Powered by O2
Lifetech

Cŕn, cŕn. Zaspomínali sme si na 7 legendárnych zvonení. Prežili niektoré dodnes?

V redakcii sme síce fanúšikmi kombinácie tichý režim + smart hodinky, ale nostalgickú exkurziu vieme precítiť vždy.

13. 6. 2022; Autor: Juraj Recký, Foto: Unsplash, Elena Koycheva

Dnes to znie možno trochu zvláštne, no nastaviť si personalizované zvonenie na mobilnom telefóne bolo kedysi extrémne populárne. Niektorí sme si zvonenia kupovali, niektorí sme si vytvárali vlastné v natívnej appke a neskôr sme si mhohí do telefónu sťahovali .mp3-ku obľúbenej pesničky.

Zvládnete aj nostalgický kvíz? Iba pamätníci spoznajú týchto 10 legendárnych mobilov len podľa fotky

Vrátili sme sa preto do čias, keď to vo verejných priestoroch vyhrávalo, a nostalgicky sme si zaspomínali na najznámejšie a najlegendárnejšie zvonenia. Niektoré dokonca prežili dodnes. Aké retro zvonenie by ste si nechali na modernom smartfóne hrať vy?

Pamätáte si ešte, ako znela vaša pevná linka?

Možno je to úsmevné, no rozprávať sa o legendárnych zvoneniach a vynechať klasické „cŕn, cŕn“ by bola nedbalosť. Dnes už archaické pevné linky ponúkali toto zvonenie od svojich prvopočiatkov a typický zvuk upozorňujúci na prichádzajúci hovor nájdete aj v ponuke zvonení dnešných smartfónov. Samozrejme, v rôznych verziách a remixoch.

Viete, aký je rozdiel medzi týmto „klasickým“ zvonením a tým smartfónovým? Na pevnej linke bolo zvonenie výsledkom elektrického prúdu, ktorý generoval prepínač alebo ústredňa, ku ktorej bol telefón pripojený. Smartfón, naopak, zazvoní po tom, čo zachytí rádiové vlny, ktoré aktivujú potrebné hardvérové a softvérové vybavenie.

Mimochodom, úplne prvým zvonením telefónu bolo cinknutie zvončeka po údere kladivka pripojeného na solenoidovú cievku. Toto riešenie navrhol samotný vynálezca telefónu Alexander Graham Bell. Kto má rád retro a netradičné technológie, môže sa k tomuto zvuku vrátiť mobilom s výzorom pevnej linky Maxcom Comfort MM41D.

Nokia zvonenie, ktoré znelo takmer dva miliárdy ráz za deň

Zvonenie Grande Valse, ktoré spoločnosť Nokia prvýkrát použila v roku 1994 v modeli Nokia 2110, je takou legendou, že ho poznajú aj generácie, ktorým smartfóny už len vibrujú. Trojsekundová zvučka má prekvapivo bohatú históriu.

Inžinieri vo fínskej spoločnosti sa inšpirovali španielskym gitaristom Franciscom Tárregom, ktorý skladbu Grande Valse predstavil v roku 1902. Originálna skladba však pochádza až z roku 1834 a nesie názov Grand Valse Brillate. Podľa európskeho práva 70 rokov po smrti hudobníka autorské práva zanikajú a dielo sa môže voľne používať.

Ako dostať do života viac pohybu? Skúste týchto 7 tipov pre smart športovanie

Počas najväčšej slávy Nokie toto zvonenie zaznelo až 1,8 miliardy ráz za deň. To by boli pre Tárrega naozaj slušné tantiémy, ale keďže skladbu vlastnia všetci, nevyplácali sa. Aj preto si dnes môžete toto zvonenie užiť na smartfóne Nokia G10 alebo tradične pôsobiacej tlačidlovej Nokia 63000 4G. 

Zašlá sláva Sony Ericssonu

Mobilné telefóny Sony Ericsson boli svojho času jedny z najpredávanejších. Nečudo teda, že aj pôvodné Sony Ericsson polyfonické zvonenie zanechalo v histórii svoju stopu.

Spoločnosť zvonenie používala aj v smartfónoch Sony Xperia. Malo však súčasnejší zvuk, predsa len trendy a nároky sa menia. Kto vie, ak by v Sony toľko netápali a dokázali vyrábať komerčne úspešné smartfóny, možno by nás toto legendárne zvonenie naďalej upozorňovalo na prichádzajúce hovory a videohovory.

Samsung a jeho stále sa meniaci horizont

Melódiu Over the Horizon určite poznáte, Samsung ju používa vo svojich smartfónoch od úplne prvého modelu. Skladba bola dokonca jedinou, ktorú výrobca do hudobnej knižnice smartfónu pridal. Mohli ste si ju nastaviť ako upozornenie doslova na všetko. Od zapnutia smartfónu až po prijatie SMS správy. 

Samsung skladbu v smartfónoch prerábal, aktualizoval, upravoval zvuk či dokonca dával prehrávať hudobným telesám. Verziu pre Galaxy S6 zahral 40-členný orchester a nahrávku mixoval držiteľ Grammy Al Schmitt v Capitol Studios v Los Angeles.

Od roku 2011 je už Over the Horizon viac ako len populárnym a prednastaveným zvonením smartfónov Samsung Galaxy. Výrobca povýšil znelku na reprezentatívny zvuk celej značky. Preto si ju môžete pustiť aj z vyklápacieho Samsung Galaxy Z Flip3 5G. O vychytávkach modernej vyklápačky si prečítajte v našom článku.

Tajomná Marimba od Applu

Prednastavené iPhone zvonenie Marimba je tak trochu zahalené tajomstvom. Spoločnosť Apple totiž nikdy oficiálne nekomunikovala, ako zvonenie vzniklo. Navyše na prvom iPhone ani nebolo ako prednastavené zvonenie. Napriek tomu je dnes zvonením, pomocou ktorého okamžite a jasne identifikujete Apple zariadenia.

Nie je prekvapením, že Steve Jobs chcel iPhone zásadne odlíšiť od vtedajších mobilných telefónov aj zo zvukovej stránky. Polyfonické zvonenia a zvuk s kompromismi boli pre neho neprípustne napriek tomu, že sám preferoval vibrovanie.

Jobs preto kúpil nemecké digitálne hudobné štúdio Emagic, ktoré založil vyštudovaný nemecký lekár Dr. Gerhard Lengeling. Po akvizícii firmy sa stal vedúcim oddelenia, ktoré pre Apple vyvíjalo zvuk. Stál aj za hudobným softvérom Garage Band a Logic Pro.

Recenzia: iPhone 13 robí videá a fotky v profesionálnej kvalite a vydrží bez nabíjačky o pár hodín viac

Práve do Garage Bandu v roku 2005 pribudol balíček zvukov GarageBand Jam Pack 4: Symphony Orchestra Instruments, v ktorom je časť Orchestra loops. S ním sa dá po použití filtrov zahrať zvonenie Marimba. Fanúšikovia preto špekulujú, že autorom zvonenia je práve Lengeling. 

Nech už to bolo akokoľvek, Marimba je prednastaveným zvonením aj v najnovšom iPhone 13 Pro Max, aj v cenovo dostupnejšom iPhone SE 2022. 

Ráta sa HelloMoto ako zvonenie?

Motorola má v zozname legendárnych zvonení trochu svojské postavenie. Majú totiž legendárnu hlášku a samotné zvonenie v párročných cykloch obmieňajú. HelloMoto so silným virtuálnym prízvukom určite dobre poznáte.  

Hlášku počuť pri každom zapnutí smartfónu s logom M a môžete si ju nastaviť ako upozornenie. Samotné zvonenia sú skôr pre odvážnych. Zvukové oddelenie v Motorole totiž ide na doraz a zatiaľ čo konkurencia hľadá pomerne rezervované melódie, pri tých od Motoroly budete mať pocit, akoby ste sa ocitli na bláznivej ázijskej diskotéke, kde dídžeja robí veľmi premotivovaný počítač. 

Napriek tomu v diskusiách nájdete príspevky, v ktorých sa píše, že tieto zvonenia používajú napríklad učitelia na stredných školách. Pri najnovšej vlajkovej lodi Motorola Edge30 Pro vieme takúto výstrednosť prepáčiť, keďže smartfón je inak výborne vyladený na funkčnosť. O detailoch píšeme v našej recenzii. 

Vibrácie a tichý režim sú súčasnosť, ale pomaly aj minulosť

Keď prišli mobilné telefóny s možnosťou personalizovať si zvonenie, používatelia sa z tejto možnosti doslova zbláznili a nadšene si menili vyzváňanie aj niekoľkokrát za týždeň. Dôkazom davovej psychózy je aj fakt, že v roku 2002 boli zvonenia na mobilné telefóny štvormiliardovým biznisom.

Potom prišiel zlom. Hudba sa začala streamovať a z toho dôvodu začal upadať aj záujem o zvonenia. Za akúsi bodku éry personalizovaných zvonení môžeme považovať rok 2014, keď hudobný rebríček Billboard zrušil kategóriu zvonení.

Dnes všetci vibrujú, odvážnejší majú nastavené decentné pípnutia. Čínska značka OPPO ide ešte o krok ďalej, umožňuje vypnúť vibrácie a tiché zvuky, ale stále mať prehľad o dianí v smartfóne vďaka notifikačným diódam. Napríklad OPPO Reno 7 Lite 5G vás spoľahlivo upozorní na prichádzajúci hovor či novú notifikáciu. Ako to funguje, sa dočítate v našej recenzii.

Všetky spomenuté smartfóny, v ktorých aj dnes nájdete ikonické zvonenia, si môžete kúpiť k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Prvotriedny smartfón aj pre náročných Huawei P60 Pro môžete získať s praktickým darčekom

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac