Čo dokážu 3 či dokonca 4 fotoaparáty v mobile? Pozrite si fotosprievodcu novinkami od Huawei

Chcete zistiť, čo dokážu fotoaparáty nových telefónov Huawei Mate 10 Pro a Mate 10 Lite a zároveň si osvojiť tipy, ako správne fotiť smartfónom? Nenechajte si ujsť nášho fotosprievodcu.

18. 12. 2017; Autor: Sóda, Foto: Sóda

Huawei prichádza s novým radom smartfónov Mate 10, ktoré sa už tradične nesú v znamení skvelého pomeru ceny a výkonu. Hlavným ťahúňom oboch modelov je fotoaparát a to hneď tri či dokonca štyri. Oba telefóny sme preto zobrali do predvianočnej Bratislavy a vyskúšali, čo dokážu.

Huawei Mate 10 Pro

Kvalita fotiek je jedna z najlepších na súčasnom trhu, o tom niet žiadnych pochýb. Fotoaparáty v Huawei Mate 10 Pro získali DxO skóre 97 – jedno z najvyšších v súčasnosti, čím sa radia medzi také ťažké váhy, ako je iPhone X či Google Pixel 2.

S akýmkoľvek O2 paušálom môžete Huawei Mate 10 Pro na začiatok získať len za 2 €

Farebná vernosť je na vysokej úrovni. Na displeji telefónu fotky vyzerajú mierne presaturované a trochu teplé. Akonáhle ich však exportujete do počítača alebo uploadnete na net, zistíte, že farby sú pekne neutrálne.

Dynamický rozsah (rozsah medzi najbielejšími bielymi a najčiernejšími čiernymi, aké fotoaparát dokáže zachytiť) je veľký. Napriek zamračenej oblohe dokázal Mate 10 Pro zachovať štruktúru oblakov.

27 mm ohnisko je využiteľné na väčšinu fotiek – je dostatočne širokouhlé, no príliš neskresľuje.

Na výber je aj dvojnásobné priblíženie. Hoci je digitálne, a to väčšinou znamená výraznú stratu kvality, vďaka dvom fotoaparátom s vysokým rozlíšením žiadnu stratu detailov prakticky nebadať.

Fotiť v manuálnom režime s ovládaním všetkých parametrov je minimálne vecou prestíže. Mate 10 Pro dovoľuje manuálne nastaviť hodnotu citlivosti ISO, rýchlosť uzávierky aj vyváženie bielej. Použitie manuálneho režimu však nie je potrebné takmer nikdy, a to len svedčí o tom, ako dobre dokáže Mate 10 Pro parametre odhadovať v plne automatickom móde.

Často sme si porovnávali fotky odfotené s vlastnými nastaveniami s tými odfotenými na automat a rozdiel bol v 90 % prípadoch neviditeľný. Manuál sa však občas predsa len hodí – napríklad pri fotení rýchlo sa pohybujúcich objektov, kedže smartfón niekedy nenastaví dostatočne rýchlu uzávierku na to, aby „zmrazila“ rýchlejšie sa pohybujúci objekt.

Druhou situáciou, kedy je vhodné prevziať kontrolu nad nastaveniami, je fotenie v zhoršených svetelných podmienkach. Mate 10 Pro má občas tendenciu príliš zosvetľovať fotku. Firmvér sa následne pokúsi šum zredukovať niekedy až do takej miery, že fotka stráca kresbu a vyzerá skoro ako abstraktná maľba. Preto je lepšie fotku odfotiť o niečo tmavšie, no so zachovaním detailov.

Umelá inteligencia rozoznávala, čo sme fotili

Procesor Kirin 970 je prvý na trhu s umelou inteligenciou. Dokáže tak až prekvapivo dobre rozoznať, na čo práve mieri objektív smartfónu a tomu prispôsobiť nastavenia fotoaparátu.

Mód širokouhlej clony vie fotku skrášliť, no treba ho vedieť používať

Mate 10 Pro používa dva fotoaparáty na zadnej strane na vnímanie hĺbky a následne nasimuluje malú hĺbku ostrosti, teda odseparuje objekt od pozadia jeho rozostrením. Keďže ide o výsledok digitálnej mágie a nie fyziky, najpresvedčivejsie sú snímky pri objektoch s jasne definovanými kontúrami.

Naopak príliš komplikované tvary sa občas ukážu ako priveľké sústo aj pre takto výkonný procesor.

Mód širokouhlej clony simuluje aj umelecký bokeh – kruhové fliačiky v miestach odrazu svetla.

V prípade sochy pri Bratislavskom hrade fungovalo rozostrenie perfektne a fotke dodalo vzhľad takmer na nerozoznanie od zrkadlovky.

Výkon v tme je vynikajúci

Správne naexponovanie výrazných svetiel na pozadí tmavej oblohy svedčí o vysokom dynamickom rozsahu. Mate 10 Pro využíva maximálny potenciál dvoch fotoaparátov a v tme fotí fotky, aké nezvládnu ani niektoré kompaktné fotoaparáty.

Pri fotení tejto fotky z Radničnej veže už bola takmer úplná tma prerušená len poslednými oranžovými zábleskami na horizonte.

Fotoaparátu sa darí aj pri stmievaní správne vyvážiť bielu – verne zachytí aj modré aj žlté svetlo, čo je pri smartfónoch častým problémom.

V úplnej tme, keď sa začnú strácať farby, zažiari skvelý výkon monochromatického fotoaparátu.

Monochromatická Leica je najväčším highlightom

Výkon 20 MP čiernobieleho fotoaparátu dáva naplno vyniknúť expertíze firmy Leica. Kvalita je na veľmi vysokej úrovni, kresba ostrá a kontrast dokonale vyvážený.

Zábavné módy

Mate 10 Pro ponúka na výber viacero prednastavených režimov, ktorými sa dajú dosiahnuť rôzne umelecké efekty.

Na výber je mód na fotenie nočných fotiek, aj dlhá expozícia, ktorá zaznamenáva akýkoľvek pohyb svetiel – napríklad, keď chcete niečo „nakresliť“ vo vzduchu baterkou alebo nasnímať svetlá idúcich áut.

Huawei Mate 10 Lite

Mate 10 Lite je najnižším modelom z nového radu Mate 10. Rovnako ako topmodel používa dva fotoaparáty, z ktorých obraz kombinuje do výslednej fotky. Kým primárny fotoaparát má slušné rozlíšenie 16 MP, ten pomocný len 2 MP. Funguje preto najmä na odhadovanie hĺbky ostrosti.

S akýmkoľvek O2 paušálom môžete Huawei Mate 10 Lite na začiatok získať len za 2 €

Kvalita fotografií je stále na veľmi vysokej úrovni, najmä vzhľadom na „budget“ model. To či siahnuť po modeli Lite alebo Pro najlepšie napovedia tie isté fotky odfotené na oba tieto nové smartfóny Huawei.

Mate 10 Lite (naľavo) má o niečo jemnejšiu kresbu. Mate 10 Pro (napravo) zase fotke dodáva výraznejší kontrast a zachytáva viac detailov.

Najvýraznejší rozdiel je v tmavých priestoroch. Mate 10 Lite (naľavo) stráca v snahe zosvetliť fotku detaily, Mate 10 Pro (napravo) aj v šere dokáže zachovať vysokú kvalitu a vernejšiu reprodukciu farieb.

Mate 10 Lite (naľavo) fotí spravidla s mierne nižším kontrastom a menej sýtymi farbami ako Mate 10 Pro. V tomto prípade však ide skôr o subjektívne preferencie. Obe fotky sa dajú upraviť na rovnaký vzhľad.

O niečo nižšia kvalita a ostrosť fotky z Mate 10 Lite (vľavo) je badateľná, no aj tak sa s náročnými podmienkami vysporiadal bravúrne.

Rovnako ako pri Mate Lite Pro aj lacnejší model dokáže digitálne rozostrovať pozadie. Tu (vľavo) sa mu to dokonca podarilo ešte o niečo lepšie ako modelu Pro.

Mate 10 Lite má v niečom predsa len navrch

Napriek tomu, že je „chudobnejším bratom“ vlajkovej lode má predsa len eso v rukáve. Je orientovaný najmä na selfie someliérov. Vpredu, rovnako ako vzadu, ponúka hneď dva fotoaparáty, z toho jeden s veľmi vysokým 13 MP rozlíšením a stále dostatočne nízkou clonou f2.0. „Svojsky“ tak dokáže odfotiť nielen vo vysokej kvalite, no vie aj digitálne rozostriť pozadie na rovnakom princípe ako v prípade zadných fotoaparátov. Mate 10 Lite vie robiť jedny z najkvalitnejších selfies na trhu.

Svetelnosť f2.0 stačí na kvalitné selfies aj po zotmení.

Na výber je aj „beauty“ filter, ktorý vyhladí pokožku. Používať ho však je lepšie striedmo. Na maxime pôsobí už naozaj neprirodzene a rozprávkovo.

Zopár tipov, ako dobre fotiť so smartfónom

Tip 1: Prevezmite kontrolu nad nastaveniami

Väčšina smartfónov vám dovolí minimálne ťuknutím na displej vybrať ostriaci bod, prípadne mierne poupraviť jas fotky. Uistíte sa tak, že ostré a správne naexponované bude to, čo fotíte a nie obloha v pozadí.

Tip 2: Nepoužívajte digitálny zoom

Existujú dva druhy približovania – optický a digitálny. Pri tom prvom sa fyzicky mení ohnisková vzdialenosť objektívu, pri tom druhom sa len digitálne zväčšuje obraz na displeji a výrazne tým trpí kvalita. Radšej teda fotku odfoťte bez akéhokoľvek približovania a až následne mierne orežte.

Tip 3: Fotky ďalej upravujte

Fotka nemusí byť hotová samotným stlačením spúšte, môžete ju ďalej upravovať. Väčšina smartfónov dokáže priamo v galérií poupraviť niektoré parametre fotky ako saturáciu, jas, kontrast a podobne.

Tip 4: Poznajte limity

Dbajte na prácu so svetlom – nefoťte oproti slnku a snažte sa vyhnúť ostrému poludňajšiemu slnku a výrazným tieňom. Svetla by však mal byť stále dostatok – v horších svetelných podmienkach na fotkách vystúpi elektronický šum.

Tip 5: Osvojte si pravidlá správnej kompozície

Dôležité je dodržať pravidlá správnej kompozície – objekt by nemal byť presne v strede ani príliš blízko pri kraji.

Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
prečo je mediálna výchova dôležitá,
aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém.

10 dôvodov, ktorými vás Huawei Mate 10 Pro okamžite dostane

1. Fotoaparáty Leica

2. Výdrž batérie

3. Rýchlosť nabíjania

4. Rýchlosť procesora

5. Umelá inteligencia vo foťáku

6. Multifunkčný snímač odtlačkov

7. Hlasné stereoreproduktory

8. Klopkajúce screenshoty

9. Vodeodolnosť

10. Obal v krabičke

HUAWEI

Čo dokážu 3 či dokonca 4 fotoaparáty v mobile? Pozrite si fotosprievodcu novinkami od Huawei

Huawei Mate 10 Pro

Umelá inteligencia rozoznávala, čo sme fotili