Zdenka Studenková: Divadlo nie je nato, aby ľudí zabávalo, ale otváralo im oči

Ikona slovenského herectva si zahrala v seriáli Terapie z produkcie HBO. Porozprávali sme sa, v čom sa líši natáčanie pre HBO od bežnej domácej produkcie a prezradila nám, ako rada oddychuje po náročných výkonoch.

Zdenka Studenková je jednou z tvárí nového O2 SMART Paušálu. Stretávame sa s ňou počas výroby reklamného spotu. Na mieste okrem nej pracuje asi desať ľudí – režisér, kameramani, osvetľovači, zvukári, produkční, fotografi, tím z agentúry Triad a zástupkyňa O2. Všetci sú zohratí, a tak ide práca pekne od ruky. 

Inšpirujte sa pri skladaní svojho paušálu hereckou ikonou a získajte predplatné služby HBO GO aj 10 GB extra dát na jej sledovanie. Zistite viac o Zdenkinom O2 SMART Paušále

Pred kamerou je profesionálna a sústredená, no počas technických prestávok odľahčuje atmosféru a zabáva celý štáb komickými pózami a vtipmi na vlastný účet. Prvú časť rozhovoru robíme v jej improvizovanej šatni počas prestávky na prestavanie scény.

Rozprávame sa o natáčaní seriálu Terapie pre HBO, o náročných rolách a o tom, ako po hereckých výkonoch relaxuje.

Zdenka živo gestikuluje a srší energiou. Keď ju opäť zavolajú na scénu, ešte dokončí odpoveď na otázku a dokonale ju vypointuje. Vzápätí vychádza zo šatne a okúzľuje štáb, akoby vstupovala na divadelné dosky.

Hráte v tretej sérii seriálu Terapie, čo je prvý hraný seriál českej HBO. Zožal výborné hodnotenia od kritikov a dosiahol aj komerčný úspech. Ako sa vám na tomto projekte pracovalo? 

Podmienky pre hercov boli počas nakrúcania oveľa lepšie, ako je v našich podmienkach zvykom, no aj náročnosť bola rádovo vyššia. Seriál Terapie je postavený na dialógu terapeuta a pacienta, teda na hereckých výkonoch dvoch ľudí. Herci tak dostávajú obrovský priestor tlmočiť divákom svoju hereckú finesu, no hranie je zároveň veľmi náročné a vyčerpávajúce.

Vzťah mojej postavy a terapeuta sa podobal vzťahu mačky a myši. Obaja sa snažili navzájom oklamať, tváriť sa, že sú iní, ako naozaj sú. Moja postava si vytvorila určitú ilúziu o svojom živote – toľkokrát opakovala tie isté lži, že nakoniec ani sama nevedela, čo povedala a čo nepovedala, čo je pravda a čo už nie.

Ako nakrúcanie prebiehalo?

Terapiu sme točili vždy dva dni vkuse po 12 hodín. Predtým som ešte dve hodiny sedela v maskérni.

Počas nakrúcania sme nemali možnosť text príliš strihať. Museli sme ovládať naspamäť scenár celého dielu – nielen svoje repliky, ale aj partnerove. V tomto sa práca podobala divadlu. Celý deň, celých 12 hodín boli kamery nepretržite nasmerované iba na jedného herca.

Točili sme v jednom kuse od prvej klapky, až kým som prvýkrát „nebreptla“ alebo neurobil chybu niekto zo štábu. Bolo to veľmi náročné na pozornosť.

„Seriál Terapie je postavený na dialógu terapeuta a pacienta, teda na hereckých výkonoch dvoch ľudí. Herci tak dostávajú obrovský priestor tlmočiť divákom svoju finesu, no hranie je zároveň veľmi náročné.“

Pred kamerou som doslova žila. Musela som sledovať, čo sa deje aj v čase, keď vystupoval môj herecký partner. Sledovala som, ako odpovedá na moje repliky, aby som dokázala primerane reagovať aj na otázky, ktoré pred kamerou povedal napríklad predchádzajúci deň.

Bolo nevyhnutné ovládať nielen písaný scenár, ale zároveň držať v hlave presnú predstavu, ako stvárnim ktorú scénu. Ak som napríklad v jednej replike istým spôsobom gestikulovala rukou, musela som byť schopná rovnaké gesto zopakovať dvadsaťpäťkrát – aj keď sa na druhý deň točila druhá strana, pretože moje teatrálne gesto bolo v zábere vidieť. Inak by scény nesedeli, keby sa zostrihali.

Radi si pozriete dobrý seriál? Zdenka Studenková pre vás vybrala štyri, ktoré si sama obľúbila. Prečítajte si

Keďže sa natáčali také dlhé úseky naraz, dávalo mi to možnosť vnútornej kontinuity. Mala som veľa vypätých scén, keď som napríklad išla do sĺz. Užívala som si, že som dostala možnosť pracovať bez prerušení.

V čom sa líši nahrávanie seriálu pre HBO od nahrávania pre slovenské televízie?

Časový rozsah seriálu je pre hercov nesmierne lukratívny – nehrajú postavu v skrátenej dvaapolhodinovej verzii. Aj ja som ťahala svoju figúru speváčky Lucie v kontinuite niekoľkých dielov.

Herec tak má možnosť vyskúšať si všetky polohy, ktoré má nažité, spracované vo svojom vnútri a ktoré chce odprezentovať. Tá plocha je taká obrovská, že vám dáva možnosti, ktoré v našej produkcii jednoducho nikdy nemôžete dosiahnuť. Môžete sa teda ukázať v plnej sile a plnej kráse.

Každá veta sa dá povedať na množstvo spôsobov, dostanete možnosť vyskúšať si rôzne polohy a na záver vyselektovať tie najzaujímavejšie okamihy a strihy.

Hranie som si veľmi užívala a myslím si, že HBO vo veľkej miere ovplyvní aj našu slovenskú televíznu produkciu, ktorá, žiaľ, doteraz nemala veľmi dobré podmienky a často sa uspokojila s balastom a nepravdou. HBO môže posunúť vnímanie kvality a zlepšiť kultúrnu úroveň seriálov.

 V seriáli rozprávate po slovensky, hoci scenár bol pôvodne napísaný v češtine. Je pravda, že ste si scenár preložili do slovenčiny?

Áno, je to tak. Keďže moja postava bola speváčkou, pri preklade som využila, že som desať rokov spievala muzikály na Novej scéne a rozumiem aj hudobnej „hantírke“. Mohla som si teda prispôsobiť niektoré veci tak, aby mi zneli prirodzenejšie. Preklad som vždy konzultovala s režisérom – všetko sme si odobrili. Spolupráca bola úžasná.

Aj v divadle často hrávate náročné roly. Vyberáte si ich sama?

Som zamestnanec divadla, dá sa teda povedať, že hrám to, do čoho ma obsadia. Dobrí režiséri vedia, čo im môžem ponúknuť. No je pravda, že náročné roly mám rada. Užívam si figúry, ktoré sú komplikované. Takéto postavy si vždy vychutnám.

„Divadlo je tu na to, aby sme ľuďom otvárali oči, pomáhali im vyrovnať sa s vnútorným problémom, ktorý majú, a aby sme reflektovali dnešnú dobu.“

Veľa ľudí príde do divadla a ich prvá otázka znie: „Bude to sranda?“ Ja túto otázku nenávidím. Divadlo tu nie je len na to, aby ľudí zabávalo. Sme tu na to, aby sme im otvárali oči, pomáhali im vyrovnať sa s vnútorným problémom, ktorý majú, a aby sme reflektovali dnešnú dobu. Práve preto tak rada hrám ťažké postavy, ktoré sú charakterovo zaujímavé.

Momentálne hráte vo viacerých hrách v Slovenskom národnom divadle a popritom stíhate množstvo ďalších pracovných povinností. Ako to zvládate?

Ja som už svojou predispozíciou energický človek. Mám rada prekážky, rada dokazujem, že niečo viem. To je moja prehistória. No a mám ambíciu prispievať k tomu, aby ľudia milovali umenie – tá ma ženie vpred.

Verím, že ľudia môžu milovať umenie len cez pravdivý prežitok. Nemôžem na javisku niečo plytko predstierať a chcieť od ľudí, aby sa s tým stotožnili. Na scéne musím byť pravdivá, lebo to je to, čo prechádza z hľadiska do javiska.

V divadle mám okamžitú spätnú väzbu, veľmi si užívam, keď vidím, ako ženy pri emocionálnych scénach vyťahujú vreckovky. Znie to ako klišé, ale verím, že ľuďom treba otvárať dušu, zasiahnuť ich v srdci.

Keď som hrala ťažkú rolu a zároveň som prežívala komplikované situácie aj vo svojom osobnom živote, ťažko sa mi odosobňovalo.

Hovorí sa o vás, že aj v súkromí ste veľmi emocionálna a pocitom nechávate voľný priebeh.

A prečo by som nemala? Milujem prežívať emócie. Stačí mi, že niekto skočí do diaľky viac ako sedem metrov a hneď plačem. Nič iné v živote vám nezostane, len spomienky na to, čo ste zažili. Pre mňa sú hmotné veci nepodstatné. Stratila som prsteň? Rozbila som auto? A čo?! Veci nie sú dôležité. Dôležitý je vnútorný svet človeka.

Ako sa po hraní náročných rolí vraciate naspäť sama k sebe a udržiavate sa vo forme?

Zasa len cez emócie. Po náročných hereckých výkonoch si rada chvíľu užijem úplnú samotu a ticho, ale inak veľmi rada preciťujem veci, rada plačem, rada sa smejem.

„Som energický človek. Mám rada prekážky, rada dokazujem, že niečo viem. To je moja prehistória. No a mám ambíciu prispievať k tomu, aby ľudia milovali umenie – tá ma ženie vpred.“

Milujem požívačnosť, život, dobré jedlo. Mám rada ľudí, ktorí radi žijú život. Nemám rada, ak sa niekto príliš sleduje, ak je stále na diéte, ak sa nevie smiať, lebo sa stále kontroluje, či ho niekto vidí.

Aj dovolenky si tak vyberám. Rada chodím na živé miesta, ktoré majú ducha a históriu. Na dovolenke sa uvoľním, môžem robiť aj to, čo si na Slovensku nemôžem dovoliť. Keby mi niekto povedal, že mám ísť na dovolenku s askétmi, asi to neprežijem.

Výborným relaxom je pre mňa aj hudba. Počúvam džezové rádiá a milujem vážnu hudbu, ktorá vo mne dokáže vzbudiť emócie a harmonizovať ma.

Patrí k tomu aj sledovanie seriálov?

Určite. Relaxujem pri kvalitných seriáloch, lebo pri ich sledovaní môžem nechať voľný priebeh emóciám. Priznám sa, že súčasnú slovenskú televíznu tvorbu veľmi nesledujem a mladých tvorcov veľmi nepoznám.

So seriálmi som začínala tak, že som si zaobstarala celý balík televíznych staníc vrátane HBO. Keďže som nemohla byť doma počas pondelkov, keď bývala premiéra nového seriálu, predplatila som si HBO GO.

Je to ohromné, môžem sledovať, čo chcem, kedy chcem. Keď mám náhodou voľný večer, pustím si za sebou aspoň tri diely. Nedá sa inak – vždy sa to skončí tak, že ma ide šľak trafiť, že sa nedozviem, ako to ide ďalej.

Okrem HBO GO používam aplikáciu Met Opera on Demand. Ponúka záznam 600 predstavení Metropolitnej opery v New Yorku. Nie nadarmo je to jedna z najlepších scén na svete. Záznamy sú fantasticky spracované, nie je to veru žiadna „šmíra“. Keď herci na scéne pravdivo prežívajú najhlbšie emócie a vy to vidíte v detaile, je to silný zážitok.

Herecký výkon Zdenky Studenkovej si môžete kedykoľvek pozrieť v rámci tretej série seriálu Terapia na HBO GO. Predplatné tejto streamovacej služby vrátane 10 GB dát môžete získať v rámci nového O2 SMART Paušálu.  

Zdena Studenková

Ikona slovenského herectva, jedna z najobsadzovanejších a najuznávanejších herečiek, držiteľka televíznych a divadelných ocenení. Na divadelných doskách stvárnila množstvo veľkých postáv. V Slovenskom národnom divadle ju môžete vidieť aj v úlohe Leni Riefenstahl v hre Leni, za ktorú získala cenu Dosky. Svoj spevácky talent zúročila v muzikáloch. Hrala vo vyše 200 slovenských a českých inscenáciách a filmoch. Veľkú popularitu získala v zábavnej relácii Inkognito. Dlhodobo spolupracuje s RTVS, pôsobí v dabingu. Venuje sa aj moderovaniu, napísala viacero kníh. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Bloger a aktivista Jakub Goda: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá

Podporovaním kvalitnej žurnalistiky získavajú ľudia informovanosť a zároveň prispievajú k lepšej spoločnosti, pretože práca novinárov sa premieta aj do verejného života.

Jakub Goda sa živí tvorbou reklamných vizuálov a animácií, je tiež známy ako publicista, oceňovaný bloger a aktivista v boji s dezinformáciami. Zároveň je dlhoročným obhajcom podpory kvalitnej novinárčiny, preto sa v rámci ponuky nových O2 SMART Paušálov s predplatným prémiových služieb stal ambasádorom predplatného online verzie denníka SME.sk a Denníka N. 

Čítajte Denník N a SME.sk cez O2. Súčasťou vášho O2 SMART Paušálu môže byť aj predplatné tejto spravodajskej aplikácie. Chcem vedieť viac

V rozhovore s Jakubom Godom sa dočítate:

  • ako spoplatnený obsah motivuje novinárov k lepšej práci,
  • ako si overiť kvalitu a dôveryhodnosť médií,
  • prečo je dôležité predplácať si aj médiá, s ktorými nemusíte vždy súhlasiť,
  • prečo by mali školy zabezpečovať študentom prístup ku kvalitnému obsahu.

Zo začiatku boli informácie na internete zadarmo a ľudia si nato rýchlo zvykli. Dnes preto mnohí nechápu, prečo by si mali za články v online médiách platiť. Ako najlepšie vysvetliť ľuďom príčiny tohto kroku? 

Klasický biznis model, na ktorom médiá fungovali, sa rozpadol. Dlho žili z príjmov z tlačených vydaní – v nich boli príjmy z reklamy a z ceny samotných tlačených novín, ktorá bola oveľa vyššia, ako je dnes cena za digitálne predplatné.

Výpadok z klesajúcich príjmov z tlačených novín sa neskôr snažili nahrádzať online reklamou. Lenže obrovskú časť online reklamy pohltili giganti ako Facebook a Google, ktorým je nesmierne ťažké konkurovať.

Zároveň to na novinárov vytvára tlak písať články a ich titulky tak, aby na ne ľudia klikali a zdieľali ich. A to nie je pre novinárov dobrá motivácia ani dobre fungujúci model.

Na celom svete vidíme, že médiá prechádzajú na nejakú formu predplatného, či už tvrdú, teda predplatné každý mesiac, alebo mäkkú, keď čitatelia platia dobrovoľné sumy, aby médium podporili.

Pomáha predplatné motivovať novinárov na lepšiu kvalitu práce?

Bitku o biznis model médií začína vyhrávať digitálne predplatné aj preto, že pre novinárov je najzdravšia motivácia nepozerať sa na „klikanosť“, ale na to, za čo sú ľudia ochotní platiť. Samotní novinári napríklad z Denníka N tvrdia, že články, za ktoré je najviac predplatných, sa viac-menej zhodujú s tým, čo oni v redakcii považujú za hodnotnú žurnalistiku.

„Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.“

Navyše takýto model vytvára zdravé „podhubie“ na prácu novinárov, dobrý vzťah s čitateľmi a dáva redakciám väčšiu nezávislosť od zadávateľov reklám. Nie som fanúšik predplatných preto, lebo by ma bavilo posielať niekam peniaze, ale preto, že vytvára zázemie pre kvalitnú novinárčinu.

Takže ide o tradičný súboj kvality verzus kvantity. Hodnotný obsah si vždy bude vyžadovať viac práce ako biznis model založený na neoverených informáciách s bulvárnymi titulkami.

V Denníku N napríklad začali spontánne písať menej článkov, ale dlhších. Nemali to prikázané, ale vycítili, že ľudia sú ochotní za články platiť, ak sú rozpracovanejšie, ambicióznejšie a idú do hĺbky.

Najväčšia pridaná hodnota novinárskej práce dnes podľa mňa nie je v tom, keď niekto prvý informuje, že Real Madrid vyhral futbalový zápas. Skôr ide o ambíciu robiť náročnejšiu a investigatívnejšiu prácu.

Ani niektorí ľudia, ktorí sa v mediálnom prostredí pohybujú, nevedia vždy na prvý pohľad rozlíšiť kvalitnú novinárčinu z overených zdrojov od zavádzajúcich dezinformačných článkov. Ako si môže človek, ktorý zvažuje predplatné nejakého média, overiť jeho kvalitu a dôveryhodnosť?

Samozrejme, existujú základné znaky, napríklad, či sú zverejnené mená členov redakcie a ako veľmi transparentne sa snažia fungovať, či uvádzajú svoje zdroje a linkujú na iné weby, na ktoré sa odvolávajú.

Najlepšie si však dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.

Jakub Goda hovorí o svojej skúsenosti s písaním pre konšpiračný web:

Mali by si ľudia predplácať iba médiá, s ktorými stopercentne súhlasia?

Časť ľudí si napríklad nechce predplácať SME.sk a Denník N, pretože majú pocit, že sú liberálnejšie ako oni, a to ich odrádza. Podľa mňa je legitímne, že sa s médiom úplne ideologicky nestotožňuješ, prípadne má komentáre, s ktorými úplne nesúhlasíš.

Myslím si, že je dôležité odosobniť sa od toho v prípade, ak tie médiá robia množstvo objektívne užitočnej a zmysluplnej práce, napríklad odhaľovanie korupcie. Predplatným online verzií novín získavaš lepšiu informovanosť a zároveň prispievaš aj do spoločnosti.

Práca novinárov sa premieta do verejného života aj tým, že šetrí verejné peniaze. Ak sa podarí médiu, ktoré máš predplatené, odhaliť a vyriešiť nejakú kauzu, tak aj ty si do toho svojou malou kvapkou prispel a si zato spoluzodpovedný. Môžeš mať pocit, že aj vďaka tebe sa stalo to, o čom čítaš v novinách.

V posledných mesiacoch zverejňoval Denník N dôležité zistenia, ktoré sa týkajú celej spoločnosti. Je podľa teba fér, ak je takýto obsah odomknutý iba pre predplatiteľov?

Informácie pri takomto type článku vždy presiaknu ďalej. Pri takýchto závažných témach to preberú iné médiá a na konci dňa sa všetko dozvieš v televíznych novinách. Zistenie obrovskej korupčnej kauzy si nikdy neprečítajú iba predplatitelia.

Pre dobre zarábajúcich ľudí je predplatné „pár eur“ ročne, ale pre ľudí, ktorí musia šetriť, to môže byť finančne náročnejšie. Mali by mať stredoškoláci a vysokoškoláci zľavy? 

Nevýhodou paywallových modelov je, že vytvárajú istý typ exkluzivity. Akokoľvek sa nám to môže zdať „pár eur“, pre niektorých ľudí to môže byť vážna suma a objektívne to komplikuje prístup k informáciám. Zásadné informácie sa vždy dozvieš a vieš si pozrieť minútu po minúte a prečítať titulky, ale časť obsahu je pre mnoho ľudí uzamknutá.

Študenti sú podľa mňa na cenu citliví a bolo by zaujímavé, keby mali zľavy alebo keby mali tieto médiá dostupné v školách, čím by sa stali portálom pre informovanosť. Možno by bolo náročné doladiť detaily, ale filozoficky by bolo skvelé, keby školy ponúkali študentom možnosť naučiť sa fungovať na internete a kriticky si triediť informácie.

„Najlepšie si dôveryhodnosť média overíš dlhodobým sledovaním jeho práce. Jediný spôsob, ako vieš predpokladať, čo budú robiť  v budúcnosti, je pozrieť si, čo robili doteraz.“

Vnímam to ako problém, aj ma to trápi a je to najväčšie negatívum paywallu. Podporujem akékoľvek nápady, ktoré prinášajú riešenie.

Je podľa teba v poriadku, ak niekto zdieľa predplatné s ďalšími ľuďmi v domácnosti?

Myslím si, že áno. V prípade spravodajských webov by som to prirovnal k papierovým novinám, keď si jedny noviny prečíta viacero ľudí.

Veď aj káblovka sa v domácnosti zdieľa. 

Presne. Neviem si predstaviť, ako by tomu médiá zabránili. Podľa mňa je normálne takéto veci v domácnosti zdieľať. Horšie je, ak to robia celé korporácie a na jeden prístup „fičí“ 500 ľudí.

Doma máme predplatené SME.sk, Denník N, New York Times, The Atlantic a nepravidelne aj .týždeň a Trend. Keby si každý platil svoje, tak toho máme menej, pretože tiež na to máme obmedzený rozpočet.

Pomohlo by popularite predplatného, keby sa dal jednorazovo odomknúť jeden článok?

Mnohí by to chceli a s týmto nápadom už prišli, ale biznisovo to zrejme nefunguje, keďže médiá po celom svete sa prikláňajú k digitálnemu predplatnému a nie k mikroplatbám.

Veľa ľudí v súčasnosti začína deň spravodajskými podcastami. Je aj toto spôsob, ako naučiť ľudí na predplatné, aby ďalej vznikalo niečo, čo ich zaujíma?

Ja si cestu k podcastom ešte hľadám, ale to podporujem. Je to zaujímavá forma šírenia obsahu a informácií. Rovnako ako Instagram, ktorý novinári začali používať na prezentáciu svojej práce. Som fanúšik experimentálnych a inovatívnych prístupov. Treba testovať rôzne formy a hrať sa.

Vyberte si svoj O2 SMART Paušál a získajte extra dáta na obľúbené aplikácie. Ak sa rozhodnete pre Zlatý O2 SMART Paušál, získate nielen neobmedzené volania, SMS a MMS a 10 GB dát, ale aj 3 × 10 GB na tri aplikácie podľa vášho výberu. Vybrať si môžete napríklad spravodajskú aplikáciu SME.sk alebo Denník N aj s predplatným a k tomu Instagram a Facebook. Viac o nových O2 SMART Paušáloch a ich možnostiach sa dozviete na www.o2.sk.

Jakub Goda

Živí sa ako tvorca reklamných vizuálov a animácií, je známy aj ako oceňovaný bloger píšuci na blogu Denníka N, publicista a aktivista. Venuje sa boju proti dezinformáciám a analyzuje ich šírenie a vplyv na spoločnosť. Spoločne s O2 organizoval menšiu kampaň na podporu serióznych médií.


Chcete mať inteligentnú domácnosť? Prečítajte si, ako začať

Čítaj viac

Láka vás HBO GO, no nemáte smart TV? Máme pre vás jednoduché riešenie

Čítaj viac

Múdre hodinky, vysávač aj váha. Vybrali sme 7 najlepších smart zariadení Xiaomi

Čítaj viac