Zdenka Studenková: Divadlo nie je nato, aby ľudí zabávalo, ale otváralo im oči

Ikona slovenského herectva si zahrala v seriáli Terapie z produkcie HBO. Porozprávali sme sa, v čom sa líši natáčanie pre HBO od bežnej domácej produkcie a prezradila nám, ako rada oddychuje po náročných výkonoch.

Zdenka Studenková je jednou z tvárí nového O2 SMART Paušálu. Stretávame sa s ňou počas výroby reklamného spotu. Na mieste okrem nej pracuje asi desať ľudí – režisér, kameramani, osvetľovači, zvukári, produkční, fotografi, tím z agentúry Triad a zástupkyňa O2. Všetci sú zohratí, a tak ide práca pekne od ruky. 

Inšpirujte sa pri skladaní svojho paušálu hereckou ikonou a získajte predplatné služby HBO GO aj 10 GB extra dát na jej sledovanie. Zistite viac o Zdenkinom O2 SMART Paušále

Pred kamerou je profesionálna a sústredená, no počas technických prestávok odľahčuje atmosféru a zabáva celý štáb komickými pózami a vtipmi na vlastný účet. Prvú časť rozhovoru robíme v jej improvizovanej šatni počas prestávky na prestavanie scény.

Rozprávame sa o natáčaní seriálu Terapie pre HBO, o náročných rolách a o tom, ako po hereckých výkonoch relaxuje.

Zdenka živo gestikuluje a srší energiou. Keď ju opäť zavolajú na scénu, ešte dokončí odpoveď na otázku a dokonale ju vypointuje. Vzápätí vychádza zo šatne a okúzľuje štáb, akoby vstupovala na divadelné dosky.

Hráte v tretej sérii seriálu Terapie, čo je prvý hraný seriál českej HBO. Zožal výborné hodnotenia od kritikov a dosiahol aj komerčný úspech. Ako sa vám na tomto projekte pracovalo? 

Podmienky pre hercov boli počas nakrúcania oveľa lepšie, ako je v našich podmienkach zvykom, no aj náročnosť bola rádovo vyššia. Seriál Terapie je postavený na dialógu terapeuta a pacienta, teda na hereckých výkonoch dvoch ľudí. Herci tak dostávajú obrovský priestor tlmočiť divákom svoju hereckú finesu, no hranie je zároveň veľmi náročné a vyčerpávajúce.

Vzťah mojej postavy a terapeuta sa podobal vzťahu mačky a myši. Obaja sa snažili navzájom oklamať, tváriť sa, že sú iní, ako naozaj sú. Moja postava si vytvorila určitú ilúziu o svojom živote – toľkokrát opakovala tie isté lži, že nakoniec ani sama nevedela, čo povedala a čo nepovedala, čo je pravda a čo už nie.

Ako nakrúcanie prebiehalo?

Terapiu sme točili vždy dva dni vkuse po 12 hodín. Predtým som ešte dve hodiny sedela v maskérni.

Počas nakrúcania sme nemali možnosť text príliš strihať. Museli sme ovládať naspamäť scenár celého dielu – nielen svoje repliky, ale aj partnerove. V tomto sa práca podobala divadlu. Celý deň, celých 12 hodín boli kamery nepretržite nasmerované iba na jedného herca.

Točili sme v jednom kuse od prvej klapky, až kým som prvýkrát „nebreptla“ alebo neurobil chybu niekto zo štábu. Bolo to veľmi náročné na pozornosť.

„Seriál Terapie je postavený na dialógu terapeuta a pacienta, teda na hereckých výkonoch dvoch ľudí. Herci tak dostávajú obrovský priestor tlmočiť divákom svoju finesu, no hranie je zároveň veľmi náročné.“

Pred kamerou som doslova žila. Musela som sledovať, čo sa deje aj v čase, keď vystupoval môj herecký partner. Sledovala som, ako odpovedá na moje repliky, aby som dokázala primerane reagovať aj na otázky, ktoré pred kamerou povedal napríklad predchádzajúci deň.

Bolo nevyhnutné ovládať nielen písaný scenár, ale zároveň držať v hlave presnú predstavu, ako stvárnim ktorú scénu. Ak som napríklad v jednej replike istým spôsobom gestikulovala rukou, musela som byť schopná rovnaké gesto zopakovať dvadsaťpäťkrát – aj keď sa na druhý deň točila druhá strana, pretože moje teatrálne gesto bolo v zábere vidieť. Inak by scény nesedeli, keby sa zostrihali.

Radi si pozriete dobrý seriál? Zdenka Studenková pre vás vybrala štyri, ktoré si sama obľúbila. Prečítajte si

Keďže sa natáčali také dlhé úseky naraz, dávalo mi to možnosť vnútornej kontinuity. Mala som veľa vypätých scén, keď som napríklad išla do sĺz. Užívala som si, že som dostala možnosť pracovať bez prerušení.

V čom sa líši nahrávanie seriálu pre HBO od nahrávania pre slovenské televízie?

Časový rozsah seriálu je pre hercov nesmierne lukratívny – nehrajú postavu v skrátenej dvaapolhodinovej verzii. Aj ja som ťahala svoju figúru speváčky Lucie v kontinuite niekoľkých dielov.

Herec tak má možnosť vyskúšať si všetky polohy, ktoré má nažité, spracované vo svojom vnútri a ktoré chce odprezentovať. Tá plocha je taká obrovská, že vám dáva možnosti, ktoré v našej produkcii jednoducho nikdy nemôžete dosiahnuť. Môžete sa teda ukázať v plnej sile a plnej kráse.

Každá veta sa dá povedať na množstvo spôsobov, dostanete možnosť vyskúšať si rôzne polohy a na záver vyselektovať tie najzaujímavejšie okamihy a strihy.

Hranie som si veľmi užívala a myslím si, že HBO vo veľkej miere ovplyvní aj našu slovenskú televíznu produkciu, ktorá, žiaľ, doteraz nemala veľmi dobré podmienky a často sa uspokojila s balastom a nepravdou. HBO môže posunúť vnímanie kvality a zlepšiť kultúrnu úroveň seriálov.

 V seriáli rozprávate po slovensky, hoci scenár bol pôvodne napísaný v češtine. Je pravda, že ste si scenár preložili do slovenčiny?

Áno, je to tak. Keďže moja postava bola speváčkou, pri preklade som využila, že som desať rokov spievala muzikály na Novej scéne a rozumiem aj hudobnej „hantírke“. Mohla som si teda prispôsobiť niektoré veci tak, aby mi zneli prirodzenejšie. Preklad som vždy konzultovala s režisérom – všetko sme si odobrili. Spolupráca bola úžasná.

Aj v divadle často hrávate náročné roly. Vyberáte si ich sama?

Som zamestnanec divadla, dá sa teda povedať, že hrám to, do čoho ma obsadia. Dobrí režiséri vedia, čo im môžem ponúknuť. No je pravda, že náročné roly mám rada. Užívam si figúry, ktoré sú komplikované. Takéto postavy si vždy vychutnám.

„Divadlo je tu na to, aby sme ľuďom otvárali oči, pomáhali im vyrovnať sa s vnútorným problémom, ktorý majú, a aby sme reflektovali dnešnú dobu.“

Veľa ľudí príde do divadla a ich prvá otázka znie: „Bude to sranda?“ Ja túto otázku nenávidím. Divadlo tu nie je len na to, aby ľudí zabávalo. Sme tu na to, aby sme im otvárali oči, pomáhali im vyrovnať sa s vnútorným problémom, ktorý majú, a aby sme reflektovali dnešnú dobu. Práve preto tak rada hrám ťažké postavy, ktoré sú charakterovo zaujímavé.

Momentálne hráte vo viacerých hrách v Slovenskom národnom divadle a popritom stíhate množstvo ďalších pracovných povinností. Ako to zvládate?

Ja som už svojou predispozíciou energický človek. Mám rada prekážky, rada dokazujem, že niečo viem. To je moja prehistória. No a mám ambíciu prispievať k tomu, aby ľudia milovali umenie – tá ma ženie vpred.

Verím, že ľudia môžu milovať umenie len cez pravdivý prežitok. Nemôžem na javisku niečo plytko predstierať a chcieť od ľudí, aby sa s tým stotožnili. Na scéne musím byť pravdivá, lebo to je to, čo prechádza z hľadiska do javiska.

V divadle mám okamžitú spätnú väzbu, veľmi si užívam, keď vidím, ako ženy pri emocionálnych scénach vyťahujú vreckovky. Znie to ako klišé, ale verím, že ľuďom treba otvárať dušu, zasiahnuť ich v srdci.

Keď som hrala ťažkú rolu a zároveň som prežívala komplikované situácie aj vo svojom osobnom živote, ťažko sa mi odosobňovalo.

Hovorí sa o vás, že aj v súkromí ste veľmi emocionálna a pocitom nechávate voľný priebeh.

A prečo by som nemala? Milujem prežívať emócie. Stačí mi, že niekto skočí do diaľky viac ako sedem metrov a hneď plačem. Nič iné v živote vám nezostane, len spomienky na to, čo ste zažili. Pre mňa sú hmotné veci nepodstatné. Stratila som prsteň? Rozbila som auto? A čo?! Veci nie sú dôležité. Dôležitý je vnútorný svet človeka.

Ako sa po hraní náročných rolí vraciate naspäť sama k sebe a udržiavate sa vo forme?

Zasa len cez emócie. Po náročných hereckých výkonoch si rada chvíľu užijem úplnú samotu a ticho, ale inak veľmi rada preciťujem veci, rada plačem, rada sa smejem.

„Som energický človek. Mám rada prekážky, rada dokazujem, že niečo viem. To je moja prehistória. No a mám ambíciu prispievať k tomu, aby ľudia milovali umenie – tá ma ženie vpred.“

Milujem požívačnosť, život, dobré jedlo. Mám rada ľudí, ktorí radi žijú život. Nemám rada, ak sa niekto príliš sleduje, ak je stále na diéte, ak sa nevie smiať, lebo sa stále kontroluje, či ho niekto vidí.

Aj dovolenky si tak vyberám. Rada chodím na živé miesta, ktoré majú ducha a históriu. Na dovolenke sa uvoľním, môžem robiť aj to, čo si na Slovensku nemôžem dovoliť. Keby mi niekto povedal, že mám ísť na dovolenku s askétmi, asi to neprežijem.

Výborným relaxom je pre mňa aj hudba. Počúvam džezové rádiá a milujem vážnu hudbu, ktorá vo mne dokáže vzbudiť emócie a harmonizovať ma.

Patrí k tomu aj sledovanie seriálov?

Určite. Relaxujem pri kvalitných seriáloch, lebo pri ich sledovaní môžem nechať voľný priebeh emóciám. Priznám sa, že súčasnú slovenskú televíznu tvorbu veľmi nesledujem a mladých tvorcov veľmi nepoznám.

So seriálmi som začínala tak, že som si zaobstarala celý balík televíznych staníc vrátane HBO. Keďže som nemohla byť doma počas pondelkov, keď bývala premiéra nového seriálu, predplatila som si HBO GO.

Je to ohromné, môžem sledovať, čo chcem, kedy chcem. Keď mám náhodou voľný večer, pustím si za sebou aspoň tri diely. Nedá sa inak – vždy sa to skončí tak, že ma ide šľak trafiť, že sa nedozviem, ako to ide ďalej.

Okrem HBO GO používam aplikáciu Met Opera on Demand. Ponúka záznam 600 predstavení Metropolitnej opery v New Yorku. Nie nadarmo je to jedna z najlepších scén na svete. Záznamy sú fantasticky spracované, nie je to veru žiadna „šmíra“. Keď herci na scéne pravdivo prežívajú najhlbšie emócie a vy to vidíte v detaile, je to silný zážitok.

Herecký výkon Zdenky Studenkovej si môžete kedykoľvek pozrieť v rámci tretej série seriálu Terapia na HBO GO. Predplatné tejto streamovacej služby vrátane 10 GB dát môžete získať v rámci nového O2 SMART Paušálu.  

Zdena Studenková

Ikona slovenského herectva, jedna z najobsadzovanejších a najuznávanejších herečiek, držiteľka televíznych a divadelných ocenení. Na divadelných doskách stvárnila množstvo veľkých postáv. V Slovenskom národnom divadle ju môžete vidieť aj v úlohe Leni Riefenstahl v hre Leni, za ktorú získala cenu Dosky. Svoj spevácky talent zúročila v muzikáloch. Hrala vo vyše 200 slovenských a českých inscenáciách a filmoch. Veľkú popularitu získala v zábavnej relácii Inkognito. Dlhodobo spolupracuje s RTVS, pôsobí v dabingu. Venuje sa aj moderovaniu, napísala viacero kníh. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ako zvládnuť aktuálnu situáciu? Pomôcť môže aj spoločné varenie cez videohovor

So psychologičkou sme sa pozreli na to, ako sa čo najlepšie adaptovať na nové skutočnosti. Hoci odporúča, aby sa dni doma čo najviac podobali normálnu, nemôžeme podľa nej očakávať, že budeme fungovať, akoby sa nič nedialo.

Aktuálna situácia a z nej vyplývajúce bezpečnostné opatrenia výrazným spôsobom zasiahli do života každého z nás. S Lenkou Rušarovou sme sa porozprávali o tom, ako toto obdobie zvládať čo najlepšie. 

V rozhovore sa dozviete:

  • ako riešiť konflikty v rámci domácej karantény,
  • čo robiť, ak nezvládame informačný pretlak,
  • ako najlepšie zvládnuť odlúčenie,
  • čo pomôže prekonať záchvaty úzkosti.

Dá sa všeobecne určiť, koho aktuálna situácia zasahuje najviac (starších ľudí, singles, deti)? 

Myslím si, že touto situáciou sú zasiahnutí všetci ľudia, každý to však prežíva po svojom. Deti môžu vnímať strach rodičov, zároveň prežívať vlastné strachy a cítiť neistotu. Dospelí sa zase môžu cítiť bezmocní voči „vyššej moci“.

Disharmonické manželstvá a rodiny sú uväznené spolu v domácnostiach, kde narastá napätie. Starší ľudia trpia separáciou od vnúčat a vlastných detí, keďže ich rodina chráni. Slobodné matky či vdovci sú osamelí a často nemajú dostatok praktickej pomoci.

Rozvedení partneri môžu mať sťažené stretávanie s vlastným dieťaťom. Singles sú uväznení v samostatnej domácnosti a môžu prežívať prázdnotu alebo bezcieľnosť. Podnikateľov ťaží ekonomická zodpovednosť a musia robiť dramatické rozhodnutia.

Ľudia majú v tomto období zvýšenú potrebu sledovať dianie. Neustále aktualizujú spravodajské weby, kde sú stále nové informácie, často sa nedokážu sústrediť na nič iné. Ako presvedčiť samého seba, že si treba od informácií oddýchnuť? 

Toto správanie je pochopiteľné – čím viac informácií máme, tým je situácia pre nás zrozumiteľnejšia. Máme väčší pocit kontroly a život je pre nás predvídateľnejší. V istom bode však už každá ďalšia správa, podcast alebo status nič nové neprinesie.

Ako si správne čistiť smartfón a chrániť sa proti koronavírusu. Chcem vedieť viac

Ak človek vníma, že cíti priveľkú tieseň, je načase dať si oddych. Pustiť si namiesto správ hudbu, namiesto statusov na sociálnych sieťach si prečítať niečo z beletrie, baviť sa s partnerom o osobných témach alebo pokojne filozofovať o živote, či klebetiť o známych. Ide o jednoduchý mechanizmus rozptýlenia.

Ak je pre niekoho náročné dosiahnuť to prirodzene, stanovte si rozmedzie dňa, keď budete doma mať elektronický pokoj, informačné embargo alebo covid detox. Je jedno, ako to nazvete. Určite nič dôležité nezmeškáte, v súčasnosti sa k vám informácie dostanú, aj keby ste nechceli.

„Ak človek vníma, že cíti priveľkú tieseň, je načase dať si oddych. Pustiť si namiesto správ hudbu, baviť sa s partnerom o osobných témach alebo pokojne filozofovať o živote, či klebetiť o známych.“

Máte nejakú univerzálnu radu, koľko času by sme mali stráviť sledovaním médií? Dokáže nám pomôcť nastavenie obmedzení, prípadne obmedzenie sociálnych sietí, ktoré sú teraz zahltené informáciami o víruse?

Univerzálnu radu nemám. Ja si správy a články čítam ráno a večer, cez obednú pauzu len rýchlo preskenujem, či sa neobjavilo niečo zásadné. To však funguje pre mňa, som psychologička a pracujem online z domu. Sú ľudia a profesie, ktoré potrebujú mať väčší prehľad, ale aj takí, ktorým stačí menej informácií.

Ak nonstop informačný prúd o epidémii niekoho preťažuje, určite by som mu odporučila, aby sa obmedzil na 30-minútový prehľad, napríklad niekedy popoludní. Nie však tesne pred spaním, aby mal čas nové informácie ešte vstrebať a mohol pokojnejšie zaspať.

Ako ste už spomenuli, veľa ľudí v tejto situácii zostáva doma, čo je jedno z hlavných odporúčaní vlády. Ľudia sa snažia pracovať, vzdelávať a zabaviť deti, no trávia spolu veľa času, na ktorý často nie sú naučení. Existujú nejaké odporúčania, ako predísť vzniku problémov?

Problémom a konfliktom sa nevyhneme, dokonca ich bude viac ako v bežnej prevádzke, keď svoje nálady, pnutia a frustrácie delíme medzi viacero sociálnych kontaktov – kolegovia, kamaráti, širšia rodina.

Obavy mám najmä o páry, ktoré majú konfliktný vzťah, a o rodiny, kde sa deti necítia bezpečne. Rodinná dynamika teraz dostáva zabrať, je to nápor na všetkých.

Nemalé percento ľudí prerušilo psychoterapiu, pretože nemajú doma súkromie na online konzultácie alebo im aktuálne chýbajú financie. Preto sme začali ponúkať poradenstvo aj v neskorších večerných hodinách a snažíme sa neprerušiť ani terapeutickú prácu s deťmi cez Skype a interaktívne programy.

Hovoríte, že konfliktom sa jednoducho vyhnúť nedá, ako si však s nimi poradiť?

Dôležité je napätie zachytiť na začiatku a porozumieť tomu, z čoho sme podráždení. Ak som napríklad nervózna z finančného ohrozenia rodiny, tak si musím uvedomiť, že moja nervozita patrí situácii a nie dieťaťu alebo manželovi. Nemali by sa stať bleskozvodom mojej frustrácie. Ak sa ním predsa len stanú, mala by som byť schopná ospravedlniť sa, lebo vnímam, že to odo mňa nebolo celkom fér.

Ďalšie odporúčanie je nenechať konflikt eskalovať. To robia ľudia často, keď sa cítia hlboko urazení alebo ich partner zasiahne na citlivé miesto. Na oplátku pritvrdzujú – kopia staré výčitky, používajú silné slová, vyhrážky a ultimáta. To zas spúšťa silnú reakciu u partnera, a tak sa začarovaný kruh roztáča.

Z výskumov vedca Johna Gottmana vyplýva, že keď hádajúci sa pár na niekoľko minút od seba pod nejakou zámienkou oddelíte a počkáte, kým sa obom ustáli srdečný tep, každý z páru po prestávke pokračuje v diskusii, akoby bol niekým úplne iným, s rešpektom a potrebnou mierou racionality.

U detí zase funguje nebojovať s nimi o moc, ale používať logické dôsledky. Ak dieťa niečo naozaj nechce spraviť, nedonútite ho. Možno áno, ale s použitím kriku, vyhrážok, nebodaj násilím. To však v deťoch vzbudzuje strach a poškodzuje väzbu dieťa – rodič.

Schodnejšie je nechať dieťa poučiť sa na dôsledkoch a povedať mu: „Ak si po sebe neumyješ riad, bude ťa ten špinavý tanier čakať na stole pri ďalšom jedle. My ostatní budeme jesť z čistých tanierov. Na špinavý ti nenaložím, lebo je to nehygienické – takže sa nakoniec nenaješ.“ A potom mať pevné nervy a naozaj to dodržať.

„Ak dieťa niečo naozaj nechce spraviť, nedonútite ho. Možno áno, ale s použitím kriku, vyhrážok, nebodaj násilím. To však v deťoch vzbudzuje strach a poškodzuje väzbu dieťa – rodič.“

Jedným z problémov, ktorý sa teraz môže objavovať v rodinách, je aj to, že nie všetci dodržiavajú nariadenia vlády. Čo odporúčate robiť, ak žijeme s ľuďmi, ktorí k nim majú laxný prístup, naďalej chodia denne po malý nákup do obchodu alebo sa stretávajú s ľuďmi podobne ako doteraz?

Stojí za to preskúmať, prečo sa človek daným odporúčaniam bráni. Vďaka tomu môžeme lepšie pochopiť motivácie iných a niekedy nájsť aj prieniky a riešenia. Ak napríklad otec v dôchodkovom veku chodí každý deň na nákup, možno mu chýba sociálny kontakt. Alebo je to jeho forma protestu proti kumulovaniu politickej moci a obmedzovaniu občianskych slobôd, pretože už raz zažil diktatúru. Ak týmto motívom porozumieme a uznáme ich, človek často zmäkne a je ochotnejší prispôsobiť sa.

Iným dôvodom, prečo niekto nerešpektuje nariadenia vlády ani prosby a sťažnosti partnera v spoločnej domácnosti, môže byť to, že je skrátka egocentrický. S takými ľuďmi sa veľmi ťažko žije a dohaduje.

Ako najlepšie zvládnuť odlúčenie, ak ľudia nemôžu byť vzhľadom na okolnosti alebo z dôvodu bezpečnosti spolu?

V poslednom čase dostávam veľa otázok v tomto duchu. K dobrej osobnostnej výbave človeka patrí aj schopnosť vydržať príkoria. Odolnosť neznamená, že necítim nepríjemné pocity, znamená, že ich dokážem zniesť.

Odlúčenie, respektíve to, že nám niekto chýba a máme oňho obavy, je nevyhnutne obsiahnuté v láske a priateľstve. „Najlepšie zvládnuť“ pre mňa v tomto prípade znamená „vydržať“.

Veľká skupina ľudí v tomto období naďalej chodí do práce, kde musia podať štandardný výkon a po nej sa vrátiť domov, kde ich čakajú bežné povinnosti. Ako si pomôcť v takejto situácii, keď vnímam, že veľa ľudí je doma, v bezpečí a ja som stále v plnom, prípadne ešte väčšom nasadení? 

Často to býva práve tak, že ľudia, ktorí sú naďalej aktívni, a teda prospešní, zvládajú stresujúce udalosti v lepšom psychickom zdraví ako tí, ktorí sú síce v zdanlivom bezpečí, ale izolovaní a nečinní.

Pomáhať pomáha. Ak som aktívny, podporujem v mysli prospešnú ilúziu, že mám situáciu pod kontrolou a to je ochranný faktor.

Samozrejme, niektorí ľudia to môžu vnímať aj ako krivdu a so závisťou sledovať, že iní sa majú lepšie a predstavovať si, ako sedia doma v bezpečí. Treba si však uvedomiť, že veci nebývajú také, ako sa zdajú. Myslím si, že dnes má každý svoje trápenie, ktoré však nemusí byť zjavné. Ľudia, ktorí sú doma, sa môžu báť o prácu a príjmy alebo môžu byť uväznení s ľuďmi, s ktorými vôbec nechcú byť.

Na Slovensku máme aj veľa jednočlenných domácností, ľudia sú teda doma sami, na čo sú často zvyknutí. V náročných situáciách, ako je táto, však môže byť samota alebo skôr osamelosť naozaj náročná, mnohí nemajú komu zavolať. Čo by ste poradili ľuďom v takejto situácii?

Nech myslia na to, že síce nemajú vedľa seba životného partnera, ale to ešte neznamená, že sú úplne sami. Blízkosť a vzťahy môžu mať rozložené v malých dávkach.

Hľadáte vhodný obsah pre svoje deti? Máme pre vás 4 dobré tipy. Chcem si pozrieť

Krátka interakcia so susedom (s rúškom a bezpečným odstupom), úsmevy pri prechádzke lesom namiesto odvracania pohľadu. A potom existujú inštitúcie, v ktorých sú k dispozícii vnímaví ľudia, napríklad linka dôvery Ligy za duševné zdravie.

Mnohí ľudia sú, naopak, veľmi spoločenskí, sú zvyknutí tráviť svoje dni s kamarátmi, cestovaním. Náročné môže byť aj vydržať, takpovediac sám so sebou. Vedeli by ste dať nejaké rady, ako byť sám so sebou a nezblázniť sa?

Povedala by som, že to je takmer celoživotná úloha pre nás všetkých.(úsmev) Samozrejme, niektorí ľudia, trebárs introvertnejší a pokojnejší alebo tí, ktorí dlhoročne žijú sami, majú lepší tréning. Viacerí moji klienti skonštatovali, že pre nich sa týmito obmedzeniami v živote takmer nič nezmenilo.

„K dobrej osobnostnej výbave človeka patrí aj schopnosť vydržať príkoria. Odolnosť neznamená, že necítim nepríjemné pocity, znamená, že ich dokážem zniesť.“

Tí spoločenskejší sa jednoducho musia trocha obmedziť. Extroverti si ale svoje cesty nájdu – môžu telefonovať, písať správy či statusy na sociálnych sieťach, nakrúcať videá. Z nudy sa rodí tvorivosť, v tom sú ľudské bytosti úžasné.

Množstvo nakazených a ľudí v karanténe u nás rastie. Ako sa treba správať, keď sa dostane do karantény, prípadne ochorie niekto v mojom blízkom okolí, prípadne ja sám?

Aj v rámci domácej karantény by som sa snažila priblížiť normalite, ako sa len dá. To, samozrejme, predpokladá, že som v karanténe ako (potenciálne) nakazená, ale nemám vážnejšie symptómy choroby a nemusím sa v prvom rade liečiť.

Odporúčam urobiť si dennú rutinu podobnú tej, na ktorú sme zvyknutí, samozrejme, ak sme s ňou boli spokojní. Ak teda niekto zvykol ráno chodiť do fitka, tak si v tom čase zacvičí doma. Ak zvykol potom pracovať, nech je v podobných časoch pracovne činný aj počas karantény. V prípade, že nemôže vykonávať svoje povolanie, môže sa vzdelávať alebo robiť inú užitočnú činnosť v domácnosti.

Ak zvykol obedovať s kolegami a mal to rád, tak si môže dávať obed spolu s kolegami, ktorí pracujú z domu pri zapnutom Skype. Poznám dcéru a mamu, ktoré majú pustený videohovor a popritom spolu varia – vzbudzuje to pocit blízkosti na diaľku.

Mnohí ľudia teraz ešte intenzívnejšie komunikujú na diaľku, telefonujú si alebo komunikujú online cez čety či videočety. Pomáha takáto komunikácia alebo môže mať aj opačný efekt?

Žiaden negatívny efekt mi nenapadá. Sme sociálne bytosti, kontakt s inými ľuďmi je pre nás esenciálny. Na zvládanie stresu, traumatických udalostí a minimalizáciu následkov je dokonca kľúčové, či máme v niekom oporu počas kritickej udalosti. Takže určite povzbudzujem ľudí, aby boli v kontakte.

Toto obdobie je na psychiku naozaj náročné a hoci môžeme mať pocit, že sme nad vecou, môže nás zachvátiť panika a úzkosť. Je nejaký overený spôsob, ako postupovať pri panickom ataku? Môže pomôcť napríklad dychové cvičenie?

Panika je extrémne zahlcujúci strach. Ide o bezhraničné akútne obavy o život, pri ktorých ide racionalita bokom, pričom ich spúšťač nemusí byť jasný.

Určite pomáha hlboké a pomalé dýchanie, rozptýlenie pozornosti, kontakt s druhým človekom, s ktorým mám bezpečný vzťah. Dôležité je privolať späť svoju racionálnu časť, napríklad spočítať všetky zásuvky v miestnosti alebo vymenovať tri žlté veci v okolí.

Pomáha aj vracať sa do „reality“ cez všetky zmysly – nielen cez zrak, ale aj uvedomiť si, aké zvuky práve počujeme, aké pachy cítime, že cítime pevnú zem pod nohami a popritom postláčať v ruke nejaký predmet a sústrediť sa na ten pocit.

Panický záchvat väčšinou odznie po polhodine, je ako vlna, ktorá kulminuje, ale raz sa s istotou skončí. Potom už odznieva len únava.

Dobrým spôsobom, ako predísť negatívnym myšlienkam je zamestnať si myseľ aj ruky, sledovať filmy, cvičiť, niečo tvoriť. Čo však v prípade, ak sa na nič nedokážem sústrediť?

Ľudská myseľ má tendenciu dokončovať neuzavreté veci, dávať zážitkom zmysel a snažiť sa predvídať. Takéto mikro vyhodnocovacie procesy fungujú v mozgu permanentne. Nie je preto divné, že v súčasnosti, keď máme veľa neistôt, nejasností a zmien každý deň, je pozornosť nesústredená.

Dá sa s tým však fungovať – hoci nám myseľ po každom odseku prečítanej knihy zablúdi preč, opäť sa vrátime k rozčítanému deju. Rovnako sa dá očakávať, že bude náročnejšie zaspať a mnohí budú mať aj bujnejšie sny. Je nerealistické očakávať, že budeme fungovať, ako by sa okolo nás nič nedialo.

Lenka Rušarová

Je certifikovaná klinická psychologička a psychoterapeutka s viac ako 15-ročnou praxou. Pracuje v súkromnom zdravotníckom zariadení PsychoKonzult, kde sa venuje nielen deťom, ale aj párovej a individuálnej psychoterapii. Preložila viacero odborných publikácií a tlmočí v odbore.


Férová Nadácia O2 podporí projekty, ktoré vzdelávajú deti a učiteľov online

Čítaj viac

Získajte praktické príslušenstvo ako darček: 3 skvelé ponuky od O2

Čítaj viac

Silné heslo a opatrnosť na verejnej Wi-Fi. Ako si najlepšie zabezpečiť smartfón

Čítaj viac