Lifestyle

Úspešné hudobné comebacky: 8 interpretov, ktorí sa na scénu vrátili vo veľkom štýle

Santanovi sa vyplatila spolupráca s mladými hudobníkmi, Mirovi Žbirkovi zase pomohlo nahrávanie v štúdiu, v ktorom tvorili aj jeho hudobné idoly.

Autor Radovan Vrška

Foto Unsplash, Austin Neill

Dátum11. 3. 2021

Veľký hudobný comeback nemusí prísť len po rokoch života v ústraní, často ide o zmenu hudobného štýlu či rozbehnutie nových spoluprác. Vybrali sme pre vás 8 interpretov a ich hudobné návraty. Spoznajte príbehy úspešných albumov, ktoré ich vrátili na výslnie.

Počúvajte hudbu cez O2 a objavte výhody služby TIDAL aj s predplatným a 10 GB na jej počúvanie každý mesiac ako súčasť svojho O2 SMART Paušálu. Chcem vedieť viac

Santana
Supernatural

Jeho hudobné úspechy sa datujú od konca šesťdesiatych rokov, keď zaujal svojím osobitným štýlom – kombináciou blues s latinskoamerickými rytmami a charakteristickou hrou na gitare. Vďaka nej mu patrí 15. miesto v rebríčku 100 najlepších gitaristov všetkých čias. Počas svojej kariéry nahral množstvo albumov, hosťoval v rôznych projektoch a odohral veľké koncerty, jeho meno však postupne začali zatieňovať mladší gitaristi.

Všetko zmenil album Supernatural, ktorý je jeho 18. štúdiovým albumom. Santana sa obklopil mladými talentmi, čo bolo kľúčom k úspechu. Hneď prvý singel Smooth ho katapultoval späť na výslnie. O spev sa v tejto piesni postaral Rob Thomas z kapely Matchbox Twenty. Z albumu vzišli viaceré single, medzi nimi aj ďalší hit Maria Maria.

David Bowie
Blackstar

David Bowie sa považuje za jedného z najvplyvnejších hudobníkov 20. storočia, ktorého rešpektujú kritici aj hudobníci. Počas svojej kariéry niekoľkokrát zmenil štýl a vždy prišiel s niečím inovatívnym. V roku 2003 vydal album Reality, do roku 2006 aktívne koncertoval a potom si dal dlhšiu hudobnú prestávku.

O sedem rokov vydal album The Next Day, ktorý však nezaujal tak ako ten nasledujúci s názvom Blackstar. Bol to skutočne veľkolepý návrat na scénu, aj keď podľa mnohých išlo skôr o veľkolepú rozlúčku, keďže Bowie krátko po vydaní albumu zomrel. Na albume spolupracoval s džezovými hudobníkmi a podarilo sa im vytvoriť zaujímavú kombináciu art rocku a džezu.

Johnny Cash
American Recordings

Veľká hviezda country hudby, ku ktorej vzhliadajú mnohí mladí umelci, začínala svoju kariéru v rovnakom čase ako Elvis Presley. Obrovská popularita však Johnnyho Casha čoskoro dobehla v podobe drogovej závislosti. V čase vydania svojho najslávnejšieho albumu nahratého vo väznici Folsom Prison však závislosť dokázal ovládnuť a svoj život úplne zmenil. Začal nosiť čierne oblečenie, vďaka čomu si vyslúžil prezývku The Man In Black.

Veľký návrat na scénu prišiel na sklonku jeho života, keď ho oslovil legendárny producent Rick Rubin, aby nahral cover verzie známych hitov. Album dostal názov American Recordings a pre úspech tohto albumu sa počas ďalších rokov nahrali ešte ďalšie tri v podobnom duchu. Po smrti Johnnyho Casha vyšlo 60 dovtedy nevydaných nahrávok z tohto úspešného obdobia.

Metallica
Death Magnetic

Metallica sa vo svojich začiatkoch radila do takzvanej veľkej štvorky kapiel, ktoré prišli s novým štýlom metalovej hudby. Medzi ich najúspešnejšie albumy patria Master of Puppets a Black Album. Po vydaní albumu ReLoad sa na čas odmlčali, prišli nezhody medzi členmi kapely a dokonca hrozilo aj ukončenie spolupráce.

Po šiestich rokoch sa však stretli v štúdiu pri nahrávaní kontroverzného albumu St. Anger. Jeho vznik mapuje aj dokument, ktorý ukazuje, ako členovia kapely spolupracujú pod dohľadom psychológa. Album však ešte nedosiahol očakávaný úspech. Došlo však k viacerým zmenám, Metallicu posilnil basgitarista Robert Trujillo a album Death Magnetic nanovo odštartoval úspešné časy.

Ozzy Osbourne
No More Tears

Zakladajúci člen kapely Black Sabbath je jednou z najkontroverznejších postáv svetovej hudobnej scény. Po niekoľkých rokoch na pozícii speváka tejto kapely rozbehol úspešnú sólovú dráhu, vydal niekoľko albumov a absolvoval množstvo turné po celom svete. Po tragickej smrti gitaristu Randyho Rhoadsa jeho kapela chvíľu stagnovala, po čase ho však nahradil Zakk Wylde, s ktorým nahrali album No Rest For The Wicked.

Čítajte aj: 7 interpretov, ktorí sa preslávili jednou skladbou

Aj vďaka aktívnej spolupráci s novým gitaristom vyšiel o tri roky neskôr prelomový album No More Tears s úspešným singlom Mama, I’m Coming Home. Táto autorská dvojica spolupracovala ešte niekoľko rokov. Ozzy Osbourne sa však postupne zviditeľnil aj inak – začal organizovať Ozzfest a objavil sa v reality šou Osbournovci.

Eric Clapton
Unplugged

Eric Clapton je po Jimim Hendrixovi asi druhým najslávnejším gitaristom všetkých čias. Hoci počas svojej kariéry hral rôzne štýly, radí sa predovšetkým medzi bluesových gitaristov. Po pôsobení v legendárnych kapelách ako Cream či The Yardbirds sa dal na sólovú dráhu a jeho prvým veľkým hitom sa stala cover verzia hitu Boba Marleyho I Shot The Sheriff. Úspešnú kariéru však na nejaký čas prerušilo protialkoholické liečenie.

Po prekonaní týchto problémov nahral niekoľko menej úspešných albumov. Tragická strata syna ho inšpirovala na napísanie piesne Tears In Heaven, ktorá sa stala obrovským hitom. Objavila sa na akustickom albume Unplugged, ktorý je doteraz jeho najpredávanejším. Zaujímavosťou je, že jednu z gitár, na ktorej hral na tomto albume, neskôr predal v aukcii za takmer 800 000 dolárov.

Lucie
EvoLucie

Kapela Lucie bola úspešná v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch, keď vytvorila množstvo hitov a získala veľkú popularitu. Podľa niektorých kritikov ide dokonca o najslávnejšiu českú kapelu vôbec. Úspešné roky však prerušila dlhšia prestávka, keď sa viacerí členovia kapely vydali na sólovú dráhu.

V roku 2012 však Lucie pri príležitosti prevzatia ceny za album Černý kočky, mokrý žáby z roku 1994 ohlásila návrat na scénu, ktorý sprevádzalo niekoľko koncertov. V roku 2018 vyšiel dlhoočakávaný album EvoLucie a s ním veľké halové koncerty.

Na albume s kapelou spolupracoval aj hudobník Phil X, súčasný gitarista kapely Bon Jovi. Zvuk albumu aj výber skladieb je rôznorodý, čo majú fanúšikovia kapely radi.

Miro Žbirka
Double Album

Miro Žbirka začínal kariéru v kapele Modus, vyhral Bratislavskú lýru aj Zlatého slávika. Počas svojej sólovej kariéry nahral veľa úspešných albumov, pričom na niektorých sa pokúšal o zmenu štýlu k viac elektronickému zvuku, napríklad na albume Nemoderný chalan. Čoraz viac ho to však ťahalo k piesňam, ku ktorým mal vždy vzťah, a to k hudbe milovaných The Beatles.

Ako darček k 60. narodeninám dostal od manželky nahrávanie v legendárnom štúdiu Abbey Road, v ktorom nahrávali viaceré jeho vzory, a výrazným spôsobom to ovplyvnilo aj jeho ďalšie smerovanie. Najskôr nahral singel Love Shines, čoskoro nasledoval album Miro a londýnske nahrávanie zavŕšil dvojalbumom Double Album.

Tieto dva albumy prinášajú zvuk, ktorý celý život hľadal, a považujú sa za to najlepšie, čo zatiaľ nahral. A to aj vďaka tomu, že nahrával s muzikantmi, ktorí boli spoluhráčmi Paula McCartneyho.

Ak sa nechcete hneď púšťať do počúvania celých albumov, vybrali sme z comebackových albumov každého interpreta v článku jednu skladbu, ktorá ho podľa nás najlepšie vystihuje. Vypočuť si ich môžete tu:

Chcete mať prístup ku všetkým hudobným hitom vždy, keď dostanete chuť? Stavte na Zlatý O2 SMART Paušál, ktorý ocení každý streamer. Každý mesiac v ňom nájdete predplatné vybranej prémiovej appky, napríklad hudobnej streamovacej služby TIDAL, a k nej extra dáta na jej počúvanie vždy, keď dostanete chuť. Viac o tom, ako si vyskladať O2 SMART Paušál, sa dozviete na www.o2.sk.

Páčil sa vám článok?

Lifestyle

Martin Novák: V kuchyni je šéfkuchár rovnako dôležitý ako ten, čo umýva riad. Ak chceme dobre navariť, musíme odložiť ego, spolupracovať a jasne komunikovať

V kuchyni sa neučíme len receptom, ale aj rešpektu voči iným ľuďom.

Autor Klaudia Šútorová, Ester Viktória Bukovinská

Foto Magdaléna Tomalová

Miesto EverGreen

Dátum11. 12. 2025

Štipka kriku, pol lyžice smiechu, hŕstka plaču a primerane objatí. Práca v kuchyni prináša rôzne emócie, no nech sa deje čokoľvek, podľa šéfkuchára Martina Nováka je najdôležitejšie variť srdcom. Zákazníci to totiž cítia – nahnevaný kuchár varí inak ako šťastný. V rozhovore hovorí Martin Novák o tom, ako sa emócie prenášajú na tanier, prečo jedlo dokáže spájať ľudí, čo ho relácia Na nože naučila o našej mentalite a akú silu má v kuchyni tím, ktorý drží spolu.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

prečo nás aj obyčajné jedlo dokáže vrátiť do detstva,
ako spoločné stolovanie spája ľudí rýchlejšie než slová,
čo sa naučil o ľuďoch pri natáčaní relácie Na nože,
a prečo sú rodinné recepty tým najväčším dedičstvom, a
čo odlišuje dobrého kuchára od skutočného lídra.

Hovorí sa, že jedlo pripravené s láskou chutí najlepšie. Je pravda, že ľudia z jedla dokážu vycítiť, aké emócie prežíva kuchár?

Určite áno. Ja stále hovorím, že varenie je hlavne o srdci a vášni daného človeka. Keď príde niekto do kuchyne už ráno vytočený, varí inak, ako keď mal príjemné raňajky s partnerom alebo partnerkou. Vášeň k remeslu určite cítiť.

Predpokladám, že to platí aj naopak – že jedlo dokáže u zákazníkov vyvolať konkrétne spomienky alebo emócie…

Dokonca nás často dokáže vrátiť do detstva. Keď ješ v záhrade vyprážané kura so šalátom, tak sa ti to celé pospája a spomenieš si na svoju babinu.

Ja mám to šťastie, že môžem chute z kuchyne svojej maminy a babiny zažívať každú nedeľu – raz plnenú papriku, inokedy perkelt. Je úplne jedno, či mi povedia presný počet guľôčok korenia, ktoré do receptu dali, nikdy to nebude chutiť rovnako ako od nich. Doma je doma – na tanieri cítiť ten sentiment a nekonečnú lásku.

Keď rozmýšľam nad zážitkami s rodinou, vždy sú plné jedla – svadby, oslavy, vianočné pečenie. Má jedlo moc spájať?

Jednoznačne. V jednom projekte, v ktorom som pracoval, sme mali komunitný stôl – sadali si tam k sebe úplne cudzí ľudia, ktorí sa zblížili. Rozprávali sa o tom, čo nám nechutí alebo, naopak, chutí. „Niečo podobné som jedol, keď som bol na dovolenke.“ „Naozaj, a kde ste boli?“ Konverzácia sa rozvíja, dobré jedlo vyplavuje endorfíny a my sa zrazu cítime bližší.

Keď sme boli s manželkou v začiatkoch vzťahu, určite som mal plusové body za to, že som si ju vedel získať jedlom. Jedlo je určite spájač – vo všetkých možných variantoch.

Jedlo ľudí spája aj na diaľku – ľudia ťa poznajú zo šou Na nože, ktorá je veľmi obľúbená. Prečo myslíš, že divákov bavia programy o varení?

Je to rôznorodé, niektoré šou nás bavia, pretože si cez ne môže človek rozširovať obzory o varení, a iné sú viac o príbehoch a emóciách spojených s jedlom. Aj naša relácia Na nože je o príbehoch nefungujúcich podnikov, ktorým sa snažíme pomôcť, vymaniť ich zo začarovaného kruhu a nasmerovať tak, aby správne vykročili. Okrem toho je to však aj také zrkadlo mentality nás samotných.

Čo nám Na nože zrkadlí o spoločnosti?

Napríklad nám ukazuje, že sme veľakrát ochotní minúť peniaze na zbytočnosti a, naopak, šetriť na miestach, kde by sme nemuseli. Chceme sa čo najlacnejšie najesť a nezaujíma nás vplyv nekvalitných potravín na naše telo.

Myslím si, že naša šou poukazuje aj na to, že máme všetkého veľký prebytok. Ideme do obchodu a do pár minút máme hocičo, na čo máme aktuálne chuť. Najlepším príkladom sú Vianoce – obchody sú zavreté len na pár dní, ale ľudia odchádzajú s obrovskými košíkmi.

Jedlo je určite spájač – vo všetkých možných variantoch.

Tie Vianoce si asi ospravedlňujeme tým, že ide o „sviatok hojnosti“.

To áno, no nikto nezje 5 kíl údeného mäsa na posedenie. Alebo možno aj áno… Veď aj zemiakový šalát si dávame desaťkrát. Je to o našej kultúre, ktorá je podľa mňa niekedy prehnaná. Jedlo by malo byť nástrojom na radosť – či už doma, alebo v reštaurácii s profesionálmi.

Vnímaš v podnikoch, ktoré navštevuješ v relácii Na nože, rozdiel medzi profesionálnymi vyučenými kuchármi a tými, ktorí si cestu k tejto profesii našli inak?

Určite neplatí, že musíš mať vyštudovanú školu, aby si bol dobrý kuchár. Dôkazom je aj to, že ani naše maminy a babiny nemali kuchársku školu a vedia robiť naše najobľúbenejšie jedlá.

Aby si bol dobrý kuchár či kuchárka, musíš mať vnímavé chuťové poháriky a robiť svoju prácu od srdca. Je nevyhnutné, aby ťa varenie bavilo a aby tvoje jedlo bavilo aj hostí. Varenie nie je matematika alebo fyzika, no má svoje základné pravidlá a stále ma prekvapuje, koľko prevádzok ich nezvláda.

Čo konkrétne ťa dokáže prekvapiť?

Hygienické návyky v kuchyni – prekvapuje ma nevedomosť o fungovaní v kuchyni. Niekedy je to až taký alibizmus – ja si jedlo naložím na čistý tanier, ale to, čo ide hosťovi, ma nezaujíma.

Opisuješ nefungujúce prevádzky – v čom sú však iné tie, ktorým sa podarí začať nanovo a stanú sa z nich fungujúce podniky?

Celé je to o „chtíči“. To, že niečo neviete, sa dá napraviť, no musíte chcieť. Mám vedúcich prevádzok, ktorí sa mi stále pravidelne ozývajú a posielaju videá, že si niečo nové dokúpili a znova sa o schodík posunuli. Gastropodnikanie je mimoriadne náročné, nedá sa robiť bez obrovskej motivácie.

Takže si s niektorými účastníkmi stále v kontakte?

Áno, mám takých, ktorí mi veľmi prirástli k srdcu. Spája nás láska k vareniu – takisto robia svoju prácu od srdca, niečo si odo mňa zobrali a robia pre svoj podnik maximum aj po šou. Na nože nie je len o tom, aby sme zabavili televízneho diváka – ide aj o reálnych ľudí, ktorým meníme život.

Je to to, čo ťa na relácii baví najviac?

Určite áno, teším sa, keď niekomu pomôžem. No najviac ma baví, keď sa mi podarí niekoho „obrátiť“ na pozitívnejšieho človeka a znova v ňom vzbudiť lásku k vareniu, ktorá tam možno kedysi bola, ale pomaly zhasínala.

Je skvelé dať niekomu know-how a posunúť ho kariérne, no teší ma, aj keď sa mi podarí odovzdať svoju energiu. Aj diváci vidia, že som temperamentný – v kuchyni kričím, ale rovnako vášnivo sa aj teším z toho, keď sa podniku darí.

Je krik v kuchyni bežnou súčasťou varenia?

Som z generácie kuchárov, ktorí sa vyučili vo veľmi náročnom prostredí – nikto si nebral servítku pred ústa. Bol to tvrdý dril, no, samozrejme, vnímam, že svet sa postupne vyvíja a dnes sa dokážeme veľmi rýchlo niekoho dotknúť.

V kuchyni treba byť trpezlivý, ale keď si niekto nedá povedať, často zvýšim hlas. Treba však dodať, že varenie pre plnú reštauráciu je intenzívna dávka adrenalínu a je nutné, aby bola komunikácia v kuchyni jasná.

Také to klasické strohé „Áno, šéfe!“, ktoré poznáme zo zahraničných seriálov?

Presne tak. Niekomu to možno pripadá čudné, ale vôbec nejde o toho šéfa, ktorý by si tým leštil ego. V kuchyni sa každý sústreďuje na svoju pozíciu – niekto opeká mäso, iný mieša maslo v omáčke, a keď príde blok s objednávkou, šéfkuchár alebo manažér musí zakričať, nemá priestor ku každému prísť a pýtať sa milým hlasom. Keďže sa každý maximálne sústreďuje na svoju časť jedla, je potrebné, aby odpovedal „Áno, šéfe!“, aby bolo jasné, že je pripravený a vníma, čo má urobiť. Kuchyňa je živý organizmus a každý je rovnako dôležitý.

Presne to sa mi na tom organizme páči – niekto, kto umýva riad, je rovnako dôležitý ako niekto, kto pripravuje steak…

Presne tak. Niekto má možno tendenciu vyvyšovať sa a deliť práce na tie dôležité a nedôležité, no v kuchyni to neexistuje – pre jedlo sme dôležití všetci.

Aj ako šéfkuchár som veľakrát pomáhal našej kolegyni umývať riad a bolo pre mňa nesmierne dôležité, aby chápala, že je súčasťou nášho reťazca. Chcel som, aby sa cítila výnimočná, pretože to tak naozaj bolo.

Ako vedúci musíš nacítiť, čo tvoji kolegovia práve potrebujú, aby celá kuchyňa správne fungovala. Občas je to krik, inokedy ospravedlnenie, pochvala či objatie.

Čo ťa ešte kuchyňa naučila o komunikácii?

Varil som na rôznych miestach a v rôznych kolektívoch a to najzásadnejšie, čo som sa naučil, je, že každý je úplne iný a musíme sa navzájom rešpektovať. Ľudia majú rôzne hranice a netreba ich prekračovať.

Samozrejme, niekedy sa stane, že niečo prepísknete a vtedy je prirodzené ísť sa ospravedlniť, šéf-nešéf. Na ďalší deň sa začína variť odznova, treba obrátiť list a zahodiť ego – to v kuchyni nemá čo hľadať. Všetci totiž máme jeden spoločný cieľ – spokojného zákazníka.

Určite neplatí, že musíš mať vyštudovanú školu, aby si bol dobrý kuchár. Dôkazom je aj to, že ani naše maminy a babiny nemali kuchársku školu a vedia robiť naše najobľúbenejšie jedlá.

Šéfkuchár musí byť viac než len skvelý kuchár, musí byť aj líder, nie?

Určite. Ono to prichádza so skúsenosťami. Najprv si „kuchtíček“ a počúvaš, učíš sa a pomaly sa na teba niečo lepí, až ti šéf dá priestor rásť aj pozične. Neskôr ideš robiť šéfa ty a využiješ všetko, čo si sa naučil v predošlých kuchyniach.

Čo teda delí „obyčajného“ dobrého kuchára od úspešného šéfkuchára?

Šéfkuchári sú tí, ktorí majú trošku viac odvahy vystúpiť a zobrať na seba zodpovednosť za celú kuchyňu. Je to však dvojstranné – zodpovednosť musia prevziať, keď sa darí aj keď sa nedarí. Jednoducho za to vždy môžu oni.

Na Slovensku je aktuálne veľký problém s personálom – je nedostatok ľudí, a teda pracujú aj tí, ktorí nevaria z vášne. Kuchyňa je však vždy len taká silná ako jej najslabší článok. Znie to ako klišé, no je to tak – ak máte 5 šikovných zamestnancov a jedného, čo vždy odflákne omáčku, aj tak musí celá kuchyňa čakať na toho jedného.

Pracovný kolektív je nesmierne dôležitý – s niektorými kolegami som varil aj 20 rokov a boli sme spolu od ôsmej ráno, až kým sa večer o jedenástej neupratalo. Trávili sme spolu viac času ako s vlastnou rodinou.

Tvoje dlhoročné skúsenosti ti pomohli aj pri písaní knihy Nedeľný obed, na ktorej si spolupracoval so svojou babinou. Ako tento nápad vznikol?

Často mi píšu ľudia na sociálnych sieťach a pýtajú sa na recepty. Chcel som preto pripraviť knihu, kde ich nájdu. Bol to náročný proces, dali sme dokopy sto receptov, ktoré bolo treba napísať, navariť, nafotiť… Nič z toho však neľutujem – keď som knihu prvýkrát chytil do ruky, povedal som si, že to stálo za to.

Je to taký môj odkaz a najmä spomienka na chvíle s mojou rodinou. Keď som sa zamýšľal nad štýlom varenia, ktorý chcem priniesť, bola to jasná voľba.

Ako to brala babina?

Keď som sa jej spýtal, či ju môžem do procesu zapojiť, okamžite reagovala, že „kto by bol na starú babu zvedavý“. (smiech)

Pre mňa však má ten rodinný odkaz veľkú silu – kuchyni som obetoval všetko a bez mojich najbližších by to nešlo. Rodičia ma podporovali na začiatku, neskôr pri mne stála moja manželka, ktorá vychovávala deti, kým som ja makal v kuchyni. Je pre mňa dôležité pripomínať si, že bez rodiny sme nikým.

Martin Novák

Martin Novák je šéfkuchár s dlhoročnými skúsenosťami z rôznych gastroprevádzok. Vo svojom kariérnom živote bol súčasťou viacerých workshopov s michelinskými šéfkuchármi a získal prestížne ocenenia. Čitatelia ho môžu poznať zo šou Na nože, kde inšpiruje podniky, aby sa zlepšovali a rástli. Martin vydal svoju prvú kuchársku knihu Nedeľný obed, ktorá je inšpirovaná jeho rodinou.

Páčil sa vám článok?

Santana Supernatural

David Bowie Blackstar

Johnny Cash American Recordings

Metallica Death Magnetic

Ozzy Osbourne No More Tears

Eric Clapton Unplugged

Lucie EvoLucie

Miro Žbirka Double Album

Mohlo by vás zaujímať

Máte odvahu ísť hlboko pod povrch? Týchto 7 filmov vás pripúta k obrazovke a otrasie vami

Kedy naposledy ste prekonali pohodlie? Týchto 8 životných príbehov vám dodá odvahu ísť aj za hranice komfortnej zóny

Beh vinohradmi, varenie pirohov či knižný klub. Jeseň ponúka pestrú paletu zážitkov, ktoré chcete objaviť s celou rodinou