Čo dokážu 3 či dokonca 4 fotoaparáty v mobile? Pozrite si fotosprievodcu novinkami od Huawei

Chcete zistiť, čo dokážu fotoaparáty nových telefónov Huawei Mate 10 Pro a Mate 10 Lite a zároveň si osvojiť tipy, ako správne fotiť smartfónom? Nenechajte si ujsť nášho fotosprievodcu.

Huawei prichádza s novým radom smartfónov Mate 10, ktoré sa už tradične nesú v znamení skvelého pomeru ceny a výkonu. Hlavným ťahúňom oboch modelov je fotoaparát a to hneď tri či dokonca štyri. Oba telefóny sme preto zobrali do predvianočnej Bratislavy a vyskúšali, čo dokážu.

Huawei Mate 10 Pro

Kvalita fotiek je jedna z najlepších na súčasnom trhu, o tom niet žiadnych pochýb. Fotoaparáty v Huawei Mate 10 Pro získali DxO skóre 97 – jedno z najvyšších v súčasnosti, čím sa radia medzi také ťažké váhy, ako je iPhone X či Google Pixel 2.

S akýmkoľvek O2 paušálom môžete Huawei Mate 10 Pro na začiatok získať len za 2 €

Farebná vernosť je na vysokej úrovni. Na displeji telefónu fotky vyzerajú mierne presaturované a trochu teplé. Akonáhle ich však exportujete do počítača alebo uploadnete na net, zistíte, že farby sú pekne neutrálne.

Dynamický rozsah (rozsah medzi najbielejšími bielymi a najčiernejšími čiernymi, aké fotoaparát dokáže zachytiť) je veľký. Napriek zamračenej oblohe dokázal Mate 10 Pro zachovať štruktúru oblakov.

27 mm ohnisko je využiteľné na väčšinu fotiek – je dostatočne širokouhlé, no príliš neskresľuje.

Na výber je aj dvojnásobné priblíženie. Hoci je digitálne, a to väčšinou znamená výraznú stratu kvality, vďaka dvom fotoaparátom s vysokým rozlíšením žiadnu stratu detailov prakticky nebadať.

Fotiť v manuálnom režime s ovládaním všetkých parametrov je minimálne vecou prestíže. Mate 10 Pro dovoľuje manuálne nastaviť hodnotu citlivosti ISO, rýchlosť uzávierky aj vyváženie bielej. Použitie manuálneho režimu však nie je potrebné takmer nikdy, a to len svedčí o tom, ako dobre dokáže Mate 10 Pro parametre odhadovať v plne automatickom móde.

Často sme si porovnávali fotky odfotené s vlastnými nastaveniami s tými odfotenými na automat a rozdiel bol v 90 % prípadoch neviditeľný. Manuál sa však občas predsa len hodí – napríklad pri fotení rýchlo sa pohybujúcich objektov, kedže smartfón niekedy nenastaví dostatočne rýchlu uzávierku na to, aby „zmrazila“ rýchlejšie sa pohybujúci objekt.

Druhou situáciou, kedy je vhodné prevziať kontrolu nad nastaveniami, je fotenie v zhoršených svetelných podmienkach. Mate 10 Pro má občas tendenciu príliš zosvetľovať fotku. Firmvér sa následne pokúsi šum zredukovať niekedy až do takej miery, že fotka stráca kresbu a vyzerá skoro ako abstraktná maľba. Preto je lepšie fotku odfotiť o niečo tmavšie, no so zachovaním detailov.

Umelá inteligencia rozoznávala, čo sme fotili

Procesor Kirin 970 je prvý na trhu s umelou inteligenciou. Dokáže tak až prekvapivo dobre rozoznať, na čo práve mieri objektív smartfónu a tomu prispôsobiť nastavenia fotoaparátu.

Mód širokouhlej clony vie fotku skrášliť, no treba ho vedieť používať

Mate 10 Pro používa dva fotoaparáty na zadnej strane na vnímanie hĺbky a následne nasimuluje malú hĺbku ostrosti, teda odseparuje objekt od pozadia jeho rozostrením. Keďže ide o výsledok digitálnej mágie a nie fyziky, najpresvedčivejsie sú snímky pri objektoch s jasne definovanými kontúrami.

Naopak príliš komplikované tvary sa občas ukážu ako priveľké sústo aj pre takto výkonný procesor.

Mód širokouhlej clony simuluje aj umelecký bokeh – kruhové fliačiky v miestach odrazu svetla.

V prípade sochy pri Bratislavskom hrade fungovalo rozostrenie perfektne a fotke dodalo vzhľad takmer na nerozoznanie od zrkadlovky.

Výkon v tme je vynikajúci

Správne naexponovanie výrazných svetiel na pozadí tmavej oblohy svedčí o vysokom dynamickom rozsahu. Mate 10 Pro využíva maximálny potenciál dvoch fotoaparátov a v tme fotí fotky, aké nezvládnu ani niektoré kompaktné fotoaparáty.

Pri fotení tejto fotky z Radničnej veže už bola takmer úplná tma prerušená len poslednými oranžovými zábleskami na horizonte.

Fotoaparátu sa darí aj pri stmievaní správne vyvážiť bielu – verne zachytí aj modré aj žlté svetlo, čo je pri smartfónoch častým problémom.

V úplnej tme, keď sa začnú strácať farby, zažiari skvelý výkon monochromatického fotoaparátu.

Monochromatická Leica je najväčším highlightom

Výkon 20 MP čiernobieleho fotoaparátu dáva naplno vyniknúť expertíze firmy Leica. Kvalita je na veľmi vysokej úrovni, kresba ostrá a kontrast dokonale vyvážený.

Zábavné módy

Mate 10 Pro ponúka na výber viacero prednastavených režimov, ktorými sa dajú dosiahnuť rôzne umelecké efekty.

Na výber je mód na fotenie nočných fotiek, aj dlhá expozícia, ktorá zaznamenáva akýkoľvek pohyb svetiel – napríklad, keď chcete niečo „nakresliť“ vo vzduchu baterkou alebo nasnímať svetlá idúcich áut.

 

Huawei Mate 10 Lite

Mate 10 Lite je najnižším modelom z nového radu Mate 10. Rovnako ako topmodel používa dva fotoaparáty, z ktorých obraz kombinuje do výslednej fotky. Kým primárny fotoaparát má slušné rozlíšenie 16 MP, ten pomocný len 2 MP. Funguje preto najmä na odhadovanie hĺbky ostrosti.

S akýmkoľvek O2 paušálom môžete Huawei Mate 10 Lite na začiatok získať len za 2 €

Kvalita fotografií je stále na veľmi vysokej úrovni, najmä vzhľadom na „budget“ model. To či siahnuť po modeli Lite alebo Pro najlepšie napovedia tie isté fotky odfotené na oba tieto nové smartfóny Huawei.

Mate 10 Lite (naľavo) má o niečo jemnejšiu kresbu. Mate 10 Pro (napravo) zase fotke dodáva výraznejší kontrast a zachytáva viac detailov.

Najvýraznejší rozdiel je v tmavých priestoroch. Mate 10 Lite (naľavo) stráca v snahe zosvetliť fotku detaily, Mate 10 Pro (napravo) aj v šere dokáže zachovať vysokú kvalitu a vernejšiu reprodukciu farieb.

Mate 10 Lite (naľavo) fotí spravidla s mierne nižším kontrastom a menej sýtymi farbami ako Mate 10 Pro. V tomto prípade však ide skôr o subjektívne preferencie. Obe fotky sa dajú upraviť na rovnaký vzhľad.

O niečo nižšia kvalita a ostrosť fotky z Mate 10 Lite (vľavo) je badateľná, no aj tak sa s náročnými podmienkami vysporiadal bravúrne.

Rovnako ako pri Mate Lite Pro aj lacnejší model dokáže digitálne rozostrovať pozadie. Tu (vľavo) sa mu to dokonca podarilo ešte o niečo lepšie ako modelu Pro.

Mate 10 Lite má v niečom predsa len navrch

Napriek tomu, že je „chudobnejším bratom“ vlajkovej lode má predsa len eso v rukáve. Je orientovaný najmä na selfie someliérov. Vpredu, rovnako ako vzadu, ponúka hneď dva fotoaparáty, z toho jeden s veľmi vysokým 13 MP rozlíšením a stále dostatočne nízkou clonou f2.0. „Svojsky“ tak dokáže odfotiť nielen vo vysokej kvalite, no vie aj digitálne rozostriť pozadie na rovnakom princípe ako v prípade zadných fotoaparátov. Mate 10 Lite vie robiť jedny z najkvalitnejších selfies na trhu.

Svetelnosť f2.0 stačí na kvalitné selfies aj po zotmení.

Na výber je aj „beauty“ filter, ktorý vyhladí pokožku. Používať ho však je lepšie striedmo. Na maxime pôsobí už naozaj neprirodzene a rozprávkovo.

Zopár tipov, ako dobre fotiť so smartfónom

Tip 1: Prevezmite kontrolu nad nastaveniami

Väčšina smartfónov vám dovolí minimálne ťuknutím na displej vybrať ostriaci bod, prípadne mierne poupraviť jas fotky. Uistíte sa tak, že ostré a správne naexponované bude to, čo fotíte a nie obloha v pozadí.

Tip 2: Nepoužívajte digitálny zoom

Existujú dva druhy približovania – optický a digitálny. Pri tom prvom sa fyzicky mení ohnisková vzdialenosť objektívu, pri tom druhom sa len digitálne zväčšuje obraz na displeji a výrazne tým trpí kvalita. Radšej teda fotku odfoťte bez akéhokoľvek približovania a až následne mierne orežte.

Tip 3: Fotky ďalej upravujte

Fotka nemusí byť hotová samotným stlačením spúšte, môžete ju ďalej upravovať. Väčšina smartfónov dokáže priamo v galérií poupraviť niektoré parametre fotky ako saturáciu, jas, kontrast a podobne.

Tip 4: Poznajte limity

Dbajte na prácu so svetlom – nefoťte oproti slnku a snažte sa vyhnúť ostrému poludňajšiemu slnku a výrazným tieňom. Svetla by však mal byť stále dostatok – v horších svetelných podmienkach na fotkách vystúpi elektronický šum.

Tip 5: Osvojte si pravidlá správnej kompozície

Dôležité je dodržať pravidlá správnej kompozície – objekt by nemal byť presne v strede ani príliš blízko pri kraji.

 

HUAWEI

Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Huawei Mate 10 Lite: Najlepší smartfón strednej triedy?

Huawei Mate 10 Lite možno zaradiť medzi strednú triedu, no už aj zo svojej kategórie sa pomaly doťahuje na úroveň vlajkových lodí.

Na prvý pohľad je zariadenie štýlové a nesie jasný odtlačok výrobcu Huawei. Eleganciu telefónu jednoznačne dodáva kovové telo a mierne vystupujúca šošovka fotoaparátov, rovnako aj snímač odtlačkov prstov na zadnej strane smartfónu. Aj napriek väčším rozmerom vám telefón padne priamo do ruky a môžete ho ovládať aj jednou rukou.

Na prednej strane vás okamžite upúta 5,9-palcový displej s Full HD rozlíšením 1080 × 2160 pixelov. Tenká línia rámu pôsobí nenápadne, a tak si pri pohľade na telefón môžete užiť IPS LCD displej. Pri pomere strán displeja 18:9 má smartfón skutočne svoje osobité čaro.

Nepohrdne ani náročnými úlohami

O výkon sa postará čipset HiSilicon KIRIN 659. Je vybavený 64-bitovým 8-jadrovým procesorom. Maximálna taktovacia rýchlosť pri štyroch jadrách je 2,36 GHz ARM Cortex-A53 a pri ostatných štyroch je 1,7 GHz ARM Cortex-A53 2360 GHz. Táto kombinácia výkonu pod nádherným kovovým telom vám umožní plynulú prácu bez spomalenia využívaných aplikácií.

Huawei Mate 10 Lite zastrešuje operačnú pamäť s kapacitou 4 GB a teda výborne poslúži procesoru na efektívnu prácu s chodom vášho smartfónu aj pri multitaskingu. Interná pamäť má kapacitu 64 GB, teda úložisko pohodlne postačuje aj pre užívateľov s väčšími nárokmi. Ak by to pre vás bolo predsa len málo, pamäť si môžete rozšíriť pomocou SD karty až do 256 GB.

Najzaujímavejšie sú fotoaparáty

Huawei Mate 10 Lite prináša až 4 fotoaparáty pre dokonalý zážitok z vašich zaznamenaných momentov. 16 Mpx + 2 Mpx senzory jemne vystupujú na zadnej strane telefónu a postarajú sa o kvalitné zábery. Navyše si môžete v telefóne nastaviť funkciu portrét, ktorá zacieli na objekt a nasimulovaním malej hĺbky ostrosti odseparuje objekt od pozadia jeho rozostrením.

Predná kamera má 13 Mpx + 2 Mpx senzory, čiže vaše selfie alebo live videá budú na veľmi dobrej úrovni. Nezabudlo sa ani na videá, tie si natočíte vo Full HD 1080p v pomere strán 16:9.

Prečítajte si fotosprievodcu Huawei Mate 10 Lite a Mate 10 Pro.

Nestráca dych ani na dlhé trate

S Huawei Mate 10 Lite sa smelo môžete vybrať do sveta. Vďaka batérii s kapacitou 3340 mAh, má telefón slušnú výdrž, preto sa nemusíte obávať príliš častého nabíjania. V smartfóne si môžete vybrať aj dva módy šetrenia batérie. Pri 22 % batérii ponúka základný šetrič predĺženie životnosti batérie o 1 deň. V prípade Ultra šetriaceho režimu pri rovnakej konfigurácii až 2 dni a 16 hodín.

Na cestách sa nestratíte ani vďaka navigáciám A-GPS, Glonass a Beidou. Samozrejmosťou vybavenia je podpora dátovej mobilnej siete LTE a pripojenie na Wi-Fi 802.11. Súbory odošlete cez Bluetooth 4.2, Huawei Share a Wi-Fi Direct. A pri potulovaní určite poteší aj zabudované FM rádio.

Podčiarknuté a zhrnuté: Ak hľadáte high-end strednej triedy, toto je zariadenie, ktoré vás rozhodne nesklame.

Huawei Mate 10 Lite získate spolu s paušálom od O2 na začiatok iba za 2 eurá.

HUAWEI

Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.


Juraj Vaculík: Na zmenu spoločnosti nestačí prepnúť gombík, demokraciu treba opatrovať ako malé dieťa

Youtuber PPPeter a účastník novembrových udalostí Juraj Vaculík sa porozprávali o Nežnej revolúcii a o tom, čo sa musí stať, aby sa Slovensko posunulo ďalej.

Youtuber PPPeter je tvárou tohtoročnej kampane spoločnosti O2 k Novembru 89, ktorej cieľom je priblížiť Nežnú revolúciu najmä mladšej generácii. Tá má totiž o udalostiach, ktoré viedli k pádu vtedajšieho režimu a neslobode, ktorá u nás vtedy panovala, často len veľmi slabé informácie.

Koľko viete o Novembri 89? Overte si svoje vedomosti v našom kvíze

Počas prípravy na natáčanie videa navštívil jedného z vtedajších lídrov študentského hnutia Juraja Vaculíka, aby sa dozvedel viac o tom, ako vypukla a prebiehala Nežná revolúcia.

Časť histórie sa dnes opakuje a PPPeter sa pýtal, aké ponaučenia si môžeme zobrať, ak chceme túto krajinu posunúť dopredu. Sóda bola pri tom.

PPPeter: Som ročník 93, nezažil som Nežnú revolúciu na vlastnej koži. Rodičia mi o tom hovorili, ale predsa len, ty si bol ako vodca študentského hnutia angažovaný asi trochu viac ako moji rodičia.

Juraj Vaculík: Nenazval by som sa vodcom – vtedy tam nebol iba jeden vodca. Jeden vodca je vždy nebezpečný. V Koordinačnom centre vysokoškolského hnutia nás bolo viacero v pozícii lídrov a skvele sme sa dopĺňali.

Celkovo bolo viacero rôznych zoskupení, ktoré sa v Novembri 89 spojili a s podporou verejnosti zvrhli totalitu. Disidenti, ktorí tomu obetovali celý život a boli často väznení, umelci, akademici a mnohí ďalší. Takýchto skupín, nazvem ich bunky, bolo veľa – vytvorili sa po celom Slovensku. Najviac ich bolo, logicky, v Bratislave.

Ako sa vyvinula skupina, v ktorej si bol aj ty?

Naša skupina sa vytvorila na VŠMU (Vysoká škola múzických umení). Mali sme obrovský dar, že sme sa stretli s generáciou pedagógov, ktorí boli rešpektovaní a skvelí umelci a zároveň aktívni a odvážni občania. Za komunizmu mohli väčšinou hrávať a učiť len tí, ktorí boli naklonení režimu.

Počas perestrojky však dostali možnosť učiť aj menej konformní umelci a my sme mali to šťastie, že sme sa s nimi na vysokej škole stretli.

Rozhovory s nimi boli absolútne otvorené. Cítili sme obrovskú spriaznenosť – etickú, morálnu, kultúrnu a aj politickú. Skončila sa hodina a my sme ešte dve hodiny sedeli oproti v krčme a rozprávali sme sa.

V tom čase sme si boli blízko aj s pražskou DAMU (Divadelní akademie múzicých umění). Dohodli sme sa, že spolu naštudujeme divadelnú hru Kolotoč od Arthura Schnitzlera – mala mať premiéru práve koncom novembra. Skúšali sme súčasne v Bratislave aj v Prahe, bol to federálny projekt. Predstavenie sa síce nikdy neodohralo, ale vďaka skúškam sme mali intenzívny osobný kontakt.

Celý rok 89 bol už taký zvláštny, aj makropolitické prostredie bolo „tehotné“ tým, že sa niečo bude diať. Intenzívne sme sledovali, čo sa deje v Maďarsku, v Poľsku, v Nemecku, ale aj v Rusku. To už bolo obdobie, keď východní Nemci cez Maďarsko a Rakúsko utekali do západného Nemecka a obe krajiny sa čoskoro opäť spojili. Na Slovensku už bolo cítiť, že režim dlho nevydrží.

„Keď prišlo k novembrovým dňom, veci sa nedali plánovať. Bolo to ako explózia. Všetky komunikačné línie sa naraz spojili: pedagógovia, spolužiaci, Pražáci, ale aj mnohé osobné a rodinné línie.“

Keď prišlo k novembrovým dňom, veci sa nedali plánovať. Bolo to ako explózia. Všetky komunikačné línie sa naraz spojili: pedagógovia, spolužiaci, Pražáci, ale aj mnohé osobné a rodinné línie.

Ako ste komunikovali a koordinovali sa bez internetu a mobilov?

Mali sme pevné linky, hlavne na škole, ale museli sme počítať s tým, že môžu byť odpočúvané. Museli sme sa dopredu dohodnúť, kedy si budeme volať, aby bol volaný vtedy pri telefóne, prípadne niekde v telefónnej búdke. A písali sme si listy. Reakčný čas, ktorý sa dnes počíta v milisekundách, sa počítal v dňoch.

Ale zrazu, v priebehu pár hodín medzi 17. a 20. novembrom, sa všetko iksnásobne zrýchlilo. Všetky predvybudované komunikačné kanály, ktoré boli založené na dôvere a osobných vzťahoch, našu akcieschopnosť v prvých hodinách veľmi urýchlili.

Čo bol ten prvý impulz, že ste pripravovali demonštráciu práve na 17. novembra?

Korene sú v roku 1939. Vtedy povstali pražskí študenti proti nacizmu. Následky boli tragické. Špeciálne nemecké komandá na rozkaz Adolfa Hitlera prepadli české vysoké školy, popravovali študentov bez súdu a vyše 1 200 ich odvliekli do koncentračného tábora. 17. november bol potom vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva.

My sme chceli na 50. výročie týchto udalostí vyjadriť, že študenti majú právo na akademickú slobodu, a popri tom vysloviť aj požiadavky na ďalšie zmeny v spoločnosti, smerujúce k úplnej slobode a demokracii. Sú to dnes úplne elementárne veci, ktoré však boli v komunizme zakázané.

Chceli sme spraviť pochod mestom a vysloviť tieto požiadavky. Na 17. novembra sme my na VŠMU pripravili v spolupráci s VŠVU (Vysoká škola výtvarných umení) pochod Bratislavou, ale režim bol veľmi pozorný. Objavili sa policajti, dostali sme zákaz vyjsť z budovy, a tak sa pochod ani nemohol začať.

Tak sme aspoň v škole urobili provokatívny happening, ktorý bol výtvarne veľmi zaujímavý – vznikli tam základy plagátov a vizuality Novembra 89. Boli sme vtedy veľmi nahnevaní, ale aj opatrní, a určite nie dosť odvážni a nešli sme do fyzického konfliktu s policajnými zložkami. O pár hodín neskôr v noci sme sa od našich pražských kolegov a kamarátov dozvedeli, čo sa stalo v Prahe na Národní třídě.

Aj tento dnes už slávny pražský pochod zo 17. novembra 1989 vznikol tak, že sa českí vysokoškolskí študenti dohodli a spojili. Chceli si pripomenúť udalosti z roku 1939 a zároveň jasne artikulovať svoje požiadavky. Ich pochod Prahou však bol násilne rozohnaný – policajné jednotky brutálne zbili stovky mladých ľudí a mnohých vážne zranili.

Týmto násilným zásahom sa zrazu všetko emotívne akcelerovalo a aktivizovali sa obrovské masy ľudí. Bijú nám naše deti. To bola veta, ktorá postupne zdvihla na nohy celú spoločnosť. Pre rodičov, ktorí cítili frustráciu z toho, že prežili svoje životy v neslobode a ich deti to čaká tiež, to bola hranica. Fyzicky, do krvi, strašne bili študentov – ich deti.

Spoločnosť dosiahla emotívny prah. Po jeho prekročení začali ľudia postupne protestovať, prestávali sa báť a išli do ulíc a na námestia. Požiadavky sa nabaľovali, davy už nežiadali len podporu študentom a akademickú slobodu, ale hlavne slobodu a demokraciu v celej spoločnosti.

Nakoniec vtedajšia politická reprezentácia pod masívnym tlakom verejnosti, ktorý vyvrcholil generálnym štrajkom, súhlasila so zmenou ústavy a s usporiadaním slobodných volieb.

Aj v súčasnosti ľudí nakoplo až to, že zomreli Ján Kuciak a Martina Kušnírová. No zdá sa mi, že tentoraz sa po ich vražde nič naozaj nezmenilo a zmeny boli iba naoko.

S tým nesúhlasím. Zdá sa mi, že aj dnešná spoločnosť po tejto udalosti skokovo dozrela. To bol opäť ten hraničný moment. Ľudia boli schopní tolerovať vláde množstvo neprávostí, ale zrazu bola dosiahnutá hranica ľudského života.

Táto udalosť veľmi posilnila občiansku spoločnosť, žiaľ, za cenu života dvoch mladých ľudí.

Spoločnosť sa zobudila, aktivizovala. Hŕstka študentov opustila komfortnú zónu a vystavila sa ohrozeniu, pretože bola presvedčená, že to, čo robí, je správne. Toto je tá najsilnejšia energia. Ak sú ľudia schopní zjednotiť sa za jednu myšlienku a spoločné hodnoty, môžu byť veľmi rôznorodí, no ak si navzájom dôverujú a držia spolu, dokážu čokoľvek.

Sloboda nie je raz a navždy. Je neustále atakovaná. V každej krajine, v každej kultúre, v každom národe sú skupiny ľudí, ktoré budú slobodu ohrozovať. A preto musí obcčanska spoločnosť dbať na dodržiavanie hraníc a musí byť silným kontrolným mechanizmom.“

Čo sa musí stať, aby sa veci na Slovensku očividne zmenili k lepšiemu?

Ľudia si musia uvedomiť, že sloboda znamená niesť zodpovednosť. Platí to v politike, v podnikaní, ale aj v súkromnom živote. Nemôžem mať slobodu, pokiaľ za ňu nenesiem zodpovednosť. Slobodu si treba uvedomovať, kultivovať ju, a ak je to potrebné, tak ju aktívne chrániť.

Sloboda nie je raz a navždy. Je neustále atakovaná. V každej krajine, v každej kultúre, v každom národe sú skupiny ľudí, ktoré budú slobodu ohrozovať. A preto musí občianska spoločnosť dbať na dodržiavanie hraníc a musí byť silným kontrolným mechanizmom. Študenti vždy boli toho súčasťou. Našťastie aj dnes sú aktívnou silou občianskej spoločnosti.

„Ak sú ľudia schopní zjednotiť sa za jednu myšlienku a spoločné hodnoty, môžu byť veľmi rôznorodí, no ak si navzájom dôverujú a držia spolu, dokážu čokoľvek.“

To je vec, ktorá nás veľmi trápila ostatných 30 rokov. Dva mesiace po revolúcii sme mali pocit, že sme dosiahli stav, na ktorý sme toľko čakali. Odstúpili sme od kormidla a nechali sme riadenie krajiny ľuďom, o ktorých sme si mysleli, že sú kompetentnejší než my. No zistili sme, že veci nebudú také jednoduché, že nestačí zmeniť režim ako na telefóne. Našťastie, žijeme v demokracii a verím, že ju dokážeme zachovať, aj keď je ohrozená.

Často rozmýšľam nad tým, ako posunúť túto krajinu ďalej. Vychádza mi z toho, že prvým krokom musí byť, aby vychádzali zo škôl ľudia s kritickým myslením, ktorí sa nedajú zmanipulovať.

Máš absolútnu pravdu, školstvo je úplný základ. Druhou najtragickejšou správou po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej bola pre mňa nedávna správa, že viac ako 50 % učiteľov by odporučilo študentom konšpiračné weby ako zdroj informácií. Toto bude našu spoločnosť bolieť ešte desaťročia. Ďalším veľkým problémom je, že nači dobrí študenti ostávajú v zahraničí a nevracajú sa späť na Slovensko.

Každá nová demokracia je ako novonarodené dieťa, musí sa opatrovať a zveľaďovať. Najviac času sme stratili tým, že sme sa dosť nevenovali školstvu. Predĺžili sme si tým čas k lepšie fungujúcej krajine a spoločnosti.

No aj keby sa podarilo vzdelať ľudí a udržať ich tu, študenti sú len malou časťou spoločnosti. Čo však s ľuďmi, ktorí sú apatickí?

Študenti môžu spraviť aktivity, ísť príkladom, byť avantgardou, ku ktorej sa pripojí niekoľko desiatok alebo stoviek tisíc ľudí. Na to, aby sa začali veci meniť, musí byť opäť dosiahnutá kritická hranica.

Mnoho ľudí na Slovensku, žiaľ, stále žije v existenčnom ohrození. Sú v ťažkej ekonomickej a sociálnej situácii. Neuvedomujú si, že práve oni by mali najhlasnejšie protestovať a ich hlas by mal zaznieť. Tragické je, že práve títo ľudia zostávajú nevypočutí a stávajú sa potom obeťami falošných vodcov.

Situácia sa po Nežnej revolúcii zmenila veľmi rýchlo a zažili sme množstvo šokov, na ktoré nikto nebol pripravený – šok zo slobody, šok z materiálna a často mnohí aj šok sami zo seba a vlastného okolia v úplne novej situácii.

Je toto dôvod, prečo napriek našim dejinám stále toľko ľudí inklinuje k totalite, k autokratickým vodcom, k Rusku?

Veľa ľudí má stále hlboké korene v minulosti, na ktorú sa navyše pozerajú veľmi skreslene a selektívne. Keď vychovávajú svoje deti, dodnes im hovoria, ako bolo vtedy lepšie, koľko stálo mlieko, koľko stál chlieb. Berú do úvahy svoju situáciu, ale nie celkový stav a progres spoločnosti. Je tu nakumulovaných veľa desiatok rokov historickej a osobnej skúsenosti. Krívd, strachu, opatrnosti, apatie.

My, „Husákove deti“, študenti z roku 1989, sme „šťastnou generáciou“, ktorá zažila oba režimy a mala to šťastie byť pri zásadnej historickej zmene. Dokonca aj mnohí ľudia z generácie našich rodičov sa dokázali aklimatizovať, naučiť sa jazyky a zručnosti a presadiť sa v novom prostredí.

No zostala tu stále masa ľudí, ktorí mali vtedy 40 – 50 rokov a neverili si, že by dokázali chytiť nový vietor. Ostali visieť vo vzduchoprázdne a v minulosti, ktorú si idealizujú tým viac, čím viac je vzdialená.

Navyše na Slovensku, rovnako ako, žiaľ, dnes takmer v každej krajine, žije časť populácie, ktorá má rada jednoduché riešenia. Hľadajú silných vodcov, ktorým by sa mohli apaticky zveriť do rúk. A to, ako vieme z histórie, sa končí často veľmi tragicky.

Tvrdíš o sebe, že si chorobný optimista, a veríš, že nakoniec všetko vždy dobre dopadne. Vidíš svetlú budúcnosť tejto krajiny?

Verím v dobrú budúcnosť, ak sa mladí budú správať zodpovedne voči sebe samým, svojej budúcnosti, svojej krajine. Občiansky, morálne, kultúrne a aj politicky.

Mne sa zdá, že táto generácia je veľmi apatická a odmieta prevziať zodpovednosť za stav spoločnosti. Zdá sa ti to tiež?

Nie. Mám už svoj vek, tým pádom odstup a viem porovnávať. Áno, vždy by to mohlo byť aktívnejšie, ale na rovinu – aj počas revolúcie na VŠMU zostala možno pätina študentov. Ostatní išli lyžovať, báli sa alebo im rodičia nedovolili zúčastniť sa.

Dnes je pohyb v spoločnosti najmasovejší za posledných 30 rokov. Platí efekt snehovej gule: čím väčšia masa, tým ľahšie odblokovanie tých, ktorí sa boja. Čo je, žiaľ, zároveň aj problém, lebo to platí aj pri tých falošných a zlých vodcoch.

Teraz maš veľkú úlohu aj ty, Peter, a ďalší ľudia z tvojej generácie, aktívni v médiách a schopní zrozumiteľne artikulovať svoje názory a postoje. Ste jeden z najsilnejších nástrojov v boji proti dezinformáciám.

Áno, a ja si svoju zodpovednosť veľmi dobre uvedomujem.

Keď budeš čokoľvek na tejto ceste odo mňa potrebovať, rád pomôžem. Žijeme v tejto krajine, chceme, aby bola úspešná a my s ňou. Chceme, aby bola lepšia nielen pre nás, ale aj pre naše deti. Ako sa múdro hovorí: Ak sa nepoučíme z minulosti, budeme musieť chyby znova opakovať.

„Pre našu generáciu bola Nežná revolúcia okamihom v živote, ktorý nám otvoril aj v našich hlavách oveľa slobodnejšie rozmýšľanie. Preto chceme, aby terajšia a budúca generácia mala historický kontext a cítila, že naozaj má schopnosť meniť dejiny.“

Chceli by sme vám mladým teraz pri 30. výročí odovzdať vedomie, že ste hýbateľmi spoločnosti a formujete si vlastnú budúcnosť. Je super, že posledné dva-tri roky sa mladí ľudia v oveľa väčšej miere vyjadrujú k spoločenským problémom a kritickým výzvam dneška vrátane tých globálnych.

Pre našu generáciu bola Nežná revolúcia okamihom v živote, ktorý nám otvoril aj v našich hlavách oveľa slobodnejšie rozmýšľanie. Preto chceme, aby terajšia a budúca generácia mala historický kontext a cítila, že naozaj má schopnosť meniť dejiny.

 


 

Juraj Vaculík

V Novembri 89 sa stal jedným z lídrov študentského hnutia, dnes je úspešným podnikateľom. Je zakladateľom a majiteľom jednej z najrešpektovanejších slovenských reklamných agentúr MADE BY VACULIK. Je takisto spoluzakladateľom a riaditeľom spoločnosti AeroMobil, ktorá vyvíja lietajúce auto. Zároveň je a bol členom správnych a dozorných rád viacerých rešpektovaných pro-bono spoločností vrátane správnej rady Férovej nadácie O2.

PPPeter

Youtuber Peter Popluhár, známy ako PPPeter, tvorí humoristické a cestovateľské videá. Píše si do detailov premyslené scenáre a natáča v angličtine pre globálne publikum, ktoré si ho obľúbilo vďaka jeho cynickému, politicky nekorektnému humoru. Precestoval množstvo krajín a vydal knihu Kde všade som (ne)zomrel. Je tvárou tohtoročnej kampane O2 k Novembru 89.


Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes. Viac inšpiratívneho čítania vrátane súťaže a kvízu nájdete na tomto mieste.


O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Čítaj viac

Čo ste robili v Novembri 89? A čo robil váš sused?

Čítaj viac