Zdenka Studenková je jednou z tvárí nového O2 SMART Paušálu. Stretávame sa s ňou počas výroby reklamného spotu. Na mieste okrem nej pracuje asi desať ľudí – režisér, kameramani, osvetľovači, zvukári, produkční, fotografi, tím z agentúry Triad a zástupkyňa O2. Všetci sú zohratí, a tak ide práca pekne od ruky.
Pred kamerou je profesionálna a sústredená, no počas technických prestávok odľahčuje atmosféru a zabáva celý štáb komickými pózami a vtipmi na vlastný účet. Prvú časť rozhovoru robíme v jej improvizovanej šatni počas prestávky na prestavanie scény.
Rozprávame sa o natáčaní seriálu Terapie pre HBO, o náročných rolách a o tom, ako po hereckých výkonoch relaxuje.
Zdenka živo gestikuluje a srší energiou. Keď ju opäť zavolajú na scénu, ešte dokončí odpoveď na otázku a dokonale ju vypointuje. Vzápätí vychádza zo šatne a okúzľuje štáb, akoby vstupovala na divadelné dosky.
Hráte v tretej sérii seriálu Terapie, čo je prvý hraný seriál českej HBO. Zožal výborné hodnotenia od kritikov a dosiahol aj komerčný úspech. Ako sa vám na tomto projekte pracovalo?
Podmienky pre hercov boli počas nakrúcania oveľa lepšie, ako je v našich podmienkach zvykom, no aj náročnosť bola rádovo vyššia. Seriál Terapie je postavený na dialógu terapeuta a pacienta, teda na hereckých výkonoch dvoch ľudí. Herci tak dostávajú obrovský priestor tlmočiť divákom svoju hereckú finesu, no hranie je zároveň veľmi náročné a vyčerpávajúce.
Vzťah mojej postavy a terapeuta sa podobal vzťahu mačky a myši. Obaja sa snažili navzájom oklamať, tváriť sa, že sú iní, ako naozaj sú. Moja postava si vytvorila určitú ilúziu o svojom živote – toľkokrát opakovala tie isté lži, že nakoniec ani sama nevedela, čo povedala a čo nepovedala, čo je pravda a čo už nie.
Ako nakrúcanie prebiehalo?
Terapiu sme točili vždy dva dni vkuse po 12 hodín. Predtým som ešte dve hodiny sedela v maskérni.
Počas nakrúcania sme nemali možnosť text príliš strihať. Museli sme ovládať naspamäť scenár celého dielu – nielen svoje repliky, ale aj partnerove. V tomto sa práca podobala divadlu. Celý deň, celých 12 hodín boli kamery nepretržite nasmerované iba na jedného herca.
Točili sme v jednom kuse od prvej klapky, až kým som prvýkrát „nebreptla“ alebo neurobil chybu niekto zo štábu. Bolo to veľmi náročné na pozornosť.
„Seriál Terapie je postavený na dialógu terapeuta a pacienta, teda na hereckých výkonoch dvoch ľudí. Herci tak dostávajú obrovský priestor tlmočiť divákom svoju finesu, no hranie je zároveň veľmi náročné.“
Pred kamerou som doslova žila. Musela som sledovať, čo sa deje aj v čase, keď vystupoval môj herecký partner. Sledovala som, ako odpovedá na moje repliky, aby som dokázala primerane reagovať aj na otázky, ktoré pred kamerou povedal napríklad predchádzajúci deň.
Bolo nevyhnutné ovládať nielen písaný scenár, ale zároveň držať v hlave presnú predstavu, ako stvárnim ktorú scénu. Ak som napríklad v jednej replike istým spôsobom gestikulovala rukou, musela som byť schopná rovnaké gesto zopakovať dvadsaťpäťkrát – aj keď sa na druhý deň točila druhá strana, pretože moje teatrálne gesto bolo v zábere vidieť. Inak by scény nesedeli, keby sa zostrihali.
Keďže sa natáčali také dlhé úseky naraz, dávalo mi to možnosť vnútornej kontinuity. Mala som veľa vypätých scén, keď som napríklad išla do sĺz. Užívala som si, že som dostala možnosť pracovať bez prerušení.
V čom sa líši nahrávanie seriálu pre HBO od nahrávania pre slovenské televízie?
Časový rozsah seriálu je pre hercov nesmierne lukratívny – nehrajú postavu v skrátenej dvaapolhodinovej verzii. Aj ja som ťahala svoju figúru speváčky Lucie v kontinuite niekoľkých dielov.
Herec tak má možnosť vyskúšať si všetky polohy, ktoré má nažité, spracované vo svojom vnútri a ktoré chce odprezentovať. Tá plocha je taká obrovská, že vám dáva možnosti, ktoré v našej produkcii jednoducho nikdy nemôžete dosiahnuť. Môžete sa teda ukázať v plnej sile a plnej kráse.
Každá veta sa dá povedať na množstvo spôsobov, dostanete možnosť vyskúšať si rôzne polohy a na záver vyselektovať tie najzaujímavejšie okamihy a strihy.
Hranie som si veľmi užívala a myslím si, že HBO vo veľkej miere ovplyvní aj našu slovenskú televíznu produkciu, ktorá, žiaľ, doteraz nemala veľmi dobré podmienky a často sa uspokojila s balastom a nepravdou. HBO môže posunúť vnímanie kvality a zlepšiť kultúrnu úroveň seriálov.
V seriáli rozprávate po slovensky, hoci scenár bol pôvodne napísaný v češtine. Je pravda, že ste si scenár preložili do slovenčiny?
Áno, je to tak. Keďže moja postava bola speváčkou, pri preklade som využila, že som desať rokov spievala muzikály na Novej scéne a rozumiem aj hudobnej „hantírke“. Mohla som si teda prispôsobiť niektoré veci tak, aby mi zneli prirodzenejšie. Preklad som vždy konzultovala s režisérom – všetko sme si odobrili. Spolupráca bola úžasná.
Aj v divadle často hrávate náročné roly. Vyberáte si ich sama?
Som zamestnanec divadla, dá sa teda povedať, že hrám to, do čoho ma obsadia. Dobrí režiséri vedia, čo im môžem ponúknuť. No je pravda, že náročné roly mám rada. Užívam si figúry, ktoré sú komplikované. Takéto postavy si vždy vychutnám.
„Divadlo je tu na to, aby sme ľuďom otvárali oči, pomáhali im vyrovnať sa s vnútorným problémom, ktorý majú, a aby sme reflektovali dnešnú dobu.“
Veľa ľudí príde do divadla a ich prvá otázka znie: „Bude to sranda?“ Ja túto otázku nenávidím. Divadlo tu nie je len na to, aby ľudí zabávalo. Sme tu na to, aby sme im otvárali oči, pomáhali im vyrovnať sa s vnútorným problémom, ktorý majú, a aby sme reflektovali dnešnú dobu. Práve preto tak rada hrám ťažké postavy, ktoré sú charakterovo zaujímavé.
Momentálne hráte vo viacerých hrách v Slovenskom národnom divadle a popritom stíhate množstvo ďalších pracovných povinností. Ako to zvládate?
Ja som už svojou predispozíciou energický človek. Mám rada prekážky, rada dokazujem, že niečo viem. To je moja prehistória. No a mám ambíciu prispievať k tomu, aby ľudia milovali umenie – tá ma ženie vpred.
Verím, že ľudia môžu milovať umenie len cez pravdivý prežitok. Nemôžem na javisku niečo plytko predstierať a chcieť od ľudí, aby sa s tým stotožnili. Na scéne musím byť pravdivá, lebo to je to, čo prechádza z hľadiska do javiska.
V divadle mám okamžitú spätnú väzbu, veľmi si užívam, keď vidím, ako ženy pri emocionálnych scénach vyťahujú vreckovky. Znie to ako klišé, ale verím, že ľuďom treba otvárať dušu, zasiahnuť ich v srdci.
Keď som hrala ťažkú rolu a zároveň som prežívala komplikované situácie aj vo svojom osobnom živote, ťažko sa mi odosobňovalo.
Hovorí sa o vás, že aj v súkromí ste veľmi emocionálna a pocitom nechávate voľný priebeh.
A prečo by som nemala? Milujem prežívať emócie. Stačí mi, že niekto skočí do diaľky viac ako sedem metrov a hneď plačem. Nič iné v živote vám nezostane, len spomienky na to, čo ste zažili. Pre mňa sú hmotné veci nepodstatné. Stratila som prsteň? Rozbila som auto? A čo?! Veci nie sú dôležité. Dôležitý je vnútorný svet človeka.
Ako sa po hraní náročných rolí vraciate naspäť sama k sebe a udržiavate sa vo forme?
Zasa len cez emócie. Po náročných hereckých výkonoch si rada chvíľu užijem úplnú samotu a ticho, ale inak veľmi rada preciťujem veci, rada plačem, rada sa smejem.
„Som energický človek. Mám rada prekážky, rada dokazujem, že niečo viem. To je moja prehistória. No a mám ambíciu prispievať k tomu, aby ľudia milovali umenie – tá ma ženie vpred.“
Milujem požívačnosť, život, dobré jedlo. Mám rada ľudí, ktorí radi žijú život. Nemám rada, ak sa niekto príliš sleduje, ak je stále na diéte, ak sa nevie smiať, lebo sa stále kontroluje, či ho niekto vidí.
Aj dovolenky si tak vyberám. Rada chodím na živé miesta, ktoré majú ducha a históriu. Na dovolenke sa uvoľním, môžem robiť aj to, čo si na Slovensku nemôžem dovoliť. Keby mi niekto povedal, že mám ísť na dovolenku s askétmi, asi to neprežijem.
Výborným relaxom je pre mňa aj hudba. Počúvam džezové rádiá a milujem vážnu hudbu, ktorá vo mne dokáže vzbudiť emócie a harmonizovať ma.
Patrí k tomu aj sledovanie seriálov?
Určite. Relaxujem pri kvalitných seriáloch, lebo pri ich sledovaní môžem nechať voľný priebeh emóciám. Priznám sa, že súčasnú slovenskú televíznu tvorbu veľmi nesledujem a mladých tvorcov veľmi nepoznám.
So seriálmi som začínala tak, že som si zaobstarala celý balík televíznych staníc vrátane HBO. Keďže som nemohla byť doma počas pondelkov, keď bývala premiéra nového seriálu, predplatila som si HBO GO.
Je to ohromné, môžem sledovať, čo chcem, kedy chcem. Keď mám náhodou voľný večer, pustím si za sebou aspoň tri diely. Nedá sa inak – vždy sa to skončí tak, že ma ide šľak trafiť, že sa nedozviem, ako to ide ďalej.
Okrem HBO GO používam aplikáciu Met Opera on Demand. Ponúka záznam 600 predstavení Metropolitnej opery v New Yorku. Nie nadarmo je to jedna z najlepších scén na svete. Záznamy sú fantasticky spracované, nie je to veru žiadna „šmíra“. Keď herci na scéne pravdivo prežívajú najhlbšie emócie a vy to vidíte v detaile, je to silný zážitok.
Herecký výkon Zdenky Studenkovej si môžete kedykoľvek pozrieť v rámci tretej série seriálu Terapie na HBO GO. Predplatné tejto streamovacej služby vrátane neobmedzených dát môžete získať v rámci vynovených neobmedzených O2 SMART Paušálov.
