Zaspomínali sme si, ako sme komunikovali v časoch prvých SMS správ, ICQ, Pokecu aj počas začiatkov Facebooku. Vo veľkej miere to bol bizár, ktorému by sme dnes už ani nerozumeli, no zároveň je takéto poohliadnutie príjemnou spomienkou na komunikačný entuziazmus a dobový slang, ktorý sa s príchodom novej platformy menil.

Pamätáte si, ako znela pevná linka alebo akú polyfóniu ste mali nastavenú na zvonenie telefónu?

Začalo sa to na vianočnom večierku

„Veselé Vianoce!“ bol text prvej SMS, ktorú dostal v roku 1992 riaditeľ telekomunikačnej spoločnosti Vodafone počas vianočného večierka. O rok neskôr spustil švédsky telekomunikačný operátor esemeskovanie ako komerčnú službu. Obrovský nárast popularity textových správ však nenastal okamžite – trvalo približne 10 rokov, kým sa mohli tieto správy označiť za fenomén (vtedy) modernej komunikácie.

Bez zbytočných omáčok

Esemeskovanie sme si na Slovensku užívali od roku 1997, no poslanie SMS správy bolo drahé a obmedzené na skromný počet znakov. Na jednu esemesku sme mohli použiť len 160 znakov a bez diakritiky. Nebolo teda prekvapením, keď prijatá esemeska vyzerala napríklad takto:

Zhluk strašidelne vyzerajúcich písmeniek s jasným posolstvom postupne dopĺňali skratky. Obľúbenou bola napríklad trojpísmenková ODP na konci správy, ktorá v sebe skrývala naliehanie: Odpíš mi.

Emodži sa kreslili aj na papier s husím perom

O niečo neskôr v esemeskách už nechýbali ani smajlíky. Od tých dnešných, graficky efektívne spracovaných, mali dosť ďaleko – išlo o jednoduchú kombináciu dvojbodiek, pomlčiek a zátvoriek, ktoré zostali základom emodži dodnes. A tí progresívnejší, ktorým dvojbodky nestačili, ich menili za písmeno X – a tak vyzerali emócie v esemeskách ešte bizarnejšie.

Vyjadrenie nálady a pocitov týmto spôsobom prebrali esemesky z počítačového sveta. Prvé emodži navrhol profesor Scott Fahlman v roku 1982, aby uľahčil komunikáciu vo svojom tíme. História smejkov však podľa mnohých siaha ešte do dôb, keď sa písalo husím perom.

Legendárne ICQ

Esemesková stručnosť, rýchlosť a jednoduchosť sa používaním internetu pretransformovala aj na rôzne online platformy. Hravá zvučka „o-ou“ ikonického ICQ, svojho času najpopulárnejšieho online chatu na Slovensku, dodnes v mnohých vyvoláva nostalgiu. Komunikačnú aplikáciu s logom kresleného kvetu s jedným červeným lupeňom ponúkli svetu izraelskí študenti v roku 1996.

O päť rokov neskôr ho po celom svete používalo približne 100 miliónov ľudí vrátane Slovákov. V porovnaní s esemeskami boli správy oveľa atraktívnejšie, smajlíky boli grafické a dokonca ste si mohli s kamarátmi na tejto platforme zahrať aj hry.

Mal však jednu nevýhodu: mobilné dáta a internet, ktoré ste na jeho používanie potrebovali, boli výsadou najbohatších či najväčších technologických nadšencov – ICQ bolo síce atraktívne, no nepohodlné ako pevná linka. Ak ste ho chceli používať, museli ste sedieť doma za počítačom. No čím viac tlačidiel a neobmedzeného počtu znakov ICQ ponúkalo, tým viac deformácií bežného spôsobu písania prinieslo. Jedným z nich je napríklad úmyselné vymieňanie Q za K.

V našej komunikácii sa začali udomácňovať aj rôzne skratky: ďakujem sme skrátili na Ď/d. Nie na EE a áno na jj. Tí ostrieľanejší sa ospravedlňovali pomocou SRY a dosýta sa smiali skrz ROFL (Rolling On The Floor Laughing = tak veľmi sa smejem, že sa od smiechu váľam na zemi).

Ahojky, popíšeš? 

Éru zoznamiek na Slovensku odštartoval pokec.sk už v roku 1999. O dva roky neskôr sa stal najnavštevovanejšou komunitnou stránkou. Teda kto nebol na Pokeci, akoby neexistoval. A oplatilo sa tam objaviť už len z hľadiska lingvistiky – pIsMeNqUoWaNiE totiž nedokázal preložiť žiadny slovník.

Nielen slovníky, ale ani niektorí z nás by správy a odkazy v pokecových miestnostiach nedokázali dekódovať. Úmyselné vymieňanie W za to klasické, trendové Q miesto písmena K, striedanie veľkých a malých písmen uprostred slova a rôzne prapodivné skomoleniny slov by dnes poslúžili aj ako silné heslo do účtu.

Ak by túto kreatívu nevystriedalo smutné „hesielko za hesielko“ a chýbajúca regulácia siete, tak by možno dodnes tieto vtipné jazykové mutácie pretrvávali.

Medzizastávka na Booome 

Párty sociálna sieť, na ktorej sme si v pondelok doobeda prezerali fotky z víkendových akcií, bola v komunikácii o niečo pokojnejšia. Divočinu pretvárania slov a nahrádzania písmen sme používali skôr pri vytváraní prezývok ako .p4loniq., Pchepche či L13nôcsk4. Väčšina z nás v tomto období už migrovala z vrcholiacej puberty do postpubertálneho obdobia, a tak sme chceli byť nad vecou, povznesení a dospelí.

Pri komentovaní fotografií sme skôr naťahovali slová a mali „dospelácke“ reči o tom, ako by deti z klubu mali vypochodovať: „Praváááá, ľaváááá…. deti späť do cukráááááárne!“ Typickým znakom komentárov na tejto zoznamke boli okrem povrchnosti aj tri bodky.

Mali sme zaužívané aj skratkovité prosím (PLS) a infantilné zdrobneniny. Ak sme boli kamoši, tak sme sa všetci tak nejako ľúúúbili. Komunikácia na booom.sk bola o tom, aby bolo všetkého veľa a ešte viac, no človek sa aspoň necítil až tak mimo, ako keď prvýkrát zavítal na pokec.sk.

Čo bolo celkom prekvapivé, táto sociálna sieť zhasla veľmi rýchlo. Taký pokec.sk je na Slovensku podľa prieskumu z roku 2022 od spoločnosti GO4insight dodnes populárnejší ako Pinterest, Twitter, Discord, Twitch či OnlyFans.

Prichádza modrý gigant a skratky

Svet slovenských sociálnych sietí a populárnych komunikačných aplikácií úplne zmenil v marci 2009 Facebook. V počiatočnom období, pohltení novými možnosťami, sme tak trochu zabudli aj na bezpečnosť – všetkým sme označovaním sa dávali na známosť, kde práve sme,  zdieľali sme svoje súkromné fotografie, verejne komentovali a písali si navzájom o svojich zážitkoch na nástenky, lajkovali nezmyselné stránky a pridávali si za priateľa každého, koho sme stretli na ulici. A aj toho, koho sme vôbec nepoznali.

Osvojili sme si slová ako lajk (like), šér (share) a do komentárov vypisovali všetko možné, len aby sme tam niečo napísali. Nechýbali však ani dozvuky komunikácie z predchádzajúcich platforiem, a tak nás ešte pár rokov držalo striedanie vEľKýCh a mAlÝcH písmen, ich zamieňanie a bodkovanie……… medzi…….. slovami…….

Krátky jazykový rýchlokurz rómčiny: toto je 6 fráz, s ktorými lepšie pochopíte rómsku kultúru a hudbu

Bizarné trendy postupne nahradili anglické skratky, ktoré sú na rozdiel od predchádzajúcich jazykových výjavov praktické a komunikáciu uľahčujú. No zároveň sú aj málo inkluzívne, lebo im nemusíme všetci rozumieť.

Surfovanie na webe nahradilo scrollovanie obsahu

Skracovanie slov a údernejšia komunikácia boli možno jedným z dôvodov transformácie textovej komunikácie na vizuálnu. Fotky na Instagrame či videá na TikToku s minimálnym textom či len s emodži plameňa, srdiečka alebo smajlíka so slzou aj tak povedia všetko podstatné.

Pri písaní tohto článku som si uvedomil, že na TikToku som ako radový konzument obsahu za približne rok používania neprečítal ani jeden text k videu. Ak sa mi video páči, dám srdiečko a všetko podstatné zistím za pár sekúnd vo videu aj bez čítania.

Ako sme prestali písať a začali miznúť aj zdieľať svoj hlas

V prvom desaťročí nášho milénia sme si na ICQ nastavovali status invisible (neviditeľný), aby sme slušne vyjadrili, že si s niekým jednoducho nechceme písať, teda že mu nebudeme odpisovať. Lebo byť online a neodpísať na správu bolo neslušné. A hoci je to tak aj dnes, už bežne „ghostujeme“, teda zo správ zmizneme.

Slovo ghosting pochádza z angličtiny a označuje správanie, keď vás niekto v komunikácii začne ignorovať, pričom viete, že to robí schválne, lebo si vašu správu prečítal a nechal ju v statuse „videné“.

Multitasking a posielanie hlasových správ zase priniesli možnosť osobných podcastov. Veľmi praktická záležitosť v prípade, keď toho potrebujeme napísať veľa, ale nemáme toľko času na písanie. Hlasovky majú dnes dokonca svoju vlastnú sociálnu sieť Cappuccino – stay in touch (link na Google Play nájdete tu). Vďaka tejto apke môžete nahrávať minipodcasty (aj o sebe) a zdieľať ich v úzkom kruhu svojich priateľov a rodiny.