popularite je dodnes jeden z najznámejších Princových počinov.

Dirty Dancing / Hriešny tanec (1987)

Bill Medley – (I’ve Had) The Time Of My Life

Singel spájaný s najznámejšou zdvíhačkou vo filmovom svete má na konte tiež niekoľko ocenení vrátane Grammy, Zlatého glóbusu a Oscara.

Vedeli ste však, že verzia, ktorá sa dostala do filmu, je odlišná od tej, na ktorú pôvodne Patrick Swayze a Jennifer Grey tancovali? Pôvodný song totiž nestihli pre nízky rozpočet do natáčania záverečnej scény dokončiť.

Top Gun (1986)

Berlin – Take My Breath Away

Ďalší oceňovaný a naprieč všetkými generáciami známy singel, ktorému pomohla aj veľká popularita filmu Top Gun.

Text piesne napísal skladateľ Tom Whitlock v aute na ceste domov. Vznikol tak priamo v prostredí vhodnom pre akčnú snímku zo života amerických pilotov. Skupina Berlin dodnes koncertuje a táto pieseň je stále súčasťou ich vystúpení.

Forrest Gump (1994)

Alan Silvestri – I’m Forrest… Forrest Gump

Ikonický film o živote amerického mladíka Forresta ponúka niekoľko nezabudnuteľných momentov, ktoré skvelo dotvára práve použitá hudba. Potvrdzuje to aj šesť získaných Oscarov, z ktorých sú hneď dva za zvuk.

Alan Silvestri je známy najmä vďaka tomuto filmu, spolupracoval však aj na filmoch ako Avengers, Van Helsing alebo Lara Croft.

Lion King / Leví kráľ (1994)

Elton John – Circle of Life

Soundtrack, ktorý v hitparádach nahradil Forresta Gumpa. Elton John údajne pesničku zložil a nahral k nej demo za necelé dve hodiny.

Popularita Levieho Kráľa vystrelila singel na prvé priečky za pár dní od vydania a Circle of Life si vyslúžil aj niekoľko oscarových nominácií za hudbu. Pesnička sa stala taká populárna, že v súčasnosti existuje viac ako 28 verzií, dokonca v rôznych jazykoch.

Titanic (1997)

Céline Dion – My Heart Will Go On

Pravdepodobne najznámejšia potopená loď, ktorá sa vďaka filmu Titanic premenila na nestarnúcu romantickú tragédiu.

Najznámejšiu scénu, odohrávajúcu sa na cípe lode, dopĺňa pieseň, ktorá sa pre nezhody menila takmer na poslednú chvíľu. Tvorcovia filmu totiž pred Céline Dion oslovili speváčku Enyu, ktorá však odmietla. Obávala sa totiž spolupráce, na akú dovtedy nebola zvyknutá.

Pirates Of The Caribbean / Piráti z Karibiku (2003)

Klaus Badelt – He’s A Pirate

Na piesni He’s A Pirate spolupracoval s Klausom Badeltom aj známy filmový skladateľ Hans Zimmer.

Napriek tomu, že film Piráti z Karibiku zožal mnoho kritiky, u divákov sa tešil veľkej popularite. Neskôr vznikol aj album s názvom Pirates Remixed, ktorého súčasťou sú viaceré remixy singlu od mien ako napríklad Tiësto.

Skyfall (2012)

Adele – Skyfall

Zložiť pesničku pre ďalšiu bondovku bola údajne pre speváčku a skladateľku Adele veľká výzva. Váhala, či ponuku prijať, keďže jej tvorba bola dovtedy výlučne o láske.

Po prečítaní scenáru však okamžite súhlasila, pretože sa doň zamilovala. Napriek tomu trvalo neuveriteľných 18 mesiacov, kým sa skladba dokončila.

Frozen / Ľadové kráľovstvo (2013)

Idina Menzel – Let It Go

Rozprávka Ľadové kráľovstvo jednoznačne patrí k lídrom medzi súčasnými Disney filmami. Singel naspievala Idina Menzel a zložili ho manželia Kristen a Robert Lopezovci.

Let It Go sa stala prvou Disney piesňou, ktorá sa od roku 1995 dostala do prvej desiatky v hitparáde Billboard. Predbehla tak soundtrack z filmu Pocahontas – Colors of the Wind.

Great Gatsby / Veľký Gatsby (2013)

Lana Del Rey – Young and Beautiful

Podľa hitparád najúspešnejší počin speváčky Lany Del Rey nebol pôvodne určený na filmové plátna.

Počas jedného rozhovoru v rádiu speváčka zaspievala kúsok z tejto piesne ako náhľad do jej budúcej tvorby. Krátko nato ju kontaktoval Baz Luhrman, režisér snímky Veľký Gatsby, s ponukou nahrať singel ako hlavnú pieseň pre tento film.

Grand Hotel Budapest / Grandhotel Budapešť (2014)

Alexandre Desplat – The Grand Budapest Hotel

Jeden z najznámejších filmov režiséra Wesa Andresona okrem ikonickému vizuálu vďačí za popularitu aj svojmu soundtracku.

Na hudbe pracovalo viacero skladateľov vrátane Alexandreho Desplata. Práve ten použil na vykreslenie atmosféry množstvo ruských folkových prvkov vrátane tradičnej balalajky. Vďaka dokonalému spracovaniu sa zaradil k držiteľom Oscara za najlepšiu pôvodnú hudbu k filmu.

Interstellar (2014)

Hans Zimmer – Interstellar Main Theme

Keď si Christopher Nolan vybral Zimmera pre svoj plánovaný film, poslal mu list, v ktorom opísal zápletku filmu. Na záver napísal prosbu, aby na soundtracku pracoval jeden deň a následne mu ho prehral.

Dolaďovanie do dokonalosti nakoniec prebiehalo takmer dva roky, až do nakrúcania záverečnej scény.

A Star Is Born / Zrodila sa hviezda (2018)

Lady Gaga – Shallow

Novodobá rocková balada vo filme Zrodila sa hviezda zaznieva až trikrát. Spolu so speváčkou Lady Gaga v piesni figuruje aj herec Bradley Cooper. Obaja si vo filme zahrali hlavné roly a ich spev dokonale vykresľuje romantický vzťah postáv. Speváčka si za skladbu vyslúžila aj svoje prvé oscarové ocenenie.

Skladba okrem ocenenia získala aj žalobu za porušenie autorských práv hudobníka Steva Ronsena, no súd nakoniec rozhodol v prospech mladej speváčky.

Joker (2019)

Hildur Guðnadóttir – Subway

Film Joker, natočený na motívy komiksu z tvorby DC Comics, je najnovším držiteľom Oscara za filmovú hudbu. Islandská skladateľka Hildur Guðnadóttir dostala od režiséra Todda Philippsa jednoduchú inštrukciu, aby sa riadila vlastnými pocitmi.

Vďaka tomu sa Hildur stala prvou Islanďankou a ženskou držiteľkou rôznych ocenení vo viacerých kategóriách vrátane Oscara.

Streamovacia hudobná aplikácia TIDAL s viac ako 60 miliónmi hitov a s množstvom prémiového obsahu môže byť aj s neobmedzenými dátami súčasťou vášho O2 SMART Paušálu. Viac informácií o tom, ako si vyskladať paušál, nájdete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac